Výklad tohoto vládního návrhu přednese
ministr zahraničního obchodu Andrej Barčák.
Prosím pana ministra, aby se ujal slova.
Ministr zahraničního obchodu ČSFR A. Barčák: Vážený pán predseda, vážené Federálne zhromaždenie, vláda predkladá návrh novely zákona o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou a o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1989. Za dobu viac ako jedného roku od jeho účinnosti bolo na našom území zriadených 60 podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, pričom asi dve tretiny týchto podnikov boli založené s majetkovou účasťou subjektov z nesocialistických krajín. Zákon sám za dobu svojej účinnosti splnil účel, pre ktorý bol prijatý, tým, že vôbec umožňoval zahraničnému kapitálu a zahraničnému subjektu, aby sa podieľal na hospodárskej činnosti uskutočňovanej na našom území.
S dosiahnutým stavom, ktorý je odrazom celkovej politicko-hospodárskej klímy, ako i princípov direktívno-centrálneho riadenia predchádzajúceho obdobia, nemôže však byť vláda, pochopiteľne, spokojná. V súlade s hospodárskou politikou vlády je treba postupne vytvárať priaznivejšie podmienky pre prechod k trhovému hospodárstvu, a to i v jednej z nosných foriem podnikania, podnikania s účasťou zahraničného kapitálu. Týmto smerom by sa mala vyvíjať i úprava právnych predpisov. Vzhľadom na to, že k významnej liberalizácii dochádza i v novelizáciách iných právnych predpisov, ako je záákon o hospodárskych stykoch so zahraničím, devízový zákon, pri úplnej novej právnej úprave, ako je akciový zákon a zákon o individuálnom podnikaní fyzických osôb, je treba v záujme previazanosti novej právnej úpravy uskutočniť niektoré žiadúce úpravy i v zákone o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou. Základné prvky liberalizácie sú zakotvené v navrhovanej úprave § 2 zákona, ktorý umožňuje, aby sa na založení podniku so zahraničnou majetkovou účasťou podieľala i československá fyzická osoba. Pokiaľ ide o zahraničné osoby, umožňuje navrhovaná úprava, aby zahraničný subjekt takýto podnik založil len sám, alebo po založení podniku sa na jeho podnikaní len sám zúčastňoval, t. j. aby bol jeho stopercentným vlastníkom.
Táto úprava je podobná právnej úprave vo väčšine vyspelých štátov. Československé subjekty podnikajúce v zahraničí ju tiež využívajú a založili v minulosti v zahraničí desiatky firiem, ktorých kapitál stopercentne vlastnia.
V § 5 sa navrhuje, aby podnik so zahraničnou majetkovou účasťou mohol vzniknúť na základe a v medziach povolenia udeleného Federálnym ministerstvom financií, v dohode s ministerstvom financií, cien a miezd republiky, na ktorej území bude mať podnik sídlo. V bankovníctve udeľuje súhlas ŠBČS. Oproti doterajšej úprave povolenia na uzavretie zmluvy udeľuje vecne príslušný orgán štátnej správy, príslušný podľa predmetu podnikania. Navrhuje sa, aby súhlas k vzniku podniku udeľoval jeden orgán. Len tak je možné zabezpečiť rovnakú úroveň posudzovania žiadostí a zabezpečenia i celospoločenského záujmu pri rastúcom počte týchto podnikov.
Na túto zmenu nadväzuje i úprava § 7 odsek 1 návrhu novely, kde sa zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o udelení povolenia sa bude prihliadať na to, či sú predpoklady, aby podnik vytváral dostatočné finančné zdroje v čs. mene a v zahraničných menách. Zmyslom tejto úpravy je vytvoriť systém, ktorý by umožňoval lepšie hodnotiť jednotlivé žiadosti o zriadenie podniku so zahraničnou majetkovou účasťou a umožňoval by zjednotenie postupu pri zriaďovaní týchto podnikov. Zabezpečuje i požiadavku zahraničných subjektov na zabezpečení schvaľovania na jednom mieste. Vzhľadom na to, že pri prechode od centrálneho mechanizmu k mechanizmu trhovému liberalizuje celý rad podmienok pre chovanie jednotlivých subjektov, treba usmerňovať vznik podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou aspoň do doby, než trhový mechanizmus bude celkom fungovať tak, aby bol prínosom pre rozvoj podnikateľskej činnosti a čs. trhového hospodárstva. Je nutné zdôrazniť prechodný charakter navrhovanej právnej úpravy.
