Pracuji v koncernovém podniku Zbrojovka Brno, který
patří do VHJ Závody automatizační
a výpočetní techniky Praha.
Na příkladu velkého podniku, jakým
je Zbrojovka Brno lze dokumentovat, že omezená pravomoc
podniku disponovat vytvořenými zdroji a působení
stávajících ekonomických nástrojů
má výrazné negativní dopad na inovační
procesy a rozvoj výrobně technické základny
podniku.
Za posledních 20 let se nestalo, aby podnik nesplnil úkoly
ročních hospodářských plánů.
Dosahoval vyššího tempa růstu objemových
a kvalitativních ukazatelů než stanovil plán,
i proti celostátně dosahovaným tempům.
Za poslední dvě pětiletky zvýšil
výrobu téměř o 60 %, čistou
produkci téměř o dvě a půl
násobek a tvorbu zdrojů ve formě zisku více
než šestinásobně. Tento dynamický
vývoj probíhal při současném
uskutečňování strukturálních
změn ve výrobě.
Podnik postupně přecházel z čistě
strojírenského charakteru výroby na výrobu
elektrotechnickou, která v současné době
představuje již 50 % celého objemu produkce.
Tyto změny jsou náročné na technologické
vybavení výroby, konstrukci výrobků,
přípravu výrob i mnohotvárnost kooperačních
vazeb. Přesto se podniku daří strukturální
změny zabezpečovat plynule. Na dosažených
výsledcích se však v konečné
fázi rozdělování podílí
jen malou měrou. To se projevilo ve stárnutí
výrobní základny. Otevřeně
řečeno - podnik svých výsledků
dosahoval za cenu nižší reprodukce základních
fondů a začíná tak žít
ze své podstaty.
Obdobná situace je i ve vytváření
prostředků pro inovaci výroby, protože
vlastní zdroje, které jsou podniku ponechány
k dispozici, jsou naprosto nedostačující,
i když tvorba zdrojů neustále roste.
Jen v 6. a 7. pětiletce vytvořil podnik za 4 mld.
Kčs zdrojů, z toho podle platných pravidel
plné tři čtvrtiny odvedl. Dále v plné
výši odvádí odpisy, které by
měly zůstat podniku na financování
prosté reprodukce základních fondů.
Kromě toho odvádí značné prostředky
na VHJ do oborového fondu technického rozvoje, jako
centralizovaného zdroje na financování výzkumu
a vývoje, ale jen malou část dostává
zpět pro řešení vlastních úkolů.
Např. za poslední dvě pětiletky podnik
odvedl do tohoto fondu 313 mil. Kčs a z této částky
dostal zpět jako příspěvek na řešení
oborových úkolů 75 mil. Kčs; to znamená,
že 76 % těchto odvedených finančních
prostředků nemohl podnik použít pro
vlastní řešení inovačního
programu. Důsledkem je zpožďování
inovačního cyklu v oblasti výpočetní
techniky. K dalšímu odčerpávání
prostředků je nutno přiřadit i poskytování
příspěvků na činnost generálního
ředitelství. Celkově podnik za posledních
10 let odvedl - kromě povinných odvodů do
státního rozpočtu - nadřízené
výrobní hospodářské jednotce
870 mil. Kčs, zpět však na financování
vlastního rozvoje obdržel pouze 420 mil. Kčs,
to je necelá polovina odvedených prostředků.
Tady se nepříznivě projevuje i funkce nadřízené
výrobní hospodářské jednotky,
která dále omezuje pravomoc podniku a odčerpává
finanční zdroje.
Takto působící ekonomické nástroje
dlouhodobě prohlubovaly nerovnováhu mezi potřebami
podniku a jím vytvořenými zdroji, zejména
u základních fondů. Míra opotřebení
základních prostředků dosahuje 60
%, u strojních základních prostředků
63 %. Průměrné stáří
strojů je. 25 let. Podíl strojů starších
30 let přesahuje jednu třetinu strojního
parku. Většina budov je 70 let stará. Přitom
stanovená fyzická životnost obráběcích
strojů je 14 let. To má pochopitelně dopad
na kvalitu výroby. Vysoký stupeň odepsanosti
základních fondů zužuje také
základnu pro odepisování a tím i pro
tvorbu odpisů jako jednoho ze základních
zdrojů investic.
Zastaralost sociální vybavenosti se dostala již
na hranici únosnosti. Neustále se prohlubuje rozpor
mezi potřebou a možnosti realizace oprávněných
požadavků pracujících na zlepšení
pracovního prostředí, sociálního
zařízení i další sociální
vybavenosti jako je ubytování, zdravotní
péče i závodní stravování.
