Na obranu a bezpečnosť štát vynakladá
takmer 50 miliárd Kčs ročne, čo je
približne 8 % z hodnoty národného dôchodku.
Prevzali sme teda neprimerane veľkú armádu,
lebo napr. počtom vojakov alebo tankov na 100 tisíc
obyvateľov sme boli suverénne na prvom mieste. Pritom
sme sami boli štátom, na ktorého území
sa nachádzali cudzie vojská. To nám ale nebránilo,
aby sme súčasne neboli štedrými spojencami
celého radu iných diktátorov, ktorí
inkasovali jadro našej zahraničnej civilnej, ale hlavne
vojenskej pomoci. Táto po započítaní
problematicky návratných úverov sa blížila
k piatim miliardám Kčs ročne.
V bezpečnosti bolo na úrovni federácie a
republík zamestnaných dohromady 62 tisíc
pracovníkov (vrátane vojsk ministerstva vnútra)
, bezpečnosť však nebola schopná zabrániť
rastu kriminality. Naopak, jej rozhodujúca zložka
- známa Štátna bezpečnosť - sama
predstavovala mafiu, naháňajúcu našim
ľuďom strach vo dne i v noci.
Životná úroveň obyvateľstva, vzhľadom
na nízku výkonnosť ekonomiky, relatívne
zaostala. Máme lacnú pracovnú silu, čo
však je bohužiaľ viac ako kompenzované vysokými
štátnymi výdavkami, teda "drahým
štátom. Veď výdavky štátneho
rozpočtu sa dnes podieľajú na národnom
dôchodku skoro 70 percentami, čo patrí k svesovej
špičke. Kryjú samozrejme i značný
objem poskytovaných dotácií a rozhodujúcu
časť spoločenskej spotreby. Ale sama štátna
správa nás stojí ročne asi 8 miliárd
Kčs, najmä kvôli nadmernej nehospodárnosti
jej výstavby. Pripomeňme si len, že máme
tri stupne národných výborov. Navyše,
na účty spoločenských organizácií
Národného frontu - vrátane politických
strán - išli ďalšie 2,5 miliardy Kčs.
Už sa povedalo, že sme v medzinárodnom porovnaní
ekonomicky hlboko zaostali, a to napriek obrovským zdrojom,
ktoré boli dlhé roky vkladané do rozvoja
výroby. Rozhodne nemožno povedať, že výška
výdavkov na investície, vedecko-výskumný
rozvoj a rast zásob bola vzhľadom na úroveň
vytvorených zdrojov nedostatočná. Ich celkový
podiel v posledných rokoch presahoval 30 % z hrubého
národného dôchodku, čo patrí
medzi svetové rekordy.
Iné je, ako efektívne boli tieto prostriedky využité.
Práve to sa nedarilo, pretože boli zanedbané
lacné formy rekonštrukcie a modernizácie výrobnej
základne a namiesto toho sa predovšetkým budovali
nové kapacity, najmä vo forme veľkých
stavieb, žiaľ, najmä v základných
odvetviach palív, energetiky, či ťažby
a spracovania surovín. Pripomeňme si napríklad
gigantické a nákladné akcie, ako je vodné
dielo Gabčíkovo-Nagymaros, kde trvá veľké
riziko, pokiaľ ide o jeho budúce energetické
využitie, a konečne i tzv. integračné
akcie, na ktorých budovaní v zahraničí
sa so značnými stratami zúčastňujeme.
Tu je jeden z významných faktorov narastajúcich
inflačných tlakov.
Veľké prostriedky sú viazané v zásobách.
Len za posledné 4 roky sa zvýšil ich objem
o takmer 70 miliárd Kčs a z nich značná
časť bude pravdepodobne nepredajná. Dnes už
predstavuje ich celkový objem viac ako ročný
národný dôchodok. Z toho v rôznych formách
rozpracovanosti - ktoré sú len dôkazom nízkeho
stupňa organizácie výroby a narušenia
jej plynulosti - je "uložené" okolo 400
miliárd Kčs. Máme relatívne najvyšší
počet pracovníkov v oblasti vedy a technického
rozvoja, čo nás stojí takmer 25 miliárd
Kčs ročne, ak nepočítame ďalšie
investície. Zatiaľ však stále nie sme
schopní vo väčšine prípadov dokázať
návratnosť týchto prostriedkov.
