Ak zvážime fakt, že novo vytvárané
vlády či novo vytvorené vlády po voľbách
do zákonodarných zborov - teda do Federálneho
zhromaždenia a národných rád - zostanú
v podstate týmto vládam jeden a pol roka na to,
aby vlastne do nových volieb, ktoré budú
v roku 1992 a z nich vzíde ďalšie zloženie
vlády, aby vlastne túto dobu - jeden a pol roka
- mali využiť predovšetkým svoje právomoci,
tak, aby realizovali predsavzetia, rozhodnutia i opatrenia k náprave
predovšetkým hodnotových vzťahov štátu.
Určite to nie je ľahká úloha pre vládu,
ale myslím, že i pre nás, poslancov, keď
berieme do úvahy fakt, že nás čaká
balík zákonov pre ekonomickú oblasť.
Odporúčam, aby návrhy týchto zákonov
od vlády boli včas doručené do Federálneho
zhromaždenia a mali takú vypovedaciu schopnosť,
aby každému z nás bolo zrejmé, akými
formami a metódami chce naše vláda vládnuť.
Som toho názoru, že spomínaná oblasť
problémov nemôže zostať len na vláde
a je preto nevyhnutná aktívna účasť
hospodárskej sféry, teda predovšetkým
podnikov na zabezpečení predovšetkým
rastu vlastnej výkonnosti a naopak, v nevýrobnej
sfére sa očakáva predovšetkým
vysoká efektívnosť a úspornosť
vo využívaní zdrojov od štátu.
Myslím, že to je i široký priestor pre
našu prácu ako poslancov v najbližšom období.
Záverom malá poznámka. Odporúčam,
aby k tak závažnej informácii, ako bola správa
o stave vývoja čs. federácie a im podobným
materiálom boli vhodne využívané a doplňované
i audiovizuálne metódy a prostriedky, ako tomu bolo
napr. pred niekoľkými dňami v americkom kongrese,
kde pri prejave nášho prezidenta pána Havla,
každý kongresman mal včas písomný
prejav, sledoval ho a ako sme mohli vidieť mnohí z
nich si priamo do textu robili poznámku, iste ku prospechu
veci. Taký prístup určite umožní
poslancom aktívnu prípravu do rozpravy, ale predovšetkým
zvýši účinnosť prijímanej
informácie, nie ako tomu bolo včera.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Odovzdávam slovo poslancovi
Bakšayovi, pripraví sa poslanec Habovštiak.
Poslanec SL J. Bakšay: Vážený pán
predseda, pani poslankyne, páni poslanci, som poslanec
za občiansku iniciatívu Verejnosť proti násiliu.
Včera som si vypočul s veľkou pozornosťou
správu pána premiéra Čalfu o stave
a vývoji československej federácie.
Priznám sa, že v 39. rokoch svojho života som
konečne hrdý na to, že som občan Československej
republiky, síce zatiaľ s prívlastkom socialistickej,
ale dúfam, že už len krátky čas
a budeme bez prívlastku. Som hrdý na to, že
konečne po 40 rokoch doby temna - máme konečne
vládu, ktorá vystúpi pred svoj ľud otvorene,
vecne, bez skreslených a klamných údajov,
ktorá však predovšetkým vidí blaho
celého národa a nie sebaoslavné chválospevy.
Ideme do veľmi ťažkého obdobia našich
dejín. Ideme ale konečne vpred, konečne vidíme
perspektívu, začíname budovať to, v
čom nás zastavil komunistický puč
v roku 1948.
Prečo to spomínam? Pretože práve tých
41 rokov, 8 mesiacov a 24 dní spôsobilo, že
z republiky, ktorá bola na poprednom mieste európskeho
a svetového diania, ktorá sa hrdila demokratickým
zriadením, sa stala diktatúrno-totalitná
republika okupovaná cudzími armádami s hospodárstvom
na úrovni rozvojových krajín.
Vláda Komunistickej strany Československa spôsobila,
že sme jednou z vyspelých krajín, kde priemerný
vek obyvateľa klesá. Vláda KSČ spôsobila,
že o naše krásne hory sa bijú holywoodskí
filmári pre nakrúcanie záberov mesačnej
krajiny.
Vláda KSČ spôsobila, že občania
tejto krajiny nie žijú, ale prežívajú.
Dodávajú udržiavací poplatok ako otroci
v minulosti, aby tvorili nadhodnotu, ktorá sa im však
nevracia. Dostávajú ubykácie - králikárne
- ako hovorí náš pán prezident, kde
sa uzamykajú pred celým svetom aj sebou samými
a snažia sa prežiť.