Nízká úroveň sociální
vybavenosti se stává jedním z prvořadých
limitujících faktorů pro získávání
a udržení pracovních sil.
Jak vidíte, je to dost nepříznivá
výchozí situace pro zvyšování
technické úrovně i kvality výroby,
pro další rychlejší růst produktivity
práce a pro zavádění nových
výrobků elektrotechnického průmyslu.
Nezbývá nic jiného než provést
zásadní modernizaci a rekonstrukci výrobní
základny podniku. Koncepci zpracovanou na základě
uvážených rozborů už má
podnik připravenou. Podle ní je třeba v 8.
a 9. pětiletce investovat do podniku téměř
3 mld. Kčs. To - jak vyplývá i z tvorby zdrojů
- není v silách podniku, aby se sám vymanil
z dlouhodobé zastaralosti výrobní základny.
Bude třeba, aby na tuto přestavbu rozhodujícím
způsobem přispělo centrum. Jinak podnik není
schopen ani po přestavbě hospodářského
mechanismu z vlastních zdrojů vytvořit potřebné
prostředky.
Vážené soudružky a soudruzi, uvedla jsem
tento příklad proto, abych poukázala na některé
problémy, které vznikly z toho, že dosavadní
metodika, ukazatelé, ale i stanovené vysoké
odvody prostředků z výrobních organizací
předurčovaly rozhodujícím způsobem
podmínky pro rozvoj podniků. Jde také o to,
že mnohé z důsledků dosavadního
vývoje musíme brát v úvahu při
přestavbě hospodářského mechanismu.
Např. podniky, které mají zastaralou výrobní
základnu, budou ve značné nevýhodě
proti podnikům, které mají modernější
výrobní základnu vybudovanou ze státních
prostředků. Jedině při zohlednění
těchto rozdílů bude možné, aby
podniky samostatně hospodařily podle pravidel platných
jednotně pro celé národní hospodářství
a mohly vést ekonomickou zodpovědnost za své
hospodářské výsledky a zabezpečení
prostředků pro další společenský
i svůj vlastní rozvoj. Děkuji za pozornost.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Králové.
Slovo má poslanec Štefánik, připraví
se poslankyně Gdovinová.
Poslanec SN M. Štefánik: Vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, výklad
ministra financií súdruha Žáka vrátane
podkladov, ktoré sme dostali pre dnešné rokovanie,
opäť viac ako presvedčivo dokumentujú,
že doterajšími metódami riadenia, štýlom
práce každého jednotlivca a celkove nedostatočnou
hospodárnosťou nie je možné náročné
úlohy súčasnosti v potrebnej miere splniť.
Preto sa pozornosť nás všetkých sústreďuje
na otázky prestavby hospodárskeho mechanizmu, ktorý
vo svojej konkrétnej podobe sa musí opierať
o vhodné kritéria pre reálné vyhodnocovanie
hospodárskych zámerov a činností na
všetkých úrovniach riadenia.
Základňou pre realizáciu hodnotových
nástrojov v tomto procese je pripravovaná komplexná
prestavba veľkoobchodných a nákupných
cien, ktorých zásady vláda ČSSR tento
mesiac schválila. Sme si vedomí toho, že ide
o zložitý proces vyžadujúci aktívnu
súčinnosť centrálnych a odvetvových
orgánov, dodávateľov, odberateľov a cenových
gestorov. Na jej realizácii sa takto podieľa tisíce
pracovníkov, ktorí musia prekonať a riešiť
rad problémov. Tak existujú rôzne východiskové
obdobia pre niektoré odvetvia, kedy základ pre cenovú
prestavbu je daný napr. v hutníckom priemysle hodnotami
plánu na rok 1985, ale v iných odvetviach plánom
alebo skutočnosťou roku 1986. Pochopiteľne, sú
i ťažkosti v plynulej nadväznosti vstupných
cien z jednotlivých kompletačných stupňov.
V prestavbe sa zatiaľ nepodarilo výraznejšie
uplatniť zahraničné cenové relácie.
Tiež termín realizácie k 1. 1. 1989 je síce
z hľadiska kvalitnej prípravy 9. päťročnice
posledný možný, ale sám o sebe z hľadiska
objemu s tým spojených činností veľmi
napätý.
