Federální shromáždění ČSSR, 1986 – 1990 Sněmovna národů

Na záver svojho vystúpenia chcem zdôrazniť, že predložený návrh koncepcie súčasne sleduje jednu z najdôležitejších oblastí vyváženého rozvoja životnej úrovne, ktorej naše stranícke a štátne orgány kladú sústavne zvýšenú a veľkú pozornosť.

Předseda SN J. Janík: Ďakujem poslancovi Šalgovičovi. Súdružky a súdruhovia poslanci, teraz prerušujem naše rokovanie do 13.30 hodín. Prosím Vás o presnosť. Po poludňajšej prestávke pokračujeme v rozprave a ako prvý vystúpi poslanec Parkanský.

(Jednání přerušeno ve 12.10 hodin.)

(Jednání opět zahájeno ve 13.10 hodin.)

Předseda SN J. Janík: Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Upozorňujeme, že vám bol rozdaný návrh uznesenia Snemovne národov. Prípadné pripomienky k tomuto návrhu môžete odovzdať členom návrhovej komisie prostredníctvom služby v sále do 14.30 hodin.

Teraz prosím poslanca Parkanského, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslanec Mráz.

Poslanec K. Parkanský: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, ak máme dnes prerokúvať realizáciu bytovej politiky, musíme sa aspoň okrajovo dotknúť organizácie, ktorá stavia byty, t. j. stavebníctva.

Naša spoločnosť vyžaduje od stavebnictva, aby stavalo rýchlo, lacno, kvalitne a hlavne to, čo v danej etape svojho vývoja potrebuje. Projektové organizácie však sú ekonomicky zainteresované na výške projektu. Staviame draho, pretože technicky elegantné a úsporné riešenia sú pre ekonomiku podniku neúnosne lacné. Naše stavebníctvo už 40 rokov je zainteresované na tom, aby stavalo draho.

Bytový fond predpanelovej éry stavebnej výroby sa vyznačoval domami s veľmi rozdielnou veľkostnou štruktúrou bytov. Častokrát sa v dome nachádzala garsoniéra aj prepychový viacúčelový byt, vhodný pre veľkú rodinu. udržujúcu rozsiahle spoločenské styky. Súčasné predpisy nedovoľujú stavbu takovýchto domov, pretože v osobnom vlastníctve môžu byť iba domy s obytnou plochou do 120 m². To znamená, že charakterom súčasnej individuálnej výstavby sú malé domy. Preto sa pri stavbe hľadajú možnosti, ako obísť súčasné predpisy. Preto sa v pláne projektujú šatne, nebytové priestory a pod. V prípade nerodinných domov, ktoré majú viac ako 120 m², disponuje s bytami odbor bytového hospodárstva ONV, ale údržbu a opravy musia uskutočňovať majitelia. To bol tiež dôvod, prečo sa značná časť týchto domov odovzdala obvodným resp. okresným podnikom bytového hospodárstva do užívania, a pretože z nájomného sa vyčleňovalo iba malé percento na opravy, a nie je ani dostatočná legálna kapacita, tieto domy chátrajú.

Výstavba panelových domov značne urýchlila stavbu bytov. Obytné miestnosti v nich sú pomerne malé a málo sa dbá na názory a požiadavky tých, ktorí v týchto domoch budú bývať.

