Dúfam, že táto odpoveď poslancovi Čermákovi stačí. Ak nie, môžem ho zoznámiť s celým materiálom. Ide o materiál veľmi dlhý. Počítame s tým, že by sme v tomto roku mohli doriešiť záležitosti zhruba za 2,5 mld. Zatiaľ nemáme väčší priestor, lebo v rozpočte sme si schválili len 1,1 mld na vyrovnávanie disagií, z toho je asi 450 miliónov na via akcie, tzn. že v tom nie je na dokrytie rozdielov. Snažíme sa deblokovať tovarovými dovozmi. Takýmto dovozom, ktorý ste asi všetci postrehli, sú dovozy osobných vozidiel a elektroniky z Kóree, ktoré sme doviezli za pohľadávky, ktoré sme Kórejcom dali z Lýbie. Sú však aj iné veci, ktoré sa uskutočňujú tak, že miesto aby sme tovar kupovali na voľnom trhu, kupujeme ich vo väzbe na naše pohľadávky. Je to však problém.
Druhá časť interpelácie pána poslanca Čermáka bolo, aké boli výsledky cesty predsedu vlády Adamca do Iráku. Musím povedať, že žiadne. Žiadne úhrady sme z Iráku nedostali. Bolo tam sľúbené, že bude na úrovni ministra zahraničného obchodu a financií ďalšie rokovanie s Irákom o platení pohľadávky, ktorú tam máme. Zatiaľ k tomu nedošlo. Najskôr sme v decembri nemohli my s ministrom Klausom, potom nemohli oni, takže došlo k takej hre, kto kedy viacej pomohol.
Zostávalo ešte podpísať zmluvu, kde Technoexport a Chepos dodávajú značné tovarové dodávky asi za 150 mil. dolárov, zaistené inými pohľadávkami, iným spôsobom, než tomu bolo doteraz. Z tohto dôvodu zatiaľ k ceste nedošlo. Iráčania chcú po nás odložiť úvery o 4 roky a potom ich ďalšie 4 roky splácať. Znamenalo by to pre nás, že by sme z tej pohľadávky dostali primálo a z tohto dôvodu sa snažíme zmeniť ich postavenie rôznymi komerčnými aj nekomerčnými akciami. Inakšie cesta, bohužiaľ, nepriniesla nič. Nejaké pohľadávky - deblokované - priniesla cesta v Egypte.
Pokiaľ ide o Slušovice, iba veľmi stručne. Pre informáciu vás všetkých, aby ste mali prehľad. Vydali sme ako ministerstvo zahraničného obchodu povolenie k zahranično-obchodnej činnosti JRD Slušovice 30. 11. 1988. Predtým boli nejaké jednorázovky. Celý rad žiadostí bol zamietnutý.
Bola tu otázka na vývoz zbraní. Mám problém, pre tože nie som schopný mať v takom krátkom čase dokumentáciu, ale bol povolený vývoz 500 ks podvozkov, znehodnotených ako zbrane, ako šrot. K tomuto vývozu nedošlo, pretože podmienky, ktoré ministerstvo zahraničného obchodu dalo ako podmienky pre realizáciu tohto obchodu, v podstate znamenalo, že Argokombinát Slušovice stratil záujem na dodávkach šrotu. Toto rozhodnutie nie som schopný dokázať, ale bolo údajne prerokované vo vláde a vláda k tomu dala pokyn ministerstvu zahraničného obchodu.
Čo sa týka priamych vzťahov - JRD Slušovice obdržalo 13 časovo obmedzených rozhodnutí. Tiež dostalo obmedzenie čo sa týka obchodu s Vietnamom - za akých podmienok toto môžu alebo nemôžu robiť.
Čo sa týka zahraničných osobných vozov, z evidencie, ktorú máme v rámci colného systému k dispozícii, bolo medzi rokmi 1987-1989 17 osobných automobilov zahraničnej výroby dovezených do Slušovic. Väčšina z nich boli vozidlá nakúpené od súkromníkov (4 z Prahy, ďalej z Tábora, Pezinku, 3 nákupy z Mototechny od Daewoo ...). Ďalšie dve vozidlá boli dovezené na základe devízového papiera, resp. devízového prídelu - dve BMV a 2 športové vozidlá Audi, ktoré boli zapožičané a opäť boli vyvezené do zahraničia.
