Poslanec F. Kubinsky: Vážený
súdruh generálny tajomník, vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, milí
hostia, XVII. zjazd KSČ zdôraznil veľký
význam zlepšovania pracovných a životných
podmienok pracujúcich a ďalšie skvalitňovanie
podnikovej a sociálnej politiky. Sociálny rozvoj
pracovných kolektívov je nevyhnutnou podmienkou
rozvoja hospodárskych organizácii a neoddeliteľnou
súčasťou celej spoločnosti. Je takisto
permanentným procesom skvalitňovania pracovných
a životných podmienok pracujúcich a vytvárania
pracovného potenciálu štátnych podnikov.
Náš Výbor pre sociálnu politiku Snemovne
ľudu na základe schváleného organizačného
zabezpečenia prípravy na dnešnú schôdzu
uskutočnil skupinové a individuálne poslanecké
prieskumy na tému, ako sú v štátnych
podnikoch zostavované, zabezpečované a plnené
plány sociálneho rozvoja pracovných kolektívov.
Skupinové poslanecké prieskumy boli uskutočnené
v štátnych podnikoch Avia Praha, Štátny
majetok Hlohovec, TIBA, Dvůr Králové nad
Labem; individuálne prieskumy boli uskutočnené
našimi poslancami vo veľkom počte v jednotlivých
štátnych podnikoch v rôznych oblastiach celej
našej republiky.
Pri prieskumoch sme vychádzali z toho, že základom
sociálneho rozvoja podnikov je jednota sociálneho
a hospodárskeho rozvoja. Blízka väzba hospodárskych
výsledkov a nasledovná možnosť rozdelovania
výsledkov práce je tu zákonitým javom.
Sociálny rozvoj podnikov sa priamo dotýka podmienok
(či už životných alebo pracovných),
v ktorých ľudia pracujú a žijú,
trávia voľný čas. Sociálny rozvoj
podnikov ovplyvňuje také faktory životného
štýlu pracujúcich, ako je fyzický a
psychický stav, kultúrna vyspelosť, vzdelanostné
a kvalifikačné predpoklady.
Nepristupovali sme teda k programom sociálneho rozvoja
podnikov ako k povinnostiam organizácií, ale ako
k programom, ktoré prispievajú nielen k plneniu
úloh plánov a hospodárenia, ale predovšetkým
k celkovému rozvoju osobnosti našich pracujúcich.
Takto ponímaná podniková sociálna
politika je tedy náročným stupňom,
na ktorý stupeň bude v rade podnikov prepotrebné
skutočne vystúpiť.
Sme presvedčení, že stále väčšie
úlohy vo zvyšovaní efektívnosti všetkej
práce môže riešiť len človek
s komplexným sociálnym zázemím, bez
vážnych sociálnych problémov.
Vlastnosti pracujúcich a ich konanie, ktoré prostredníctvom
podnikovej sociálnej politiky ovplyvňujeme, potom
nachádza pozitivne prínosy v spätnej väzbe
na ekonomiku podnikov, produktivitu práce a rozvojom vzdelanosti
pracovníkov na vedecko-technický rozvoj.
Pracujúci človek sa stal pri našich prieskumoch
hlavným objektom pozornosti.
Vo väzbe na vytýčené celospoločenské
zámery sú v podnikoch vypracované "Programy
sociálneho rozvoja na 8. päťročnicu".
Na základe zistenia a najmä dosahovaných výsledkov
je možno konštatovať, že sociálne plánovanie
je stále rovnocennou zložkou plánovacieho procesu.
Vývoj za dlhšie obdobie, i keď dnes hodnotíme
dobu pred uplatňovaním zákona o štátnom
podniku, kedy boli iné východiskové podmienky
- ukazuje, že plánovaná, usmerňovaná
a plnená sociálna politika podnikov pôsobí
rovnako ako významný stabilizačný
faktor, faktor zvyšovania celkovej životnej úrovne
pracujúcich, najmä tam, kde sa plány plne zrealizujú.