Jedným z hlavných sledovaných cieľov navrhovanej novely je zjednotenie podmienok pre všetky čs. subjekty. Naplnenie tohto cieľa zodpovedá i zneniu § 15 a 16 návrhu novely, t. j. zavedenie povinnej ponuky i pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zriaďovanie účtov v zahraničných bankách len so súhlasom ŠBČS. Ponuková povinnosť sa bude meniť tak, ako sa bude meniť naša devízová situácia, to znamená, percentá, ktoré budú zostávať štátnemu alebo centrálnemu devízovému fondu, ktorý síce nemáme, ale budeme potrebovať pre zabezpečenie potrieb takých odborov, ktoré devízy netvoria, budeme upravovať podľa toho, ako sa bude vyvíjať devízová situácia štátu.
V rámci objektívneho pohľadu na túto záležitosť treba uviesť, že národné hospodárstvo zatiaľ nemá dosť devízových prostriedkov na to, aby zisk podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, vytvorený v korunách, mohlo prevádzať na voľnú menu s tým, že tieto voľnomenové prostriedky potom zahraničný účastník môže voľne prevádzať do zahraničia. Tieto voľnomenové prostriedky by sme si museli vypožičať, zadlžiť sa a, pochopiteľne, ich i splácať. Zisk, vytvorený vo voľne zmeniteľných menách, môže zahraničný účastník prevádzať do zahraničia bez akéhokoľvek obmedzenia. Zavedenie ponukovej povinnosti má väzbu na podmienky, ktoré sú dohodované v dohodách o ochrane a podpore investícií. Tieto dohody môžu poskytovať úkony, výhodnejšie podmienky na recipročnom základe, než aké zákon v platnej úprave stanoví v § 20.
Navrhovaná novela zákona o podniku so zahraničnou
majetkovou účasťou, predovšetkým
vzhľadom na rozšírenie subjektov na čs.
fyzické osoby, a ďalej preto, že umožňuje,
aby sa na podnikaní podnikov so zahraničnou majetkovou
účasťou mohli zúčastnit výhradne
zahraničné subjekty, je odrazom hospodárskej
politiky vlády a mala by umožniť širšie
zapojenie zahraničného kapitálu do československého
hospodárstva na jeho ceste k trhovej podobe. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji ministru Barčákovi.
Návrh projednaly výbory ústavně právní,
zahraniční, branné a bezpečnostní,
pro plán a rozpočet, pro průmysl, dopravu
a obchod, pro zemědělství a výživu,
pro kulturu a výchovu. Prosím společného
zpravodaje výborů Sněmovny lidu a Sněmovny
národů poslance Miroslava Janstu, aby přednesl
zpravodajskou zprávu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec M. Jansta: Vážený pane předsedo, vážený pane předsedající, vážené poslankyně a poslanci, jako společný zpravodaj výborů Sněmovny lidu Federálního shromáždění vyjadřuji plnou podporu předloženému vládnímu návrhu zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 173/1988 Sb., o podniku se zahraniční majetkovou účastí (tisk 336), který tu přednesl ministr zahraničního obchodu ČSFR. Změna a doplnění současného platného zákona o podniku se zahraniční majetkovou účastí je součástí nových ekonomických podmínek a opatření umožňujících přechod na tržní hospodářství.
Vládní návrh umožňuje především, aby se na podnicích se zahraniční majetkovoou účastí zúčastnily čs. fyzické osoby a aby zahraniční osoby mohly samy zakládat podniky v naší republice. Současně se upravují i podmínky, které činnost podniků regulují, a to především i z devizových hledisek tak, aby činnost zakládaných podniků byla v plném souladu se zájmy čs. hospodářství. V některých výborech zazněly pochybnosti, zda je správné, aby zahraniční účastníci mohli mít výlučnou účast na zahraničních podnicích s majetkovou účastí. Tato skutečnost však je ve většině hospodářsky vyspělých státech obvyklá a je součástí probíhající liberalizace hospodářského řízení na rozdíl od centrálně direktivního řízení mechanismu národního hospodářství.
K této liberalizaci dochází v zákoně o hospodářských stycích se zahraničím a v dalších. Současně je nutno připomenout, že v navrhované novele, kde je uvedeno ČSSR, je třeba uvést název státu tak, jak bude Federálním shromážděním schválen.