Vláda KSČ sa dopustila najhrubšej a najhanebnejšej
vraždy sveta - vraždy morálnej - ubila morálku,
etiku, humánnosť, či medziľudské
vzťahy. Spôsobila schizofréniu, kde otec musel
synčekovi ráno pripomenúť: "Synáčik
môj zlatý, ale v škole nesmieš hovoriť
o tom, čo sme včera hovorili, pretože ma vyhodia
z práce."
Áno, pani poslankyne a páni poslanci, sú
to tvrdé fakty, ale spomínam ich, pretože práve
bývalé vládnúce štruktúry
vnášajú medzi náš ľud strach
z budúcnosti, strach z trhového hospodárstva,
strach z nezamestnanosti či inflácie.
Hlboko sa klaniam pred pánom Klausom, Komárkom,
Dienstbierom či Barčákom a ostatnými
členmi vlády, že nepodľahli ekonomickým
trendom niektorých susedných krajín, ktoré
sa taktiež vymanili z totalitnej moci, ale úplne cieľavedome
a systematicky, napriek nesmiernej zamotanosti ekonomických
povrazov minulej moci budujú základ pre taký
život, aký si statočnosť a pracovitosť
našich ľudí zaslúži.
Nechcem však používať len frázy a
pekné slovíčka. Prichádzam preto s
návrhom, aby sme aj my všetci obyvatelia našej
vlasti pomohli v urýchlenej modernizáci našej
ekonomiky. Navrhujem popri našom parlamente zriadiť
nadáciu ekonomickej obrody. Mám ešte v živej
pamäti moje študentské roky, kde pojem Alweg
sa stal symbolom slobody, národného porozumenia
a dnešného rozletu. Občania bez rozdielu veku,
vierovyznania, či politického myslenia chceli pomôcť.
Mám v úplne čerstvej pamäti situáciu,
keď do nášho koordinačného centra
Verejnosti proti násiliu v Košiciach prišla babička,
podopieraná vnúčikom, vytiahla zožmolenú
stokorunáčku a so slovami "ďakujem vám
deti moje drahé" - dala dobrovoľný príspevok.
Priznám sa, napriek tomu, že som muž, ktorý
už všeličo zažil, z očí mi
vyrazil prúd slz - prúd vďačnosti, radosti,
rozhorčenia, ale aj ľútosti súčasne.
Preto vyzývam Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia,
aby otvorilo v Štátnej banke účet pre
nadáciu ekonomickej obrody. Vás dámy a páni
prosím, aby sme všetci, v prvom rade my, prispeli
každý podľa svojich možností na túto
nadáciu a taktiež, aby sme medzi našimi voličmi
vysvetľovali nevyhnutnosť urýchlenej modernizácie
nášho hospodárstva pre blaho nás všetkých.
Všade vo svete sú Češi a Slováci
a všetci chcú pomôcť. Podporme aj ich.
Dokonca som dostal takú kacírsku myšlienku
- komunistickí poslanci po druhej svetovej vojne presadili
v našej republike milionársku daň. Za posledných
41 rokov opäť vznikla v našom štáte
milionárska vrstva, ale nie z produktov vlastnej tvorivej
činnosti. Milionárov, či ešte vyšších
cifrovníkov z nich urobila totalitná diktatúra
KSČ. Čo keby sa právna skupina poslancov
parlamentu pozrela na tie milióny, milióny vrazené
do modernizácie štátnych víl, ktoré
potom vysokí komunistickí funkcionári odkupovali
za halierové hodnoty - a to nielen najvyšší
funkcionári, ale aj regionálni mocipáni,
ktorí boli vzornými a snaživými žiakmi
tých najmocnejších. Čo keby sme sa pozreli
na valutové kontá bývalých mocných?
Čo keby sme aspoň dodatočne zdanili ich majetky,
ktoré možno rafinovane dokumentačne v poriadku,
ale morálne okrádali nás všetkých.
Čo keby práve komunistickí poslanci nášho
parlamentu vyzvali svojich bývalých najvyšších?
Čo myslíte, pohlo by sa v nich svedomie? Uvedomili
by si, čo spôsohili za obdobie svojej vlády?
Ešte raz prosím Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia, aby sa zamyslelo nad mojím návrhom,
aby odborníci vytýčili nový súčasný
Alweg a som presvedčený, že náš
múdry ľud nenechá svoju vlasť v strachu.