Vo svojom súhrne náš štát zaostal
vo vývoji spoločenskej produktivity práce.
Príčiny možno hodnotiť rôzne, na
prvé miesto však treba uviesť technicko-ekonomickú
zaostalosť produkcie a technológií, odhadujúcu
sa na 5 až 15 rokov za vyspelým svetom.
Máme výrobu neúmerne náročnú
na zdroje energie, na suroviny a materiály. Napriklad naša
energetická spotreba je o 30-50 % vyššia ako
v krajinách s omnoho vyššou ekonomickou úrovňou.
To ukazuje, že máme potencionálne značný
priestor pre úspory až okolo 30 miliónov ton
merného paliva ročne, pokiaľ dokážeme
túto spotrebu optimalizovať, a to najmä pokiaľ
ide o hnedé uhlie. Tak by sa súčasne zabezpečilo
postupné výrazné a "bezplatné"
zlepšenie našej ekologickej situácie. A znova,
táto vysoká spotreba surovín zakladá
zhruba dvojnásobnú potrebu nákladnej prepravy,
ktorej systém je u nás - ako vieme - celkom neúnosne
preťažený.
Pretože sme sa zamerali na nové stavby, nedbali sme
súčasne na obnovu a modernizáciu nášho
strojového parku. Ten máme oproti svetu starší
v priemere o 5-7 rokov, a pritom potreba obnovy je odhadovaná
zhruba na 150 miiárd korún. Zároveň
však technická kapacita našej ekonomiky je nedostatočne
využívaná. Len priblíženie sa k
hodnotám obvyklým vo svete, predstavuje zdroje zhruba
v rovnakej výške. Pokúšame sa sami vyrábať
takmer všetko, čo nás viedlo k zastaraniu technológie.
To je spojené s nízkým stupňom organizácie
práce v našich podnikoch, vedie k tomu, že i
produktivita tzv. živej práce je zhruba len na úrovni
1/4-1/5 oproti vyspelým štátom.
Dnes vieme, že rozhodujúcou príčinou
nízkeho stupňa organizácie našej ekonomiky
je i nadmerná veľkosť, a na základe toho
všeobecná nepružnosť našich podnikov.
Vieme, že vo vyspelých krajinách dnes polovica
až dve tretiny ľudí pracuje v malých a
stredných podnikoch, ktoré majú do tristo
zamestnancov, zatiaľ čo u nás také podniky
skoro nepoznáme. Naopak, priemerná veľkosť
nášho podniku sa dnes po urobenej reorganizácii
pohybuje okolo 3 500 pracovníkov. V tom máme, bohužiaľ,
takisto nežiadúci svetový rekord.
Okolo 40 rokov sme členmi Rady vzájomnej hospodárskej
pomoci, aby sme nakoniec zistili, že naše zapojenie
do tejto medzinárodnej deľby práce zďaleka
nevyhovuje. Tento nenáročný trh na jednej
strane umožnil kvalitatívny úpadok našej
produkcie a na druhej strane nás svojím systémom
vzájomných prídeľov zaviedol do byrokratického
kolotoča vzájomného prideľovania v dovoze
a vo vývoze a nakoniec celkového nedostatku takmer
všetkého. Tým samozrejme nemienime paušálne
a nespravedlivo odmietať rad konkrétnych efektov,
ktoré nám zo spolupráce so Sovietskym zväzom
a ďalšími štátmi spoločenstva
vyplynuli.
