Otázek, vyplývajících z praktického
uplatňování zákona o státním
podniku, je samozřejmě více. Jsou to např.
prodloužení volebního období, právní
subjektivita nižších organizačních
jednotek podniku a další. Je však třeba
konstatovat, že právní úprava pro plné
uplatnění ekonomické reformy vytváří
pouze předpoklad. Tím hlavním je a bude důsledné
uplatňování zákona o státním
podniku, rozvinutí socialistické podnikavosti, dosažení
vysoké aktivity pracujících, kvality a technické
úrovně výrobků, racionální
a skutečné ekonomické jednání.
Tomu se zatím podle našeho názoru všude
dostatečná pozornost nevěnuje, a proto je
třeba pozornost zaměřit především
tímto směrem. Vždyť rozhodovat budou právě
hospodářské výsledky.
Poslanec SL J. Belko: Vážený súdruh
generálny tajomník, vážený Slovo
má poslanec Belko.
Poslanec SL J. Belko: Vážený súdruh
generálny tajomník, vážený súdruh
predseda Federálneho zhromaždenia, vážení
poslanci, vážení hostia, v súvislosti
s prípravou na dnešnú samostatnú schôdzku
snemovne v rámci poslaneckého prieskumu, diskutovali
sme s vedúcimi hospodárskymi pracovníkmi
štátnych podnikov a ich funkcionármi, okrem
iného i o pôsobení zákona o štátnom
podniku v hospodárskej praxi.
Zhodli sme sa, že hodnotiť komplexné pôsobenie
zákona je ešte predčasné, pretože
pre krátke obdobie nie je možné kvalifikovane
posúdiť jeho účinnosť. Naviac,
doteraz neboli vydané ekonomické nástroje
ako odvody, zdaňovanie základných prostriedkov
a pod., na základe ktorých má podník
tvoriť sociálno-ekonomický rozvoj podniku.
Konštatovali sme však, že zákon o štátnom
podniku vytvára priestor pre zvýšenie aktivity
v prístupoch zabezpečovania plánovaných
úloh na úrovni štátnych podnikov, predovšetkým
v prijímaní východísk na riešenie
problémových situácií. Zlepšil
sa tiež prístup hospodárskych pracovníkov
k vypracovávaniu a prijímaniu náročnejších
úloh plánu.
Keďže v období poslaneckých prieskumov,
ale ešte aj v súčasnosti nie sú vydané
zásady postavenia a úlohy hospodárskeho centra,
táto oblasť bola jednou z najdiskutovanejších,
pretože vo väzbe na postavenie a úlohy centra
bude možné skvalitňovať a prehlbovať
systém riadenia štátnych podnikov.
K tejto problematike bolo hovorené aj na spoločnom
zasadaní federálnej vlády a národných
vlád. Pretože mal som možnosť zoznámiť
sa s materiálom federálnej vlády, ktorý
tieto otázky rieši, chcem sa o ňom stručne
zmieniť.
Materiál obsahove je v súlade so zásadami
prestavby hospodárskeho mechanizmu a doteraz vydanými
zákonmi. Zvýrazňuje zodpovednosť centra
za zabezpečenie proporcionálneho rozvoja národného
hospodárstva.
Na jeho podporu by som chcel uviesť, že centrum nebude
do riešenia štátnych podnikov zasahovať.
Má však na zreteli obnovu socialistického trhu
a jeho pôsobenie na ďalší dynamický
rozvoj národného hospodárstva. Preto bude
treba vytvoriť systém regulácie trhu a zabezpečiť
jeho účinné fungovanie a k tomu využiť
pružnú cenovú politiku a ekonomické
nástroje.
Bohužiaľ, do plného fungovania rovnováhy
na vnútornom trhu, ale aj do výrazného zlepšenia
dodávateľsko-odberatelských vzťahov bude
ešte nutný zásah i centrálnych orgánov.
Ďalšou diskutovanou oblasťou bola a je prestavba
veľkoobchodných cien, ktorou sa vytvorili pre podniky
rozdielne podmienky pre tvorbu finančných zdrojov.
Boli sme informovaní, že zapracovaná 4,5 %
rentabilita k výrobným fondom vo veľkoobchodných
cenách dosiahla za I. polrok 6 %. To si myslím,
že nie je na škodu. Zložitejšia je skutočnosť,
že táto rentabilita sa pohybuje v podnikoch od 1,0-12,0
%. To znamená, že sú podniky, ktoré
nemajú dosť finančných zdrojov na tvorbu
príslušných fondov a na druhej strane sú
podniky, ktoré ich majú prebytok.