V šesťdesiatych rokoch bolo vydané uznesenie na vyriešenie bytového problému do roku 1970. Vedenie nášho štátu však evidentne precenilo možnosti ekonomiky. O zložitosti riešenia v nadväznosti na možnosti národného hospodárstva svedčí, okrem iného aj to, že ani v závere sedemdesiatych rokov neklesá počet žiadateľov o štátny či družstevný byt alebo o pridelenie stavebného miesta na výstavbu rodinného domu. V situácii, v ktorej centrálne orgány už reagovali na avízované výpadky o počte dodávateľsky dokončených bytov v porovnaní s plánom tejto päťročnice, sa individuálna bytová výstavba javí ako jedna z ciest riešenia bytového problému. Individuálna bytová výstavba a problémy okolo jej zabezpečenia sú pomerne zriedkavou oblasťou, ktorá by bola publikovaná na stránkach našich novín, resp. bola predmetom diskusných príspevkov. Z poslaneckých prieskumov, uskutočnených poslancami Výboru pre poľnohospodárstvo a výživu na ONV Most, Třebíč a ONV Bratislava-vidiek, aj z individuálneho poslaneckého prieskumu, ktorý som uskutočnil na ONV v Nových Zámkoch, vyplýva, že riešenie bytového problému obyvateľstva tvorí svojím rozsahom a formou výrazne dominantnú polohu. Vysoké počty začatých stavieb rodinných domov svedčia o trvalom záujme obyvateľstva o túto formu výstavby.

Nové ekonomické zvýhodnenia na financovanie výstavby, ktoré nadobudli platnosť 1. júla 1989, už na základe predbežných prieskumov výrazne ovplyvnia záujem občanov. V okrese Nové Zámky robí nárast výstavby bytov v porovnaní s minulými rokmi viac ako jednu tretinu.

V súvislosti s touto skutočnosťou by som sa rád dotkol niektorých poznatkov a problémov, ktoré sa často vyskytujú v práci národných výborov v spomínanej oblasti.

Specifickým problémom je uskutočňovanie individuálnej bytovej výstavby v skupinových formách. Vychádzajúc z tradície minulosti o samozásobovaní obyvateľstva vlastnými produktami, sa stavebníci dôrazne stavajú proti tejto forme výstavby aj napriek finančným výhodám, ktoré im poskytuje štát. Pozemky, spĺňajúce podmienky skupinovej výstavby rodinných domov, do 300 m², sú pre stavebníkov v obciach nedostačujúce, nakoľko títo nasledovne požadujú od národných výborov ďalší pozemok, najmä v záhradkárskych osadách, na pestovanie zeleniny a ovocia.

Vychádzajúc z doterajších poznatkov národných výborov navrhuje sa upraviť vyhlášku č. 17/1982 Zb. o veľkosti pozemkov odlišne v mestách a v obciach. V mestách pre skupinovú formu výstavby ponechať veľkosť pozemku do 300 m² a v obciach do 600 m² pri doterajšom finančnom zvýhodnení. Pri všetkých uvedených poznatkov sa v plnom rozsahu rešpektuje ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, t. j. v zastavovanom území k 1. 9. 1966, kedy bola uzákonená jej ochrana. Pri tomto treba uviesť, že súčasné ceny pozemkov neodrážujú plne ich skutočnú hodnotu a nestimulujú k ich efektívnejšiemu využívaniu.

Za zvlášť dôležité považujem zdôrazniť prácu národných výborov na zabezpečovanie stavebných pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu. Vychádzajúc z doterajších poznatkov v oblasti prípravy pozemkov sa dá konštatovať, že nie všetky národné výbory venujú náležitú pozornosť majetkoprávnemu usporiadaniu pozemkov aj napriek vypracovaným územno-plánovacím podkladom a dokumentáciám. Využívajú v prvom rade možnosti dohody medzi vlastníkom stavebného pozemku a stavebníkom. Problémy sú najmä v oblasti získavania pozemkov pre československý štát, predovšetkým vyvlastnením. Uvedená nepopulárna forma vzniká z dôvodu už spomínaných pomerne nízkych cien pozemkov i porastov a nezohľadňuje územné podmienky. Vo veľkej miere sa zisťuje nesúhlas najmä vlastníkov pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť individuálna bytová výstavba.

Vybavovanie náležitostí stavebníka pre začatie výstavby rodinného domu je často zdĺhavé, najmä v prípade majetkoprávne neusporiadaných vzťahov, ktoré sa usporadúvajú dodatočným dedičským konaním, od ktorého nemožno očakávať iniciatívu terajšieho užívateľa, aby získal vlastníctvo, ktoré mu nasledovne odoberie štát.