Len stručne pripomínam, že podiel nášho
vývozu za voľné meny sa v posledných
rokoch sústavne znižoval. Klesal dokonca i náš
podiel obchodu s rozvojovými krajinami. Tieto však
i pre nás predstavujú významnú možnosť
vývoznej a dovoznej ofenzívy, urýchleného
zapojenia nášho hospodárstva do svetového
trhu a samozrejme i možnosť dovozu mnohých doposiaľ
nedostatkových palív, surovín a výrobkov.
Po celý dlhý čas klesala efektívnosť
nášho vývozu. Potvrdzujú to veľmi
nízke ceny, ktoré dosahujeme vo vývoze -
napríklad u strojárskych výrobkov sa pohybujú
v priemere len na jednej štvrtine cien, ktoré inkasujú
iné krajiny. Predstihujú nás dokonca i štáty
RVHP. Tým sa samozrejme zakladá i nadmerná
nákladnosť nášho vývozu za voľné
meny, nehľadiac na to, že ich máme trvalý
nedostatok. Rýchlo sa zvyšuje naša hrubá
zahraničná zadľženosť. Ak napríklad
ešte začiatkom roku 1989 bola asi 7,3 miliardy US
dolárov, ku konca roka sa zvýšila už skoro
na 7,9 miliárd US dolárov - a táto tendencia
zatiaľ, žiaľ, pokračuje.
Na druhej strane máme desiatky miliárd korún,
a z toho významnú časť vo voľných
menách, viazaných v značných pohľadávkach,
ktoré vznikli spravidla pri vývozoch, krytých
našimi vládnymi úvermi. V posledných
dvoch rokoch narastajú predovšetkým naše
pohľadávky voči Sovietskemu zväzu a v
menšej miere voči niektorým ďalším
štátom RVHP. Najvyššie nelikvidné
pohľadávky máme v Sýrii, Líbii,
Iráku, Barme, Kube a v Nikaragui. Treba povedať, že
ich inkaso a ich využitie je spravidla spojené so
značnými stratami.
Naše národné hospodárstvo už rad
rokov (najmä po roku 1984) funguje skôr ako "výroba
pre výrobu". To všetko sa prejavuje narastaním
vnútornej nerovnováhy, pri ktorej existuje nadmerný
dopyt obyvateľstva, podnikov i štátu, nekrytý
hmotne tovarom a službami. Naša emisná politika
nebola schopná tomuto vývoju čeliť,
čo sa prejavilo v narastaní inflačného
procesu - dnes odhadujeme mieru inflácie na 2,5-3,5 % ročne
- a v sústavnom poklese kúpnej sily našej meny.
To všetko sa premietlo do celkovej stagnácie a teraz
dokonca do znižovania reálnej životnej úrovne
nášho obyvateľstva. Náš vnútorný
trh je relatívne chudobný, chýba najmä
žiadaný priemyslový tovar a naše obyvateľstvo
sa čím ďalej tým viac musí uchylovať
k zháňaniu a podplácaniu nielen v obchode,
ale i v nevýrobnej sfére. Určitá rovnováha
sa zatiaľ udržiava len vďaka dôslednej a
nutnej regulácii peňažných príjmov
obyvateľstva, najmä miezd a odmien za prácu.
Nie sme však schopní regulovať "šedú"
sféru našej ekonomiky, kde pôsobia nielen fuškári
a rôzni zlodejíčkovia, ale aj veľmi užitočné
remeslá, a ktorej ročný rozsah sa už
dnes odhaduje na desiatky miliárd korún.
Kvalitu života však, okrem životnej úrovne
a samozrejme životného prostredia, zakladajú
ešte životné a pracovné podmienky. V prvom
rade je to bývanie, kde sa nahromadil celý rad palčivých
problémov. Máme všeobecný nedostatok
bytov, čo je ale v niektorých miestach len zdanlivé,
pretože v tejto oblasti doposiaľ prevláda štátno
prídelový systém. V ČSSR je viac ako
5,5 milióna bytov, je podané viac ako 200 tisíc
žiadostí o štátny byt a je takmer rovnaký
počet žiadateľov o družstevný byt.
