Zákon o súdnej rehabilitácii ráta, aby, pokiaľ sa v priebehu zisťovania týchto prípadov jednotlivých súdnych rozhodnutí, keď sa dospeje k záveru, že zo strany niektorých došlo k hrubému porušeniu najzákladnejších právnych noriem, aby boli vyvodené dôsledky. Nie je to potvrdenie zásady zločinu a trestu. Je to zabezpečenie istoty, aby naša spoločnosť, ktorá už v minulosti bola niekoľkými desaťročiami tak ťažko skúšaná a v takom masovom meradle boli poškodzované práva našich spoluobčanov, aby raz a navždy urobila bodku a nepripustila, lepšie povedané, zobrala chuť, aby v budúcnosti už nikto viac nemal odvahu dopustiť sa niečoho podobného a v takom rozsahu, v akom sa to stalo.
Konkrétne ešte k tej základnej pripomienke, ktorú považujem za najzákladnejšiu, pretože som sa o nej vo svojom úvodnom slove nezmienil. Chcel by som ešte doplniť, že v tom nevidím zásah do súdnej právomoci. Nezrušuje sa tým to-ktoré súdne rozhodnutie. Tu sa zrušujú súdne rozhodnutia, ktorých sa predpokladá asi sto tisíc. To už nie je otázka súdnych rozhodnutí. To už je otázka masovej deformácie, práv zákona a pokiaľ ste tu preto, že vám dal zákon zákonodarnú právomoc, myslím si, že máte aj právo zo zákona rozhodnúť, ktorý zákon, aký zákon a v akej podobe bude platiť. Keby vás nebolo, nebolo by toho, kto by právoplatne rozhodol o tom-ktorom zákone. Zbytočné by nám boli akékoľvek nezávislé súdy, pretože by nemali o čom rozhodovať. Ani napriek tomu, žo vieme, že sa to zdôvodňuje, že sme mali nezávislé súdy, dokonca od pána poslanca, ktorý bol sám postihnutý, sme počuli, k akým prípadom v minulosti dochádzalo.
Pristúpiť k tomu návrhu individuálne pre podanie sťažnosti, pre porušenie zákona podľa doposiaľ platného právneho predpisu, myslím, že je aj dosť ťažko realizovateľné v tých prípadoch, keď by šlo, a myslím, že to sú tie najbolestivejšie prípady - o prípady z obdobia päťdesiatych rokov. Sú to väčšinou ľudia, ktorí už majú svoj vek, ktorí si už svoj život takmer odžili a odžili za veľmi zlých podmienok. Týmto ľuďom teraz nezostáva nič iné, žiadna finančná náhrada im už nič nevráti, pravdepodobne mnohí z nich už nebudú mať možnosť spotrebovať túto náhradu. To za prvé. A za druhé - mnohí z nich si nebudú z principiálnych dôvodov, aby nepoškodili svojich spoluobčanov, určite ani náhradu škody uplatňovať. Nepotrebujú nič iné, len aby sa našiel niekto, kto im tú štyridsaťročnú krivdu, ktorej sme sa voči nim dopustili, aby niekto mal tú odvahu povedať: Prepáčte, pochybili sme, ospravedlňujeme sa a naprávame to. Zrušením a nie ďalším priťahovaním 70-ročných aj starších ľudí na pojednávania pre nedostatok dôkazov zase len všelijako vykrúcať, odkladať a okrem nesmiernych nákladov sa napokon pričiniť o to, že sa tá-ktorá vec zahrá do autu.