Z hľadiska ďalšieho vývoja efektívnosti
sú lepšie na tom spracovateľské odbory,
kde dochádza formou, aj nie vždy opodstatnenej inovácie,
k postupnému zvyšovaniu veľkoobchodných
cien a tým aj zlepšovaniu tvorby zisku.
Už nie je tomu tak u tzv. prvovýrobe, kde sú
pevne stanovené ceny. Uvediem príklad z odboru,
v ktorom pracujem: pri výrobe ihličnatého
reziva ceny drevnej suroviny vzrástli indexom 1,3, ale
výrobok, t. j. ihličnaté rezivo 1,18. To
znamená, že nutne táto výroba už
pri pomerne nízkej predchádzajúcej rentabilite
je stratová a znižovanie materiálovej a energetickej
náročnosti, ktorá môže priaznivo
ovplyvniť efektívnosť výroby je už
veľmi problematická. Prestavbou veľkoobchodných
cien nám poklesla rentabilita k výrobným
fondom z 5,9 % na 2,0 %, takže štátny podnik
nemá dosť zdrojov na tvorbu príslušných
fondov. Takéto príklady by bolo možné
uviesť i ďalšie.
Pochopiteľne, že podniky, ktorým sa prestavbou
veľkoobchodných cien vytvorili dobré podmienky
pre tvorbu zisku, sú spokojné, ale podniky, ktoré
nemajú zdroje pre tvorbu príslušných
fondov, nie sú a ani spokojné nemôžu
byť. Takýto zásah do podnikovej ekonomiky z
centra nepôsobí priaznivo na tvorivé myslenie
pracovného kolektívu. Pritom riadenie vlastného
podniku môže byť na výbornej úrovní.
Podobne je tomu aj u odpisov, ktorých výška
je závislá od hodnoty základných fondov,
keď štátne podniky s novovybudovanými
základnými fondami, mali by mať prebytok zdrojov
z odpisov.
Vieme, že tieto otázky budú riešené
do 1995 prerozdeľovaním, ako to umožňuje
aj zákon o štátnom podniku.
Isteže pri realizácí sa bude vychádzať
z celospoločenských záujmov a potrieb tak,
aby sa v tomto období znížila rozdieľnosť
ekonomickej základne pre rozvoj podniku. No vzhľadom
na závažnosť prerozdeľovacieho procesu treba
tomu venovať na príslušných ústredných
orgánoch mimoriadnu pozornosť. Navrhujem, aby sa zvážilo,
či by zásady prerozdeľovania nemalo prerokovať
tiež Federálne zhromaždenie tak, ako je prerokovávaný
systém a výška odvodov do štátneho
rozpočtu. Tým by sa vylúčili v minulosti
dobre známe praktiky, že kto je silnejší,
dostane viac.
Za obdobie pôsobenia zákona o štátnom
podniku máme tiež poznatky, že niektoré
štátne podniky nie sú ochotné uzatvárať
hospodárske zmluvy pre budúci rok, alebo si kladú
podmienky, za ktorých hospodárske zmluvy podpíšu.
To je zvlášť u nedostatkových materiálov
a materiálov, ktoré sa výhodne vyvážajú
do nesocialistických štátov, napriek tomu,
že tieto sú potrebné na kompletáciu
výrobkov potrebných pre uspokojovanie vnútorného
trhu. Pritom je nám známa nespokojnosť obyvateľstva
so zásobovaním vnútorného obchodu.
Na tieto tendencie bolo poukázané už pri prerokúvaní
zákona o štátnom podniku, kde sa požadovalo
od zakladateľov, aby títo pôsobili na vedenia
štátnych podnikov za účelom zamedzenia
tohto, podľa môjho názoru, nezdravého
vývoja.
Veľký význam pre tvorenie programov sociálno-ekonomického
rozvoja okrem iného má stabilita ekonomických
nástrojov. Táto oblasť aj v minulosti bola
slabou stránkou plánovacieho procesu.
