Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Konštatujem, že poslanci Snemovne ľudu zákon schválili.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov. Hlasuje sa spoločne.
Kto z nich súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem, väčšina.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Konštatujem, že i Snemovňa národov návrh schválila.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie konštatujem,
že Federálne zhromaždenie ČSFR súhlasí
so Zmluvou medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a vládou Nigérijskej federatívnej
republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení
daňovému úniku v odbore daní z príjmov
a ziskov z majetku, podpísaná v Lagose 31. augusta
1989.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 188, SL
č. 281, SN č. 291)
Dovoľte, prosím, aby sme pokračovali v našom
rokovaní. Bude to
Vládny návrh odôvodní opäť
podpredseda vlády JUDr. Čarnogurský. Prosím,
aby sa ujal slova.
Místopředseda vlády ČSFR J. Čarnogurský: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vám predkladá dva návrhy, ktoré spolu úzko vzájomne súvisia. Ide o návrh na prístup Česko-Slovenska k Viedenskému dohovoru o práve zmlúv medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými organizáciami, ktorý bol prijatý vo Viedni 21. marca 1986, a návrh na odvolanie výhrady, ktorú k článku 66 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969 uplatnilo Česko-Slovensko pri svojom prístupe v roku 1987.
K prvému návrhu by som rád uviedol, že tento dohovor je dôležitým doplnkom doterajšej kodifikácie práva medzinárodných zmlúv, najmä Videnského dohovoru o zmluvnom práve. Tento dohovor, ktorého stranou je dnes 60 štátov, medzi nimi aj ČSFR, sa však vzťahuje len na zmluvy uzavreté v písomnej forme medzi štátmi. Nevzťahuje sa ovšem na zmluvy, ktoré uzavierajú štáty s medzinárodnými organizáciami. A počet takýchto zmlúv neustále rastie. Tento trend bude pritom pokračovať, čo vyplýva z významu medzinárodných vládnych organizácií v dnešnom svete. Je ich viac ako 400, pričom ČSFR je členom 60 z nich. V minulosti uzavrela zmluvy s niektorými medzinárodnými organizáciami, napríklad s OSN, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, Organizáciou Spojených národov pre priemyselný rozvoj, RVHP i EHS.
Valné zhromaždenie OSN vyzvalo už v roku 1969 Komisiu pre medzinárodné právo, aby začala s prípravou príslušného kodifikačného návrhu. Tento návrh bol pripravený v rokoch 1970 až 1982. Podrobne bol prerokovaný a prijatý vo forme medzinárodného dohovoru na diplomatickej konferencii, ktorá sa konala za účasti zástupcov 97 štátov a 19 medzinárodných organizácií vo Viedni v dňoch 18. februára až 21. marca 1986. Ide o 14. kodifikačný dohovor, ktorého návrh vypracovala Komisia pre medzinárodné právo ČSFR sa zatiaľ stala 10 stranou z nich.
Viedenský dohovor o práve zmlúv z roku 1986 sa vzťahuje na dve kategórie písomne uzavieraných zmlúv, a to na zmluvy medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami a na zmluvy medzi medzinárodnými organizáciami. Ustanovenia dohovoru vychádzajú, pokiaľ je to možné, v maximálnej miere z ustanovení Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969. Súčasne ovšem tam, kde je to nevyhnutné, vyjadrujú aj špecifiku medzinárodno-právnej subjektivity medzinárodných organizácií a ich zmluvnej spôsobilosti.
Dohovor upravuje všetky aspekty zmluvného práva, a to uzavierania zmlúv, spôsobov vyjadrenia súhlasu ako štátov, tak i medzinárodných organizácií byť zmluvou viazané, výhrad k medzinárodným zmluvám i problematiku nadobúdania platnosti medzinárodných zmlúv. V dohovore sú taktiež zakotvené pravidlá pre výklad zmlúv, vymedzené účinky na tretie strany. Dôležité sú aj podmienky, za ktorých sú medzinárodné zmluvy neplatné, alebo ich platnosť môže byť ukončená, prípadne môže dôjsť k prerušeniu ich uskutočnovania.
Čs. predpisy upravujúce uzavieranie medzinárodných zmlúv sú v súlade s ustanoveniami dohovoru, rovnako ako aj s ustanoveniami Viedenského dohovoru o zmluvnom práve.