Sociálna politika v našich podnikoch je uskutočňovaná
v súlade s päťročným plánom
sociálneho rozvoja, pričom súčasťou
kolektívnych zmlúv sú ročné
vykonávacie plány sociálneho rozvoja vrátane
ich finančného zabezpečenía.
V päťročných plánoch sociálneho
rozvoja ústrednou myšlienkou je zamerať úsilie
na kvalitatívnu stránku uspokojovania potrieb človeka
v pracovnom procese. Pri zostavovaní plánov boli
stanovené hlavné úlohy v oblasti sociálneho
rozvoja, z ktorých pre vašu informáciu vyberám
len tie najdôležitejšie: starostlivosť o
pracovné prostredie a pracovné podmienky, bezpečnosť
a ochrana pri práci, zdravotná starostlivosť,
riešenie bytových problémov pracovníkov,
rekreačná starostlivosť, rozvoj pracovnej iniciatívy
a celý rad ďalších úloh. Presvedčili
sme sa, že podľa stanovených hlavných
úloh sociálneho rozvoja sú k jednotlivým
činnostiam prijímané v ročných
vykonávacích plánoch konkrétne opatrenia.
V oblasti zlepšovania pracovného prostredia a pracovných
podmienok je hlavný dôraz kladený na vytváranie
sociálnych zariadení a celkového skrášľovania
tam, kde človek strávi väčšinu
svojho života. Tejto úlohe v našom okrese Trnava
je venovaná mimoriadna pozornosť, je vyvolaná
súťaž Sekretariátom ZS-KV KSS, naším
OV KSS, ONV a oddelením Ministerstva poľnohospodárstva
a výživy, čo už v tomto roku bolo uskutočnené
päťkrát; sú dosahované mimoriadne
dobré výsledky.
V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
sú opatrenia zamerané na komplexné riešenie
tohto problému, pričom sú upredňostňované
najmä výchovné opatrenia. Osobné ochranné
prostriedky sú pracovníkom dodávané
podľa platných predpisov, pričom však
je konštatované na väčšine prieskumov,
že osobné ochranné prostriedky sú mnohé
nekvalitné, stále nedokonalé a popritom sú
drahé.
Prijatými opatreniami je vytváraná pre pracovníkov
aj trvalá zdravotnícka starostlivosť cestou
zdravotných stredísk.
V uvádzaní príkladov by som mohol pokračovať,
ale chcel by som sa, vážené súdružky
a súdruhovia, zastaviť u veľmi dôležitého
činiteľa, s ktorým sme sa pri prieskumoch stretli.
Bude zrejme potrebné, aby pre závažnosť
tohoto problému sa týmto zapodievalo centrum. Vznikla
totižto nová závažná situácia
vo financovaní podnikovej sociálnej politiky. Zatiaľ
čo predtým bolo možno klásť požiadavky,
teraz je potrebné nájsť zdroje v rámci
podnikov. Z toho plynie skúsenosť, že v súčasnosti,
ale predovšetkým v budúcnosti hlavným
problémom podnikov bude vytváranie finančných
prostriedkov k realizácii sociálnych programov,
ako o tom hovoril i súdruh predseda Vedra.
Z dôvodov zvýšených odvodov, a to tak
v oblasti bytovej politiky, zdravotníctva, bezpečnosti,
ako aj ochrany zdravia pri práci, na zlepšovanie pracovných
a životných podmienok pracovníkov, čo
bolo konštatované tak v podniku AVIA Praha, TIBA Dvůr
Králové nad Labem, ŠM štátny podnik
Hlohovec, ŠM štátny podnik Želiezovce, štátny
podnik Drôtovňa Hlohovec, v štátnom podniku
Šmeral Trnava, ale najmä v štátnom podniku
Drevovýroba Piešťany, ktorý ako podnik
poskytovania služieb a zabezpečovania doplnkovej výroby
pri pomerne vysokých odvodových povinnostiach, nemôže
v potriebnej miere vytvárať zdroje pre rozvoj podniku
ako celku; čo je možné aplikovať aj na
všetky podniky hospodárstva riadeného národnými
výbormi v celom okrese Trnava.
