Společný zpravodaj výborů SN poslanec
K. Stome: Ano, já se k těmto připomínkám
připomínkám připojuji.
Předsedající předseda SN J.
Stank: Ďakujem. Teraz prosím dr. Valku, aby
prečítal pripomienky, s ktorými sa výbory
nestotožnili, teda pozmeňovacie návrhy poslancov,
kde ústavno právne výbory neodporúčajú
ich prijatie. Budeme, pochopiteľne, o pozmeňujúcich
návrhoch hlasovať jednotlivo. Prosím o prvý
návrh.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
E. Valko: § 106d) , strana 24, odsek 2g). Pozmeňovací
návrh znel takto: "Ustanovenie o úhrade nákladov
spojených s predmetom činnosti a následkov
tejto činnosti na životné prostredie, zdravie
a pod." Veľmi stručné odôvodnenie:
domnievali sme sa, že je to nadbytočné, pretože
v úhrade nákladov spojených s predmetom činnosti,
napr. v prípade škody, je možné subsumovať
tieto náklady, ktoré vzniknú z činnosti
organizácie a majú negatívny dopad na životné
prostredie, zdravie a pod. Domnievame sa, že toto všetko
sa dá subsumovať, pod predmet činnosti, preto
sme to neprijali a považovali sme to za nadbytečné.
Předsedající předseda SN J. Stank: Budeme hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol poslanec Šremer.
V zasadacej sále je prítomných 164 poslancov Snemovne ľudu, 53 sposlancov Snemovne národov zvolených v ČR a 61 poslancov Snemovne národov zvolených v SR. Pretože podľa Ústavy § 42 platí zákaz majorizácie, budeme hlasovať v Snemovni národov oddelene s tým, že sa na to nevzťahuje trojpätinová väčšina.
Budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto je pre návrh poslanca Šremera, nech zdvihne ruku! (Hlasuje se.). (Sedm.) Sedem.
Kto je proti? (Sto tři.) Sto tri.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Čtyřicet devět.)
Konštatujem, že poslanci Snemovne ľudu pripomienku poslanca Šremera neprijali.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Najprv budú hlasovať poslanci zvolení v Českej republike.
Kto je pre prijatie úpravy podľa tejto pripomienky, nech zdvihne ruku! (Hlasuje se.) (Tři.) Traja.
Kto je proti? (Třicet dva.) Tridsať dva.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Devatenáct.) Devätnásť.
Bohužiaľ, musím konštatovať, že poslanci Snemovne národov zvolení v Českej republike túto pripomienku neprijali.
Prosím poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.
Kto je pre, nech zdvihne ruku! (Hlasuje se.). (Jeden.) Jeden.
Kto je proti? (Čtyřicet.) Štyridsať.
Kto sa zdržal hlasovania? (Dvacet jedna.) Dvadsať jeden.
Konštatujem, že ani. poslanci zvolení v Slovenskej republike túto pripomienku neprijali.
Uvedenú pripomienku obidve snemovne neprijali.
Prosím, budeme pokračovať v hlasovaní
o ďalšej pripomienke.
Společný zpravodaj výborů SL E. Valko: Ďalší pozmeňujúci návrh: § 111 a) na strane 29 vládneho návrhu - odsek 3. Pôvodné znenie: k návrhu je nutné pripojiť súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnnosti, pokiaľ zvláštne predpisy takýto súhlas vyžadujú.
Aký je návrh prijať k tomuto odseku - ďalej je nutné pripojiť súhlas príslušného a inšpekčného a kontrolného orgánu životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva. Nedošlo k akceptovaniu z nasledujúcich dôvodov: po prvé - súčasne platné znenie § 111 a) odsek 3 jasne hovorí o tom, že k zápisu do podnikového registra sa musí súhlas pripojiť len vtedy, pokiaľ to osobitné predpisy upravujú. To je predmetom činnosti. Navrhované znenie, pokiaľ sa týka tohoto životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva hovorí, že súhlas musí byť pripojený ku každej registrácii. To je jedna vec.
Legislatívne nie je upravené tak (predmet činnosti) , pokiaľ osobitné predipsy takýto súhlas vyžadujú, zatiaľ nie je upravené, ktoré predpisy budú vyžadovať, aby sa predložil súhlas príslušného orgánu a zdravia obyvateľstva.
Ďalší argument, ktorý sme mali k tomuto bodu, že v súčasnosti vznikajú orgány životného prostredia na národných výboroch, ktoré, ak by sa mali zaoberať overovaním a vydávať súhlas k predmetu činnosti, opakujem ešte raz, v každej novovznikajúcej organizácii, zrejme by vôbec nekonoli činnosť, ktorú majú - teda starať sa o životné prostredie.
