Vyrovnanie vzniklej disproporcie v komplexnej bytovej výstavbe
v celom národnom hospodárstve by znamenalo veľký
skok, na ktory nie sú pripravené ani ostatné
dodávateľské rezorty pri zabezpečovaní
materiálových vstupov, ako tu o tom hovoril aj súdruh
Štáfek, ani rezort stavebníctva nemá
dosť kapacít. Ich zabezpečenie sa musí
riešiť mimoriadnymi opatreniami, a to zabezpečovaním
drahých zahraničných kapacít a presunom
vlastných kapacít z účelovej výstavby.
To však naráža na neplnenie hospodárskych
zmlúv na týchto stavbách a tým i na
ekonomické dôsledky na hospodárenie podnikov
z titulu penalizácie.
Poznajúc súčasný stav, bolo by treba
odbremeniť stavebníctvo. Javí sa potreba zriaďovania
menších podnikov a družstiev. Vieme zo skúseností
susedných štátov, že administratívou
nezaťažené malé a stredné podniky
znižujú náklady v bytovej výstavbe až
o 25 %, o skrátení lehoty výstavby nehovoriac.
Lepšie by sa využívali drahé základné
prostriedky. Teraz sa často stretávame s odstavenými
vežovými žeriavmi alebo ďalšími
ťažkými mechanizmami.
Súdružky a súdruhovia, v poslednom čase
však bytovú politiku charakterizuje u nás väčší
investorský a užívateľský dopyt
v smere kvality a úrovne bývania. Treba povedat,
že uplatňovanie a presadzovanie koncepcie pomerne
malých bytov v posledných tridsiatych rokoch bytovými
predpismi oneskorilo rozvoj bytovej kultúry v ČSSR
oproti vývoji v popredných priemyslovo vyspelých
štátoch. Výsledkom je asi polovičná
obytná plocha na obyvateľa podľa štatistiky
OSN a tým i preľudnenosť našich bytov, ťažkosti
s modernizáciou prevádzky domácností,
chronický nedostatok odkladacích priestorov a priestorov
pre domáce práce, ako aj konštrukčné
nekvality bytových domov. Na sídliskách väčšinou
chýba vyššia občianska vybavenosť
a nízka je i úroveň architektonicko-urbanistického
riešenia. Musíme si vsak byť vedomí toho,
že v týchto bytoch budú musieť bývať
naši obyvatelia i za 30-50 rokov.
Preto kladiem otázku podpredsedovi vlády s. Julišovi,
kedy budeme stavať byty na takej úrovni, aby spĺňali
potreby bývania i budúcich generácií?
Vzhľadom na rastúcu už dnešnú nespokojnosť
užívateľov bytov je potrebné uskutočniť
radikálne zmeny v čs. bytovej politike, spočívajúce
v presune od doterajšieho administratívno-prídelového
typu rozdeľovania k regulácii prevažne ekonomického
typu prostredníctvom cien a k obmedzeniu centralizovaného
riadenia v oblasti bývania. Nový návrh bytovej
politiky to v podstate rešpektuje, má veľa pozitívnych
strán. Treba však dopracovať pripomienky a čím
skôr pripraviť nový bytový zákon
k prerokovaniu.
Keď hovoríme o kvalite, musíme hľadať
súvislosť medzi kvalitou a nákladovosťou
bytovej výstavby. Nákladovosť má u nás
už dlhodobo nepriaznivú tendenciu, ako o tom už
hovoril aj súdruh Juliš. Zo 102 tisíc Kčs
v roku 1964 v SSR stúpli náklady na čistý
byt na 133 tisíc Kčs v roku 1981 a 188 tisíc
Kčs v roku 1989. Na celkovom raste nákladov sa najviac
podieľali cenové prestavby (72 %), zmeny ČSN
(17 %), sťažené podmienky zakladania (9 %). Je
priamo zarážajúce, že zlepšovania
úžitných parametrov, kvality projektového
a architektonického riešenia na raste nákladov
sa podieľali len 2 % z celkového rastu. Že sa
nám nedarí presadzovanie kvality chcem argumentovať
aj následujúcimi príkladmi:
V Stredoslovenskom kraji sú spracované typové
podklady bytov. Podľa dodávateľov máme
sekcie rohové, radové a zalomené. Panelárne,
prevádzkované dodávateľskými
organizáciami však okliešťujú tento
sortiment konkrétnym zaformovaním často svojvoľne.