S úrovňou starostlivosti o pracujúcich však
v mnohých podnikoch kontrastujú aj veľmi závažné
nedostatky pracovného prostredia - hlučnosť,
vysoký stupeň prašnosti, zlé svetelné
podmienky a pod. Tieto nedostatky sú objektívnym
dôsledkom nerovnakých východiskových
základní, z ktorých podniky nastupovali
do podmienok uplatňovania výrobnej základne,
zanedbanej modernizácie a teda celkového nedostatočného
technického rozvoja. Nie je našou úlohou hľadať
viníkov, ale musíme konštatovať, že
u mnohých podnikov ide o nedobré dedičstvo,
ktoré je brzdou na novej ceste. Pri modernizáci,
najmä voči podnikom nezabúdať na rozširovanie
služieb vo vnútri podnikov pre pracovníkov,
najmä pre ženy, kaderníctvá, holičstvá,
služby kozmetiky, automaty na občerstvenie a vôbec
služby obchodné a jiné.
Vážené súdružky, súdruhovia,
vážení hostia, okrem problémov, o ktorých
som hovoril, môžem i ja potvrdiť problematické
otázky, o ktorých hovorili súdruhovia poslanci
k voľbám riaditeľov. Riešiť ich skôr.
Na záver môžem konštatovať, že
prieskumy potvrdili vykonávanie kontroly plnenia plánov
sociálneho rozvoja štátnych podnikov na členských
schôdzach ROH, podnikových konferenciách,
podnikových zhromaždeniach, cestou hospodárskych
vedení, ako aj podnikových rád pracujúcich,
súčasne s kontrolou kolektívnych zmlúv.
V oblasti sociálneho rozvoja pracovných kolektívov
je žiadúce presnejšie a hlbšie vytýčiť
deľbu práce medzi odbornými orgánmi
a radami pracovných kolektívov.
Je potrebné tiež povedať, že plnenie úloh
sociálneho rozvoja v pracovných kolektívoch
treba považovať za dôležitú politickú
úlohu. Prostredníctvom starostlivosti o človeka
ovplyvňujeme jeho angažovanosť, vzťah k
spoločnosti a spätne ho motivujeme pre plnenie hospodárskych
výsledkov. Ide o dvojjediný proces, na konci ktorého
je spokojnosť všetkých pracujúcich v našej
socialistickej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředsedkyně
E. Železniková: Ďakujem poslancovi Kubinskému,
slovo má poslanec Michal Šoltés.
Poslanec M. Šoltés: Vážený
súdruh generálny tajomník, vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, naše Branné a bezpečnostné
výbory SĽ a SN pri príprave našej dnešnej
samostatnej schôdze SĽ pri poslaneckých prieskumoch
sledovali otázky, ktoré boli zadané pre všetky
výbory snemovní, ale i niektoré otázky
špecifické, vyplývajúce z pôsobnosti
našich výborov.
Prvý poslanecký prieskum sme uskutočnili
u štátneho podniku ZŤS, kombinát
Martin, ktorý bol zriadený k 1. 7. 1988. Bol vytvorený
z bývalej výrobno-hospodárskej jednotky ZŤS
Martin, z ktorej požiadali o uvoľnenie dve organizácie
a naopak, sa do nového štátneho podniku prihlásili
TAZ Trnava.
V súčasnosti je ZŤS, kombinát Martin
veľký hospodársky celok s uzavreným
reprodukčným procesom, ktorý zahrňuje
všetky činnosti od prieskumu trhu cez výskum,
vývoj, samotnú výrobu až po podnikateľskú
aktivitu na domácom a zahraničnom trhu pri dodávkach
výrobkov a investičných celkov a so zabezpečením
ich kompletného servisu. V novom štátnom podniku
je integrovaných 14 výrobných kombinátových
podnikov, 7 výskumno-vývojových ústavov,
4 účelové organizácie. Má 14
stredných odborných učilíšť
strojárskych a vlastnú akciovú spoločnosť
Martimex v Martine. Kombinát ZŤS zamestnáva
85 tisíc pracovníkov a obhospodarované základné
prostriedky dosahujú hodnotu 24 miliárd Kčs.