Z týchto troch základných pripomienok ústavnoprávny
výbor nedoporučil prijať pozmeňujúci
návrh poslanca Šremera.
Předsedající předseda SN J. Stank: Hlasujeme o tomto pozmeňovacom návrhu. Najprv prosím poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike, aby vyjadrili svoj názor.
Kto súhlasí s tým, aby bola táto pripomienka prijatá, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) (Nikdo.) Nikto.
Myslím, že ďalej nemusíme hlasovať. Je to jednoznačné, že Snemovnou národov - poslancami z Českej republiky - nebol tento pozmeňujúci návrh prijatý.
Teraz prosím poslancov zvolených v Slovenskej republike.
Kto súhlasí s touto pripomienkou, s týmto pozmeňovacím návrhom, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) (Tři.) Traja súhlasia.
Takisto sa domnievam, že ďalšie hlasovanie je zbytočné, pretože poslanci Snemovne národov zvolení v Slovenskeíj republike taktiež neprijali tento pozmeňujúci návrh.
Teraz prosím poslancov Snemovne ľudu.
Kto súhlasí s uvedeným pozmeňovacím návrhom, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) (Dva.) Dvaja súhlasia.
Myslím, že tým je takisto rozhodnuté o tomto pozmeňovacom návrhu.
Konštatujem, že ani Snemovňa ľudu nepriajla tento pozmeňovací návrh.
Pristúpime teraz k poslednému pozmeňujúcemu
návrhu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec E. Valko: Posledný návrh, ktorý ústavnoprávne výbory neprijali bolo - do ustanovenia § 111 b) (strana 30-31) - za odstavec 5 vložiť písmeno c) nasledujúceho znenia "ďalej je nutné pripojiť súhlas príslušného inšpekčného a kontrolného orgánu životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva".
V podstate to je totožná textácia, ktorá
bola navrhnutá v § 111 a). - Odôvodnenie nebudem
zdržiavať, je totožné ako bolo pri ustanovení
§ 111 a) , ktoré plénum neschválilo.
Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem.
Kto z poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike súhlasí s týmto pozmeňujúcim návrhom, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) (Nikdo.) Nikto nesúhlasí.
Poslanci Snemovne národov zvolení v Českej republike neprijali túto pripomienku.
Kto z poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike súhlasí s týmto pozmeňujúcim návrhom, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) (Čtyři.) Štyria, teda ani poslanci zvolení v Slovenskej republike nesúhlasia s prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz prosím poslancov Snemovne ľudu.
Kto z nich súhlasí s uvedenou pripomienkou, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) (Tři.) Tri.
Konštatujem, že ani poslanci Snemovne ľudu neprijali tento pozmeňujúci návrh.
Budeme teraz hlasovať o celom zákone.
V zasadacej sále je prítomných 164 poslancov Snemovne ľudu. 51 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike, 61 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.
Obidve snemovne sú teda uznášania schopné.
Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto z nich súhlasí s návrhom zákona v znení spoločnej správy výborov a podľa odporúčania spoločného spravodajcu Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Kto je proti? (Nikdo.) Nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? (Tři.) Traja.
Poslanci Snemovne ľudu zákon schválili.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike.
Kto z nich súhlasí s návrhom zákona v znení spoločnej správy výborov a podľa odporúčania spoločného spravodajcu Snemovne národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.)
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Poslanci Snemovne národov zvolení v Českej republike taktiež zákon schválili.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.
Kto z nich súhlasí s návrhom zákona v znení spoločnej správy výborov a podľa odporúčania spoločného spravodajcu Snemovne národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Konštatujem, že poslanci Snemovne národov zvolení v Slovenskej republike zákon schválili.
Konštatujem, že Snemovňa národov zákon schválila.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní
konštatujem, že Federálne shromaždenie schválilo
zákon, ktorým sa mení a dopĺňa
Hospodársky zákonník.
(Poznámka redakce : usnesení FS č. 165, SL
č. 255, SN č. 265)
Teraz pristúpime k prerokovaniu ďalšieho
bodu programu, ktorým je
Prosím podpredsedu vlády docenta Valtra Komárka,
aby návrh odůvodnil.