V tejto súvislosti ma napadá, že v r. 1968, kedy bol prijatý zákon 82, a následne v r. 1970, kedy sa vaši predchodcovia uzniesli na tom, že budú obmedzené práva, ktoré boli dané zákonom o rehabilitácii z r. 1968, tak sa predsa tiež rozhodlo o tom, že to, čo, už bolo niekomu priznané, a zo zákona priznané, nebolo nikde povedané, že by došlo k nezákonnému počínaniu, pretože mnohí z tých, ktorí rozhodovali o presadení zákona z r. 1970, ktorý mal anulovať výsledky súdnych rehabilitácií pokiaľ ide o náhradu z r. 1968, už vopred dostali odškodné a nie všetci to vracali. Nenašiel sa nikto, kto by vyšiel s právnou teóriou, ktorá platí roky a je uznávanou zásadou a ktorá hovorí, že niekto niečo príjme bona fide, nie je povinný to vrátiť. A toto máme i teraz uzákonené v mnohých ustanoveniach i v Občianskom zákoníku i v Zákoníku práce atd. Keď nič iného, musíte uznať, že tu nešlo o niečo takého, a naopak, nielen v dobrej vôli to prijali, ale opodstatnene a oprávnene to prijali a museli to vracať a ešte doteraz to niektorí vracajú. Nikto z tohoto zhromaždenia, kto bol povinný pozdvihnúť svoj hlas aspoň preto, že bol odborne erudovaný, nevysvetlil svojim kolegom, že i tu dochádza k určitej deformácii.
Neberte túto pripomienku odo mňa ako nedobre mienenú. K tejto problematike by som mohol povedať mnoho ďalších pripomienok, ale nepovažujem to za potrebné. Nechcem jatriť nezhojené rany, nie je to vhodné a účelné, neslúži to nám ani spoločnosti.
K otázke, ktorá tu bola vyslovená, že je tu možnosť určitého spôsobu nápravy, resp. k návrhu, že prezident republiky má ústavné právo udeľovať amnestiu, zastavovať stíhanie atď., to všetko vieme, ale rozoznávajme rozdiel medzi amnestiou a právom prezidenta odpúšťat a voči určitej našej povinnosti, ktorá sa od nás te raz žiada, aby sme sa otvorene vyslovili, že bolo niečo nezákonné, protizákonné, odporné a neznesiteľne urobené, a to nie v jednotlivých prípadoch, ale v masových. Týmto by sme neurobili zadosť priechodu práva, že sme pre to, aby sa uvoľnila cesta spravodlivosti, naopak, to by sme zase zmanipulovali, aby sme to dostali možno úplne do ústrania. Naši poškodení spoluobčania sa nedomáhajú amnestie, tú už prakticky takmer vo všetkých prípadoch dostali, naposledy pri rozsiahlej amnestii v januári t. r., ale snažíme sa otvorene povedať, že to, čo niekto vyriekol, bolo nielen v rozpore so svedomím a s Paktom o ľudských právach, bez ohľadu na to, že sa snažíme vsadiť do určitej doby, nech do r. 1966, 1976, alebo do r. 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv a že nám to do niekoľkých mesiacov nezapadá. Som toho názoru, že ľudské práva sú prirodzeným nezanedbateľným právom každého človeka, bez ohľadu na to, kedy sa kde, aký orgán uznesie, či to prijíma, či nie. Preto hovorím, že prirodzeným a prvotným právom je, že každý musí vedieť, že tieto práva nesmie narušo ať beztrestne a musí ich v celom rozsahu rešpektovať, bez ohľadu na to, kedy ktorý orgán nadobudne odvahu a dovolí si to verejne proklamovať. To už je len následok vedomia a vnútorného presvedčenia, že tieto práva tu existujú. že boli, sú o konečne ich musíme i prehlásiť. Preto som toho názoru, že dávať to do súvislosti s dátumami prijatých deklarácií, medzinárodných paktov alebo Všeobecnej deklarácie, je nezdôvodniteľné.