Za rozhodujúci moment však je potrebné považovať,
že pripravovaná cenová sústava bude
svojím poňatím zodpovedať zásadám
prestavby hospodárskeho mechanizmu. Všetci hospodárski
pracovníci musia však počítať s
tým, že po vyhlásení prestavby bude
treba venovať zvláštnu pozornosť plynulej
aktualizácii cien a tým doriešiť tie problémy,
na ktoré ukáže ich praktická aplikácia
v konkrétnych ekonomických vzťahoch a väzbách.
Súdružky a súdruhovia, o cenách a ich
vplyve na rozvoj hospodárstva sa veľa a z rôznych
pohľadov v našich volebných obvodoch diskutuje.
Splnenie náročných úloh a realizácia
línie stanovenej XVII. zjazdom KSČ totiž vyžaduje,
aby sa i ceny spolu s ostatnými nástrojmi plánovitého
riadenia aktívne podieľali na riešení
rozhodujúcich vecných úloh 8. päťročného
plánu.
V záujme tohto cieľa sa v rámci plynulej ak
tualizácie vnútornej cenovej sústavy vykonali
viaceré opatrenia, ktoré by mali účinne
podporiť zvýšenie efektívnosti a exportnej
výkonnosti nášho národného hospodárstva
a mali by smerovať k podpore inovácií, k zvyšovaniu
kvality, k prehlbeniu vedeckotechnického rozvoja. Praktické
poznatky získané pri poslaneckom prieskume v Elitexe
Liberec však ukazujú, že rast nákladov
výroby v spojení s inováciami je rýchlejší
nielen ako rast zahraničných cien, ale i rast úžitkových
vlastností. Tento stav je ovplyvňovaný nielen
nedostatočnou úrovňou vlastnej výroby,
ale predovšetkým cenami subdodávok. Taktiež
spoľahlivosť a kvalita hlavne domácej elektroniky
nie je zatiaľ na požadovanej úrovni a pritom
cena v porovnaní so zahraničím je neúmerne
vysoká. I cenové opatrenia smerujúce k zvýšeniu
akosti výrobkov sú v praxi málo účinné,
pretože celý plánovací a hodnotiaci
systém podnikov je zatiaľ orientovaný najmä
na plnenie súhrnných ukazovateľov, ktoré
nerešpektujú dostatočne hľadisko kvality
a sortimentu a v rade prípadov pôsobia opačne,
čo je možné dokumentovať na prípade
textilného a odevného priemyslu, kde vzniká
značné množstvo málo predajných
resp. nepredajných zásob.
Všetky tieto skutočnosti ostro kontrastujú
s tým, že dlhodobý zámer obsiahnutý
v zásadách prestavby sleduje naopak zbližovanie
relácií vnútorných a zahraničných
cien. S tým cieľom má byť tiež zabezpečená
priebežná informovanosť orgánov a organizácií
o zahr aničných cenách a cenových
reláciách a ich zmenách. Národohospodársky
význam dokonalej informovanosti je nesporný, nemal
by sa však redukovať iba na výrobky vyvážané
alebo dovážané. Zabezpečenie a udržiavanie
informovanosti o cenách v takomto rozsahu nemožno
pravdepodobne realizovať v rámci doterajšej činnosti
orgánov a organizácií Federálneho
ministerstva zahraničného obchodu. Chcel by som
preto položiť ministrovi zahraničného
obchodu s. Urbanovi otázku, ako sa v jeho rezorte pripravujú
na splnenie tejto úlohy a či sa neuvažuje o
poskytovaní týchto informácií u neobchodovaných
výrobkov na chozrasčotnej báze.
V súvislosti s realizáciou zásad uvedenej
prestavby vzniká rad rôznych názorov, námetov
a kritických výhrad k cenám a k ich úlohe
v hospodárskom mechanizme. Pri zabezpečovaní
podkladov pre toto vystúpenie som sa stretol i s tým,
že prestavba veľkoobchodných cien môže
viesť v neprospech hospodárskych výsledkov
organizácií hlavne v súvislos ti so znižovaním
nákladovosti. Zníženie nákladovosti
na roky 1988-1989 je podľa stanovísk napr. organizácií
VHJ Slovnaft pri odovzdávaní plánu 8. päťročného
plánu nezabezpečené o cca 1,33 mld Kčs.
Organizácie dokumentujú zabezpečenosť
zníženia nákladovosti 783 mil. Kčs,
čo predstavuje 1,7 % na existujúcich výrobách
a znamená dosiahnuť priemerné zníženie
nákladov úrovne 7. päťročného
plánu. Obdobná situácia je i v n. p. Calex,
kde z uskutočnenej analýzy vyplýva, že
organizácia musí zabezpečiť úsporami
nákladov 50 mil. Kčs. Na základe vývoja
z predchádzajúcich rokov vyplýva, že
ak sa nezrealizujú výrazné úsporné
opatrenia, bude mať podnik stratu asi 10 mil. Kčs.
