Čo sa týka § 16, to je zakladanie účtov v zahraničí so súhlasom SBČS. Je možné, že zahraničné banky budú mať lepšiu úrokovú službu alebo i iné služby pre ten-ktorý podnik. Z tohto pohľadu si myslím, že čo sa týka úrokov, by to nemalo byť tak ďaleko od seba, lebo banka vydáva úrokové sadzby na jednotlivé meny, ktoré zodpovedajú trhovým sadzbám na iných trhoch, to znamená, tam by to nemohlo z tohto pohľadu byť príliš rozdielne, môže tam byť možno rozdiel jedného percenta. Ale čo je podstatné - ak by sme toto nemali, môže si podnik zakladať v zahraničí devízové účty a vôbec nedávať devízy do Československa. Môže vytvárať v devízach nedostatok v Československu, pretože by mal odvodovú povinnosť, ponecháva si peniaze v zahraničí a my nemáme žiadnu formu, ako kontrolovať, že tieto peniaze zo zahraničia neprichádzajú domov, nemáme možnosť ani nejakým spôsobom sa podieľať na devízových výnosoch, ktoré zostávajú v zahraničných bankách. Z tohto pohľadu je potrebné mať prehľad o týchto zdrojoch v zahraničí, aby sa nestávalo nasledujúce: tým, že pripúšťame 100 percentnú účasť jedného subjektu zahraničného, ktorý má, povedzme, svoju materinskú spoločnosť v inej krajine, do tejto krajiny bude vyvážať a bude vyvážať nejaký výrobok za 5 dolárov a jeho hodnota je 6 dolárov, bude fakturovať 5 dolárov, v zahraničí si bude nechávať jeden dolár a nikdy neuvidí efekt, alebo pozitívny výnos v Československu. Z tohto dôvodu, aby v zahraniční legálne nemohol mať devízový účet, musí mať povolenie Štátnej banky československej. To isté platí aj pre fyzické osoby, ktoré začnú podnikať v zahraničnom obchode - ako sa, dúfam, dohodneme v zákone 42 akonáhle si zriadi v zahraničí devízový účet, tak budú mať v zahraničí devízový účet. Žiadna československá tuzemská kontrola, daňová ani iná, nemá právo sa týmto účtom v podstate zaoberať. Akonáhle ale bude so súhlasom Štátnej banky československej, v tom prípade je evidencia a môže sa u každého subjektu v prípade daňového priznania, účtovníckeho zaúčtovania kontrolovať, či je v zahraničí alebo nie je v zahraničí majetkový účet založený.
Myslím si, že zahraničné subjekty, ktoré
majú v úmysle skutočne investovať do
odborov v Československu a chcú u nás
dlhodobo pôsobiť a nechcú špekulatívne
získavať profit si ho v zahraničí, proti
takejto úprave nebudú mať vôbec žiadnu
námietku, pretože nerobia nič, čo by
nemohli urobiť. Nevidím dôvod prečo by
Štátna banka československá, keď
má dnes už konkurenciu v šiestich komerčných
ústavoch v Českoslovenku a budú ďalšie
komerčné ústavy, ktoré budú
dokonca zahraničné subjekty a budú mať
spoločné podniky so zahraničnými bankami,
alebo výlučne zahraničné banky, ktoré
môžu vznikať na základe tohto zákona
aj v Československu, prečo by takéto subjekty
nemohli mať devízové prostriedky uložené
u týchto subjektov, lebo v zahraničí
práve so súhlasom československej štátnej
banky. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji ministru Barčákovi.
Žádají o slovo zpravodajové? Poslanec
Jansta.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
M. Jansta: Vážené Federální
shromáždění, já jsem si připomínky
samozřejmě poznamenal. Chci ovšem upozornit,
že tyto připomínky se objevily na ústavně
právním výboru. Připomínky
se prodiskutovaly a naprostou většinou jsme je zamítli.
Původně jsem měl také hluboké
výhrady k § 15, 16. Po vysvětlení a
následné diskusi s panem ministrem se přikláním
k jeho expozé, a budu zastávat názor jako
ústavně právní výbor.