Bolo tu letmo povedané, že nie sú známe podrobnosti o tom, že by tu boli podobné prípady, ktoré boli v minulosti v iných štátoch, predovšetkým v susedných. Správne prehlásil pán poslanec Benda, že to ani nebolo potrebné. Myslím, že to je výsada východných, tzv. socialistických krajín, názvom ktorých sme sa tak dlho oháňali a honosili, ako by toto slovo malo byť dôkazom spravodlivosti, keď sme sa potom presvedčili, že je práve dôkazom opaku. Je to najbližšie nám položený južný sused Maďarsko, ktorý v tomto roku pod č. 26 prijal vyhlásenie o nulite rozsudkov vydaných v r. 1945 až 1963, ktoré boli v rozpore so zákonom. Presne o takú istú vec ide aj nám, len s tým, že my to sponímame od r. 1948 do 1. 1. 1990 a oni to rozložili prakticky na dve fázy, zhruba na polovicu od r. 1945 do roku 1963.
Keď si tam prečítame § 1, hovorí sa v ňom: rozsudky vynesené v období od januára 1945 do apríla 1963 za trestné činy proti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu. Ďalej sa uvádzajú ďalšie trestné činy, ktoré s tým súvisia, alebo boli takto pojaté a považujú sa za nulitné. Dikcia nulity totiž je, ako zrušiť nejaké rozhodnutie. Právny výsledok je ten istý. V ďalších odstavcoch zdôvodňujú prečo, a u ktorých prípadov je potrebné považovať za nulitné rozhodnutie maďarských súdov.
Ani maďarskí právnici a kolegovia nie sú po stránke odbornej erudície na tom horšie ako naši odborníci a znalci štátneho práva alebo trestného práva, a predsa to prijali a môže sa týmto spôsobom naprávať to, čo ich predchodcovia pokazili.
Samozrejme je potrebné - a niektorí predrečníci to tu povedali - že sú určité prípady, ktoré máme a ktoré nás k tomuto oprávňujú. Je to dekrét prezidenta republiky č. 30 z roku 1945, ktorý bol platný a ktorý tiež rušil všetky rozhodnutia, je to ďalej zákon č. 82/1968 Zb., a teraz prichádzame s touto kolekciou najväčšieho rozsahu pre deformácie, pretože ide o najdlhšie obdobie a za opakované pochybenie a krivdy, ktoré boli páchané na našich spoluobčanoch.
Okrem toho námietka zapasovateľnosti z hľadiska dátumu ich medzinárodných paktov a deklarácie ľudských práv. Pán poslanec Olej sa zmienil aj o tom, že by sa tu mali vysporiadať s otázkou usporiadania toho, čo sa teraz snažíme prehlásiť za protizákonné a čo navrhujeme vlastne zrušiť ex lege, tie ustanovenia zákona, konkrétne spomínal, myslím, § 98, t. j. rozvracenia republiky, a taktiež s navrhovanou a pripravovanou novelou Trestného zákona, ktorá už v jednotlivých výboroch parlamentu bola prerokúvaná a napokon zostáva na zajtra prerokovať v ústavnoprávnom výbore, ktorého členom, myslím, je aj on. A preto si myslím, že už sa s týmto návrhom dostatočne oboznámil.