Podobné poznatky sú i z ďalších
organizáciíí.
Takisto zníženie miery rentability výrobkov
podľa navrhovanej metodiky zníži zisk organizácií,
pričom vyprodukovaná miera zisku nebude v mnohých
prípadoch postačovať v plnej miere na krytie
plánovaných finančných potrieb. Takto
napr. VHJ Slovnaft zníži zisk v roku 1989 z plánovaných
8,2 mld Kčs vo veľkoobchodných cenách
roku 1986 na 2,55 mld Kčs vo veľkoobchodných
cenách roku 1989, a tým sa zníži odvod
do štátneho rozpočtu.
Realizáciou cenovej prestavby sa vytvorí veľký
ekonomický tlak, ktorý by mal viesť organizácie
k zvyšovaniu produktivity práce, k reštrukturizácii
výroby v smere zvyšovania efektívnosti. Je
potom záležitosťou celého hospodárskeho
a riadiaceho mechanizmu, ako uvedenú problematiku zvládne.
Doôležitou súčasťou cenovej prestavby
bude i úprava cien stavebných a montážnych
prác, ktorá by mala viesť k zvyšovaniu
efektívnosti v celej investičnej výstavbe.
Táto by sa mala uplatniť už v predprojektovej
a projektovej príprave. Ako ukázal poslanecký
prieskum v Energoprojekte Praha, táto zásada sa
doteraz neuplatňuje dostatočne dôsledne. Na
efektívnosti investičnej výstavby, minimalizácii
investičných nákladov nemajú zainteresované
organizácie záujem. Na rozdiel od ZSSR a ďalších
socialistických štátov, kde je stanovenie rozpočtových
nákladov stavby výlučne vecou investora a
projektanta, sú u nás ceny stavebných prác
a technológie výrazne ovplyvňované
dodávateľom podľa jeho individuálnych
zvyklostí, používaných konštrukčných
sústav a pod. Rozpočty stavieb a objektov bývajú
často nadsadené - napríklad na dokončených
stavbách a objektoch Jadrovej elektrárne Temelín
sú viac ako 10 % úspory oproti rozpočtu,
pritom nemožno tvrdiť, že vznikli maximálnou
hospodárnosťou pri výstavbe.
Ceny stavebných konštrukcií, prác i
montáží by mali vychádzať z nákladov,
ktoré zodpovedajú progresívnym technológiám
pri rešpektovaní zásad chozrasčotného
hospodárenia stavebných a montážnych
organizácií.
Súčasťou programu urýchlenia nášho
ekonomického rozvoja sú aj zámery týkajúce
sa činnosti kontroly a zvýšenia jej účinnosti
všeobecne, nevynímajúc cenovú kontrolu.
Hoci v priebehu posledných rokov sa dosiahol určitý
pozitívny trend v dodržiavaní cenových
predpisov, dynamika celkového zlepšenia stavu cenovej
disciplíny nie je ešte stále uspokojivá.
Ako z údajov Slovenského cenového úradu
vyplýva, nesprávnosti sa stále viac sústreďujú
do oblasti skrytého zvyšovania cien priemyselných
výrobkov, ako je napr. nadhodnocovanie nákladových
položiek v cenových kalkuláciách, nedodržiavanie
podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok
výrobkov, ktoré boli rozhodujúce pri určovaní
ich ceny alebo nedôsledné rešpektovanie cenovo-regulačných
opatrení.
Na základe doterajších poznatkov možno
konštatovať, že podstata konkrétnych príčin
porušovania cenových predpisov spočíva
v neuspokojivej riadiacej a kontrolnej činnosti zo strany
vedúcich hospodárskych pracovníkov.
V súvislosti s prestavbou veľkoobchodných a
nákupných cien a v súvislosti s prestavbou
hospodárskeho mechanizmu sa význam cenovej kontroly
ešte zvýši. Je preto potrebné, aby sa
zabránilo nekontrolovanej tvorbe ceny, aby podniky svoje
ekonomické problémy neriešili cez cenu.
Záverom by som chcel zdôrazniť, že zabezpečenie
procesu objektivizácie hodnotových nástrojov
a z neho najmä objektivizácia cien, je jedným
z hlavných predpokladov možnej realizácie prebudovania
hospodárskeho mechanizmu v smeroch, ktoré vyplývajú
zo Zásad prestavby.