Protože navrhovaná novela by měla výrazně
přispět k rozšíření hospodářských
styků se zahraničím, vytvářením
širšího prostoru pro podnikatelskou činnost,
doporučuji jako společný zpravodaj výborů
Sněmovny lidu vládní návrh na změnu
a doplnění zákona se zahraniční
majetkovou účastí ve znění
společné zprávy výborů sněmoven
(tisk 360) schválit.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji zpravodaji poslanci
Janstovi. Slovo má společný zpravodaj výborů
Sněmovny národů poslanec Daráž.
Spelečný zpravodaj výborů SN poslanec K. Daráž: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, vypočuli sme si odôvodnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou. Je to jeden z návrhov z oblasti tzv. ekonomických zákonov, ktorého prijatie sa so záujmom očakáva nielen zo strany širokej verejnosti, ale aj zo strany zahraničnej verejnosti. Predovšetkým v tých podnikateľských kruhoch, ktoré majú záujem o umiestnenie kapitálu a hospodársku činnosť na našom území.
Predložený vládny návrh vychádza v ústrety oprávneným záujmom čs. občanov na podnikaní so zahraničnou majetkovou účasťou, zahraničným účastníkom navrhovaná úprava prináša možnosť podnik so zahraničnou majetkovou účasťou založiť alebo sa na jeho podnikania podieľať. Návrh rešpektuje potreby našej ekonomiky v terajšom štádiu jeho vývoja v usilovaní sa o zvýšenie celkovej dynamiky prechodom na trhové prvky, v čom by malo podnikanie zahraničného kapitálu zohrať významnú úlohu. Chcel by som v tejto súvislosti vyjadriť súhlas s odôvodnením tak, ako ho predniesol minister zahraničného obchodu pán Barčák.
Dovoľte mi rovnako vyjadriť súhlas so spravodajskou správou poslanca Janstu, ku ktorej sa pripájam. Predložený vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory obidvoch snemovní, až na výbory mandátové a imunitné. Rad pripomienok bolo vznesených predovšetkým vo VPDO a VPR. Pozmeňovacie návrhy, do ktorých niektoré pripomienky vyústili, boli dôkladne zvážené z hľadiska vecného a právneho vo výboroch ústavnoprávnych a výsledok bol zapracovaný do spoločnej správy výborov obidvoch snemovní (tlač 360), ktorú máte k dispozícii.
Zvýšená pozornosť bola venovaná pripomienkam a pozmeňovacím návrhom, týkajúcim sa ponukovej povinnosti podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a zriaďovaním ich účtov v cudzej mene u zahraničnej banky a so súhlasom SBČS, ako aj otázka povolovania vzniku Federálnym ministerstvom financií v dohode s ministerstvami cien a miezd a republík.
Z hľadiska ústavnoprávneho nie je možné návrhu vytknúť nedostatky.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, ako spoločný spravodajca výborov
Snemovne národov som presvedčený, že
návrh novelizácie zákona o podniku so zahraničnou
majetkovou účasťou splní svoj účel.
Odporúčam preto Federálnemu zhromaždeniu,
aby ho schválilo, a to v znení spoločnej
správy výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov
(tlač 360).
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji zpravodaji Darážovi.
Písemně se do rozpravy přihlásil poslanec
Valko. Uděluji mu slovo.
Poslanec SL E. Valko: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, vážení prítomní, navrhujem a podávam pozmeňujúce znenie ustanovenia § 5 - upraviť takto: "podnik môže vzniknúť len na základe a v medziach povolenia ústredného orgánu štátnej správy, príslušného podľa navrhovaného základného predmetu činnosti podniku. V oblasti bankovníctva dáva povolenie SBČs."