Národné výbory spolupracujú so štátnym notárstvom, advokátskymi poradňami, geodéziou a spoločne napomáhajú riešiť najmä majetko-právne otázky. Vzhľadom na novelu zákona o národných výboroch sa znížil počet potrebných podkladov pre získanie pozemkov do vlastníctva štátu, čím sa časovo skrátil termín vybavovania žiadostí občanov o priedelenie pozemkov do osobného užívania pre účely výstavby rodinných domov. Predovšetkým je potrebná pomoc stavebníkom pri budovaní inženierskych sieti a dostatok stavebného materiálu.

Pre pomoc národným výborom sa tvoria odborné skupiny pracovníkov, ktorí budú zabezpečovať a riešiť technické a právne problémy v obciach, súvisiace s individuálnou bytovou výstavbou v oblasti zabezpečovania pozemkov, stavebných povolení a tiež aj v oblasti vlastnej pomoci stavebníkom pri zakresľovaní zmien do katalógových projektov, v oblasti odporúčania charakteru a formy výstavby rodinného domu.

Na záver odporúčam v stavebníctve a bytovej výstavbe:

- riešiť zainteresovanosť projektových a stavebných organizácií na účelných a lacných stavbách,

- stavať byty pre rôzne vrstvy obyvateľstva, teda aj v rôznych veľkostiach, vybavenosti a v rôznych kategóriách nájomného,

- dbať na komplexnosť bytovej výstavby, to znamená, aby súčasne s odovzdaním bytov sa odovzdala aj občianska vybavenosť,

- pri panelovej výstavbe dbať na požiadavky občanov, ktorí v nej budú bývať,

- novo definovať a vymedziť pojem rodinný domček a nadmernosť. Doterajšia výmera 120 m² už nezodpovedá skutočnej životnej úrovni a je predmetom mnohých špekulácií a obchádzania zákona. Ďakujem za pozornosť.

Předseda SN J. Janík: Ďakujem poslancovi Parkanskému. Slovo má poslanec Mráz, pripraví sa poslankyňa Lietavská.

Poslanec L. Mráz: Vážený súdruh generálny tajomník, vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, na zaostávaní komplexnej bytovej výstavby za plánovanými úlohami majú svoj podiel všetci účastníci investičného procesu, ale hlavne pracovníci stavebných, projekčných a investorských organizácií. Ak chceme riešiť doterajšie pretrvávajúce nedostatky v tejto oblasti, musíme predovšetkým poznať ich príčiny a prekážky. Postupne meniace sa celospoločenské požiadavky, ktoré ešte rýchlejším tempom sa menia v nových podmienkach prestavby, veľmi závažným podielom ovplyvňujú vzájomné vzťahy projektových a výrobných organizácii.

Zlepšenie vzájomných vzťahov projektových a výrobných podnikov je podmienené hlavne so zlepšením spôsobu organizovania a zosúlaďovania celého investičného procesu. Vylepšením partnerských vzťahov medzi projektantom, dodávateľom a investorom, a neposledne aj medzi užívateľom vzhľadom na to, že požiadavky užívateľa sa v minulosti vôbec nebrali do úvahy, alebo len v minimálnom rozsahu sa akceptovali jeho potreby a podmienky.

Príčiny nedostatkov môžem objaviť už v systéme plánovania komplexnej bytovej výstavby. Doterajší a súčasný spôsob prideľovania finančných prostriedkov formou rôznych limitov, rôznych technicko-ekonomíckých ukazovateľov, štandardov a predpisov, treba povedať, že často aj protichodných, a na strane druhej akceptovanie zastaraných stavebných sústav a konštrukčných systémov neumožňuje v prípravných alebo projektových fázach v plnej miere zohľadniť zvyšujúce sa nároky na komplexnú bytovú výstavbu a požiadaviek jej užívateľov. Tento spôsob prípravy a konania výstavby následne neumožňuje vytvorenie dobrej spolupráce medzi projektantom a dodávateľom. Projektant v snahe vyhovieť požiadavkám investora a užívateľa, navrhovaním nových dispozičných, architektonických, ale aj konštrukčných riešení, naráža u dodávateľov na odpor, lebo väčšina dodávateľov ponúka zastarané panelové technológie.