Je však potrebné si uvedomiť, že konečným
a trvale pôsobiacim faktorom pri vytváraní
cenových relácií v tuzemsku i voči
zahraničiu sú hodnotové vzťahy opierajúce
sa o diferencovaný rast produktivity práce v rámci
celého odvetvia alebo odboru, až po jednotlivý
výrobok. Pôjde pritom o proces veľmi ťažký
a veľmi komplikovaný a bude potrebné ho riešiť
v širších súvislostiach ako systémový
proces. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Štefánikovi.
Prosím poslankyni Gdovinovou, připraví se
poslanec Janda.
Poslankyně SL R. Gdovinová: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, súdruhovia poslanci! Základnou podmienkou
budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti je využívanie
vedeckotechnického rozvoja. To však kladie mimoriadne
nároky na prípravu kádrov. Naše škols
tvo má významnú úlohu pripraviť
nielen kvalifikovaných odborníkov pre elektronizáciu
jednotlivých odvetví národného hospodárstva,
ale najmä pripraviť dnešnú mladú
generáciu na každodenné využívanie
elektroniky. Pre to sme sa vo výboroch pre kultúru
a výchovu v súvislosti s prerokúvaním
štátneho záverečného účtu
československej federácie za uplynulý rok
zvlášť zaujímali, ako sa darilo realizovať
náročný program elektronizácie škôl
a ich vybavovanie najmodernejšou technikou.
Dlhodobý komplexný program elektronizácie
vo výchove a vzdelávaní bol konkretizovaný
dvoma dokumen tami: Programom prípravy pedagogických
pracovníkov na elektronizáciu vo výchove
a vzdelávaní a Realizačným programom
elektronizácie vo výchove a vzdelávaní
v oblasti škols tva na roky 1986-1990.
Uskutočnenie tohto programu má svoje zvláštnosti,
ktoré vyplývajú z toho, že v rezorte
školstva ČSSR sa vzdelávaj ú a pracujú
takmer 3 milióny ľudí, čo je niekoľkonásobne
viac ako v ktoromkoľvek inom rezor te a pri výuke
treba voliť veku primerané metódy a formy a
na to použiť aj rozdielne prostriedky.
Dnešní žiaci a študenti budú prevažnú
časť svojho produktívneho života pracovať
a tvoriť v takých podmienkach, aké si dnes
ťažko vieme predstaviť. Z toho vyplýva nutnosť
začať s ich výchovou v oblasti elektronizácie
už od ich vstupu do základnej školy.
Úlohou základnej školy je príprava žiakov
na pochopenie fyzikálnych a technických princípov
elektronických a počítačových
systémov a ich funkcií. Ďalšou úlohou
je priama aplikácia neprogramovateľných elektronických
a počítačových systémov vo
výchovno-vzdelávacom procese, ako sú vreckové
kalkulátory, elektronické stopky a pod. Vo vyšších
ročníkoch by sa už mali aplikovať programovateľné
elektronické a počítačové systémy.
To predpokladá primerané oboznámeníe
sa s jednotlivými funkciami počítačových
systémov. Splnenie tejto úlohy však kladie
mimoriadne požiadavky na materiálne vybavenie škôl
a nutnosť v krátkom čase preškolíť
množstvo pedagogických pracovníkov.
Ako učiteľku základnej školy ma zaujímalo,
ako si s touto dôležitou a náročnou úlohou
poradia zodpovední pracovníci v okrese Prešov,
ktorý zastupujem. Dovoľte, pre ilustráciu,
aspoň niekoľko údajov.
Ako prví sa ešte v tomto roku preškolia v kurzoch
výpočtovej techniky učitelia matematiky.
Pre kvalitné zabezpečenie tejto úlohy poslúži
zatiaľ jediná špecializovaná učebňa
v okrese.
Zabezpečenie materiálnych a technických prostriedkov
na to. aby sa všetci žiaci oboznámili so základmi
výpočtovej techniky, je žložitý
proces, s ktorým sa budeme v okrese len postupne vyrovnávať.
Okresným pedagogickým strediskom bol vypracovaný
plán elektronizácie, ktorý na obdobie 8.
päťročnice počíta s vybavením
1 triedy (10 počítačov) na ôsmych školách
okresu. Plánuje sa tiež so zabezpečením
vreckových kalkulačiek a elektrických stavebníc
do roku 1990 v celkovej hodnote 3 mil. Kčs.