Čo nás však v perspektíve najviac zaťaží,
je 10-20ročné zaostávanie domovej a bytovej
údržby a opráv, ktoré vyústilo
do celkovej schátralosti našich obcí a miest,
najmä však mestských centier. V novej výstavbe
prevláda žiaľ, dávno prekonaná,
škaredá, nákladná a energicky nehospodárna
panelová výstavba, vznikla celá sieť
nových sídlisk, v ktorých sa ľudia nikdy
nebudú cítiť ako doma.
Veľmi kriticky sa hodnotí situácia v našom
zdravotníctve a školstve. Hoci sa vkladajú
značné prostriedky, pokladá sa ich výška
za nedostatočnú. Zatiaľ je však stále
limitovaná našou celkovo nízkou ekonomickou
úrovňou a nie snáď zlou voľou našej
vlády.
Tiež je tu treba vidieť to, čo vidia naši
občania, a to všeobecne nízku výkonnosť
a kvalitu práce v oblasti štátom platenej spoločenskej
spotreby. Tak napríklad úroveň našej
zdravotnej starostlivosti je všeobecne kritizovaná
ako nízka, na druhej strane však počet lekárov
v porovnaní s počtom obyvateľov je u nás
v priemere o polovicu i viac vyšší, ako napríklad
v krajinách západnej Európy. Touto situáciou
sa však budú podrobnejšie zaoberať národné
vlády, ktoré majú zdravotníctvo vo
svojej pôsobnosti.
Podobne napríklad v školstve štatistiky ukazujú
naše značné zaostávanie za najrozvinutejšími
krajinami. Nejde ani tak o stredoškolské vzdelávanie,
ale hlavne o nízky podiel vysokoškolákov, ktorý
medzi obyvateľmi staršími ako 15 rokov je v porovnaní
napríklad s Japonskom len polovičný.
Skoro viac ako 1,5 miliardy Kčs platí štát
Čs. televízii a Čs. rozhlasu, necelých
2,5 miliardy Kčs orgánom telesnej výchovy
a športu, pričom podstatná časť
z toho sa vynakladá na vrcholový a výkonnostný
šport. Všetky zmienené vplyvy vo výrobnej
i nevýrobnej sfére vo svojom súhrne zavinili
značnú napätosť a inflačný
charakter nášho štátneho rozpočtu.
Všeobecne je známe výrazné zaostávanie
materiálno-technickej základne takých významných
odvetví, akými sú doprava a spoje. Z tohoto
zaostávania taktiež predovšetkým plynie
sústavne kritizovaná nízka kvalita ich služieb.
Tak napríklad ešte stále máme viac ako
400 tisíc neuspokojených žiadostí na
zriadenie alebo preloženie telefónnej stanice.
Ak zhrniem toto hodnotenie východiskového stavu,
potom ide predovšetkým o celkom realistický
výpočet "dlhov", ktoré nám
všetkým režim totalitnej vlády zanechal.
Pritom je ale potrebné vidieť aj určité
perspektívne zdroje v nevyužitom veľkom výrobnom
potenciáli, ktorý sa môže zmodernizovať,
v rozvoji zahraničnej turistiky a najmä v kvalifikácii
niektorých skupín robotníkov a technikov.
Nerobme si ilúzie, že sa nám toto klbko dlhodobo
hromadených a neriešených problémov
podarí čoskoro rozmotať. Naším
cieľom je dosiahnuť, aby sa situácia nezhoršila,
nepripustiť ďalšiu destabilizáciu národného
hospodárstva a založiť zásadné
zmeny, nevyhnutné na dosiahnutie pozitivního obratu.
