Chcel by som znova zdôrazniť, že pre zásadný
obrat v národohospodárskom rozvoji je potrebné
spolupôsobenie všetkých nástrojov, foriem
a prostriedkov, ktoré má socialistický štát
k dispozícii, samozrejme predovšetkým ekonomické
nástroje. Základné ekonomické nástroje
však reguluje právo. Preto sú predkladané
zákony i prípadné novely zákonov z
hľadiska postupnej realizácie zámerov prestavby
také dôležité.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
novela Hospodárskeho zákonníka má
uskutočniť najpotrebnejšie zmeny hlavne v regulácii
dodávateľsko-odberateľských vzťahov,
ktoré sú veľmi citlivou oblasťou národného
hospodárstva.
V súlade s návrhom zákona o štátnom
podniku je v návrhu novely Hospodárskeho zákonníka
obsiahnutý pojem socialistického celospoločenského
vlastníctva a práva hospodárenia s národným
majetkom. Celospoločenské vlastníctvo je
pojmovo totožné s vlastníctvom všetkého
ľudu podľa čl. 8 Ústavy ČSSR. Termín
"celospoločenské vlastníctvo" nezahrnuje
všetky prvky obsahu tejto vlastníckej formy, ale zvýrazňuje
tie prvky, ktoré charakterizujú vzťah spoločnosti
ako celku k jednému prvku tejto spoločnosti - k
pracovnému kolektívu podniku. Celospoločenské
vlastníctvo terminologicky vystihuje sociálno-ekonomickú
podstatu súčasných premien, ktoré
aktivizujú pracujúcich na bezprostrednú účasť
pri procese ich uskutočňovania a pri prekonávaní
všetkých foriem odcudzenia a prekážok
v hospodárskom a celom spoločenskom mechanizme.
Ku zmene v podstate tejto formy socialistického vlastníctva
samozrejme nedochádza.
Nový ínštitút práva hospodárenia
s národným majetkom, poprípade i s majetkom
spoločenských a iných socialistických
organizácií nahrádza doterajšiu správu
národného majetku, event. i iného socialistického
majetku. Zmyslom novej právnej úpravy je zdokonalenie
hospodárenia s týmto majetkom, pretože nám
pôjde o to, aby organizácie zverený majetok
nielen spravovali, ale aby s ním skutočne hospodárili,
aby ho rozmnožovali a zveľaďovali. Hlavný
stimul, ktorý bude nútiť najmä štátne
podniky k lepšiemu hospodáreniu s národným
majetkom, bude však ich vlastný reálny ekonomický
záujem. Zároveň je však treba v novelizovanom
Hospodárskom zákonníku právne záväzným
spôsobom zakotviť i potrebný celospoločenský
rámec hospodárenia s týmto majetkom a jeho
zlepšenú právnu ochranu. Novo sa upravuje -
popri spoluvlastníctve - i právo spoločného
hospodárenia niekoľkých socialistických
organizácií. Zavádzajú sa taktiež
sankcie pre porušenie právnych predpisov upravujúcich
ochranu národného majetku a hospodárenia
s ním. Súčasťou majetku socialistickej
organizácie, ktorý je predmetom vlastníctva,
budú nabudúce nielen veci, ale taktiež majetkové
práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon, najmä
napr. práva k vynálezom, zlepšovacím
návrhom, priemyslovým vzorom a pod.
V navrhovanej novele sa najdôležitejšie postuláty
prestavby hospodárskeho mechanizmu premietajú v
týchto základných tématických
okruhoch; spôsob vykonávania hospodárskej
činnosti organizáciou, nové riešenie
vzťahov medzi centrálnymi riadiacimi orgánmi
a organizáciami pri riadení ich hospodárskej
činnosti, najmä vo výraznom obmedzení
možnosti riadiacich orgánov zasahovať do hospodársko-zmluvných
vzťahov organizácií, ďalej vykonávanie
zmien a prevodov výrobných programov, zdokonalenie
úpravy zodpovednosti za chyby, vrátane majetkových
sankcií, a nakoniec zúženie doterajšej
pomerne širokej kontraktačnej povinnosti (okrem niektorých
ďalších drobnejších úprav).
Najprv k spôsobu uskutočňovania hospodárskej
činnosti. Podľa doterajšej úpravy mohli
organizácie vyvíjať hospodársku činnosť
v podstate íba v rozsahu vymedzenom v zriaďovacej
listine, v štatúte alebo stanovách a pod.,
v ktorom akte sa im určitá hospodárska činosť
povolila. Novela umožní organizáciám
niektoré činnosti súvisejúce so zapísaným
predmetom činnosti, vykonávať priamo zo zákona
a okrem toho, organizácie budú uskutočňovať
hospodársku činnosť i nad vymedzený
rámec, pokiaľ tým nenarušia plnenie záväzných
výs tupov štátneho plánu a plnenie hospodárskych
výsledkov.