Hovorím o tom preto, že nás zaujímalo,
prečo takto veľký hospodársky celok
vznikol. Dôvody boli nasledujúce: ucelený
výrobný program, rozsiahla špecializácia
a kooperácia jednotlivých podnikov bývalej
VHJ, koncentrovaná vedecko-výskumná základňa,
schopnosť ďalšieho rozvoja tejto organizačnej
jednotky, vyhovenie žiadosti podniku
Pri ustanovení štátneho podniku sa nevyskytli
mimoriadne ťažkosti, ktoré by negatívne
ovplyvnili jeho založenie. V tomto smere významne
prispela skutočnosť, že VHJ ZŤS Martin bola
na základe uznesenia vlády ČSSR poverená
už od 1. 7. 1987 experimentálne overiť aplikáciu
zásad zvýšenia samostatnosti a zodpovednosti
za efektívny rozvoj podniku. Tým boli vytvorené
vhodné podmienky pre založenie štátneho
podniku.
Vplyvom platobnej neschopnosti sa ZŤS Martin v decembri 1988
dostal do zoznamu podnikov, voči ktorým boli uplatnené
konsolidačné programy. Návrh konsolidačného
programu bol spracovaný samotným podnikom. Opatrenia
mali byť premietnuté do komplexnej úpravy plánu
na rok 1989, ktorý mal byť podniku odovzdaný
do konca mája, teda takmer v polovici roka.
Situáciu komplikuje dynamika podnikových zmien v
oblasti špeciálnej výroby, ktorá vyvoláva
časové disproporcie medzi žiadúcim a
možným riešením. Otázky špeciálnej
výroby boli ďalšou špecifickou oblasťou,
ktorej sme venovali pozornosť pri našom poslaneckom
prieskume.
Súčasný vývoj v medzinárodných
vzťahoch, niektoré pozitívne dosiahnuté
výsledky v znižovaní napätia, ich možné
prehlbovanie, stavia do popredia otázky konverzie - prevodu
vojenskej výroby na civiľnú. Sú to otázky
nové a možno povedať, že málo prepracované.
Problémy sú v znalosti požiadaviek odberateľov,
ale aj v ich záväznosti. Tieto problémy pretrvávajú
a spôsobujú ťažkosti pri vypracovaní
plánu 9. päťročnice.
Podnik musí zabezpečiť útlm špeciálnej
výroby nárastom ostatnej výroby. To predpokladá
rýchlejšie zavádzanie nových civilných
výrob, využívanie nových výrobných
programov, vybudovaných technologických kapacít,
zabezpečiť zamestnanosť pracovníkov, pracovných
kolektívov. Pričom je potrebné zachovať
vysoký stupeň ich kvalifikácie ako základný
predpoklad urýchleného riešenia prípadných
potrieb obranyschopnosti štátu.
Negatívne dôsledky spôsobené poklesom
špeciálnej výroby vyplývajú z
jej charakteru, tj. vysokej technickej a technologickej náročnosti
a požadavanej kvality. To si vyžaduje vysokú
odbornú kvalifikáciu a špecializáciu
pracovníkov výroby, čo sa premieta i do výšky
mzdy.
Kombinát Martin má i svoje výrobné
programy civiľnej techniky, ich objem rastie ročne
asi o 10 %. Teda problémy by nemali byť v zamestnanosti
pracovníkov, ale vo výslednom ekonomickom efekte,
pretože civiľná výroba je spravidla prácnejšia
než špeciálna výroba. Riešenie situácie
si žiada úzku spoluprácu výrobcov a
odberateľov. Ako veľmi dobrá a vecná je
hodnotená spolupráca s Federálnym ministerstvom
národnej obrany, rezervy sú v spolupráci
s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.