Z tohto pohľadu sme nezistili z colného pohľadu žiadne porušenie predpisov. Myslím, že všetky dovozy boli urobené správnou cestou. Je otázka, či neboli porušené ostatné predpisy, napr. že riadiateľ by nemal mať viac ako 1600 kubíkov - to je vládne nariadenie, ktoré sa vzťahuje aj na iných. Neviem, či v tejto oblasti došlo k nejakému porušeniu.
Veľkým problémom je oblasť kooperácií. Kooperácie nepodliehajú povoleniu. V rámci kooperácií mohlo dôjsť k vývozu kde-čoho. Uzavretie zmluvy do 30 miliónov sa neschvaľovalo. Teraz podľa nového zákona sa vôbec nebude schvaľovať.
V rámci týchto kooperácií už podlieha tovar normálnemu povoľovaciemu konaniu a z týchto dôvodov boli už zistené veci, ktoré tu poslanec Kovář citoval - sušené mlieko cez Koospol (3320 ton) , ďalej to bola šošovica, farebné kovy, vývozy zinkových plechov, fólií, hliníkový odpad, volframový prášok atď. Nepodarilo sa nám zistiť nič iné.
Za jeden veľký problém, na ktorý musím, bohužiaľ, povedať, že nie som schopný ani pri ďalšom časovom termíne poslancovi zodpovedne odpovedať, je otázka zistených vývozov JRD Slušovice, ktoré sa zabezpečujú cez iné organizácie ako vlastný vývoz.
Tam by mohlo dôjsť aj k deklarovaniu farebných kovov, ale to by sme museli v podstate všetky vývozy preveriť. Nemusí to byť vždy vyvezené ako farebné kovy, ale, povedzme, napríklad ako zbytky káblov alebo neošetrené zlomkové ostatky farebných kovov, a to by sa dalo veľmi ťažko zistiť. Priamy vývoz farebných kovov v rámci Slušovíc nebol na colnici zistený.
Chcel by som povedať, že zisťovanie vývozu nám robilo značné problémy, predovšetkým v tej časti, kde sa poslanec Kovář pýtal, či sa niektoré tieto vývozy robili na základe nátlaku politických orgánov a podpory politických miest. To sa nedá, žiaľ, v žiadnom vývoznom povolení dnes preukázať.
Jediné, kde sme zistili záznam, to bol vývoz tých 500 podvozkov tankov. Museli by sme ísť do skutočne podstatných záznamov. Nemám, žiaľ, žiadnu možnosť z podkladov, ktoré sú k dispozícii, na ministerstve zistiť tieto veci.
Chcel by som ešte povedať z titulu mojej predchádzajúcej
funkcie, keď som bol generálnym riaditeľom Motokovu,
že sme mali so Slušovicami problémy. V dvoch
prípadoch sme skončili prokurátorským
oznámením a zabezpečili sme to, že tieto
dva prípady sa dostali pred riešenie prokurátorom.
Žiaľ, ani jeden nebol dotiahnutý do konca. Jeden
pre amnestiu. Druhý údajne pre nedostatok dôkazov.
Znamená to, že sa nám nepodarilo tieto problémy
riešiť inak než ako prokurátorským
napomenutím. Z tohto pohľadu by som chcel poslanca
Kovářa požiadať, či by mu táto
odpoveď postačila. Chcel by som mu povedať, že
ten 6-stránkový list mám, samozrejme, k dispozícii.
Předsedající první místopředseda
FS S. Kukrál: Děkuji. Hlásí se
poslanec Kovář.
Poslanec SN M. Kovář: Samozrejme chápem zložitosť tohto problému a ťažkosti, ktoré vznikajú pri jeho spracovaní a odpovedi. Nemôžem byť spokojný iba s výpočtom týchto okolností, ktoré, aby som tak povedal, sú často veľmi všeobecné a nie sú komentované. Napríklad si neviem dobre predstaviť, čo to znamená, že bol zahraničný podnik obchodného charakteru založený podľa rakúskeho právneho poriadku.
Pýtam sa, či môže niektoré iné
JRD či JZD u nás niečo takého založiť?
50 % majetková účasť na zahraničnom
kapitále tohto zahraničného podniku bola
povolená v dohode s FMF, Štátnou bankou, podľa
výnosu atď. To sú všetko otázky,
na ktoré som sa pýtal, ale odpoveď je skutočne
veľmi kusá a nejde do hĺbky.