Dohovor, ktorého stranou je zatiaľ 7 štátov, medzi nimi Rakúsko, Švédsko, Maďarsko a Bulharsko, nadobudne platnosť 30 dní po uložení 35. ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe. Prístup ČSFR, ktorý má byť vyjadrením našej podpory tomuto dohovoru ako ďalšiemu významnému výsledku kodifikácie medzinárodného práva, sa preto navrhuje, že dohovor už ratifikovať nemôžeme. Do určenej lehoty, do 30. júna 1987, Česko-Slovensko totiž dohovor nepodpísalo. Dôvod nepodpísať dohovor bol rovnaký, pre ktorý sa čs. delegácia zdržala hlasovania pri prijímaní textu dohovoru na konferencii. Dohovor vo svojom článku 66 predvída totiž obligatórne zmierovacie, rozhodcovské a súdne konanie, pokiaľ sa spor, súvisiaci s neplatnosťou zmluvy, ukončením jej platnosti alebo prerušením jej uskutočňovania nepodarilo vyriešiť do 12 mesiacov niektorým z prostriedkov mierového urovnávania sporov, uvedených v článku 33 Charty OSN. Vtedajšie čs. stanovisko zodpovedalo viac ako dvadsaťročnej praxi odmietania akýchkoľvek iných prostriedkov mierového urovnávania sporov, než priameho rokovania medzi stranami sporu. Túto prax azda najlepšie dokresľuje skutočnosť, že Česko-Slovensko od roku 1966 ani v jedinom z 26 prípadov, v ktorých sa rozhodovalo o účasti Česko-Slovenska na niektorej z mnohostranných zmlúv, ktoré zakladajú obligatórnu jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora, túto jurisdikciu neuznalo. Pritom však v predchádzajúcom období nebola príslušnosť tohto hlavného súdneho orgánu OSN tak paušálne odmietaná; skôr naopak, väčšinou bola uznaná. Po roku 1945 bola prijatá v 9 mnohostranných zmluvách, zatiaľ čo výhrada k ustanoveniam o jeho jurisdikcii bola uplatnená štyrikrát.
Analýza, ktorá bola urobená na FMZV, ukázala, že pre negatívny postoj k jurisdikcii hlavného súdneho orgánu OSN v minulosti neboli nijaké závažnejšie dôvody. Medzinárodný súdny dvor sa, naopak, ukázal ako objektívny a užitočný orgán. Do dnešného dňa vyniesol 51 rozsudkov v sporoch medzi štátmi a podal 22 posudkov o právnych otázkach na žiadosť medzinárodných organizácií. Dôvera štátov v tento súdny orgán rastie, napríklad len v uplynulom roku mu boli predložené na rozhodnutie štyri medzištátne spory.
Výsledkom prehodnotenia česko-slovenského postoja k Medzinárodnému súdnemu dvoru je návrh neuplatňovať už výhrady k jeho jurisdikcii a výhrady urobené v minulosti postupne odvolať.
V súvislosti s prístupom k Viedenskému dohovoru z roku 1986 sa navrhuje odvolať prvú čs. výhradu, a to výhradu k článku 66 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969, lebo ide o rovnakú problematiku rozhodovania sporov o neplatnosti zmluvy alebo ukončenia jej platnosti v dôsledku jej rozporu s imperatívnym pravidlom všeobecného medzinárodného práva.
Vážené Federálne zhromaždenie, chcem vás tiež informovať, že v ďalšom štádiu predpokladáme odvolanie všetkých ďalších výhrad. Tento krok bol už prerokovaný s vedúcimi 17 ústredných orgánov federácie i národných republík, ktorí k nemu nemali pripomienky a vyjadrili mu podporu. V apríli predložil tento návrh minister zahraničných vecí vláde Českej republiky a vláde Slovenskej republiky a po vyjadrení ich stanoviska bude predložený federálnej vláde. Potom bude prerokovaný poslancami Federálneho zhromaždenia, ktoré vzíde z júnových volieb.
Posudzujeme aj ďalšie kroky, ktorými by sme širšie uznali jurisdikciu súdneho dvora v Haagu, a ktoré by zodpovedali záujmom nášho štátu.
Som presvedčený, že prístup k Viedenskému
dohovoru z roku 1986 aj odvolanie výhrady k článku
66 Videnského dohovoru z roku 1969 sú v súlade
so záujmami čs. zahraničnej politiky, zodpovedajú
niekdajším čs. právnym tradíciám
a budú aj československým príspevkom
do úsilia o posilňovanie medzinárodno-právneho
poriadku a presadzovania vlády práva v medzinárodných
vzťahoch. Naším ideálom nesmie zostať
len vybudovanie právneho štátu. Treba sa usilovať
aj o budovanie právneho sveta. Preto vám odporúčam,
aby ste s návrhom na prístup k uvedenému
dohovoru a s návrhom odvolať výhradu k článku
66 Viedenského dohovoru z roku 1969 vyslovili súhlas.
Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Šimúth: Ďakujem podpredsedovi
federálnej vlády JUDr. Čarnogurskému.
Vládny návrh prerokovali ústavnoprávne
výbory a zahraničné výbory obidvoch
snemovní. Prosím poslanca JUDr. Jiřího
Medřického, aby predniesol spoločnú
spravodajskú správu výborov Snemovne ľudu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec J. Medřický: Pane předsedající, dámy a pánové, Vídeňská smlouva o právu smluv mezi státy a mezinárodními organizacemi nebo mezi mezinárodními organizacemi, přijatá ve Vídni 21. března 1986, je moderním kodexem mezinárodního smluvního práva. Vychází z textu Vídeňské úmluvy o smluvním právu z roku 1969, ke které přistoupila i Československá republika v roce 1987.