Napr. pre Žilinu a Kysúcu sú len zalomené
sekcie, naopak, pre Považskú Bystricu sú zaformované
len rohové sekcie, hoci do tamojšieho vrstevnatého
terénu sú vhodnešie iné, napr. zalomené
sekcie a pod.
V zmysle tzv. athénskej charty, ktorá kritizuje
oddelenie obytnej zóny v sídelných útvaroch,
rozpracovali sa územné plány obytných
súborov priamo v priestoroch centrálnych mestských
zón, často v ochranných pásmach pamiatkových
rezervácií. Vyžaduje to novú technológiu
stavania, ktorá zohľadňuje základné
požiadavky užívateľa. Tieto spočívajú
v použití spriemyselneného monolitu, v použití
atypických fasádnických prvkov a krovov pre
šikmé strechy. Dodávateľské organizácie
v kraji doposiaľ o zmenách nemajú žiadne
informácie. Vyvoláva to obavy architektov mesta,
ktorí nechcú pokaziť charakter centier miest
panelákmi a tvrdo redukovanou občianskou vybavenosťou,
takže naďalej vybavujú lokality na okrajovej
polohe sídla. Ide o mestá Dolný Kubín,
Trstená, Prievidza, Liptovský Hrádok, Žarnovica,
Fiľakovo a pod.
Šetril som aj vplyv technického dozoru investora na
kvalitu na stavbách KBV. Technický dozor je v očiach
ľudí strážcom a garantom kvality našich
stavieb. Pri súčasnej vysokej rozostavanosti a zásoby
práce faktom je, že na to nestačí. Vzhľadom
na vysoký ročný objem prác a dodávok,
ktoré dozor preberá, ako aj na značný
rozptyl stavieb inžinierske organizácie vykonávajú
len občasný dozor, pričom je tu potrebný
stály dozor. Užívateľská sféra
presadzuje aj zainteresovanie štátneho stavebného
dohľadu do kontroly kvality. Podľa môjho názoru
však to bude znamenať veľké zaťaženie
stavebných úradov bez perspektívy na zlepšenie
stavu vo výstavbe, pri takejto rozostavanosti.
Aká má byť budúcnosť našej
bytovej výstavby? Individuálnym prieskumom získal
som pohľad našich výskumných pracovníkov
na bytovú výstavbu. Ich pohľad je skutočne
veľmi zaujímavý. Po porovnaní našej
bytovej výstavby s bytovou výstavbou v NSR metódou
komparatívnej efektívnosti zastávajú
taký názor, že bytová výstavba
i cez kritiku úrovne môže byť veľmi
efektívna. Po určitých kvalitatívnych
a konštrukčných úpravách, ako
je stavebné stolárstvo, podlahoviny, povrchové
úpravy, zariaďovacie predmety technického zariadena
budov a strešná konštrukcia, môže
sa bez námahy dosiahnuť komparatívna efektívnosť
v porovnaní s NSR okolo 50 %. To znamená, že
za jednu hodinu živej a zhmotnenej práce na bytoch
v NSR platíme 2 hodinami takej istej práce u nás.
Zdá sa to málo, ale keďže vieme, že
priemer v priemysle je 1 hodina v NSR až k 8 hodinám
práce u nás, v bytovej výstavbe dostaneme
až 4 x vyššiu komparatívnu efektívnosť,
ako je v priemysle. Výskum preto odporúča
strategicky sa zameriavať aj na vývoz bytovej výstavby.
Kapacity bude treba presunúť z výstavby priemyselných
investícií, kde nedávno vykonaná previerka
preukázala vysokú neefektívnosť. Za
získané devízové prostriedky treba
zabezpečiť rozvoj priemyslu modernízáciou.