Už tento zámer je vysoko náročný
a nemôžeme s pokojným svedomím povedať,
že sa nám darí plniť. Prírastok
hrubého národného dôchodku v roku 1989
je odhadovaný na 1,7 %, ak však zoberieme do úvahy
tzv. "skryté zvyšovanie cien", je sporné,
či sa dá o raste vôbec hovoriť. Hospodárske
organizácie zaujali vyčkávací postoj
a časť v duchu starých metód riadenia
"chytračia" a snažia sa centrum dotlačiť
k poskytovaniu všemožných ekonomických
ústupkov a výhod. I pri značnom spomalení
rastu totiž bez námahy prekročili nenáročné
hospodárske plány, ktoré sa im podarilo na
rok 1989 presadiť, a to v očakávaní
pripravovanej hospodárskej reformy, uvoľňovania
cien, konverzie zbrojnej výroby a zmien v organizačnej
štruktúre výrobnej sféry. Potom mohli
vyplatiť plné mzdy i prémie.
Nominálne peňažné príjmy obyvateľstva
sa síce vlani zvýšili o 3, % , reálne
však len nepatrne a vývoj životnej úrovne
v celom tomto desaťročí rástol len nepatrne.
Zhoršené výsledky hospodárskych organizácií
sa zároveň premietli v znížení
odvodov a prispeli tak k pokladničnému schodku štátneho
rozpočtu vo výške 5,5 miliárd Kčs,
čo je najhorší výsledok za posledných
desať rokov.
Z mnohých rôznych dôvodov a na základe
pokračovania zabehnutých trendov narastá
v niektorých podnikoch značná neistota a
labilita. To v posledných mesiacoch, vrátane tohoročného
januára, vyústilo do určitého poklesu
výroby a teda i ekonomiky ako celku.
Vážené Federálne zhromaždenie,
ani v rozsiahlom vystúpení nie je možné
zoznámiť vás so všetkým, čo
vyplýva z analýz nášho súčasného
stavu. Preto vám sľubujem, že koncom apríla
alebo začiatkom mája dostanete podrobnejší
rozbor výsledkov za rok 1989 a prvý štvrťrok
tohto roku.
Vláda národného porozumenia má za
sebou takmer 80 dní práce. Ako viete, i v tomto
krátkom čase dochádzalo k ďalším
zmenám v jej zložení. Odišli traja jej
členovia, novo sa zriadilo samostatné ministerstvo
spojov, pripravuje sa návrh na rozdelenie Štátnej
komisie pre vedecko-technický a investičný
rozvoj s cieľom vytvoriť samostatný malý
federálny orgán zaoberajúci sa životným
prostredím. Značné organizačné
a kádrové zmeny prebehli v bankovníctve ako
dôsledok oddelenia emisnej a komerčnej činnosti
bánk. Vláda prerokovala celý rad ďalších
kádrových zmien vo funkciách námestníkov
prakticky vo všetkých ústredných orgánoch,
zmeny v armáde, v bezpečnosti i v našej zahraničnej
službe. Tieto nevyhnutné opatrenia však do istej
miery práve v uplynulých 10 týž dňoch
sťažili výkon štátnej správy
na niektorých úsekoch.
Ťažiskom pozornosti vlády bola a ostáva
ekonomika. Začatie prechodu do direktívno-administratívneho
spôsobu riadenia na trhové hospodárstvo znamená
zásadnú zmenu celého ekonomického
systému, podmienok hospodárskej činnosti
ľudí. Jeho zmyslom je obnoviť výkonnosť
československej ekonomiky a tým vytvoriť predpoklady
rastu životnej úrovne a nášho zapojenia
ako rovnocenného a konkurencie schopného partnera
do spoločenstva európskej a svetovej ekonomiky.
Prechod na trhové hospodárstvo zahŕňa
riešenie radu vzájomne podmienených problémov.