U bytovej výstavby, cez typizáciu a absolutnú uniformitu bytových objektov realizovaných rovnakou technológiou a zhodnou, alebo veľmi podobnou konštrukčnou sústavou, má za následok, že obytné súbory - sídliská na celom území SSR, ale aj ČSR sú takmer rovnaké, monotónné a odlišujú sa len nepatrnými rozdieľmi či už v celkovej vonkajšej podobe, alebo aj v úžitkovej ploche. Na území SSR je veľmi rozšírená konštrukčná sústava tzv. PS 82, a to v podobe rôznych tzv. krajských variant, ktoré navonok sa líšia len v detailoch.

Čo je ale paradoxné, že už jednotlivé konštrukčné prvky, konkrétne napr. prefabrikované železobetónové panely medzi jednotlivými územnými variantami PS 82 sa zameniť nedajú. Presvedčil som sa o tom osobne, keď nám pri montáži bytov chýbali niektoré sortimenty prefabrikátov a chceli sme zapožičať od iných dodávateľov, žiaľ, nenašli sme použiteľné prvky od Dunajskej Stredy, cez Žilinu, Poprad až po Michalovce. Teda absentuje vyhovujúca prvková typizácia, ktorá by mohla byť jednotná na celom území, ale pritom by mala umožniť rôzne variantné finálne riešenia bytového objektu.

Doterajšie konštrukčné systémy neumožňujú projektantovi navrhnúť a následne dodávateľovi realizovať byty vyššieho štandardu, ktoré by vyhovovali nárokom ekonomicky potencionálnejším obyvateľom. Je pravda, že platné predpisy ani neumožňujú, aby obyvateľ - budúci užívateľ sa mohol podieľať diferencovanejšie na vyšších nákladoch, a to priamou formou úhrady za nadštandardné vybavenie a za vyššiu kvalitu bytu. Retardačne na túto oblasť pôsobí aj limitom stanovená cena za jednu bytovú jednotku vo výške 186 tis. Kčs, ktorá sa nesmie prekročiť ani vtedy, keď sa dosahuje lepší efekt bývania. Nakoniec takáto pevná súhrnná cena bytu nevyjadruje územné odlišnosti, hydrogeologické a terénne rozdielnosti a ďalšie vonkajšie vplyvy, ktoré v konečnej fáze ochudobňujú vybavenosť vlastného bytu. Vulgárne povedané, rovnaký byt sa nemôže postaviť za tú istú cenu v okresnom meste na podunajskej nížine, alebo vo Vysokých Tatrách, prípadne v centre Prahy. Vyšší stupeň kvality bývania, lepšie architektonické stvárnenie bytových objektov v celých obytných zónach, ako aj vyšší vnútorný komfort bytov, teda všetko to, čo sa najvíac kritizuje, je možné dosiahnuť aj zlepšením vzťahov medzi projektantom a dodávateľom. Vyžaduje to však odstrániť mnohé existujúce bariéry.

Podstatné zlepšenie je možné dosiahnuť aj tým, že investor bude súčasne užívateľom, alebo aspoň bude po každej stránke dôslednejšie zastupovať záujmy užívateľov. Na jednej strane bude musieť jasne formulovať požiadavky na štandard, kvalitu a stupeň vybavenia, kvalitu dispozičného riešenia bytov a na strane druhej svoje finančné možnosti na krytie týchto požiadaviek. Ak sa majú tieto zásady uskutočňovať a dodržiavať v praxi, jednoznačne to vyžaduje zvýšenú finančnú spoluúčasť obyvateľov - budúcich užívateľov, hlavne cez bytové družstvá.