Předsedající místopředseda FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Janstovi. Poslanec Daráž nežádá slovo?
Byly zde předloženy pozměňující návrhy poslance Valka. Po vysvětlení panem ministrem a po stanovisku zpravodaje trvá pan poslanec ? (Hlasy: není přítomen.) Není přítomen.
Co se týká poslance Růžičky? (Poslanec Růžička : Já bych na tom trval.)
Doporučuji nejdříve hlasovat o pozměňovacím
návrhu poslance Růžičky. Je nutné
jej znovu přečíst.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec M. Jansta: Poslanec Růžička trvá na tom, aby § 15 byl v původním znění. Přečtu vám původní znění.
§ 15: "Na podnik se nevztahuje povinnost nabídnout
devizové bance vlastní devizové prostředky
k odkupu podle zvláštních předpisů
a v rámci povoleného předmětu své
činnosti je oprávněn s nimi volně
nakládat".
Předsedající místopředseda FS J. Jenerál: Děkuji za přednesení přesného textu.
Při schvalování tohoto zákona platí podle článku 43 odst. 2 zákona o čs. federaci zákaz majorizace. Budeme tedy hlasovat odděleně, poslanci zvolení v České a ve Slovenské republice.
Ve Sněmovně lidu jsou přítomni 122 poslanci, ve Sněmovně národů poslanců zvolených v České republice 48, ve Sněmovně národů poslanci zvolení ve Slovenské republice 44. Čili je přítomna nadpoloviční většina, ale účast je velmi nízká. Bylo by správné, aby poslanci, kteří se připravují na další body jednání, věnovali pozornost tomu, co probíhá v hlavním sále.
Doporučuji nejdříve hlasovat o pozměňovacím návrhu poslance Růžičky.
Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s tímto návrhem? (Sedm.) Sedm pro.
Sněmovna lidu návrh nepřijala.
Nyní žádám poslance Sněmovny národů zvolené v České republice.
Kdo je pro návrh, nechť zvedne ruku. (Čtyři.) Čtyři.
I poslanci Sněmovny národů zvolení v České republice nepřijali návrh.
Nyní žádám poslance Sněmovny národů zvolené v Slovenské republice.
Kdo je pro předložený návrh poslance Růžičky, nechť zvedne ruku. (Jeden.) Jeden.
Ani poslanci Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice návrh nepřijali.
Čili obě sněmovny tento návrh nepřijali.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec M. Jansta: Poslanec Růžička navrhuje § 16 přijmout v původním znění.
§ 16 "Podnik může zřizovat účty
v cizí měně u československé
devizové banky nebo u zahraniční banky".
Předsedající místopředseda FS J. Jenerál: Kdo z poslanců Sněmovny lidu s tímto pozměňovacím návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Devět.) Devět.
Poslanci Sněmovny lidu návrh nepřijali.
Nyní žádám poslance Sněmovny národů zvolené ve Slovenské republice.
Kdo s tímto návrhem souhlasí? (Nikdo.) Nikdo.
Návrh nebyl přijat.
Poslanci zvolení v České republice, kdo souhlasí s návrhem? (Dva.) Dva.
Ani poslanci zvolení v České republice návrh nepřijali.
Obě sněmovny návrh odmítly.
Nyní pozměňující návrh
poslance Valka. Chtěl bych se, pane poslanče, zeptat,
zda trváte po vysvětlení pan ministra i společného
zpravodaje na svém návrhu. (Ano.) Ano.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
M. Jansta: Ještě jednou přečtu
návrh poslance Valka. § 5: "Podnik může
vzniknout jen na základě a v mezích povolení
ústředního orgánu státní
zprávy příslušného podle navrhovaného
základního předmětu činnosti
podniku."
Předsedající místopředseda FS J. Jenerál: Žádám tedy poslance Sněmovny lidu.
Kdo s tímto návrhem poslanec Valka na změnu souhlasí, nechť zvedne ruku. (Devět.) Devět.
To znamená, že poslanci Sněmovny lidu návrh nepřijali.
Nyní žádám poslance Sněmovny národů, zvolené v České republice.
Kdo z nich s návrhem souhlasí? (Jeden.) Jeden.
