(Jednání opět zahájeno ve 14.45 hodin.)
Předseda FS A. Dubček: Pokračujeme
v rokovaní. Správu rozhodovacej komisie prednesie
pán poslanec Medřický.
Společný zpravodaj výboru pro dohodovací řízení poslanec SL J. Medřický: Pane předsedo, dámy a pánové, dovolte, abych vás seznámil s usnesením dohodovacího výboru.
Dohodovací výbor konstatuje, že
1. Sněmovna lidu mimo jakoukoliv pochybnost návrh zákona o změně názvu republiky schválila.
2. Výsledek hlasování ve Sněmovně národů, resp. v obou jejích částech je předmětem sporu.
3. V důsledku toho je předmětem sporu souhlasné usnesení obou sněmoven Federálního shromáždění, nezbytné k přijetí ústavního zákona.
Návrh ústavního zákona, který Federálnímu shromáždění byl předložen, chápe dohodovací komise jako záležitost vrcholné politické důležitosti, a to nejen z hledisek vnitropolitických, která jsou prvořadá, ale i z hlediska mezinárodního.
Proto dohodovací komise doporučuje, aby otázka
přijetí ústavního zákona nebyla
řešena jako formálně právní
problém interpretační, jak někteří
poslanci doporučovali, ale meritorně, t. j. opakovaným
hlasování o návrhu ústavního
zákona o obou částech Sněmovny národů,
které jak dohodovací komise doufá v jakékoliv
pochybnosti formálnosti vyloučí. Děkuji
za pozornost.
Předseda FS A. Dubček: Ďakujem pánovi Medřickému.
Pokračujeme v rokovaní hlasovaním o návrhu ústavného zákona o zmene názvu Československej federatívnej republiky, tlač 371. Vzhľadom na to, že Snemovňa ľudu zákon schválila, prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov, ktorí boli zvolení v Slovenskej republike. V Snemovni národov je prítomných 58 poslancov zvolených v Slovenskej republike. Kto súhlasí s návrhom ústavného zákona o zmene názvu Československej federatívnej republiky, parlamentná tlač 371, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Kdo je proti? (Nikdo.) Nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Všetci prítomní poslanci Snemovne národov zvolení v Slovenskej republike zákon schválili.
Ďalej prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike. Prítomných je 61 poslancov.
Kto súhlasí s predloženým návrhom, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) (Padesát čtyři.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Osm.) Osem.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Jeden.) Jeden.
Konštatujem, že poslanci Snemovne národov, zvolení
v Českej republike návrh schválili. Vzhľadom
na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní konštatujem,
že Federálne zhromaždenie schválilo ústavný
zákon o zmene názvu Československej federatívnej
republiky. Ďakujem za prácu našej spoločnej
komisii a za odhlasovanie zákona. (Potlesk.)
(Shromáždění povstalo a přítomní
zazpívali státní hymnu.)
Pokračujeme v našom rokovaní, a to
Prikročíme k hlasovaniu podľa doplnkov, ktoré boli predložené v návrhu pána Zelenaya a spravodajcu pána Masopusta.
V sále je prítomných 141 poslancov Snemovne ľudu, 59 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a 59 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.
(Řízení schůze převzal místopředseda
FS a předseda SN J. Stank.)
Předsedající předseda SN J. Stank: Prosím poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike, aby vyjadrili svoj postoj k tomuto návrhu. Kdo je za predložený návrh, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
(Hlas z pléna: Mohl byste nám říci,
o jakém zákonu budeme hlasovat?) (Hluk.)
Předsedající předseda SN J. Stank: Samozrejme, že poslanci musia vedieť, o akom zákone hlasujú. Pokiaľ je to tak, že niekto nevie, o akom zákone sa hlasuje, tak je tá otázka namieste. Prepáčte mi, ja som nemal kontinuitu s týmto priebehom, takže: hlasujeme o iniciatívnom návrhu poslancov Federálneho zhromaždenia na vydanie zákona Federálneho zhromaždenia o používaní štátnych symbolov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (tlač 335), tak prosím ešte raz poslancov.
(Hlas z pléna: My jsme věděli, o čem
se hlasuje.)
Předsedající předseda SN J. Stank: Kto je proti tomuto návrhu? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Konštatujem, že poslanci Snemovne národov zvolení v Českej republike zákon schválili.
Teraz prosím poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike. Kto z nich s návrhom zákona súhlasí, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto sa nezdržal.
Aj poslanci Snemovne národov zvolení v Slovenskej republike zákon schválili.
Teda aj Snemovňa národov ako celok tento zákon schválila.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu. Kto z nich súhlasí s návrhom zákona, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Jeden.) Jeden.
Aj poslanci Snemovne ľudu tento zákon schválili.