Tieto zámery dáva do svetla reálnosti aj
nasledovný citát z programového vyhlásenia
vlády: "Ide o to, aby (podniky) vo vlastnom záujme
usilovali o svetovú úroveň produktivity práce
a úžitkových parametrov, o schopnosť konkurovať
na náročných trhoch." Koniec citátu.
Súdružky a súdruhovia, vo výbore pre
plán a rozpočet sme vykonali doplnkový skupinový
poslanecký prieskum na úseku bývania cigánskeho
obyvateľstva v okresoch Rimavská Sobota, Košice
a Poprad. Keď skúmame bytovú problematiku komplexne,
domnievame sa. že i toto špecifikum treba mať na
zreteli. Spoločnosť dáva nemalé prostriedky
do tejto oblasti, skúmanie efektívnosti používania
týchto prostriedkov je vysoko aktuálne, pretože
je predmetom oprávnenej kritiky našich občanov.
Problematiku nechcem tu rozvádzať, dohodli sme sa
vsak s poslancami nášho výboru, že výsledky
prieskumov spracujeme do samostatnej správy a tú
zašleme podpredsedovi vlády, súdruhovi Julišovi,
aby bolo k nej zaujaté stanovisko a aby návrhy a
odporučenia mohli byť využité v práci
vlády na tomto úseku.
Ďakujem za pozornosť.
Předseda SN J. Janík: Ďakujem poslancovi
Medemu, slovo má poslanec Haičman, pripraví
sa poslankyňa Horečná.
Poslanec O. Haičman: Vážený
soudruhu generální tajemníku, vážený
soudruhu předsedo, soudružky a soudruzi poslanci,
vážení hosté, cílem státní
bytové politiky je především péče
o uspokojování bytových potřeb obyvatelstva
jako nedílné součásti celkového
zvyšování životní úrovně,
řešení materiálních a kulturních
potřeb a zajištění sociálních
jistot.
Bydlení je významnou složkou nevýrobní
sféry. Materiální hodnoty sice nevytváří,
vytváří však pro hospodářský
růst podmínky a významně ho ovlivňuje.
Tím je dána souvislost s ekonomickým posláním
a ekonomickou podmíněností bytové
politiky. Přestavba hospodářského
mechanismu bude významně ovlivňovat i proces
bydlení. Postupné uplatňování
ekonomických nástrojů, nové přístupy
v plánování a financování komplexní
bytové výstavby, přechod k systému
výstavby měst, decentralizace pravomoci a odpovědnosti
národních výborů za řešení
otázek bydlení s vytvořením podmínek
pro zapojení obyvatel na řešení bytové
situace i správy a údržby bytového fondu
jsou faktory, které výrazně přispějí
k naplnění základního cíle,
to je uspokojení potřeb obyvatelstva na tomto úseku.
Především na úseku bytové výstavby
bude nutné zvládnout přípravu a realizaci
staveb ve stále složitějších podmínkách
zavádění nových technologií
bytové výstavby při zvyšujících
se nárocích na úroveň životního
prostředí a kvalitu staveb. Je nutno hledat a ověřovat
nové způsoby spolupráce účastníků
investiční výstavby, které povedou
ke zkrácení doby přípravy a realizace
staveb. Je třeba důrazněji prosazovat celospolečenské
zájmy aktivní účasti a součinnosti
s projektanty již ve fázi územně plánovací
a projektové přípravy staveb. Zadat, projednat
a ovlivnit projektovou přípravu vyžaduje vysokou
odborně fundovanou a národohospodářsky
angažovanou činnost všech zainteresovaných
složek v oblasti bytové výstavby.
Chtěl bych se ve svém vystoupení zabývat
otázkou stabilizace pracovníků, jak jsme
ji zaznamenali při svých poslaneckých průzkumech
a jak jsem tuto oblast zkoumal ve svém volebním
obvodě v Jihomoravském kraji. Bytová otázka
přímo souvisí se stabilizací pracovníků
a ovlivňuje ji i nábor pracovních sil.