Čili poslanci zvolení v České republice návrh nepřijali.
Kdo z poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské republice s návrhem souhlasí? (Osm.) Osm.
Konstatuji, že ani poslanci Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice návrh nepřijali.
Obě sněmovny shodně pozměňující návrh poslance Valka odmítly.
V zasedací síni je přítomen 131 poslanec Sněmovny lidu, 49 poslanců Sněmovny národů zvolených v České republice a 51 poslanec Sněmovny národů zvolený ve Slovenské republice. Obě sněmovny jsou usnášení schopné.
Budeme hlasovat o zákonu jako celku ve znění společné zprávy výborů a podle doporučení společného zpravodaje, jak je obsaženo ve zpravodajských zprávách.
Kdo z poslanců Sněmovny národů zvolených v České republice souhlasí s návrhem zákona, nechť zvedne ruku. (Hlasuje se.) Děkuji.
Kdo je proti? (Dva.) Dva byli proti.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Nikdo.
Poslanci Sněmovny národů zvolení v České republice zákon schválili.
Nyní žádám poslance Sněmovny národů zvolené ve Slovenské republice.
Kdo souhlasí s návrhem zákona ve znění společného zpravodaje výborů, nechť zvedne ruku. (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Jeden.) Jeden se zdržel hlasování.
Poslanci Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice zákon schválili.
Konstatuji, že zákon byl Sněmovnou národů schválen.
Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny lidu.
Kdo z nich souhlasí s návrhem zákona ve znění společné zprávy výborů a podle doporučení společného zpravodaje výborů Sněmovny lidu, nechť zvedne ruku. (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Jeden.) Jeden.
Zdržel se někdo hlasování? (Dva.) Dva.
Také poslanci Sněmovny lidu zákon schválili.
Vzhledem k souhlasnému usnesení obou sněmoven
konstatuji, že Federální shromáždění
schválilo zákon, kterým se mění
a doplňuje zákon č. 173/1988 Sb., o podniku
se zahraniční majetkovou účastí.
(Poznámka redakce : usnesení FS č. 170, SL
č. 260, SN č. 270)
Nyní projednáme další návrh z
oblasti zahraničních hospodářských
vztahů
Prosím ministra zahraničního obchodu ČSFR
ing. Barčáka, aby tento vládní návrh
odůvodnil.
Ministr zahraničního obchodu ČSFR A. Barčák: Vážený pán predseda, vážené Federálne zhromaždenie, tento zákon je o niečo komplikovanejší, preto aj môj prednes bude o niečo dlhší.
Vláda vám predkladá návrh novely zákona, ktorým sa mení a doplňa zákon 42 o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona 102/1988 Zb. - tlač 370. Zmyslom a cieľom predloženého návrhu novely zákona je spolu s radom ďalších právnych predpisov, ako sú zákony, ktoré schvaľujeme v týchto dňoch, vytvoriť podmienky pre ďalšiu liberalizáciu prevádzania zahranično-obchodnej činnosti pri postupnom prechode československého hospodárstva k hospodárstvu trhovému. K splneniu takéhoto cieľa je návrh zákona koncipovaný tak, aby na jednej strane umožnil československým výrobcom, a to aj fyzickým osobám, uskutočňovať zahranično-hospodársku činnosť bez akýchkoľvek prostredníkov, priamo, vlastnými silami, a na druhej strane umožnil štátu v nutnej miere a počas prechodného obdobia najmä do doby dosiahnutia úplnej vnútornej a neskôr zahraničnej zmeniteľnosti čs. meny regulovať hospodárske styky so zahraničím s ohľadom na zabezpečenie nutných celospoločenských záujmov v etape prechodu od direktívneho riadenia hospodárstva k hospodárstvu trhovému.
Princípu liberalizácie vykonávania zahraničnoobchodnej činnosti je podriadená celá filozofia predkladanej novely zákona. Táto filozofia je založená na zmenách, prebiehajúcich v súčasnej dobe v oblasti hospodárskeho mechanizmu i v celom právnom poriadku, na týchto základných princípoch :
1. Dochádza k zrušeniu monopolu zahraničného obchodu tým, že sa vytvárajú rovnaké podmienky pre vykonávanie zahranično-obchodnej činnosti pre všetky subjekty bez ohľadu na to, či ide o československú fyzickú alebo právnickú osobu. To platí nielen ohľadne vykonávania zahranično-obchodnej činnosti, ktorá je len jedným z druhov zahranično-hospodárskej činnosti, ale aj o vykonávaní ďalších činností v oblasti hospodárskych stykov so zahraničím.