Ja si dovolím tvrdiť, že dve veci akokoľvek podobné nikdy nie sú tie isté, ale menej, pokiaľ sa podobajú. Na výplod ľudského umu, alebo na podobnosť človeka. Každá má svoje špecifikum, každá svoje odlišnosti. A to si myslím, že je potrebné ešte sa vyjadriť k tomu, že nie na jednej strane vyhlasujeme, že bolo zo zákona porušené ustanovenie tohto § 98, rozvracanie republiky, len preto, že to bolo uplatňované v minulosti a teraz že my si to preberáme a odteraz budeme to posudzovať tak, že je všetko v poriadku a budeme postupovat trebárs tak isto, len v inom šate. Nie. Verte mi, že nie a je to skutočne skreslený dojem. Neviem, ako k tomu mohlo dôjsť, myslím, že viacmenej z nevedomosti, ale v novele Trestného zákona, v ktorej aj toto ustanovenie patrí do prvej hlavy Trestného zákona, kde boli zvlášť obsiahnuté trestné činy a skutkové podstaty, ktoré mali charakter politickej povahy, tieto sa úplne vypúšťajú. Pokiaľ tam zostávajú niektoré ustanovenia, možná i pod tými istými číslami, dostávajú novú náplň a nový obsah preto, lebo v minulosti bola zaklínacia formula každého jedného trestnoprávneho ustanovenia skutkovej podstaty politickej povahy, ktorá začínala: "Kto z nepriateľstva proti štátnemu alebo socialistickému spoločenskému zriadeniu" atď., o tom sa konkrétne hovorilo, že sa mal niečoho dopustiť. Šlo sa z tohoto aspektu. Vieme veľmi dobre, že pod týmto aspektom nepriateľstva socialistického spoločenského zriadenia všetko sa pod tento pojem kamuflovalo. Áno, môžu byť sudcovia, ktorí povedia: ja som v tom čase rozhodoval v súlade so zákonom, lebo to bolo v rozpore so socialistickým zriadením a s týmito princípmi. Nie som tak strašne zvedavý, dámy a páni, či by on mohol otvorene povedať, že to bolo aj v rozpore s jeho svedomím. A práve preto je v tom ten podstatný rozdiel a hmotno právny rozdiel, že tieto ustanovenia už nebudú mať túto všeobecnú proklamovanú frázu, pod ktorú bolo možné schovať sezónne, príležitostne akúkoľvek nezákonnosť. (Potlesk.)
Myslím, že som vyčerpal všetky podstatné argumenty, pokiaľ už na to neodpovedali niektorí moji predrečníci v tejto spojitosti a pokiaľ sa týka ešte konkrétnej, vecnej pripomienky k obsahu zákona o súdnej rehabilitácii, o ktorej sa zmienil p. poslanec Cuhra, myslím, kde konkrétne uvádzal § 26 o náhrade škody pozostalým, keď ako následok bola spôsobená smrť. Aby ste dobre pochopili, už naposledy v ústavnoprávnom výbore, keď sa o tom rokovalo, takýto návrh bol daný. Ja som nevyslovil žiadne výhrady proti tomu, pretože nepovažujem túto otázku za otázku právnu, za ktorú chcem niesť zodpovednosť pri predkladaní tohto zákona, ale je to už vlastne finančné rozpracovanie týchto podmienok zákona o rehabilitácii. Preto k tomu nemám také výhrady, ale boli k tomu výhrady zo strany finančníkov a vôbec zo strany iných odborníkov humanistov, či vôbec je možné ľudský život oceniť nejakou cifrou, aby sme ho potom neprirovnávali k niečomu inému a nestal sa nám tento pomer týchto dvoch cenových veličín nepriaznivý. Preto nemám námietok, ako sa vo svojej väčšine rozhodnete.
Záverom vám chcem všetkým poďakovať,
i tým, ktorí nezdieľate moje názory,
a vysloviť presvedčenie, že postupom času
sa ujednotíme na všetkých názoroch,
ktoré budú čisté a morálne
zdôvodnené. A to je tiež mojím hlavným
krédom, skutočnosť, že ku všetkému
by sme mali pristupovať z podaspektu zdravého čistého
cítenia a morálneho presvedčenia a nehľadať
zdôvodnenie práve tam, kde zdôvodnenie právne
je, alebo nesnažiť sa ho vyvracať len preto, že
máme na to iný názor, ale aby sme pristupovali
k riešeniu týchto vecí z hľadiska jednej
principiálnej zásady, ktorá bola vyslovená
v spojitosti s jedným nám všetkým dobre
známym medzinárodným procesom v r. 1966,
kde v podstate bolo povedané, že všetci v sebe
nosíme morálny kompas, ktorý nám hovorí,
čo je dobré a čo je zlé, čo
je morálne a čo je nemorálne a čo
spravodlivé a čo je nespravodlivé, a keď
proti tomuto morálnemu kompasu sa dopustíme nejakého
konania, potom nesieme plnú zodpovednosť za toto konanie,
a to bez ohľadu na to, či nás niekto k tomu
nútil, alebo nie. A keď tento zdravý prirodzený
cit a morálne presvedčenie si vštepíme
do všetkých zásad svojich rozhodovaní,
som presvedčený, že to bude parlament, ktorý
skutočne bude môcť byť vyslovovaný
so všetkou vážnosťou a úctou. Ďakujem
vám za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS I. Mičieta: Ďakujem generálnemu prokurátorovi
ČSFR pánovi JUDr. Tiborovi Böhmovi za jeho
slová a prosím spoločného spravodajcu
Snemovne ľudu JUDr. Tomana o pripomienky.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
P. Toman: Vážené Federální
shromáždění, pravděpodobně
teď řeknu takovou nepopulární věc,
ale padlo tady několik pozměňovacích
návrhů jednak na doplnění preambule
zákona, jednak na doplnění § 26, ohledně
částky 100 tisíc Kčs a na doplnění
valorizace. Myslím, že jsou to tak závažné
pozměňovací návrhy, že by bylo
vhodné, aby se k tomu vyjádřil ústavně
právní výbor. Proto bych navrhl přestávku.