Na odôvodnenie sa vám stručne budem snažiť uviesť toľkoto : Návrh zákona má byť podľa zástupcov ministerstva ako aj podľa názoru pána ministra liberálnejší. Domnievam sa však, že z predloženého celkom tomu tak nie je, a to najmä v oblasti povoľovania. Navrhované znenie § 5 naopak prináša - podľa môjho názoru silnejšie administratívne väzby, nakoľko narozdiel od doteraz platného znenia ustanovenia § 5 odsek 2 zákona č. 173/1988 Zb. je potrebný súhals obidvoch orgánov (t. j. Ministerstva finanncí a republikového Ministerstva financií, cien a miezd). Navrhované znenie je v rozpore s proklamovanou zásadou silných republík, keďže povoľovacie riadenie sa dostáva na rozdiel od doteraz platnej úpravy výrazne do sféry federálneho orgánu. Poznamenávam, doteraz postačoval súhlas republikového orgánu. Týmto sa posilňujú centralistické tendencie, pričom, ako som už vyššie uviedol, zámer má byť opačný. V tomto smere nie je možné akceptovať tvrdenie navrhovateľa prednesené jednak na výbore, jednak momentálne v pléne, že navrhované znenie má odstrániť rozdieľnosť povoľovacieho konania v obidvoch republikách, kým v českých zemiach bolo benevolentnejšie, v Slovenskej republike nebola takáto ochota prijímať a povoľovať tieto podniky.
Verím, že v novej politickej a ekonomickej situácii bude zo strany obidvoch republík snaha o maximálne využívanie tohto druhu zakladania podnikov v prípade podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou. Dokonca som toho názoru, že by to bolo v záujme akejsi zdravej rivality. Neochota príslušného orgánu republiky so založením firmy so zahraničnou majetkovou účasťou sa dala jednoducho obísť aj nasledujúcim spôsobom: totiž podnik dostal súhlas druhej časti republiky a v tej, v ktorej nedostal, si jednoducho založil pobočku, a tým podnikal aj na tejto časti republiky.
Verím, vážené dámy a páni,
že po tomto odôvodnení prijmete navrhované
znenie. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji. Slovo má
poslanec Růžička.
Poslanec SL J. Růžička: Pane předsedo, pane předsedající, vážení kolegové, výbory pro průmysl, dopravu a obchod se usnesly na některých změnách navrhovaného zákona, z nichž jako nejpodstatnější jsou změny v § 15 a v § 16.
Tyto změny podle našeho názoru jsou podstatné, protože předkládaná novela tohoto zákona ve své podstatě vyznívá hůř než byl zákon původní. Pokusím se několika větami vysvětlit proč.
V našem státě je pouze velmi málo podniků, které jsou schopné vyvážet do zemí s volnou měnou nějaké výrobky na světové úrovni. Pokud takovéto výrobky máme, tak obvykle jsou silně závislé na subdodávkách, zvláště z kapitalistických zemí.
Pokud těmto podnikům tímto zákonem připadne nabídková povinnost 30 % devizového obratu, v tom případě se může stát, že tyto podniky vůbec nebudou mít prostředky v této oblasti exportu pokračovat a jejich export se bude muset přeorientovat na země socialistické nebo s nekonvertibilní měnou. To je k § 15. Takové opatření může výrazně ovlivnit zájem zahraničních podnikatelů ve dvou nepříznivých směrech. Bude se tím snižovat devizový zisk podniků převodem části zisku na koruny, což bude pociťováno jako doplňkové devizové zdanění, které bude omezovat volnoměnové nákupy nezbytné pro tuto výrobu. Zahraniční účastníky bude orientovat na korunové zisky, to znamená výrobu pro vnitřní trh nebo výrobu do socialistických zemí. Celkově to bude pociťováno jako doplňkové devizové zdanění.
K § 16 - zakládání účtu u SBČS a u jiné banky pouze se svolením SBČS. Zahraniční banky poskytují vyšší úvěry a jejich služby budou zřejmě lepší než služby naší banky. Podle mého názoru je iluzorní představa, že naše banka bude k zakládání těchto účtů dávat svolení. Tím pádem budou naše banky poněkud preferované za své horší služby. Z toho důvodu se domnívám, že § 15 a 16 by měly zůstat v původní textaci původního zákona, to znamená § 15: "Na podnik se nevztahuje povinnost nabídnout devizové bance vlastní prostředky k odkupu podle zvláštních předpisů a v rámci povoleného předmětu své činnosti je oprávněn s ním volně nakládat".
Paragraf 16: "Podnik může zřizovat účty
v cizí měně u Čs. devizové
banky nebo u zahraniční banky". Toto chci podat
jako protinávrh k alternativě předkládané
vládou.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Růžičkovi.
Žádá ještě někdo z poslanců
o slovo? (Ne.) Není tomu tak. Prosím ministra zahraničního
obchodu pana Barčáka, aby se vyjádřil.