Ako veľmi potrebné sa javí, aby pri ukladaní
konsolidačných a útlmových programov
bola zakladateľom a podnikom urobená aktívna
politická práca, bola objasňovaná
situácia, najmä orgánom samosprávy,
aby sa tak predišlo skresľovaniu cieľov a okolností
vedúcich k vyhláseniu týchto programov. Vedenie
podniku, ale i pracujúci preto vítali náš
poslanecký prieskum, vyjadrovali sa v tom smere, že
sme prví, kto medzi nich prišiel. Prítomnosť
zástupcov FMHSE, ŠPK, FMNO, ktorých sme na
našom poslaneckom prieskume požiadali, prispela k tomu,
že mnohé otázky sa ujasnili a vysvetlili.
Z nášho poslaneckého prieskumu vzišlo
mnoho ďalších poznatkov. Niektoré z nich
sme na základe rozhodnutia našej 19. spoločnej
schôdze VBB SĽ a SN konanej koncom mája t. r.,
poslali vláde ČSSR s odporučením na
riešenie. Ako např. upozornenie na skutočnosť,
že v štátnom podniku ZŤS Martin došlo
k obmedzeniu alebo zastaveniu niektorých výrob nie
ich vinou. Opatrenie k zmene štátneho plánu
nebolo uplatnené u subdodávateľov, ktorí
plnia pôvodne stanovené úkoly a tak vlastne
ZŤS spôsobujú nárast zásob a komplikácie
v plnení konsolidačného programu a nárast
neproduktívnych nákladov, ako o tom vo svojej správe
hovoril s. Vedra. Vláda, ktorá jediná môže
zmeniť štátny plán, nestačí
operatívne tieto priebežne vznikajúce prípady
riešiť. Preto sme odporučili zvážiť
možnosť delegovania právomoci napr. podpredsedovi
vlády ČSSR, predsedovi Štátnej plánovacej
komisie, ktorý by v týchto prípadoch o zmenách
plánu mal právo rozhodnút. Privítali
by sme informáciu, aké bolo zaujaté stanovisko
k navrhnutým opatreniam.
Chcel by som ešte zovšeobecniť jeden významný
poznatok na adresu kontroly. Pri výrobe špeciálnej
techniky je priebežná kontrola výroby a konečná
kontrola finálneho výrobku uskutočňovaná
zástupcami vojenskej správy, ktorí zabezpečujú
preberanie techniky. Táto kontrola preberania zabezpečuje
vysokú kvalitu vyrábanej produkcie. Napr. v jednom
z kombinátnych podnikov ZŤS, kde je podiel špeciálnej
techniky na celkovej produkcii 64 %, tvorili reklamácie
na špeciálnu techniku z celkového objemu iba
2,5 %.
Súdružky a súdruhovia poslanci, v rezorte Federálneho
ministerstva národnej obrany a Federálneho ministerstva
vnútra sa všetky štátne podniky ustanovovali
k 1. 7. 1989. Preto náš poslanecký prieskum,
ktorý sme uskutočnili u Vojenského
opravárenského podniku 026 Šternberk, ktorý
je jedným z 30 hospodárskych organizácií,
ktoré sa dňom 1. 7. 1989 ustanovili štátnym
podnikom v rezorte FMNO, predovšetkým sledoval, ako
zakladateľ plní svoju funkciu a ako organizácia
vytvárala predpoklady svojho prechodu na štátny
podnik.
V priebehu poslaneckého prieskumu sme mali možnosť
presvedčiť sa, že zo strany zakladateľa
FMNO boli splnené všetky opatrenia vyplývajúce
zo zákona č. 88 a že Vojenský opravárenský
závod Šternberk v čase poslaneckého
prieskumu bol pripravený pri vytváraní zodpovedajúcich
podmienok plniť úlohy ako štátny podnik.