Projektové organizácie po prevzatí jasne formulovanej objednávky a potrebných podkladov budú mať vytvorené podmienky na zvýšenie úrovne architektonickej tvorby alternatívnym spôsobom spracovávania projektovej dokumentácie s cieľom získať čo najkvalitnejšie riešenie po všetkých stránkach a poskytnúť tak investorovi, resp. užívateľovi a dodávateľovi nielen jeden, ale viac alternatívnych návrhov. Teda plne sa môže uplatniť forma ponukových projektov. Základom pre vytvorenie týchto podmienok musí byť možnosť voľnejšieho spôsobu projektovania s aplikáciou pre začiatok skladobných jednotiek a postupne s aplikáciou prvkovej typizácie, alebo iných progresívnejších technológií akceptovaných dodávateľom.

Úspešnosť fungovania takéhoto systému vyžaduje, aby "na trhu" bol čiastočný prebytok projektových kapacít. Problematiku v pozitívnom smere podporí aj pripravovaná legislatíva, keď sa nahradí vyhláška č. 5/87 Zb. o dokumentácii stavieb, s novou a podstatne zmenenou vyhláškou, podľa ktorej budú existovať len dva stupne projektovej dokumentácie, a to prípravná fáza vo forme projektovej úlohy u projektanta a realizačná projektová dokumentácia u dodávateľa. Teda podobne ako to už vo svete dlhšie dobre funguje, kde stavebné podniky spracúvajú aj svoje vlastné vykonávacie projekty.

Je potrebné jednoznačné vymedzenie funkcie projektových ústavov a funkcie stavebných podnikov v oblasti projektovania KBV. Za týmto účelom je potrebné upraviť aj ďalšie náležitosti, okrem spomínanej vyhlášky, lebo máme poznatky, že pri predošlých novelizáciách nedošlo včas k novele, alebo k doplnku u ďalších nadväzujúcich predpisov, čo následne vyvolalo disproporcie a rozpory medzi účastníkmi výstavby a zapríčinilo aj sklzy v príprave stavieb. Hlavne je potrebné včas revidovať aj cenníky projektových prác, ktoré doteraz nezohľadňujú pracnosť vykonávacích projektov. Teda rozsah uplatnenia závisí aj od podmienok, ktoré stanoví cenový úrad, a to predovšetkým vhodnými motivujúcimi ekonomickými pákami. Doba si vyžaduje úzku spoluprácu projektanta s dodávateľom, aby spoločne sa lepšie presadzovali na trhu aj v oblasti KBV a pritom spoločne niesli aj riziko podnikania. Za projektované a realizované stavby je potrebné nájsť vhodnú formu, aby rovnako sa podieľali aj na ekonomickom výsledku. Výrazne lepšie navrhnuté stavby a riešenia, ako je ich dobrá realizácia, by mali byť finančne lepšie honorované, aby sa tak ocenila tvorivá práca schopných projektantov a dobrých dodávateľov.

Vzhľadom na to, že projektové organizácie pre KBV, ako aj dodávatelia podliehajú pod jeden rezort, treba organizačne lepšie a účinnejšie zblížiť oboch partnerov so zameraním spoločne zvýšiť terajšiu úroveň.