V oblasti stabilizačních družstevních
bytů jsme v podnicích zjistili, že rozpisy
na období pětiletky ani jejich následné
realizace neodpovídají potřebám organizací
z pohledu stabilizačního faktoru pracovníků,
zvlášť vyučených a mladých,
u kterých rozvázání pracovního
poměru vedou důvody nemožnosti získání
bytové jednotky. Například státní
podnik Armaturka Myjava eviduje v současné době
150 žádostí o podnikové byty a 120 žádostí
o podnikové družstevní byty. V roce 1988 neobdržel
podnik byty žádné, což mělo za
následek neplnění krajského organizovaného
náboru pracovních sil. Pro rok 1989 má podnik
obdržet 46 bytů, pro rok 1990 stejný počet
bytů. Pro období 9. pětiletky uplatnil požadavek
na 400 bytových jednotek - podnikové družstevní
byty - a bez splnění tohoto požadavku nelze
očekávat pozitivní výsledek v oblasti
stabilizace a náboru pracovníků.
Obdobně je tomu u Dopravních staveb Olomouc, kde
bylo v období 8. pětiletky oproti požadavku
400 bytových jednotek přidělených
plánem pouze 57. Tyto počty nestačí
krýt požadavky a potřeby jednotlivých
organizací za účelem jak stabilizace mladých
a perspektivních pracovníků, absolventů
středních odborných učilišť
a vysokých škol, tak i zabezpečení méně
atraktivních pracovních profesí náborem.
Z individuálního průzkumu v Jihomoravském
kraji a ze své vlastní praxe jsem došel k názoru,
že bytová výstavba je pouze jeden z faktorů
stabilizace a nepočítal bych ho mezi faktory rozhodující.
Stabilizaci stejným způsobem ovlivňují
dobré výdělkové možnosti, práce
v moderních provozech a na moderních strojích,
možnosti využívání dosažené
kvalifikace, včetně odpovídajících
mzdových ohodnocení, různé výhody
naturálního charakteru, například
jízdné zdarma nebo zvýhodněné
pro rodinné příslušníky, rekreační,
sociální a jiné výhody. Stabilizačně
příliš nepůsobí ani velmi rozdílná
výše úhrady za užívání
bytu v bytech státních, družstevních
a stabilizačních, což by mělo být
v řešení nového zákona o bydlení.
V 7. pětiletce bylo dokončeno v Jihomoravském
kraji z dřívější rozestavěné
podnikové a nynější stabilizační
bytové výstavby celkem 12 264 bytů; 6106
v družstevní svépomoci a 25 312 v rodinných
domcích. Hlavním smyslem definitivního přechodu
z podnikové výstavby na formu družstevně
stabilizační bylo zainteresovat pracovníky
na setrvání v podniku prostřednictvím
prominutelné půjčky, protože dřívější
přidělování bytů z podnikové
výstavby vedlo k spekulacím. Řada pracovníků
od prvního dne přidělení bytu přecházela
do jiného výhodnějšího zaměstnání
a byty zůstávaly byty podnikovými, v nichž
bydlí občané, kteří v podniku
nepracují. V případě zrušení
práva na užívání bytu uplatňují
své požadavky na národních výborech
ze státní bytové výstavby.
Na období 8. pětiletky bylo stanoveno plánem
rozvoje bydlení v Jihomoravském kraji dokončit
ve stabilizační výstavbě 13 646, v
družstevní výstavbě 3493 a 5200 bytů
ve svépomocné družstevní bytové
výstavbě. Za uplynulé tři roky a letošních
devět měsíců bylo předáno
71,3 % (3709 bytů) v družstevní svépomoci,
50,3 % bytů stabilizačních (6858). V rodinných
domcích si občané vybudovali celkem 16 115
bytů. Z praxe víme, že téměř
každý povolený rodinný domek, kde má
být získána podle stavebního povolení
jedna bytová jednotka, je připraven pro druhý
byt v půdní nebo podkrovní části.
Občan, který vloží do výstavby
rodinného domku svoje nebo vypůjčené
finanční prostředky, pokud v dostatečném
rozsahu a daných termínech zajistí materiál,
zastabilizuje svoji manželku i svoje děti pro podnik
i organizaci, ve které pracuje. Tato forma výstavby
rodinného domku, podle mého názoru, je nejlepší
formou a formou nejekonomičtější pro
stabilizaci pracovníků a je také v souladu
se světovým trendem.