V súlade s § 74 zákona č. 88/1988 Zb.
o štátnom podniku, odchýlky zo zákona
o štátnych podnikoch v rezorte FMNO a FMV sa dotýkajú
socialistickej samosprávy, kde riaditelia a ďalší
pracovníci z radov vojakov z povolania nie sú volení,
ale menovaní zakladateľom, ďalej, že riešenie
úloh bojovej a mobilizačnej pohotovosti ČSĽA
nie je obsahom rokovania orgánov samosprávy, ale
zabezpečuje ich riaditeľ. Odchýlky v oblasti
hospodárskej činnosti spočívajú
v tom, že v zakladacej listine štátnych podnikov
sa v rámci vymedzenia povinného predmetu činnosti
konkretizujú i vzťahy medzi Federálnym ministerstvom
národnej obrany a podnikom v oblasti plánovania
a hospodárskej činnosti. Odchýlky sú
i v napojenosti na štátny rozpočet,
ktoré sú rozpracované v návrhu znenia
zákona o odvodoch.
Vo vystúpeniach predomnou boli zovšeobecnené
mnohé poznatky a skúsenosti, preto som pre krátkosť
času hovoril iba o niektorých poznatkoch našich
Branných a bezpečnostných výborov
SĽ a SN. Všetky poznatky, ktoré sme získali,
sú podchytené v správach z jednotlivých
poslaneckých prieskumov a v našej záverečnej
správe z poslaneckých prieskumov, uskotočnených
k príprave tejto našej samostatnej schôdze.
Bolo by na škodu veci, keby zapadli a neboli využité.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředsedkyně
SL E. Železniková: Ďakujem poslancovi
Šoltésovi. Jeho vystúpením je vyčerpaný
zoznam poslancov písomne prihlásených do
rozpravy. Hlási sa ešte niekto o slovo? (Nikdo.) Nikto.
Rozpravu teda končím.
Súdružky a súdruhovia, prerušujem rokovanie
na 20 minút. Po prestávke bude rokovanie snemovne
viesť predseda Snemovne ľudu súdruh Vedra.
(Jednání přerušeno ve 14.52 hodin).
(Jednání opět zahájeno v 15.15 hodin.)
(Řízení schůze převzal předseda
Sněmovny lidu V. Vedra.)
Předseda SL V. Vedra: Soudružky a soudruzi,
budeme pokračovat v jednání. O slovo se přihlásil
místopředseda vlády ČSSR a předseda
Státní komise pro vědeckotechnický
a investiční rozvoj soudruh Juliš, který
odpoví zároveň na otázku poslance
Klihy. Prosím, aby se ujal slova.
Místopředseda vlády ČSSR a předseda
Státní komise pro vědeckotechnický
a investiční rozvoj K. Juliš: Vážený
soudruhu předsedo, vážení soudruzi poslanci,
soudružky poslankyně, dovolte mi, abych odpověděl
na dva dotazy, které se vyskytly na našem jednání.
První dotaz byl obsažen v úvodní zprávě
a týkal se postavení výzkumných organizací
jako státního podniku. Dovolte mi, abych svou odpověď
uvedl tím, že současná situace je taková,
že v období, kdy se prováděla přestavba
výrobně technické základny v oblasti
strojírenství a průmyslu vůbec, přešla
už celá řada výzkumných organizací
buď na formu státních podniků, anebo
se staly strukturními jednotkami státních
podniků.
Další vývoj má být takový,
že přestavba výzkumně vývojové
sféry má proběhnout jednak v etapě
od 1. 1. 1990 a v další etapě od 1. 1. 1991.
Počítáme s tím, že i v budoucnu
budeme mít v oblasti vědy a výzkumu jednak
rozpočtové organizace - to bude zejména Československá
akademie věd a Slovenská akademie věd, že
budeme mít dále příspěvkové
organizace a zbytek že budou samostatně chozrasčotně
hospodařící státní podniky.
Toto rozdělení vyplývá z představy,
že převést všechnu vědu a výzkum
na chozrasčotní princip není racionální;
nikde ve světě tomu tak není a na opak všude
ve světě stát z centra dotuje, udržuje
organizace, které v oblasti základního výzkumu
působí.