Prvým krokom je vytvorenie legislatívnych a organizačných
predpokladov. Ide najmä o to, aby sa mohli vytvárať
podnikateľské subjekty trhu s presným vymedzením
vlastníckych práv a majetkovej zodpovednosti za
prijímanie rozhodnutí. Sem patrí séria
zákonov definujúcich právne a ekonomické
postavenie rôznych typov podnikov, vrátane podmienok
ich združovania a členenia, úprava obchodného
práva, vytváranie inštitúcií
peňažného trhu, ale i ďalších
inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie
trhu, ako sú napríklad daňové úrady,
živnostenský úrad a pod. Súčasťou
tohto prvého kroku sú taktiež opatrenia, smerujúce
k posilneniu konkurenčnej štruktúry trhu a
postihu monopolného zneužívania hospodárskej
moci. Treba taktiež zásadne vymedziť podmienky
účasti zahraničného kapitálu
na domácom podnikaní, ako aj vzťahy tuzemských
subjektov k zahranično-ekonomickým stykom a podnikaniu
v zahraničí.
Druhým krokom či komplexom opatrení je náprava
existujúcich hodnotových vzťahov a oceňovacích
kritérií a parametrov.
Tretím krokom je otváranie našej ekonomiky
voči svetu, liberalizácia dovozu a pohybu kapitálu
s cieľom dospieť ku konvertibilite našej meny.
Štvrtým krokom bude vytvorenie daňovej sústavy
zodpovedajúcej trhovému hospodárstvu, podstatné
obmedzenie dotácií a prerozdeľovacích
procesov a prenesenie ťažiska tvorby cien do vzťahov
predávajúcich a kupujúcich.
Legislatívne opatrenia zabezpečujúce fungovanie
trhovej ekonomiky predstavujú rozsiahly blok zákonov.
Mimoriadnemu záujmu verejnosti sa teší zvlášť
príprava zákona o individuálnom podnikaní.
Jeho návrh predpokladá možnosť existencie
súkromného vlastníctva výrobných
prostriedkov bez ohľadu na rozsah, a to vrátane počtu
zamestnancov. Predchádzajúci ťažkopádny
systém povoľovania nahradí registrácia
na príslušnom živnostenskom úrade. Zložitosť
prípravy zákona o súkromnom podnikaní
spočívala v tom, že treba zmeniť alebo
novo navrhnúť celý okruh noriem týkajúci
sa uvedenej činnosti. Ide o zmenu príslušných
článkov ústavy, zákona o zahranično-obchodnej
činnosti, daňové predpisy atď. Samozrejme,
treba zmeniť i trestný zákonník, v ktorom
súkromné podnikanie doteraz figuruje aj ako trestná
činnosť. Medzi pripravené predpisy, ktoré
vytvárajú podmienky pre súkromné podnikanie,
patrí taktiež novela zákona o cestnej doprave
a vnútroštátnom zasielateľstve a novely
zákonov o sociálnom zabezpečení a
nemocenskom poistení zamestnancov.
Návrh zákona o akciových spoločnostiach
umožňuje moderné usporiadanie štátnych
podnikov a rovnako tak ich spojenie so zahraničným
a domácim súkromným kapitálom. Pripravuje
sa zriadenie Úradu pre správu národného
majetku a jeho postupnú privatizáciu, ktorý
bude nielen evidovať majetok štátnych podnikov,
ale tiež uvážlivo riešiť prípady
konkrétneho predaja či iné formy privatizácie.
Ide o to, zabrániť, aby nedochádzalo k žiadnemu
lacnému výpredaju národného bohatstva.
Konečne sa pripravilo nové znenie zákona
o štátnom podniku. V záujme efektívnej
funkcie štátnych podnikov sa tu zvyšuje úloha
zakladateľa, tedy príslušného štátneho
orgánu. Tak by mala skončiť anarchia nekonečného
odvolávania a volieb podnikových rád i podnikových
riaditeľov. Rozumná účasť pracujúcich
na riadení je pritom i naďalej zabezpečovaná,
zakladateľ však nadobúda právo menovať
riaditeľa, ako aj rozhodnúť o rozdeľovaní
či naopak, spojovaní podnikov. Ministrom federálnej
vlády sa uložilo ustanoviť v ich rezortoch kompetentné
komisie, ktoré budú - v spolupráci už
uvedeným úradom, zriadeným pri Federálnom
ministerstve financií - zárukou budovania racionálnych
organizačných štruktúr.