Dovoľte mi, dámy a páni, ešte raz poďakovať
našej vláde, že je skutočne naša.
A keďže je to moje prvé vystúpenie v parlamente,
dovoľte mi, prosím, vysloviť na záver
aj jednu výzvu, vieru či nádej.
Daj, pane bože, aby sa v tejto krásnej a drahej vlasti
rodili tak morálne čistí a pevní synovia
a dcéry, ako je náš pán prezident.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem poslancovi Bakšajovi, jeho podnet bude prerokovaný
v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia. Ďalej
má slovo poslanec Habovštiak, pripraví sa poslankyňa
Řehková.
Poslanec SL J. Habovštiak: Vážený
pán predseda, vážené páni poslankyne,
vážení páni poslanci, zastupujem tu
kresťansko-demokratické hnutie Slovenska, Kresťansko-demokratickú
stranu v Čechách a Československú
stranu lidovú. Chcem hovoriť o niektorých problémoch
v poľnohospodárstve. Len málo oblastí
nášho života bolo v minulosti tak postihnutých
ako naše dediny. Socializácia poľnohospodárstva,
organizácia tzv. strediskových a spádových
obcí a integrácia školstva boli útokom
na náš vidiek a jeho tradície s katastrofálnymi
dôsledkami. Za tento stav veľmi draho platíme.
Popri inom i zdravím našich detí. Je to výsledok
celého radu zákonov prijatých v tejto oblasti
od roku 1949. Aby bolo dielo skazy skutočne dokonané,
prijal sa v tejto miestnosti pred dvoma rokmi zákon č.
90/88 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
Jeho dôsledky v praxi boli také, že takmer totálne
vyradil ľudí žijúcich na dedine zo záujmovej
poľnohospodárskej činnosti. Tento zákon,
ako aj ostatné trvajú dodnes. A žiada sa jeho
nutná zmena s klauzulou na zrovnoprávnenie družstevného
a súkromného sektoru.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, netreba sa báť privatizácie poľnohospodárstva.
Vo všetkých krajinách od nás na západ
i na juh a pár metrov od našich hraníc tento
systém funguje veľmi dobre. Vyrába potraviny
cenove podstatne dostupnejšie než u nás, pričom
v menšej miere devastuje pôdu i životné
prostredie. Efektívnejšie využíva všetky
vstupy, a to v priemere až o 30 % a má troj- až
štvornásobne vyššiu produktivitu práce.
Čo je veľmi dôležité, že má
vysokú stabilitu.
Kolektivizácia nášho poľnohospodárstva
- povedzme si to otvorene a na rovinu - bola výlučne
politickým aktom, s cieľom urobiť roľníka
závislým od štátnej ideológie,
pričom sa používali niekedy i najdrastickejšie
opatrenia. S týmto stavom musíme skončiť.
Moje pôsobisko je oblasť severného Slovenska,
kde poľnohospodárska výroba je dotovaná
úmerne so zhoršovaním výrobných
podmienok. Čím horšie výrobné
podmienky, tým viac túto výrobu dotujeme.
Keď sledujeme u nás napr. jeden liter plnotučného
mlieka predaného priamo spotrebiteľovi v predajni
za 3 Kčs, zistíme, že náš štát
nám doplatil 4 až 6 Kčs na každom
litri. Ešte horšia situácia je napr. pri zemiakoch,
kde takmer na každých 100 kg predaných spotrebiteľovi
v obchode, stráca naša ekonomika rovných 200
Kčs. Tak by sme mohli vymenovať i iné produkty.
Za ti nemôžu poľnohospodári, ale systém,
ktorý nás do toho doviedol.
Socializácia poľnohospodárstva v horských
oblastiach Slovenska a v Čechách spôsobila,
že sa mlieko a mäso dováža do dedín,
kam sa predtým nikdy nedovážalo. U nás
na Orave sa po roku 1968 skolektivizovalo 70 % okresu čiste
pod zámienkou stopercentnej kolektivizácie. Keď
to urobili, vyvesili nad cestu pri benzínovej pumpe do
Dolného Kubína transparent s nápisom "Víta
vás socialistická Orava". Ja vám ručím,
že drahší transparent v histórii tohto
národa ešte nikto nad cestu nezavesil.
V týchto dňoch prichádzali za mnou zástupcovia
mnohých obcí Oravy, ktorí mali záujem
o informácie k problematike súkromného hospodárenia
alebo aspoň prevzatia do užívania časti
pôdy, ktorú sústredili ich rodiny do JRD.