2. Princíp povoľovania zahranično-obchodnej činnosti je v zásade nahradený len princípom registrácie, ktorý vo svojom dôsledku znamená, že pri splnení podmienok registrácie Federálne ministerstvo zahraničného obchodu nemôže nabudúce o vykonávaní zahranično-obchodnej činnosti rozhodovať, ale po poverení nutných náležitostí vykonávania tejto činnosti môže len registrovať.
3. Na základe samotnej registrácie môžu československé osoby vykonávať vývoz svojej vlastnej produkcie a dovoz pre vlastnú potrebu. Na základe samotnej registrácie budú v zásade môcť poskytovať a prijímať služby vo vzťahu k zahraničným osobám. Povolenie k vykonávaniu zahranično-obchodnej činnosti bude nabudúce vyžadované len v prípadoch stanovených zákonom, príp. nariadením federálnej vlády.
Vedľa veľkej liberalizácii najmä dovozov dochádza teda i k veľkej liberalizácii v oblasti prijímania a poskytovania služieb.
4. K ďalšej výraznej liberalizácii dochádza tým, že zákon nebude upravovať výrobnú špecializáciu a kooperáciu so zahraničím, ani vedeckotechnickú spoluprácu so zahraničím, ani zaobchádzanie právami k vynálezom, priemyslovým vzorom a ochranným známkam.
5. Zahranično-obchodná činnosť nebude predaj tovaru a poskytovanie služieb na československom území za devízové prostriedky. Táto činnosť bude nabudúce zahranično-hospodárskou službou, ku ktorej bude oprávnený ten, komu k nej udelí. povolenie Federálne ministerstvo financií v dohode s ministerstvom zahraničného obchodu a ŠBČS. Iné zahranično-hospodárske služby budú môcť československé osoby vykonávať na základe samotnej registrácie.
6. Ruší sa socialistická samospráva v podnikoch zahraničného obchodu a právomoc na menovanie a odvolávanie generálneho riaditeľa prechádza na zakladateľa.
7. Novo sa zaraďuje do zákona úprava majetkovej likvidácie podnikov zahraničného obchodu.
8. Samotná registrácia sa zavádza i ohľadne zriaďovania organizačných zložiek československých osôb v zahraničí a podobne i ohľadne zriaďovania prevádzky organizačných zložiek, to znamená obchodných zastupiteľstiev zahraničných osôb v Československu.
9. Novo sa pripúšťa členstvo fyzických osôb v obchodných komorách.
10. Ruší sa oprávnenie ministerstva zahraničného obchodu požadovať dôkaz o použití a využití dovážaného tovaru.
11. Možnosti regulácie uskutočňovania hospodárskych stykov so zahraničím sa obmedzujú na mieru nevyhnutnú pre prechodné obdobie, keď ešte trhový mechanizmus nie je celkom vytvorený.
Ako je uvedené v prehľade základných princípov, a je to zjavné, ide o novelu zásadnú, ktorá v súlade s hospodárskou politikou vlády by mala vytvoriť priaznivejšie podmienky pre rozvoj podnikania v oblasti hospodárskych stykov so zahraničím. Vzhľadom na to, že k liberalizácii dochádza i v novelách iných právnych predpisov, resp. pri úplne novej právnej úprave, treba dbať na previazanosť predkladanej novely s týmito právnymi predpismi.
Ako už bolo povedané, dôjde navrhovanými úpravami, najmä nahradením povoľovacieho režimu v zásade režimom registrácie, k významnému obmedzeniu možnosti regulácie hospodárskych stykov so zahraničným štátom.