Dosiahnutie výraznejšieho zlepšenia kvality v komplexnej bytovej výstavbe a zaistenie vyhovujúcej štruktúry stavebných kapacít v období nových celospoločenských požiadaviek, nie je mysliteľné bez vytvorenia lepších realizačných podmienok pre dodávateľa. Výrazne sa musí znížiť veľká a nežiadúca rozostavanosť - rozpracovanosť stavieb, ktoré dodávateľom neumožňujú vytvoriť kapacitné rezervy pre zvládnutie náročnejších stavebných diel. Vo väčšom rozsahu a rýchlejším tempom je potrebné zaviesť nové, progresívnejšie technológie, menej náročné na spotrebu materiálov, energiu a prepravu, ako je napr. spriemyselnený monolit, ktorý je vo svete podstatne viac ako u nás rozšírený. Myslím si, že sme práve v období, keď treba rozhodovať o rekonštrukcii mnohých zastaraných panelární, ktorých rekonštrukcia by bola investične náročnejšia, ako zavedenie systémových debnení. Aj v našom štátnom podniku chceme ísť touto cestou a do roku 1995 plánujeme zaviesť monolitickú technológiu aspoň u 30 % realizovaných bytov. Doteraz spriemyselnený monolit využivame len pri účelovej výstavbe stavieb, a to stolovým a stenovým systémovým debnením Outinord a všetky byty staviame zatiaľ len panelovou technológiou.

Bude potrebné odstúpiť aj od niektorých zabehnutých stereotypných šablón, napr. pri zakladaní objektov sú veľké rezervy aj v tom, že často vytvorené medzizákladové priestory ostávajú nevyužité, ktoré by sa po úprave mohli využiť pre garáže, alebo iné všeužitočné priestory. Takisto pretrvávajú defekty na plochých strechách, keď na ich nekvalitu vplýva viac faktorov, ako je nekvalitná materiálová báza, nízka technologická disciplína a zanedbaná údržba a iné. Preto aspoň v niektorých regiónoch je účelnejšie znovu sa vrátiť k sedlovým a šikmým strechám, kde by sa mohli získať lacnejšie malometrážne byty, alebo aspoň skladovacie priestory.

Dodávateľské organizácie musia pružnejsie reagovať aj na zvyšujúce sa nároky trhu zo strany individuálnych stavebnikov a ponúknuť vhodné typy rodinných domčekov s rôznym stupňom dokončenosti, prípadne aj iné stavebno-montážne služby.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu a z toho vyplývajúce predpisy na zahusťovanie sídlisk zhoršujú intimitu bývania. Zakladanie satelitov na okraji miest je veľmi náročné a nákladné z viacerých hľadísk, a preto výstavba sa bude musieť vracať na voľné plochy a preluky v centrálnych mestských zónach. Súčasne budú narastať požiadavky aj na rekonstrukciu a prestavbu pamiatkových zón a mestských pamiatkových rezervácií. Takýto návrat výstavby do centrálnych mestských a pamiatkových zón, bude klásť zvýšené nároky nielen na projektantov, ale hlavne na dodávateľov. Úspešnosť zvládnutia rekonštrukcií a modernizácií bude závisieť od technických, kapacitných, profesných a materiálových možností, a od voľby takých technologických postupov, ktoré budú efektívne pre projektanta, dodávateľa, ale hlavne pre užívateľskú verejnosť a celú spoločnosť. Aj keď klasická technológia sa nemôže úplne vylúčiť, ale maximálne sa musí nahradiť progresívnejšou, napr. ako to robia v NDR, kde nosné konštrukčné systémy sa realizujú priemyselnou formou z typových, alebo aj z upravených prvkov, resp. s aplikáciou spriemyselneného monolitu a pritom architektonické riešenie a stváranie objektov a fasád riešia individuálne s atypickou úpravou, tak, aby realizované objekty výškovým zónovaním a vlastnou štruktúrou fasád vhodne zapadli do celkového rámca okolitej zástavby.

Niektoré čiastkové technológie sú už aj z úrovne stavebníctva riešené, ale bude potrebné zabezpečiť vývoj nových technológií, hlavne do týchto oblastí:

- oprava a obnova statickej funkcie domov, hlavne obvodových plášťov

- dodatočná tepelná izolácia domov, obvodových i strešných plášťov

- oprava balkónov a lodžií pri narušenej statike

- vymena bytových jadier vrátane rozvodov a vylepsenie novými izolačnými priečkami

- riešenie technológie opráv elektroinštalácie z hľadiska súčasných materiálov a platných ČSN a pod.