Místopředseda vlády ČSFR V. Komárek: Pane předsedo, pane předsedající, dámy a pánové, návrh zákona o akciových společnostech leží v průsečíku několika podstatných cest ekonomické reformy. Je seriózní základnou pro odstátnění administrativně byrokratického řízení podniků se státní účastí, je seriozní základnou pro privatizaci, umožňuje vytváření kapitálového trhu na základě akcií a rozumného pohybu tohoto kapitálu podle zákonitostí a způsobů tržního systému, umožňuje racionální účast zahraničního kapitálu v podnikání v Československu.
Proto hned po schválení vládního programu, kde byly definovány v hospodářské části cesty k tržní ekonomice, vláda dala pokyn ke zpracování tohoto zákona a práce byly zahájeny již v lednu. Byly provedeny v poměrně rychlé době a počátkem března byl návrh zákona předložen Federálnímu shromáždění.
Návrh zákona vychází z detailního studia především západoněmeckých předloh, předloh Československé republiky třicátých let a dalších zahraničních podkladů.
Řešení umožňuje sdružování kapitálu, umožňuje rychlou privatizaci, je soustředěno k obvyklým atributům zakládání a zániku akciových společností, k definování vlastnictví akcií, hospodaření s akciemi, definuje práva a povinnosti základních institucí jako je Valná hromada, představenstvo, dozorčí rada.
Některé zvláštní paragrafy, zejména upozorňuji na § 15 a 17, umožňují určité zvláštní přístupy k založení akciových společností pouze jedním zakladatelem a takzvané simultánní jednorázové založení akciové společnosti, což prakticky umožňuje již po schválení tohoto zákona v nejbližší době na půdě dnešních státních podniků, budou-li vytvářeny další předpoklady, sáhnout ke změně vlastnických poměrů, řešit přeměnu na akciový kapitál, na obchodovatelné akcie, které mají samozřejmě jinou povahu než dnešní státní vlastnictví.
Je možno říci, že všech 93 paragrafů tohoto zákona je na. svém místě a podle mého názoru odráží velmi dobrou i ekonomickou úvahu i velmi dobrou a intenzivní legislativní práci, kde i zahraničními odborníky tříměsíční lhůta zpracování tohoto zákona a jeho projednání výbory Federálního shromáždění je shledávána překvapivou. Mohu říci, že z početných jednání se zahraničními firmami, s bankami a zahraničními administrativami včetně ministrů státního průmyslu Rakouska, státní účasti Itálie, státního průmyslu Francie, včetně privatizačních skupin z Velké Británie, USA, všude je považována důležitost tohoto akciového zákona, jeho existence je považována za jednu z podmínek zájmů zahraničních firem o společné podnikání a společné akce s československými podniky.
Aplikace tohoto zákona také umožňuje posilování managementů v orientaci dlouhodobé zainteresovanosti. Dnes, kdy se řeší konkrétní alternativy scénářů ekonomické reformy a diskutují se i různé scénáře privatizace od možnosti okamžité privatizace přes možnosti analogií, státní účasti typu Itálie nebo Rakouska, je jasné, že pro všechny varianty vyhovuje svým způsobem a ve své etapě typ akciových společností, protože jádrem každého řešení je převod státních podniků na základ akciových společností.
Vlastní ekonomické expertní řešení a ocenění akciového kapitálu, včetně ocenění budoucí ziskovosti podniků a jeho převedení na formu akcií a jejich výnosnost, je složitou prací, která vyžaduje další metodické řízení a kde se předpokládá i vytvoření příslušných institucí. Samozřejmě zákon neřeší také vlastní přechod z dnešních státních podniků na akciové, protože to se řeší ve zvláštních zákonných ustanoveních, které budou dále projednávány.
Dovolte mi, abych na základě této krátké
informace shrnul, že jde o zákon, který je
velmi důležitý pro další vývoj
ekonomické reformy v Československu, který
vytváří legislativní rámec
pro velmi dobrý pragmatický postup k privatizaci,
k vytváření trhu kapitálu v Československu
a k plodné účasti zahraničního
kapitálu, že jde o 93 dobře zpracovaných
paragrafů, že jde o dobrý zákon, jehož
schválení může umožnit reálný
pokrok. Děkuji za pozornost.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem podpredsedovi vlády. I tento návrh
patrí do radu ekonomických zákonov, ktoré
prerokovali všetky výbory obidvoch snemovní,
okrem výborov mandátových a imunitných.
Prosím spoločného spravodajcu výborov
Snemovne národov, poslanca Kučeráka, aby
predniesol spravodajskú správu.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec J. Kučerák: Vážené predsedníctvo, dámy a páni, v sérii zákonov o ekonomike pristupujeme teraz k jednému z najdôležitejších, k zákonu o akciových spoločnostiach. Jeho ekonomický a v širšom zmysle spoločenský význam možno vidieť v štyroch oblastiach:
1. Realizácia tohto zákona umožní bezprostrednejšie spojenie vlastníctva výrobných faktorov s ich užívaním. Princíp, podľa ktorého na každú časť základného kapitálu bude existovať titul vlastníctva, bude stimulovať k účasti na riadení v záujme vyššej efektívnosti akciových spoločností.