Konštatujem, že Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zákon schválilo.
Ďalej bude viesť schôdzu Federálneho zhromaždenia pán podpredseda Mičieta.
Chcel by som vám povedať, vážené kolegyne a kolegovia, že o 16. hodine je pripravený autobus na letisko pre tých, ktorí idú štátnymi linkami, takže nemusíte mať obavy, že sa nedostanete na linky o 17.20 hod., resp. 17.40 hodín.
(Řízení schůze převzal místopředseda
FS I. Mičieta.)
Předsedající místopředseda
FS I. Mičieta: Vážené poslankyne,
vážení poslanci, pokračovali by sme
v programe a mali by sme hovoriť o
Prosím pána generálneho prokurátora
Böhma, aby sa ujal slova, aby nám návrh odôvodnil.
Dávam mu týmto slovo.
Generální prokurátor ČSFR T. Böhm: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci, vážení hostia, vládny návrh zákona o súdnej rehabilitácii, ktorý máte na dnešnej spoločnej schôdzi obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia prerokovať, je skutočne historickým právnym dokumentom, ktorého ďalekosiahly význam prekračuje vlastný účel a rámec zákona.
Krátko po druhej svetovej vojne bola v Charte Spojených národov zdôraznená viera ľudstva v základné ľudské práva a hodnotu ľudskej dôstojnosti, aby ľudské práva boli chránené zákonom, ak človek nemá byť nútený uchyľovať sa, keď všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku.
Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, prijatej 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Spojených národov, bolo zakotvené neodňateľné právo každého na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe alebo vyhostený do vyhnanstva. Každý má rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom. Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, pokiaľ nie je zákonným postupom preukázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom mu boli zabezpečené všetky možnosti obhajoby.
Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť, povesť a podobne.
Obdobné ustanovenia obsahuje Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý 11. novembra 1975 ratifikovalo Federálne zhromaždenie a potom aj nasledovne prezident republiky a ktorý nadobudol platnosť 23. marca 1976. Pristúpením k nemu sa náš štát zaviazal vykonať vo svojom zákonodarstve opatrenia na uplatnenie všetkých práv uznaných paktom. K uplatňovaniu ľudských práv sme sa napokon zaviazali v roku 1975 podpisom Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách, výsledného dokumentu Madridskej schôdzky v roku 1983 a záverečného dokumentu následnej schôdzky vo Viedni v roku 1979.
Žiaľ, právny poriadok nášho štátu nebol transformovaný v súlade s uvedenými dokumentami najmä v oblasti trestného zákonodarstva a obzvlášť trestného práva hmotného. Totalitný režim, nastolený v našej krajine v roku 1948, nielenže nerešpektoval záväzky, plynúce z týchto dokumentov, ale viac ako 40 rokov ich najhrubším spôsobom pošľapával. 178 popravených, niekoľko tisíc umučených a zomretých nevinných ľudí vo väzenských celách sú toho hrozným svedectvom.
Od polovice 50 rokov a najmä potom v roku 1968 bolo už známe, že o vine a treste týchto protiprávne postihnutých občanov nerozhodovali nezávislé súdy, ale že osud obvinených bol často spečatený už mimo súdnej siene jej najvyššími predstaviteľmi v úzkej súčinnosti so štátnou bezpečnosťou, ktorej asistovali Stalinom vyslaní poradci.
Výsmechom spravodlivosti sa potom stali prvé náznaky rehabilitácie nezákonne odsúdených občanov. Prvá revizia politických procesov, tzv. baráková komisia v rokoch 1955-1957, rovnako jej druhá etapa v rokoch 1958-62, rovnako komisiou, v ktorej pôsobili strojcovia nezákonností z radov straníckych činiteľov, sudcov a prokurátorov, vyústili do menšej kozmetickej úpravy procesov. Ani ďalšia revizia procesov, realizovaná Kolderovou a Barnabickou komisiou neviedli k očakávaným výsledkom.
Skutočný obrat v úsilí o odčinenie krívd nastal až v roku 1968. Dôsledná rehabilitácia stála na poprednom mieste zámerov obrodného demokratizačného procesu. Dubčekovo vedenie touto úlohou poverilo tzv. Pilerovu komisiu. Bol prijatý zákon č. 82 o súdnej rehabilitácii, ktorým mali byť odčinené krivdy hlavne z 50 rokov, avšak v podstatne vyššom pojatí a rozsahu, než je súčasný predkladaný návrh. Súdy potom podľa neho prikročili k rehabilitácii nespravodlivo odsúdených občanov. Pristúpilo sa tiež k vyvodzovaniu dôsledkov proti osobám, ktoré nezákonnosť spôsobili, alebo k nej prispeli.