V prechodnom období, keď v československej ekonomike existuje rad nerovnovážnych oblastí a trhový mechanizmus nie je úplne vytvorený, je nutné - i keď v obmedzenej miere - určitú reguláciu zahranično-hospodárskej činnosti zachovať. Preto sa navrhuje popri zachovaní moznosti regulovať činnosť pomocou tzv. licenčného konania ponechať v zákone zatiaľ i inštitút zahranično-hospodárskej činnosti, pravdaže s tým, že činnosti podliehajúce povolaniu budú stanovené priamo v zákone alebo príslušnom nariadení vlády.
Cieľom tohto prechodného opatrenia je umožniť regulovať činnosť subjektov, ktoré do zahranično-obchodnej činnosti budú chcieť vstúpiť len ako priekupníci, to znamená, nebudú vyvážať vlastnú výrobu alebo dovážať veci určené na využitie vo vlastnej výrobe alebo pre vlastnú potrebu.
Ďalej treba regulovať obchod s výrobkami, ktoré sú obvykle každým štátom kontrolované (napríklad zbrane a omamné látky), výrobky, ktoré majú základný význam pre ekonomiku štátu (ropa, plyn) a ďalšie suroviny a v neposlednom rade i výrobky nutné pre zásobovanie vnútorného trhu.
Vláda predpokladá, že táto regulácia zahranično-hospodárskych stykov bude postupne obmedzovaná v nadväznosti na postupujúcu liberalizáciu československej ekonomiky, vytváranie trhového mechanizmu a otváranie československej ekonomiky svetu.
Novo sa navrhuje zaviesť inštitút tzv. kaucie. Zloženie kaucie za vykonávanie určitej činnosti, najmä činnosti, ktorá má dôšledky do zahraničia, nie je v iných štátoch s trhovým hospodárstvom celkom neobvyklé. Slúži na zabezpečenie postihu subjektu, ktorý opätovne, alebo závažným spôsobom poruší povinnosti, stanovené pre vykonávanie zahranično-obchodnej činnosti, prípadne osoby, ktorá ohrozí dobré meno čs. podnikateľov. Zároveň sa predpokladá, že táto kaucia môže slúžiť na vyrovnanie i keď len malej časti záväzkov československých subjektov voči zahraničným subjektom pri prípadnom ukončení zahranično-hospodárskej činnosti.
Chcem zdôrazniť, že finančné prostriedky zložené formou kaucie budú subjektu, ktorý ich zložil, zachované a budú v jeho prospech úrokované za podmienok ako iné dlhodobé vklady. Zatiaľ čo československé osoby zapísané v podnikovom registri budú môcť, až na výnimky - keď podľa zákona alebo nariadenia vlády nebude vyžadované povolenie - vykonávať zahranično-obchodnú činnosť na základe samotnej registrácie, zahraničné osoby budú môcť konať vždy len na základe povolenia, s výnimkou zriadenia svojho zastúpenia, kde postačuje registrácia.
V snahe maximálne zhodnotiť alebo zjednotiť podmienky pre vykonávanie všetkej zahranično-hospodárskej činnosti sa liberalizácia robí v oblasti zahranično-obchodnej činnosti a premieta sa i do iných foriem zahranično-hospodárskej činnosti, najmä do oblasti zahranično-hospodárskych služieb. Ako už bolo uvedené, i tu sa, až na výnimky, týkajúce sa predaja v Československu za devizové prostriedky, zavádza u československých osôb len režim registrácie namiesto dnešného povolenia týchto služieb.
Vedľa uvedených zmien považujem za nutné
upozorniť, že návrh novely obsahuje i zmeny ďalšie,
ktoré bolo nutné uskutočniť s ohľadom
na komplexnosť novej úpravy hospodárskych stykov
so zahraničím. Ide najmä o zavedenie jednotnej
evidencie zahranično-hospodárskej činnosti,
ktorú by nabudúce malo centrálne vykonávať
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu
v jednotnom obchodnom registri. Táto evidencia je nutná
vzhľadom na predpokladaný niekoľkonásobný
nárast subjektov, ktoré túto činnosť
budú vykonávať, nehľadiac na to, že
takáto centrálna evidencia je vo svete celkom bežná
a potrebná pre súčinnosť orgánov
centra, colníc, štatistiky a daňových
úradov.