Usnesení federální vlády č.
126/1989 a usnesení vlády Československé
socialistické republiky č. 170, i když bylo
podrobně a pečlivě rozpracováno i
opatřením rady Jihomoravského KNV, doposud
nepřineslo zabezpečení podmínek ke
zvýšení rozsahu individuální
výstavby rodinných domků zvláště
v dodávkách a v přístupnosti stavebních
materiálů, jak jsem byl informován před
měsícem na okrese Gottwaldov na dvou plenárních
zasedáních.
K tomu je třeba přijmout další důrazná
opatření v pomoci stavebníkům, v zabezpečení
podmínek v kádrovém a materiálovém
vybavení národních výborů,
které jsou stavebními úřady, aby bylo
naplňováno nejen usnesení orgánů,
ale i uspokojení bytových potřeb našich
občanů jako součásti vysoké
životní úrovně.
Předseda SN J. Janík: Ďakujem poslancovi
Haičmanovi, prosím poslankyňu Horečnú
a pripraví sa poslankyňa Hyková.
Poslankyně SN I. Horečná: Vážený
súdruh generálny tajomník, vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
milí hostia, bývanie patrí k najzákladnejším
potrebám človeka a preto treba ho stále zlepšovať,
starať sa o jeho rozvoj, aby predstavovalo jednu z rozhodujúcich
podmienok ďalšieho zvyšovania životnej úrovne.
Spôsob bývania ovplyvňuje aj generácia
pracovných síl, pôsobí na rozvoj sociálno-kultúrnych
potrieb, rodinný život a individuálny rozvoj,
rozsah a zameranie osobnej spotreby, významne ovplyvňuje
i vzťah ľudí ku spoločnosti.
Bývanie, to dnes už zďaleka nie sú len
byty, ale širšie sociálne zázemie. Pre
spoločenskú a individuálne veľmi žiadúcu
sebestačnosť a nezávislosť je potrebné,
okrem kvalitného bytu, tiež dostupnosť obchodov,
služieb, dopravy, zdravotníctva, školstva, kultúry,
športu, objektov správy a riadenia, teda komplexná
občianska vybavenosť.
Občianska vybavenosť, ktorá je nutnou a podmieňujúcou
zložkou optimálneho zabezpečenia funkcie bývania,
je vo svojej základnej forme sústredená predovšetkým
do stredísk miestneho významu, najmä do jednotlivých
sídlisk.
Stav na úseku komplexnej občianskej vybavenosti
však nie je uspokojivý, ako uviedol aj v spravodajskej
správe podpredseda Snemovne národov súdruh
Štáfek. Úroveň a kvalita vybavenia sa
však líši podľa miestnych podmienok. Výstavba
a dokompletácia občianskej vybavenosti prebieha
živelne, pričom nie je vzácnosťou, že
sklzy vo výstavbe dosahujú päť až
desať rokov. Musíme si však uvedomiť širšie
súvislosti tohto problému.
Výstavba občianskej vybavenosti predstavuje druhý
najväčší odbor stavebnej výroby,
ktorého podiel na celkovom objeme výroby predstavuje
okolo 25 %. Zaostávanie výstavby objektov občianskej
vybavenosti má niekoľko špecifik. Predovšetkým
ide o to, že atypická výstavba kladie oveľa
väčšie nároky na stavebné organizácie,
pre ktoré je jednoduchšie a pohodlnejšie stavať
prúdovými metódami takzvane "na zelenej
lúke" teda štandardné typy bytov.
Ďalej je pre ňu charakteristická vyššia
prácnosť, rozptýlenosť stanovísk,
väčšia variabilita stavebných prvkov a
materiálov, mnohé stavby ďalej vyžadujú
estetickú úroveň, väčšiu
výstavnosť - čo vo svojich dôsledkoch
vyžaduje od stavebných organizácií aj
vysokú úroveň riadiacej a organizátorskej
práce, kvalifikácie pracovníkov, účelnú
koncentráciu pracovných síl a technických
prostriedkov. Doterajší systém výstavby
nevedie vždy organizácie k náročnosti
splnenia úloh, takže výstavby objektov často
odsúvajú na neskoršiu dobu a málokedy
ju odvedú v potrebnej kvalite.