Rozčarovane na vedenia štátnych podnikov zapôsobilo
rozhodnutie federálnej vlády o zastavení
začínania stavieb (okrem vybraných) v druhom
polroku tohto roka. Podniky sa pripravovali, pokiaľ mali
zdroje, so započatím aj menej náročných
stavieb, ktorými si chceli vytvoriť podmienky pre
úspešné zavedenie výroby v budúcom
a ďalších rokoch. Boli to často aj významné
akcie z hľadiska národného hospodárstva,
predovšetkým z pohľadu zásobovanie vnútorného
trhu alebo vývozu. Poznáme, že v dôsledku
všeobecného zastavenia počatia nových
stavieb, práve z uvedených dôvodov bolo nutné
v mnohých prípadoch vydať výnimky.
Vieme z minulosti, že účinnosť reštriktívnych
opatrení je veľmi nízka, ba možno povedať
nulová. Podľa môjho názoru je nutné
riešiť skutočné príčiny
vysokej rozostavanosti, a to na jednej strane penalizáciou
dodávateľov za neplneníe termínov jednotlivých
celkov uvádzania do prevádzky, to znamená
prehľbiť účinnosť vyhlášky
o fakturovaní prác a súčasne postihovať
investora za jeho nedostatky ovplyvňujúce nedodržanie
pôvodne stanovených termínov.
Stručne povedané, nemôžeme na jednej
strane požadovať od podnikov, aby sa chovali podľa
nových pravidiel, a súčasne zo strany centra
zasahovať do oblastí, ktoré prestavba vyhradzuje
pre štátne podniky.
Podobné prípady možno uviesť v ďalších
ekonomických nástrojoch, predovšetkým
v oblasti dodatkových odvodov z nadplánovaného
zisku. Poslanci sú toho názoru, že odvod z
nadplánovaného zisku by nemal prevýšiť
základný odvod. V opačnom prípade
opatrenia pôsobia negatívne, pretože podniky
vždy nájdu priestor ako nadplánovanú
tvorbu zisku nezabezpečovať.
Takovéto zásahy centra negatívne ovplyvňujú
konanie vedúcich hospodárskych pracovníkov
a vnášajú neistotu do prípravy náročnejších
stavieb, ktoré si vyžadujú dlhšiu predprojektovú
a projektovú prípravu, ale tiež pri tvorení
podmienok dôchodkovej a finančnej koncepcie podniku.
Vážené súdružky, súdruhovia,
socialistickej samospráve bola venovaná osobitná
pozornosť už pri prerokúvaní vládneho
návrhu zákona o štátnom podniku. Veď
prostredníctvom týchto orgánov sa bude uplatňovať
a rozvíjať socialistická demokracia a účasť
pracujúcich na riadení.
Hospodárske vedenia si túto skutočnosť
uvedomujú a väčšinou plne využívajú
činnosť rady, ktorá ako výkonný
orgán zhromaždenia berie zodpovednosť za plnenie
sociálno-ekonomického rozvoja podniku a radí
hospodárskemu vedeniu.
V súvislosti s rozvojom samosprávy v štátnych
podnikoch sa zmienim o niektorých negativnych poznatkoch.
- nepresné vymedzenie právomoci a vzťahov medzi
radami pracovných kolektívov, vedením podniku
a ROH, riziko suplovania úloh vedenia radou kolektívu,
resp. duplicita funkcie rady a ROH,
- neprepojené samosprávy podniku (rady kolektívu
podniku) na nižšie organizačné útvary
(rady závodov až primárnych pracovných
kolektívov) najmä vo veľkých a územných
dislokovaných podnikoch,
- diskutabilná je i vhodnosť zloženia rád
kolektívov, ich odborná a kvalifikačná
pripravenosť a nepripravenosť samosprávnych orgánov
a vedenia podniku na konštruktívnu spoluprácu.
S tým súvisí nedostatočné,
resp. nijaké oceňovanie práce členov
rád, zvyšovanie počtu schôdzí,
náklady na prepravu, výpady z práce, najmä
v podnikoch rozložených po celej republike.
Mnohé nedostatky vyplývajúce z toho, že
nie sú metodické materiály k činnosti
rady, neskúsenost členov rady s novou funkciou,
minimálna možnosť čerpať všeobecné
poznatky z práce samosprávnych orgánov, nevyjasnenosť
mnohých praktických otázok, ktoré
vznikajú v závislosti od miestnych podmienok a pod.
Úloha a činnosť rád pracovných
kolektívov je však v celku jednoznačne pozitívnym
prínosom pre formovanie nových prístupov
v riadení podnikovej sféry.