Vídeňská smlouva vychází ze všeobecně uznávaných zásad mezinárodního práva, jako je zásada Pacta sunt servand, tedy smlouvy jsou k tomu, aby byly dodržovány, zpravidla konsensuálnosti smluv a dalších. Podtrhuje se i skutečnost, že význam smluv jako pramene mezinárodního práva neustále vzrůstá, zejména s ohledem na zásadu rovnoprávnosti národů a jejich práva na sebeurčení.
Na důležitosti nabývají i smlouvy mezi státy a mezinárodními organizacemi a mezi mezinárodními organizacemi navzájem. Mezinárodní smlouvy se pak stávají účinným nástrojem rozvoje mezinárodních vztahů a zabezpečení podmínek pro mírovou spolupráci mezi národy bez ohledu na jejich státní a společenské zřízení.
Vídeňská smlouva rovněž zakotvuje pravidlo, že spory, týkající se smluv, musí být řešeny - jako ostatně i jiné mezinárodní spory - v souladu s Chartou Organizace spojených národů mírovými prostředky a v souladu se zásadami spravedlnosti a mezinárodního práva.
Text smlouvy byl připraven Komisí pro mezinárodní právo, k jeho projednání byla Valným shromážděním OSN svolána diplomatická konference ve Vídni v březnu 1986.
Z ústavně právního hlediska uvádím, že podle článku 36 odstavec 3 ústavního zákona číslo 143/1968 Sb., o čs. federaci, se jedná o významnou smlouvu politické povahy, která se dotýká rovněž československé vnitrostátní právní úpravy, z toho důvodu se pro přístup České a Slovenské Federativní Republiky ke smlouvě vyžaduje souhlas Federálního shromáždění.
Vážené poslankyně, vážení
poslanci, předložený vládní návrh
parlamentní tisk číslo 268 - projednaly na
svých schůzích výbory ústavně
právní a výbory zahraniční
Sněmovny lidu a Sněmovny národů a
vzhledem k tomu, že k němu není připomínek,
doporučuji jako společný zpravodaj Sněmovny
lidu vládní návrh schválit. Děkuji.
Předsedající místopředseda
FS J. Šimúth: Ďakujem poslancovi Medřickému,
teraz má slovo poslanec Miroslav Sychra za výbory
Snemovne národov.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec M. Sychra: Vážené Federální shromáždění, dámy a pánové, jako společný zpravodaj zahraničního výboru Sněmovny národů vás mohu ujistit, že právnická řeč zejména řeč zahraničního práva je velmi obtížná. Když jsem se přesto jako zpravodaj pročetl ve Vídeňské smlouvě až k článku 66, zjistil jsem, že naše výhrada k článku zde není publikována. Tento text nebyl vůbec v tisku 268 a jak jsem se později dozvěděl, nebyl u nás dosud publikován nikdy. Myslím, že to samo už dost vypovídá o tom, jak pokrytecká byla naše zahraniční politika. Týká se to mimo jiné i posuzování sporů u mezinárodního soudního dvora v Haagu.
Převedeno z řeči zahraničního práva do řeči prosté: já podepíši smlouvu, ale když ji porušíme, tak odmítám jít před soud. Samozřejmě má to i svou druhou stránku. Když smlouvu podepsanou námi poruší někdo jiný, ani my se nemůžeme odvolat k mezinárodnímu soudnímu dvoru v Haagu.
Proto odvolání výhrady k tomuto článku
66 Vídeňské úmluvy je nyní
- abych tak řekl - naší morální
povinností a já vás, vážení
poslanci a vážené poslankyně, vyzývám,
abyste tak učinili. Děkuji.
Předsedající místopředseda FS J. Šimúth: Ďakujem pánovi poslancovi Sychrovi. Nikto sa neprihlásil písomne do rozpravy. Prosím, chce niekto zaujať stanovisko k prerokovávanému problému? (Nikdo se nehlásil.) Nikto.
Prosím, aby poslanci zaujali svoje miesta v zasadacej sieni, aby sme mohli prikročiť k hlasovaniu. V Snemovni ľudu je prítomných 102 poslancov, v Snemovni národov 47 poslancov zvolených v Českej republike a 44 poslancov zvolených v Slovenskej republike. Snemovne sú uznášania schopné. Hlasujeme teda o návrhu schvaľovacieho uznesenia, ktoré je uvedené v parlamentnej tlači 268.
Prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.
Kto je za návrh tohto uznesenia, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem. Väčšina.
Kto je proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Konštatujem, že Snemovňa ľudu tento návrh prijala.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z nich súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem. Väčšina.
Kto je proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Taktiež poslanci Snemovne národov návrh schválili.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky súhlasí
a) s prístupom Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky k Viedenskému dohovoru o práve zmlúv
medzi štátmi a medzinárodnými
organizáciami alebo medzi medzinárodnými
organizáciami, prijatému vo Viedni 21. marca 1986;
b) s odvolaním výhrady k článku 66
Viedenského dohovoru o zmluvnom práve zo dňa
23. mája 1969, ku ktorému pristúpila Československá
socialistická republika 20. júla 1987.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 190, SL
č. 284, SN č. 294)
Vážené Federálne zhromaždenie,
týmto sme vyčerpali program nášho dnešného
rokovania. Zajtrajšie rokovanie bude pokračovať
o 8.30 hodín.