Po potlačení obrodného procesu sa rehabilitácie nielenže podstatne oklieštili, ale po vydaní novely rehabilitačného zákona č. 70/1970 boli zrušené aj pôvodné rozhodnutia vydané podľa zákona č. 82. Mnohí rehabilitovaní občania museli vyplatené náhrady škôd vracať. V máji 1971 potom vedenie KSČ zamedzilo tomu, aby výsledky Pilerovej komisie boli zverejnené a tým odhalené nezákonnosti a zločiny zodpovedných osôb zostali pred verejnosťou aj naďalej utajené.
V období tzv. konsolidačného procesu, ktorý po potlačení a likvidácii obrody v našej krajine opäť nastolil monopol jedinej vládnúcej strany, opätovne dochádza k hrubému porušovaniu zákonnosti, potlačovaniu ľudských práv, k obmedzovaniu nezávislosti súdov a k deformáciám trestného súdnictva. Dokladom toho je okolo 100 000 osôb, odsúdených v posledných 20 rokoch pre trestné činy politickej povahy.
Toto stručné nahliadnutie do novodobej histórie štátu nás zaväzuje raz a navždy skončiť s potlačovaním ľudských práv našich občanov, vysporiadať sa s porušovaním zákonnosti a deformáciami nášho súdnictva.
Predložený návrh zákona o súdnej rehabilitácii by mal byť jednou zo záruk, že sa tieto negatívne javy už nikdy nebudú v našej spoločnosti opakovať. Tento cieľ sledujú aj ďalšie vládne návrhy zákonov v trestnej oblasti, ktoré má Federálne zhromaždenie v najbližšom čase prerokovať; ide najmä o návrhy novely Trestného zákona a trestného poriadku.
Zákon o súdnej rehabilitácii sleduje dôsledné odčinenie krívd spáchaných na okolo 200 000 protiprávne odsúdených občanoch za uplynulých 42 rokov. Vychádza z toho, že činy, ktoré smerovali k pokojnému presadzovaniu práv a slobôd občanov zaručených v medzinárodných dokumentoch, o ktorých som sa v úvode zmienil, boli československými trestnými zákonmi ako trestné v rozpore s medzinárodným právom a jemu tiež odporovalo trestné stíhanie ako aj ukladanie trestov. Príkladom toho je 116 000 osôb odsúdených pre trestný čin opustenia republiky väčšinou k prísnym nepodmienečným trestom odňatia slobody a prepadnutiu majetku, hoci vo všetkých medzinárodných dokumentoch medzi najzákladnejšie ľudské práva patrí právo každého občana opustiť ktorúkoľvek zem, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do tejto zeme späť. Preto jedným z prvých zákonodarných aktov po vlaňajšej novembrovej revolúcii bola novelizácia skutkovej podstaty tohto činu, ktorý nabudúce bude upravený iba administratívnym priestupkom.
Je teda najvyšší čas napraviť tieto deformácie, ktoré boli v minulosti spôsobené, a preto je potrebné urobiť to rýchlo a priamo zo zákona, aby sme sa od tohto balastu minulosti pred svetom očistili.
Priamo ex lege sa navrhuje anulovať odsudzujúce rozsudky u ďalších skutkových podstát výrazného politického charakteru, vymenovaných v ustanoveniach § 2 odsek 1 predloženého návrhu, pri ktorých dochádzalo k najhrubšiemu a najčastejšiemu porušovaniu zákonnosti. Pri ostatných deliktoch uvedených v § 4 budú musieť súdy urýchlene preskúmať prípady protiprávne odsúdených osôb a odstrániť neprimerané tvrdosti v použití represie.
Ďalším účelom zákona je poskytnúť rehabilitovaným občanom primerané hmotné odškodnenie na ušlom zárobku a za poškodenie na zdraví počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, ako aj náhradu zaplatených nákladov trestného konania, nákladov väzby a výkonu trestu nákladov obhajoby, náhradu zaplateného peňažitého trestu, ako aj zrážok nápravného opatrenia.
Zákon stanovuje podmienky pre uplatnenie ďalších nárokov, ktoré majú vplyv na dávky dôchodkového zabezpečenia. S odčinením krívd v oblasti majetkoprávnych, pracovnoprávnych a správnych sa ráta aj v ďalšej etape pri príprave zásad tohto príslušného zákona, ktorý by mal byť predložený zákonodarnému zboru v druhom polroku tohto roka, na ktorom sa už intenzívne pracuje.
Osnova zákona vychádza taktiež z nutnosti nielen spoločenských, ale v nepremlčaných prípadoch, i trestne postihnúť osoby, ktoré svojim protiprávnym konaním privodili, alebo prispeli k nezákonnostiam, ktoré teraz musíme naprávať týmto zákonom.