2. Zákon umožňuje, aby sa aj občania (právnicky povedané fyzické osoby) spájali do akciových spoločností a tým spôsobom sami, bez tútorstva byrokratického aparátu, na základe vlastných záujmov, rozhodovali o využívaní svojich schopností. V tejto súvislosti nie je nepodstatný fakt, že nezávislosť pracovného uplatnenia občanov od štátneho aparátu značne prispeje k riešeniu problémov skrytej štruktúrnej nezamestnanosti, ktoré sa v ekonomike kumulovali práve v dôsledku centralistického byrokratického riadenia ekonomiky.
3. Za tretie, zákon prispeje k rozvoju podnikateľských foriem a k ich vzájomnej konkurencii, t. j. k javu, ktorý bol doposiaľ v našej ekonomike takmer neznámym pojmom.
4. Za štvrté, v spojení s inými zákonmi umožní tento zákon, aby mnohé štátne podniky prešli do foriem akciových spoločností, v ktorých môžu byť rôzne kombinácie účasti štátu, zamestnancov a ostatných občanov.
Viacerí sa síce na tento proces dívajú s obavami, že pôjde o akt násilnej privatizácie, spojenej s ochudobňovaním niektorých vrstiev občanov. V skutočnosti však treba tento postup chápať ako prechod od anonymného vlastníctva k vlastníctvu konkrétnemu, ako proces zrušenia monopolu tzv. spoločenského vlastníctva, v ktorom práve preto, že nejasným spôsobom patrilo všetko nám všetkým nikomu z nás vlastne nič nepatrilo. Iba ak skupine byrokratov a rôznych špekulantov, ktorí sa bezprácne obohacovali na úkor druhých.
Tie štátne podniky, ktoré nakoniec zostanú štátnymi podnikmi i naďalej, si budú musieť vybojovať svoje miesto na slnku v rovnoprávnom súťažení s inými formami podnikania.
Vládny návrh zákona prešiel, okrem mandátových a imunitných výborov, všetkými výbormi Federálneho zhromaždenia. Všetky tieto výbory ho odporučili s určitými pripomienkami schváliť. Vo výboroch sa pritom v rámci možností využili aj pripomienky a stanoviská z porady s expertami k tejto problematike, ďalej pripomienky Ekonomického ústavu ČSAV, Klubu samosprávneho ľudového podnikania, Združenia podnikateľov a mnohých iných. Ústavnoprávne výbory vypracovali spoločnú správu k tomuto zákonu (tlač 282), ktorú máte pred sebou, pričom mali k dispozícii aj stanoviská Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady.
V zmysle § 43 ods. 2 zákona o Rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia som sa oboznámil so stanoviskami všetkých výborov, ako aj so stanoviskami národných rád a môžem konštatovať, že spoločná správa nie je s nimi v rozpore. Okrem prípadov precíznejšej formulácie, alebo opráv textových chýb, zo spoločnej správy vyplýva, že výbory navrhujú pozmeniť vládny návrh zákona v dvoch dôležitých prípadoch:
1. Zamestnanecké akcie
2. Spôsob prechodu štátnych podnikov na akciové spoločnosti.
V prvom prípade - u zamestnaneckých akcií - sa navrhuje zjednodušenie vydávania zamestnaneckých akcií. Preto máte v spoločnej správe návrh § 1 ods. 1 takto: "Stanovy môžu určiť vydanie zamestnaneckých akcií za zvýhodnenú cenu". V pôvodnom vládnom návrhu sa viazalo vydávanie na zvýšenie základného kapitálu a z toho malo byť iba 10 % to zvýšenie.
V spoločnej správe sa ďalej navrhuje, aby stanovy umožnili rôzne spôsoby odkúpenia zamestnaneckých akcií od bývalých zamestnancov (okrem prípadov odchodu do dôchodku). Preto je v spoločnej správe návrh na novú formuláciu § 9 ods. 2.
Pokiaľ ide o spôsob prechodu štátnych podnikov
na akciové spoločnosti, vládny návrh
obsahoval § 91, ktorý mal umožniť vláde,
aby si sama stanovila pravidlá jednorázového
založenia akciových spoločností a prechodu
štátnych podnikov na akciové spoločnosti.