Ministr zahraničního obchodu ČSFR A. Barčák: Založenie spoločného podniku v zahraničí môže urobiť každý, nielen JRD, ale ktorýkoľvek podnik. Teraz - podľa nového zákona - na to už nepotrebuje nijaké povolenie, stačí registrovanie tohto zámeru a oznámenie o tom, akým spôsobom a z čoho sa to hradí. Inakšie ktorýkoľvek podnik v republike má možnosť podľa starého zákona založiť si zahraničnú majetkovú účasť. Pokiaľ má na ňu, samozrejme, peniaze a dostal k tomu povolenie. JZD Slušovice k tomu povolenie dostalo. Môžu robiť akúkoľvek zahranične obchodnú činnosť podľa rakúskych predpisov a zákonov. Toho sa týkajú obchodné operácie smerom naspäť do Československa. Tam sú veci, na ktoré si budeme musieť zvykať. Máme v zahraničí zhruba 90 spoločných podnikov, kde sme buď 100 % držiteľmi majetku alebo sme v minoritnej účasti, možná ich bude viac ako 100, kde máme normálne bežný obchodný styk, povedzme 50 % našich osobných áut sa vyváža cez spoločné podniky, ktoré má Motokov v zahraničí.
Neviem, ako ďalej ísť do hĺbky, čo sa týka interpelácie pána poslanca. Keby bolo treba ešte niečo doplniť, prosím pána poslanca, aby dal svoje konkrétne otázky k listu, ktorý zodpovieme, pokiaľ budeme schopní. Z podkladov, ktoré mám k dispozícii, nie som schopný dokázať, kto za to intervenoval.
Čo sa týka dovozných operácií,
boli robené väčšinou cez iné organizácie
a tam je problém vytiahnuť všetky obchodné
prípady. To sú milióny.
Předsedající první místopředseda
FS S. Kukrál: Děkuji panu ministru Barčákovi.
Hlásí se ještě někdo? Pan Delong.
Místopředseda vlády ČSFR a předseda
SKVTIR A. Delong: Vážený pane předsedající,
vážené dámy a pánové,
bude to jediná věta. Námět pana poslance
Balgavého postavit někde poblíž společné
hranice Maďarska a Rakouska synchrotron a kolem něho
malou vědeckou vesnici nebo městečko, kde
by se pěstoval nejen základní výzkum,
ale vzájemnost Maďarska a Rakouska, je velmi zajímavý
a v nejbližší době ho spolu s maďarskými
a rakouskými kolegy projednáme.
Předsedající první místopředseda
FS S. Kukrál: Děkuji ministru Delongovi. Vážené
poslankyně a poslanci, jistěže nebylo odpovězeno
na všechny otázky. V úvodu jsem žádal
členy vlády, pokud nebudou moci dnes odpovědět,
aby odpověděli 8. května při zasedání,
anebo písemně a v těch případech,
kde si to poslanec vyžádal, aby dali písemnou
odpověď. Myslím, že bychom mohli tento
program interpelací skončit. Jste pro? (Souhlas.)
Ještě poslanec Soldát.
Poslanec SL M. Soldát: Chtěl bych využít
přítomnosti místopředsedy vlády
pana Čarnogurského s tím, aby vláda
projednala i návrh na zřízení Federálního
výboru pro životní prostředí
tisk 406 a 407, aby to v pondělí mohly projednat
ústavně právní výbory.
Předsedající první místopředseda FS S. Kukrál: Děkuji za návrh poslanci Soldátovi. Můžeme tedy interpelace ukončit. Než skončíme jednání, ještě jednu zprávu. Zítra, v pátek v 8.00 hodin, se uskuteční schůze výborů k projednání návrhů zákonů, jednak doplněk k zákonu o akciových společnostech, pak k zákonu o dani z příjmu obyvatelstva. Jedná se o VPR v místnosti 209, VPDO v č. 274, VZV v č. X, VSP v č. 214.
Dále v 9.00 hodin se za účasti všech
poslanců uskuteční akt odhalení pietní
desky M. R. Štefánika zde ve vestibulu v budově
Federálního shromáždění
a 15 minut po skončení tohoto slavnostního
aktu bude pokračovat společná schůze.
Schůzi bude řídit předseda Sněmovny
národů pan Stank. Přerušuji dnešní
zasedání a přeji dobrou noc.