Ministr zahraničního obchodu ČSFR A. Barčák: Najskôr by som chel niečo povedať k tomu, čo povedal poslanec Valko. Zo súčasného usporiadania, ktoré oprávňovalo ktorýkoľvek orgán štátnej moci povoliť podnik so zahraničnou majetkovou účasťou, sa stáva teraz systém jednotného schvaľovania na jednom mieste. Je to vždy v dohode s ministerstvom financií tej-ktorej republiky. Nemôže dôjsť k tomu, že by sme obchádzali republiku bez súhlasu republikového ministerstva financií. Nie je možné založiť spoločné podniky i keby k tomu Federálne ministerstvo chcelo dať súhlas. K tomu opatreniu sme prikročili jednak preto, že zahraničné subjekty chcú mať jedno miesto, na ktoré prinesú doklady a ďalej už nemusia chodiť na banku a iné orgány a všade si nechať tento spoločný podnik schváliť a jednak i preto, že by sme mali vytvárať jednotnú hospodársku politiku, ktorá by mohla usmerňovať investície zahraničného kapitálu do vybraných odborov bez toho, aby tie odbory, ktoré nemajú prednosť, aby mali akúkoľvek možnosť obmedzenia investičných akcií v týchto orgánoch. Z toho pohľadu, a tiež s ohľadom na pripravovanú fázu privatizácie, kde by mohlo dôjsť k tomu, že by nám vznikali živelne zo všetkých štátnych podnikov napr. vo forme akciových spolocností predajom jednej akcie zahranicnému subjektu spoločné podniky so zahraničnou účasťou. To je súčasne i čiastočná odpoveď pánovi poslancovi Růžičkovi, ktoré by sa nám dostali zo systému zdanenia, automaticky by šli zo 60% zdanenia na 40% a dostali by sa zo systému regulácie zahranično obchodných operácií systémom devízových normatívov, ktoré zatiaľ máme ako medzistupeň, než prejdeme na zmeniteľnú menu.
Z toho dôvodu je potrebné regulovať určitou formou a usmerňovať investície tam, kde budeme chcieť, aby zahraničný kapitál šiel. Z pohľadu toho, čo som hovoril, na niektorých výboroch pri prerokovávaní niektorých otázok, nechceme, aby došlo k tomu, že prevládne jedna skupina, alebo jedna krajina v investíciách nad tým a budeme mať prevahu nemeckého kapitálu, alebo niektorého iného kapitálu. Z toho dôvodu je potrebné jedno miesto, ktoré bude určitým spôsobom usmerňovať tieto zahraničné investície a uľahčovať schvaľovací systém, ktorý by mal byť na jednom mieste. Je to orgán, ktorý zatiaľ nebol predložený Federálnemu zhromaždeniu, preto hovoríme v súhlase s ministerstvom financií v dohode s národným ministerstvom.
Čo sa týka pripomienok poslanca Růžičku k § 15 a 16. Dá sa povedať, že je to skutočne svojim spôsobom obmedzenie. Je u toho odvolávka na vykonávacie predpisy, ktoré môžu napr. stanoviť, že nebude žiadna odvodová povinnosť. Môžu i stanoviť to, čo bude dohodnuté vo vzájomných investičných dohodách o ochrane investícií, ktoré uzavierame s jednotlivými krajinami, ktoré umožňujú v určitej forme prevod zisku vytvoreného len korunovým hospodárením, alebo hospodárením v nekonvertibilných menách. Ponuková povinnosť by mala mať dve fázy. Prvá fáza by mala byť, že by malo dôjsť k zjednoteniu normatívov. Tým by sme mali vytvoriť jednotné prostredie pre spoločné podniky, jednotlivé štátne podniky medzi sebou i podnikmi a jednotlivcami. To znamená všetky subjekty podnikajúce so zahraničím by mali mat jednotné pravidlá.
Druhým krokom by mala byť vnútorná konvertibilita
meny, kedy všetku menu, ktorú získajú
zahraničné subjekty, alebo spoločné
podniky, alebo čs. subjekty so zahraničnou majetkovou
účasťou, čs. podniky alebo podniky fyzických
osôb sa budú vykupovať za trhovú hodnotu
a všetky devízy si zase ktokoľvek môže
v neobmedzenom množstve nakúpiť za trhovú
hodnotu. Aby sa táto regulácia mohla uplatniť,
a tento prechod na vnútornú zmeniteľnosť
sa mohla aplikovať, bude potrebné, aby sme v tomto
zákone mali ponukovú povinnosť v § 15.