V súlade s poňatím rozšíreného
predmetu činnosti, resp. predmetu podnikania v návrhoch
zákonov o štátnom podniku a o družstevníctve
dochádza tak v Hospodárskom zákonníku
k rozšíreniu všeobecnej úpravy predmetu
činnosti socialistických organizácií.
Toto zvýšenie ekonomickej samostatnosti malo by predstavovať
taktiež zdokonalenie hospodárskej činnosti
organizácií, zvýšenie ich ekonomickej
podnikateľskej aktivity, rozšírenie hospodárskej
súťaživosti a obohatenie trhu výrobkami
a službami.
Kardinálnu dôležitosť má nová
právna úprava pomeru medzi orgánmi hospodárskeho
riadenia a socialistickými organizáciami, ktorá
je základom zvýšenej ekonomickej samostatnosti
hospodárskych organizácií. Túto samosta
tnosť musia garantovať zákonom stanovené
pravidlá realizácie opatrení centra vo vzťahu
k organizáciám.
Mimoriadne významné sú nové ustanovenia
o opatreniach orgánov hospodárskeho riadenia, ktoré
vymedzujú riadiacu sféru v pomere k podnikom a družstvám
ako základným článkom v tom zmysle,
že stanovia podmienky a náležitosti opatrení
orgánov hospodárskeho riadenia a ochranu organizácií
pred neoprávnenými alebo inak nežiadúcimi
opatreniami riadiacich orgánov zasahujúcich do hospodárenia
organizácií. Podniky a družstvá budú
mať právo domáhať sa ochrany proti neoprávneným
zásahom v hospodárskej arbitráži a v
stanovených prípadoch budú mať právo
nielen na náhradu škody, ale i na náhradu spôsobenej
majetkovej ujmy, ak síce opatrenie riadiaceho orgánu
bolo v súlade s právnymi predpismi, ale malo za
následok zhoršenie hospodárskych výsledkov
organizácie. Tieto ustanovenia majú však pôsobiť
predovšetkým preventívne - nútiť
orgány riadenia, aby vydávali iba náležité
opatrenia. Táto úprava plní zásadnú
požiadavku ekonomickej ochrany organizácií
v podmienkach plného chozrasčotu a samofinancovania,
ako predpokladu snahy o ich efektívnejšie hospodárenie
a v konečných dôsledkoch o väčšiu
výkonnosť celej našej ekonomiky.
Veľmi významné bude nové ustanovenie
§ 118 odsek 1, ktoré už nebude umožňovať
prakticky doteraz neohraničené a "beztrestné"
zasahovanie riadiacich orgánov predovšetkým
do uzavretých hospodárskych zmlúv organizácií.
Nebudúce to bude možné iba v mimoriadnych prípadoch
celospoločenských záujmov obrany a bezpečnosti
štátu, plnenia záväzkov z medzinárodných
zmlúv, ochrany života, zdravia a výživy
ľudu, ochrany životného prostredia a odstraňovanie
následkov živelných pohrôm a vážnych
havárií.
Novela do budúcna úplne vylučuje možnosť,
aby opatrenia, ktorými sa zakladajú, menia alebo
rušia hospodárske záväzky organizácií,
vydávala hospodárska arbitráž. Takúto
pôsobnosť by naďalej mali iba zakladatelia v postavení
orgánov hospodárskeho riadenia a iba už v uvedených
vymedzených prípadoch.
Pokiaľ ide o problematiku zmien a prevodov výrobných
programov, navrhuje sa rozšíriť právo
organizácií disponovať so svojím výrobným
programom, poprípade prevádzať výrobný
program na iné organizácie. Pri zabezpečení
záväzných výstupov štátneho
plánu a ďalších významných
celospoločenských príorít sa tak otvára
organizáciám väčší priestor
na vlastné hospodárske podnikanie a na uskutočňovanie
pružnej vlastnej ekonomickej politiky a koncepčných
zámerov v hospodárskej činnosti. Pri zmluvných
prevodoch výrobných programov musia sa dodržať
stanovené podmienky, najmä zabezpečiť
menovité úlohy štátneho plánu
a pre prevod, ktorý sa týka obrany a bezpečnosti
štátu, musí byť predchádzajúci
súhlas príslušných orgánov.