Včera som bol členom parlamentnej delegácie,
ktorá hovorila so súkromne hospodáriacimi
roľníkmi, ktorí protestovali pred budovou Federálneho
zhromaždenia. Neviem, či viete o tom, že sa tam
zúčastnilo 300 až 500 roľníkov
z celej Moravy a Čiech, i s dobytkom, a mali veľkú
chuť i s tým dobytkom vojsť do tejto miestnosti,
aby protestovali a ja som s nimi súhlasil. Protestovali
proti stavu, do ktorého sme ich dohnali. Bol so mnou pán
minister Burský, pán minister Miller, stopercentne
sme s nimi súhlasili. Majú stopercentnú pravdu,
vyhnali sme ich na okraj spoločenského života.
Všetci, ktorí ste tu vystupovali a žiadali aj
ja som prišiel s návrhom niečo získať.
Získať predovšetkým mladých ľudí,
ktorí sú ochotní vo veku 30 až 35 rokov,
pracovať v poľnohospodárstve ako súkromne
hospodáriaci roľníci, a to bez dotácií.
To je ohromne dôležité. I včera tí
ro níci, ktorí tam stáli a protestovali,
mi povedali: my nechceme žiadne dotácie, my chceme
pokojnú prácu, chceme normálne podmienky
pre svoju prácu. Keď vytvoríme pre týchto
ľudí príslušné materiálno-technické
predpoklady - a to je v našich silách - dáva
to predpoklad pre začiatok trhovej ekonomiky i v poľnohospodárstve.
Aby sme to urobili, núti nás k tomu i samotná
príroda, proti zákonom ktorej sme sa neraz postavili.
Pôdny fond sme za posledných dvadsať rokov zničili
viac než za dvesto rokov, erózia pôdy má
katastrofálne dôsledky a nekontrolovateľné
odpady z poľnohospodárstva sú príliš
veľké. Rozhodne týmto nechceme spôsobiť
rozklad jednotných roľníckych družstiev.
Vysoko si všetci vážime namáhavú
organizátorskú prácu predsedov, agronómov,
zootechnikov v nenormálnych podmienkach, i mechanizátorov.
Vďaka ich obetavosti spojenej so statočnou prácou
našich družstevníkov, nemáme dnes potravinový
problém, máme však jedinečnú
možnosť zapojiť do výroby tisíce
našich občanov, žijúcich na vidieku, obklopených
pôdou, ktorí sú schopní vyprodukovať
aspoň pre seba a svoje rodiny potraviny, ktoré nemusíme
dotovať. Mali by sme im dať k dispozícii úmerné
stroje, čo je v našich silách. Máme
vytypované tri druhy strojov, ktoré je potrebné
rozšíriť. To je podnet pre podniky, ktoré
nemajú výrobnú náplň. Keby
sme ich mali k dispozícii dnes, trebárs 200 až
300 tisíc kusov, ručím vám za to,
že ich predám v priebehu jedného týždňa.
Ide o veľmi dôležitú skutočnosť,
ktorej realizácii bráni doterajší zákon
a my doslova nútime obyvateľov vidieka, aby sa tejto
činnosti nevenovali, ale aby kupovali potraviny vyrábané
socialistickou veľkovýrobou a nás nútia
zákony k tomu, aby sme doplácali na každý
liter mlieka 4 až 6 korún a na zem iaky dokonca 200
korún. Uvážte, nie je toto paradox? Sme naozaj
takí bohatí?
Napríklad v produkcii vlny 90 % vlny, ktorú v našom
štáte spotrebuje náš priemysel musíme
dovážať. Povedzte roľníkom, a oni
vám vlnu vyrobia tu. Máme na to vynikajúce
podmienky. Vlastníme v oblasti poľnohospodárstva
jednu z najproduktívnejších oblastí
Európy. Nechceme preberať pôdu živelne.
Každý preberajúci sa musí zaviazať
každoročnou produkciou úmernou aspoň
miestnemu JRD alebo štátnemu majetku. Nikto na svete
nemôže s pôdou svojvoľne hospodáriť,
a ani u nás nebude tak. Prechod musí byť postupný.