Je potrebné oceniť mimoriadnu pozornosť poslancov, ktorú venovali osnove zákona o súdnej rehabilitácii pri jeho prerokúvaní vo všetkých výboroch Federálneho zhromaždenia, najmä ich jednoznačnú podporu, ktorej sa tomuto predloženému návrhu zákona dostalo.
S väčšinou pripomienok k zmenám alebo doplneniu zákona sme sa ako predkladatelia stotožnili. Už pri príprave zákona a tiež pri jeho prerokúvaní vo výboroch sme v maximálnej miere prihliadli na požiadavky a na odporúčania Konfederácie politických väzňov, ktorých spoluprácu aj pri realizácii zákona sme plne privítali.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že predložený vládny návrh zákona o súdnej rehabilitácii vyjadruje vôľu národov našej krajiny odčiniť nesmierne krivdy, spáchané za vlády totalitného režimu na našich protiprávne odsúdených občanoch a plne ich rehabilitovať. Jeho jednoznačným prijatím súčasne prispejete k rehabilitácii nášho štátu v očiach svetovej verejnosti a potvrdíte neodvratnosť nastúpenej cesty demokracie, v ktorej záruky dodržiavania ľudských práv stoja na prvom mieste.
Prijatím tohto zákona urobí náš štát jeden z dôležitých krokov k tomu, aby sa opäť zaradil medzi demokratické krajiny, uznávajúce prirodzenú dôstojnosť a neodcudziteľnosť práva členov ľudskej rodiny, ktoré sú základom slobody a spravodlivosti.
Nie pochybnými prehláseniami, ale konkrétnymi
skutkami sa tak musíme začleniť medzi štáty,
ktoré si plnia, ctia, a rešpektujú záväzky,
vyplývajúce zo Všeobecnej deklarácie
ľudských práv a ďalších medzinárodných
dokumentov. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda FS I. Mičieta: Ďakujem pánovi generálnemu prokurátorovi Böhmovi.
Návrh prerokovali všetky výbory obidvoch snemovní,
okrem výborov mandátových a imunitných.
Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov
Snemovne ľudu pána poslanca JUDr. Petra Tomana, aby
predniesol spravodajskú správu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec P. Toman: Vážený pane předsedající, vážené paní poslankyně, vážení páni poslanci, zákon o soudní rehabilitaci je dalším v řadě zákonů našimi občany netrpělivě očekávaným. Zákon je významný nejen z hlediska odstranění nezákonností totalitního režimu a hmotného odškodnění jeho obětí (bude se týkat asi 216 tisíc našich spoluobčanů), ale také proto, že máme možnost se alespoň nepatrně vypořádat s bezprávím a zvůlí, které byly uplatňovány z politických důvodů státní mocí od 25. února 1948 do 1. ledna 1990.
Zákon byl projednáván ve všech výborech Federálního shromáždění a jak sami vidíte, byla mu věnována značná pozornost. V průběhu projednávání ve Federálním shromáždění došlo k několika závažným změnám, které jsou zachyceny ve společné zprávě (tisk 361). Dovolte mi vyjádřit se k několika z nich.
Snad nejdůležitější změna byla navržena v šestém oddílu § 22, podle společné zprávy § 23 zákona nad rámec původní koncepce navrhovatele na náhradu za ztrátu na výdělku po dobu vazby a výkonu trestu. Byla dále navržena alternativní možnost pro poškozené požadovat odškodnění paušální částkou 2500 Kčs za 1 měsíc strávený ve vazbě nebo ve výkonu trestu, tedy částkou 30 tis. Kčs za jeden rok. K této změně bylo přistoupeno z několika důvodů. K nejzávažnějším patřila snaha odstranit nespravedlnost vyplývající z rozdílné úrovně výdělku v uplynulých 42 letech a z rozdílné kupní síly takto vydělaných finančních prostředků. Snahou je rovněž předejít složitostem důkazního řízení spojeného s prokazováním výdělků před zahájením trestního stíhání a v době vazby nebo výkonu trestu. Poškozený se takto může rozhodnout pro výhodnější formu odškodnění.
Obdobné důvody vedly výbory i navrhovatele
k provedení další významné změny,
a to v § 24, podle společné zprávy §
25 předloženého zákona. I zde je poškozeným
dána alternativní možnost zvolit výhodnější
postup při přepočtu vyplácených
důchodů, buď zápočtem doby vazby
a výkonu trestu do doby zaměstnání,
resp. pracovní činnosti, nebo paušálním
příplatkem k důchodu 15 nebo 20 Kčs
za jeden měsíc vazby či výkonu trestu.
Rovněž zde jsme šli nad rámec předlohy.