Tzv. kontraktná povinnosť organizácií,
to je povinnosť uzavrieť hospodársku zmuvu, sa
taktiež obmedzuje tak, aby sa síce rešpektovali
záväzné výstupy štátneho
plánu, ale aby podniky a družstvá mali širšiu
možnosť vlastného ekonom ckého manévru.
Vypúšťa sa tzv. všeobecná kontraktačná
povinnosť, ale zachováva sa povinnosť organizácií
uzavrieť hospodársku zmluvu pre zabezpečenie
prednosetných potrieb, to znamená menovitých
dodávkových i úloh vrátane záväzných
štátnych objednávok, ako i odberateľských
limitov, a ďalej pre ďalšie spoločenské
priority - náhradné diely, vedu a techniku a liečebno-preventívnu
starostlivosť.
V návrhu novely Hospodárskeho zákonníka
sa prehlbuje zodpovednosť organizácií za chyby
dodávaných výrobkov, prác a výkonov,
vrátane majetkových sankcií. Vymáhanie
majetkových sankcií nebude povinné okrem
prípadov, keď sa zabezpečujú záväzné
výstupy štátneho plánu. Zdokonaľuje
sa právne úprava pri realizácii a využívaní
výsledkov vedecko-technického rozvoja. Doplňujú
sa ustanovenia o sankciách za zvlášť závažné
protispoločenské konanie organizácií
a uskutočňujú sa ďalšie čistkové
zlepšenia právnych úprav v terajšom Hospodárskom
zákonníku.
I tieto čiastkové úpravy a zmeny "zapadajú"
do celkového rámca prestavby národného
hospodárstva.
Poznatky a skúsenosti získané z pôsobenia
novely Hospodárskeho zákonníka bude možné
využiť pri príprave zásad nového
"rekodifikovaného" Hospodárskeho zákonníka.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, sme
presvedčení, že predložená širšia
novela Hospodárskeho zákonníka, ktorá
má značný hospodársko-politický
význam pre náš ďalší sociálno-ekonomický
rozvoj pomôže lepšie a dokonalejšie regulovať
ďalší vývoj v národnom hospodárstve
v budúcich rokoch. Vyvinieme potrebné úsilie
na to, aby sa táto novela náležite a dôsledne
uvádzala do života a splnila tak očakávanie,
ktoré do nej vkladáme.
Odporúčam preto Federálnemu zhromaždeniu
predložený návrh novely Hospodárskeho
zákonníka schváliť.
Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS B. Kučera: Děkuji soudruhu ministru Čalfovi.
Vládní návrh zákona projednaly všechny
výbory obou sněmoven, mimo výbory mandátové
a imunitní. Prosím společného zpravodaje
výborů Sněmovny lidu poslance Oldřicha
Blažka, aby přednesl zpravodajskou zprávu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
O. Blažek: Vážený soudruhu generální
tajemníku, vážený soudruhu předsedo
Federálního shromáždění,
vážené Federální shromáždění,
soudružky a soudruzi, v úvodu svého vystoupení
bych chtěl vyjádřit souhlas s odůvodněním
vládního návrhu zákona, kterým
se mění a doplňují některá
ustanovení hospodářského zákoníku,
které tu přednesl ministr vlády Československé
socialistické republiky soudruh Čalfa.
Vládní návrh zákona upravuje v oblasti
hospodářských vztahů mezi socialistickými
organizacemi změny vyvolané přestavbou hospodářského
mechanismu Československé socialistické republiky.
Cílem návrhu zákona je zabezpečit
potřeby přestavby ve vertikálních
i horizontálních vztazích, mezi řídícími
orgány státního ekonomického centra
a hospodářskými organizacemi, ale i mezi
hospodářskými, popřípadě
jinými socialistickými organizacemi navzájem.
Souhrnně to lze charakterizovat tak, že úkolem
novelizace hospodářského zákoníku
je oprostit řízení naší ekonomiky
od dosud užívaných direktivně administrativních
metod řízení a zabezpečit intenzívní
způsob hospodaření.
Ve výborech Sněmovny lidu a Sněmovny národů,
které vládní návrh novely projednaly,
bylo celkem shodně konstatováno, že předložený
návrh přispívá k právnímu
zabezpečení přestavby hospodářského
mechanismu, vytváří větší
prostor pro rozvíjení socialistického podnikání
hospodářských organizací. Zabezpečuje
se tak i soulad jejich činností s celospolečenskými
zájmy a odpovědnost za uspokojování
potřeb společnosti.