Preto v danej oblasti žiadame majetkoprávne usporiadanie
pôdy roľníkov od roku 1949, dôchodkové
zabezpečenie súkromne hospodariacich roľníkov,
ktorí dostávajú za svoju prácu, pre
nás všetkých takú výhodnú,
doslova smiešné dôchodky. Zbavme sa konečne
tézy, že súkromne hospodáriaci roľník
je nepriateľ ľudu, dokonca keď to vyslovím,
vyzerá ako satan. Včera napr. manifestácia
pred Federálnym zhromaždením nebola v televízii?
Prečo? Pretože si stále niektorí ľudia
myslia, že privatizáciou hospodárstva útočíme
na výživu nášho národa.
Nie je to pravda. Práve tí satani, ktorí
takto stoja v našich očiach, živia Západnú
Európu a veľmi dobre.
Ľudia u nás chcú robiť a dobre robiť,
a pre nás skutočne výhodne. Nebráňme
im v tom. Žiadam našu vládu, aby nám predložila
novelizáciu týchto zákonov, a to čím
prv, aby sme ich mohli prerokovať do konca marca, aby jarné
práce naši ľudia mohli začať v nových
podmienkach.
Môžem vám predložiť telegram, ktorý
som pred chvíľkou dostal od týchto roľníkov,
rezolúciu atď. Verte mi, ja som sám bol desať
rokov súkromne hospodáriacim roľníkom,
pracoval som v poľnohospodárstve na Západe
a 30 rokov pracujem v poľnohospodárskom výskume.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem poslancovi Habovštiakovi, odporúčam,
aby poslankyňa Řehková vystúpila až
po prestávke.
Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, je dohromady
do rozpravy celkovo prihlásených 64 poslankýň
a poslancov. Zatiaľ vystúpilo v rozprave 15. Ja by
som vás chcel ešte raz vyzvať, aby ste skrátili
alebo upravili vaše diskusné vystúpenia tak,
aby boli čo najkonkrétnejšie a aby ste využili
tú možnosť, že prípadné otázky,
ktoré nechcete predniesť z tribúny, predložíte
jednotlivým členom vlády, ktorí na
ne budú potom reagovať. Samozrejme, obmedzovať
vystúpenia nejakým spôsobom alebo usmerňovať
vzhľadom na tématiku, ktorú prerokúvame,
je prakticky nemožné. Prosil by som, keby ste z tohto
hľadiska počas prestávky eventuálne
upravili svoje vystúpenia alebo rozhodli, či vôbec
vystúpiť, vzhľadom na to, že niektoré
témy sa opakujú.
Teraz prerušujem naše rokovanie na 20 minút.
Začneme o 10.55 hodín. Vyhlasujem prestávku.
(Jednání přerušeno v 10.33 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 11.04 hodin.)
Předsedající předseda SN J. Stank:
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, všetky výzvy k redukcii rozpravy smerovali
k tomu, že je do rozpravy prihlásených 70 poslancov,
z toho traja sa vzdali vystúpenia v diskusii, takže
je to iba 67 poslancov. Z tohto hľadiska, keď hodnotíme
predpokladaný časový priebeh nášho
zasadnutia, to vyzerá, že budeme musieť pokračovať
v zasadnutí spoločných schôdzí
Snemovne ľudu a Snemovne národov aj zajtra. Prosím,
aby ste vzali na vedomie, že to bude vyzerať tak, že
dnes budeme rokovať do 12.30 hodín, potom bude 40
minút prestávka na obed, potom bude ďalej pokračovať
rozprava. Po jej skončení vystúpia jednotliví
členovia vlády. Večer, pol hodiny po skončení
zasadania bude seminár, ktorý povedie pan minister
Klaus. Seminár sa týka predovšetkým
výborov pre plán a rozpočet, ich členovia
sú pozvaní, takisto spravodajcovia z ostatných
výborov k štátnemu rozpočtu, ktorý
bude predmetom nášho programu koncom marca, samozrejme,
môžu sa zúčastniť tohto seminára
i ďalší poslanci, ktorí majú záujem
o túto problematiku. Hovorím to jednak preto, aby
sme si časové relácie ujasnili, jednak proto,
že vidím - vzhľadom na rozsah prihlásených
- ako nereálne, aby sme dnes mohli prerokovať celý
program.
Dnes by sme chceli týmto spôsobom ukončiť
správu o stave a vývoji československej federácie,
posúdenie tejto správy, ukončiť rozpravu,
vypočuť si vystúpenie predsedu vlády
a jednotlivých ministrov, ich reakciu na vaše vystúpenia.
Zajtra by sme pokračovali v zasadaní ďalším
programom. Hlási sa poslanec Fišera.