Předsedající místopředseda
FS I. Mičieta: Ďakujem. Hlási sa,
prosím, ešte niekto?
Poslanec SL M. Soldát: Jak zde říkal kolega Macek k valorizaci, chtěl bych dát pozměňovací návrh: na straně 4, odst. 5, kde je "zbytek v zúročitelných státních dluhopisech", bych doplnil "zohledňujících růst životních nákladů a splatných do 10 let".
Chtěl bych podotknout, že toto navrhoval v podobné
formulaci výbor pro plán a rozpočet a nebylo
to ústavně právním výborem
přijato. Domnívám se, že tato připomínka
by tam měla být zahrnuta, protože nevíme,
jak se inflace vyvine, a pak by z toho byly třeba i bezcenné
papíry.
Předsedající místopředseda
FS I. Mičieta: Nerád, ale trikrát
robím pauzu. Prosím, aby sa ústavnoprávny
výbor zišiel na druhom poschodí na č.
274 a do pol siedmej vám prajem dobrú chuť
k večeri.
(Jednání přerušeno v 17.30 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 18.40 hodin.)
Předsedající místopředseda
FS I. Mičieta: Pani poslankyne, páni poslanci,
môžeme pokračovať v rokovaní. Prosím
spravodajcu JUDr. Tomana, aby nás oboznámil s rokovaním.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec P. Toman: První diskutovaný návrh byla otázka ústavnosti a zákonnosti, ovšem nebyl předložen jako pozměňovací návrh, byl to pouze diskusní příspěvek na dané téma, čili není dále o čem rokovat.
Proto za první pozměňovací návrh,
pokud to budeme brát v pořadí tak, jak zákony
jdou za sebou, byl návrh na nové znění
preambule přednesený poslancem Fantou. Ústavně
právní výbory došly k názoru,
že přednesený návrh na znění
preambule v podstatě neobsahuje žádné
nové skutečnosti, je v podstatě obsahově
totožný s paragrafem 1 zákona o soudních
rehabilitacích, zvláště s poslední
větou začínající slovy: "Činy,
které směřovaly ..." atd. Proto ústavně
právní výbory nenavrhují, aby preambule
do zákona byla zařazena.
Předsedající místopředseda
FS I. Mičieta: Trvá na tom poslanec Fanta?
Poslanec SL L. Fanta: Ano. Prosím, aby bylo hlasováno.
Předsedající místopředseda
FS I. Mičieta: Ve Snemovni ľudu je prítomných
128 poslancov, ve Snemovne národov zvolených v Českej
republike je 46 poslancov, ve Snemovni národov zvolených
v Slovenskej republike je 44 poslancov.
(Hlas z pléna: Žádám, ještě
jednou přečíst preambuli, abychom věděli,
oč se hlasuje.)