Za jednu z nejvýznamnějších změn
je považováno stanovení režimu ochrany
před neoprávněnými zásahy orgánů
hospodářského řízení
do hospodaření státních podniků
a z toho vyplývající povinnost nahradit majetkovou
újmu, která organizaci vznikla v důsledku
takovéhoto zásahu.
V souvislosti se zdokonalováním národohospodářského
plánování podle zásad přestavby
hospodářského mechanismu jsou pozitivně
akceptovány změny v úpravě poměru
mezi plánem a hospodářskými smlouvami
včetně projednávání dodavatelsko-odběratelských
vztahů, změny v tzv. kontraktační
povinnosti na straně dodavatele i odběratele, jakož
i úprava týkající se změn a
rušení závazků z hospodářských
smluv.
Při projednávání návrhu zákona
ve výborech byla právě problematice dodavatelsko-odběratelských
vztahů a jejich dalšímu vývoji věnována
největší pozornost. Za nejsložitější
považují poslanci období nejbližších
let, ve kterých bude přestavba hospodářského
mechanismu postupně uváděna do života
v podmínkách určité ekonomické
nerovnováhy a dominujícího postavení
dodavatelů.
Za velmi významné proto považujeme prohloubení
a zpřísnění majetkové odpovědnosti
dodavatelů za kvalitu a včasnost dodávky
výrobků, prací a služeb včetně
investičních dodávek.
Vládní návrh zákona, kterým
se mění a doplňuje hospodářský
zákoník, neprošel veřejnou diskusí
jako zákon o státním podniku a oba družstevní
zákony, ale byl společně s nimi posouzen
ve zvláštní komisi vlády Československé
socialistické republiky pro hlavní právní
předpisy, zabezpečující přestavbu
hospodářského mechanismu. V této komisi
byly uplatněny některé připomínky
pracovní komise poslanců výborů Sněmovny
lidu a Sněmovny národů, která byla
ustavena obdobně jako pracovní komise u tří
základních zákonů. Na poradě
poslanců-zpravodajů s odborníky z oblasti
vědy a praxe mohlo být konstatováno, že
do vládního návrhu byla zapracována
řada významných připomínek
komise. Z uvedeného je patrné, že stejně
jako při projednávání návrhu
zákona o státním podniku a zákonů
o zemědělském a ostatním družstevnictví,
také při projednávání tohoto
návrhu zákona měli poslanci Federálního
shromáždění možnost ovlivnit svými
připomínkami přípravu novely ještě
před jejím oficiálním předložením
Federálnímu shromáždění.
Z průběhu rozpravy ve výborech sněmoven
vyplynul však požadavek adresovaný tvůrcům
návrhů zákonů i Legislativní
radě vlády ČSSR, aby bylo přistupováno
k přípravě předkládaných
návrhů do výborů sněmoven s
daleko větší pečlivostí, především
z pohledu propracování vazeb na ostatní platné
i předkládané návrhy zákonů.
Nejmarkantněji se to projevilo při projednávání
návrhů zákonů o státním
podniku, hospodářské arbitráži
a hospodářského zákoníku, kde
rozporné formulace byly odstraňovány v náročném
dialogu mezi poslanci a tvůrci zákonů.
Jsme si vědomi náročnosti období,
ve kterém jsou nové návrhy zákonů
tvořeny, časový faktor však podle našeho
názoru nemůže a nesmí být argumentem
zdůvodňujícím nižší
kvalitu předkládaných návrhů.
Mohu však dnešní schůzi informovat, že
odpovědným přístupem poslanců
k projednávání návrhu zákona
ve výborech sněmoven, jakož i pochopením
předkladatelů se podařilo rozporné
formulace v rozhodující míře odstranit.
Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, na závěr
společné zpravodajské zprávy mi dovolte
vyjádřit se k ústavně právní
stránce návrhu. Podle článku 24 odst.
2 písm. c) patří úprava hospodářských
vztahů mezi socialistickými organizacemi do působnosti
Československé socialistické republiky. Právní
úprava těchto vztahů, jakož i jejich
změny, musí být provedeny tudíž
zákonem Federálního shromáždění.
V tomto ohledu je předložený vládní
návrh novely hospodářského zákoníku
v pořádku.
Po dohodě se společným zpravodajem výborů
Sněmovny národů navrhuji Sněmovně
lidu, aby vládní návrh zákona, kterým
se mění a doplňuje hospodářský
zákoník (tisk 68) se změnami uvedenými
ve společné zprávě výborů
(tisk 82) sněmovna schválila.