Z uvedeného vyplýva, že jednou z hlavných
príčin zaostávania komplexnej občianskej
vybavenosti je rozdiel stavebnej prácnosti v občianskej
výstavbe oproti výstavbe bytovej. Teda v snahe plniť
objemové ukazovatele stavebníctva sa plnia objemy
bytovou výstavbou na úkor občianskej výstavby.
V mnohých z nás je i myšlienka, že vinu
za súčasnú situáciu nezabezpečovania
občianskej výstavby nesie iba investor. Za stagnáciu
v občianskej výstavbe však má vinu i
realizátor výstavby stavebníctva. Núti
ho k tomu nesprávne plánovanie a vyhodnocovania
objemových ukazovateľov.
Poslanci výborov pre sociálnu politiku uskutočnili
celý rad skupinových a individuálnych prieskumov,
ktoré im potvrdili, že občianska výstavba
nielenže zaostáva za bytovou vecne a časovo,
ale má stále klesajúcu tendenciu (napríklad
Praha, Bratislava, Karlove Vary, Levoča, Spišská
Nová Ves a ďalší). Pritom nie vždy
a všade toto platí, o čom sme sa presvedčili
napríklad v Ostrave-Poruba, Vyškovice, kde sídliská
postavené v minulých päťročniciach
majú zelené pásy, prakticky na prízemiach
neexistujú byty, všade sú umiestnené
obchody, prevádzky a ďalšie služby.
Musíme si tiež uvedomiť, že časový
súlad výstavby bytov a objektov občianskej
vybavenosti má vážne dôsledky na vzťah
občanov k miestu, vyvoláva vážne kritiky,
predovšetkým orgánov národných
výborov, pretože je ľahšie kritizovať
spoločnosť, než nezodpovedné organizácie.
Prieskumy nám tiež potvrdili, že veľkým
problémom väčšiny sídlisk je nedostatok
priestorov určených pre deti a mládež.
Sú to základné školy, kde sa musí
vyučovať často vo viacsmenných prevádzkach
(najmä v Prahe a samozrejme aj v iných mestách
republiky) a priestory pre športové využitie
- ihriská a pod. Keď hovorím o športových
ihriskách, chcela by som pripomenúť, že
keď chceme mať dobrých športovcov, musíme
mať aj športové ihrisko priamo na sídlisku.
Napríklad futbalový hráč Sparty Praha
- Griga - dostal základy futbalu na športovom ihrisku,
ktoré bolo vybudované svojpomocne na sídlisku
Hliny v Žiline, kde aj já bývam.
Ďalej je nedostatok aj klubov, domov pionierov, ľudových
škôl umenia a pod. Nie je ani dostatočná
kapacita družín mládeže, takže deti
sa nemôžu aktívne a tvorivo zamestnávať
a tento fakt je potom prameňom rôzneho darebáctva,
vandalizmu, začínajúcej kriminality detí
a mládeže, ktorá je práve najväčšia
na veľkých sídliskách.
Pri prieskumoch som samozrejme posudzovala aj úroveň
výstavby objektov obchodov a služieb. Situácia
v obchodnej vybavenosti, najmä v novo budovaných sídliskách
je tiež negatívna. V skúmaných oblastiach
sa prakticky nelíšia. Z mála kladných
je možno spomenúť obchodné centrum na
sídlisku "Ládví - Praha 8", kde
sú zaistené komplexné služby a obchody
nielen potravinové, ale aj s priemyslovým tovarom,
reštaurácie, kinosály a kultúrne zariadenia.
Dôležité je aj to, že obyvatelia sídliska
nemajú k nákupnému centru ďalej ako
jeden kilometer. Toto obchodné centrum je osadené
zeleňou a stalo sa skutočne strediskom života
sídliska. Vo väčšine sídlisk -
miest neboli však výsledky prehliadok potešujúce.
Po vybudovaní bytov je v celom rade prípadov obchodná
vybavenosť riešená iba v provizórnych
priestoroch s minimálnym vybavením (bez základného
sociálneho zariadenia, telefónov, napr. v Karlových
Varoch).