Společný zpravodaj výborů SL poslanec P. Toman: Preambule by měla znít:
V období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990 byla v rozporu s demokratickými principy flagrantním způsobem porušována lidská práva a svobody požívající právní ochrany podle mezinárodních dokumentů o lidských právech. Občané, kteří byli těmto represím vystaveni, byli ve značném množství případů donuceni k odboji proti tyranii a útlaku. Obhajoba obecných demokratických zásad všemi prostředky je nezadatelným lidským právem. Lidé, kteří byli v důsledku uplatňování těchto práv postiženi, musí být urychleně a účinně společensky, občansky a právně rehabilitováni a přiměřeně hmotně odškodněni.
Lidé, kteří se v rámci represí
provinili, musí být za své činy důrazně
postiženi. U vědomí těchto skutečností
se Federální shromáždění
České a Slovenské Federativní Republiky
usneslo na tomto zákoně.
Předsedající místopředseda FS I. Mičieta: Dávám hlasovať.
Prosím poslancov Snemovne ľudu, kto je za túto preambulu, aby zdvihol ruku. (Hlasuje se.) (Čtyřicet devět.) Štyridsať deväť.
Kto je proti? (Dvacet dva.) Dvadsaťdva.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Padesát devět.) Päťdesiatdeväť.
Konštatujem, že Snemovňa ľudu túto preambulu neprijala.
Teraz dávam hlasovať Snemovni národov. Hlasujú obidve komory spolu.
Kto je pre? (Dvacet dva.) Dvadsaťdva.
Je zbytočné ďalej počítať,
ani Snemovňa národov tento návrh neprijala.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec P. Toman: Další pozměňovací návrh se týká § 23 odst. 5. Jsou to, pokud jde o svůj smysl, dva totožné pozměňovací návrhy, a to takové, aby byla jakýmsi způsobem upravena valorizace zúročitelných státních dluhopisů a druhá forma, aby byla doplněna slova zohledňující růst životních nákladů.
Ústavně právní výbory došly
k názoru, že tím, že se vložil §
6 písm. b) ve znění společné
zprávy, je situace již řešena; §
6 v podstatě zmocňuje federální vládu,
aby stanovila nařízením podrobnosti k provedení
ustanovení odst. 5. Proto navrhujeme, aby nebylo k tomuto
přihlédnuto, aby nebyl pozměňovací
návrh přijat.
Předsedající místopředseda FS I. Mičieta: Tak isto musím dať hlasovať. Počítadlo se nemení: 128-46-46. Zasa prosím poslancov Snemovne ľudu o hlasovanie, kto je za?
(Hlas z pléna: Ještě jednou přečíst
pozměňovací návrh, aby to bylo jasné.)
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
P. Toman: Byl to druhý pozměňovací
návrh" doplnění odst. 5 § 23, poslední
věta ve společné zprávě: "zbytek
zúročitelných státních dluhopisech,"
a je tam navrhováno, aby se tam vložila slova "zohledňující
růst životních nákladů".
A dále by věta pokračovala: " ... splatných
nejpozději do 5ti let".
Poslanec SL M. Soldát: Přikláněl
bych se, aby to bylo odhlasováno, protože bych nerad
k tomu zplnomocňoval vládu, protože by vláda
to nemusela respektovat, růst životních nákladů,
proto by bylo lepší, aby to bylo přímo
v zákoně.
Předsedající místopředseda FS I. Mičieta: Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslanca Soldáta.
Kto je za, ako sa vyjadril, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) 29 pro. Takže neprešiel tento návrh. Nedávam ďalej hlasovať.
Teraz prosím poslancov Snemovne národov v obidvoch komorách Českej republiky a Slovenskej republiky, aby hlasovali spoločne.
Kto je za návrh poslanca Soldáta? (Hlasuje se.) 14 pro.
Konštatujem, že ani Snemovňa národov tento
návrh neprijala. Ďalej prosím poslanca Tomana.