Předsedající místopředseda
FS B. Kučera: Děkuji poslanci Blažkovi
za podanou zprávu jménem výborů Sněmovny
lidu. Slovo má společný zpravodaj výborů
Sněmovny národů poslanec Ivan Hrubjak. Dávám
mu slovo.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
I. Hrubjak: Vážený súdruh generálny
tajomník, vážený súdruh predseda,
vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, vážení hostia, kurz vytýčený
XVII. zjazdom KSČ na urýchlenie ekonomického
a sociálneho rozvoja, a s tým spojená realizácia
komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu sa nevyhnutne
spája so závažnými zmenami aj v oblasti
právneho poriadku.
Ide predovšetkým o právne zakotvenie úplného
chozrasčotu, samofinancovania a socialistickej samosprávy
na strane jednej a o vymedzenie pôsobnosti, práv,
povinností a zodpovednosti podnikov ako základných
článkov riadenia na strane druhej. Právne
zabezpečenie prestavby hospodárskeho mechanizmu
je veľmi náročnou a zložitou úlohou,
a to nielen vzhľadom na množstvo dotknutých noriem,
ale aj so zreteľom na nevyhnutnosť kvality, vzájomnej
skÍbenosti, súladu a efektívnosti jednotlivých
zákonov. So zreteľom na funkciu práva pri prestavbe
bol, v nadväznosti na komplexný dokument pre prestavbu
hospodárskeho mechanizmu ČSSR, spracovaný
prehľad dotknutých právnych noriem v pôsobnosti
federácie a republík, harmonogram ich vypracovania,
vrátane gestorov prípravy.
Nadväzne na prípravu zákonov o štátnom
podniku, o poľnohospodárskom družstevníctve
a bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve
bolo treba zabezpečiť tiež zmeny a doplnky, ktoré
sme si práve vypočuli. Nový návrh
novely Hospodárskeho zákonníka vychádza
z realizácie prestavby hospodárskeho mechanizmu
v zmysle uznesenia Ústredného výboru KSČ
a vlády ČSSR Vychádza zo zásady upevňovania
hospodárskej činnosti samotných organizácií
pri súčasnom skvalitňovaní úlohy
centra.
Pokiaľ ide o úlohu centra, návrh novely sa
zaoberá aj so štátnými zákazkami,
resp. ustanoveniami a právomocou nadriadených organizácií
uložiť podriadeným organizáciám
povinnosť uzatvoriť hospodársku zmluvu, keď
to vyžadujú záujmy obrany a bezpečnosti
štátu, plnenie záväzkov a medzinárodných
zmlúv, ochrana života a životného prostredia,
zdravia a výživy ľudu a odstránenia následkov
živelných pohrôm a vážnych havárií.
Možnosti zásahu centra v súvislosti s medzinárodnými
zmluvami sa zdajú byť opodstatnené, vzhľadom
na veľmi komplikovaný stav na tomto úseku v
poslednom čase. Treba však na druhej strane povedať,
že zásahy centra na tomto úseku spôsobujú
často veľké komplikácie v plánovaní
a v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch
medzi organizáciami u nás.
Uvedomujeme si, že ide o prechodné obdobie, že
Hospodársky zákonník v neskoršej fáze
realizácie prestavby ďalej zvýši úlohu
a zodpovednosť hospodárskych organizácií
v tom smere, že väčší zisk organizácií
bude znamenať uspokojenie potrieb spoločnosti v komplexnom
zmysle.
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia
poslanci, treba povedať, že cieľ návrhu
sprísňovať postihy za škody na majetku
v socialistickom spoločenskom vlastníctve, postihy
za nekvalitné dodávky výrobkov, zvyšovanie
požiadaviek na kvalitu investičných dodávok
sa stretlo so súhlasom nás poslancov preto, že
uvedené je plne v záujme celej našej spoločnosti.
Na základe navrhovanej úpravy sankcií môžu
byť organizácie nielen dostatočne postihované,
ale aj viac ekonomicky zainteresované.
V oblasti likvidácie štátnych podnikov návrh
komplexne rieši postup v nadväznosti na návrh
zákona o štátnom podniku. Odstraňuje
neprehľadnosť a rozptýlenosť podnikového
registra, zabezpečuje väčšiu istotu a
ochranu organizácií v hospodárskych vzťahoch.
Na štátny rozpočet má dôsledok
len tá časť novely, ktorá sa zaoberá
povinnosťou nadriadených orgánov hradiť
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
a povinnosťou vyriešiť majetkovú újmu,
vzniklú zásahom hospodárskej činnosti
organizácií.