Pri uskutočnených poslaneckých prieskumoch
v zriadených štátnych podnikoch sa hodne diskutovalo
a už sa o tom aj hovorilo tuná, či voľba
riaditeľa štátneho podniku je vyjadrením
demokratizácie, alebo nie. Skúsenosti z vykonania
volieb riaditeľa podniku z niekoľkých kandidátov
v mnohých prípadoch poukazujú, že
nie vždy vyšli zámery zakladateľa v
tejto veľmi dôležitej oblasti. Pripisuje sa to
nedostatočnej politickej príprave. Zrejme i to môže
byť pravdou, ale mnohé zámery nevyšli
ani pri dobrej politickej a organizačnej príprave.
Doterajší priebeh a výsledky volieb tento spôsob
obsadzovania funkcie riaditeľa niekedy až sprofanovali,
odhliadnúc už od nákladov s tým spojených,
o ktorých doteraz asi nikto neuvažoval.
Preto je názor, s ktorým i ja súhlasím,
že bude nutné lepšie využívať
zákon, a vo väčšej miere využívať
konkurzu k tomu, o čom hovoril predseda snemovne súdruh
Vedra, aby z viacej uchádzačov bol vybraný
jeden najschopnejší a nejvhodnejší kandidát
na funkciu riaditeľa. Konkurzné konanie pritom umožňuje
vysokú úroveň výberu po stránke
odbornej i politickej a neponecháva nič náhode
ani emóciám. Členovia konkurznej komisie
sú pochopiteľne popri zakladateľovi externí
odborní pracovníci, zástupcovia KSČ,
ROH a rady pracovného kolektívu.
V praxi by sa malo postupovať tak, aby voľba riaditeľa
bola vyvrcholením dlhodobej a cieľavedomej kádrovej
práce zakončená konkurzným konaním.
Pritom princíp voľby by bol zachovaný, pretože
pracujúci by mali posledné slovo, či navrhovaného
kandidáta volia, alebo nie.
V tejto súvislosti boli i pripomienky k dĺžke
zotrvávania vo funkcii na päťročné
obdobie. Veď často realizácia náročnejšej
rozvojovej akcie trvá viac rokov. Pre tvorenie koncepcie
štátneho podniku je toto obdobie pomerne krátke,
pretože zvlášť u náročnejšej
prípravy rozvoja toto obdobie si vyžaduje iba vlastná
príprava a nezostáva čas na jej realizáciu.
Záverom, vážené súdružky,
súdruhovia, možno napriek niektorým nedoriešeným
otázkam pozitívne hodnotiť pôsobenie
zákona o štátnom podniku v hospodárskej
praxi s tým, že pre jeho plné využívanie
musí ekonomické centrum vytvárať optimálne
podmienky. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
SL A. Hůla: Děkuji poslanci Belkovi.
Přerušuji jednání na dvacet minut. Po
přestávce bude jednání sněmovny
řídit místopředsedkyně Sněmovny
lidu soudružka Železniková.
Po přestávce vystoupí v rozpravě jako
první poslanec Benda.
Chci ještě upozornit zvolené členy návrhové
komise k přípravě usnesení, aby se
v průběhu této přestávky sešli
v místnosti č. 030 - v čítárně
knihovny.
(Jednání přerušeno v 10.47 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 11.10 hodin.)
(Řízení schůze převzala místopředsedkyně
Sněmovny lidu E. Železniková.)
Předsedající místopředsedkyně
SL E. Železniková: Vážené súdružky
poslankyne, vážený súdruhovia poslanci,
budeme pokračovať v našom rokovaní rozpravou.
Udeľujem slovo poslancovi Bendovi, pripraví sa poslanec
Kliha.
Poslanec B. Benda: Vážený soudruhu generální
tajemníku ústředního výboru
KSČ, vážený soudruhu předsedo,
milé soudružky poslankyně, vážení
soudruzi poslanci, chtěl bych obrátit vaši
pozornost na některé poznatky, na některé
zkušenosti z plnění § 38 zákona
o státním podniku, to je té části
zákona, která pojednává o vědeckotechnickém
rozvoji ve státních podnicích.
Tato část obsahuje v podstatě tři
základní ustanovení, specifikuje, že
státní podnik se musí věnovat vědeckotechnickému
rozvoji proto, aby mohl soustavně inovovat své výrobky.
Za druhé ukazuje ve druhém odstavci, co musí
podnik dělat, aby byl této funkce schopen, to je,
že musí rozvíjet svou vlastní vývojovou
základnu a že musí úzce spolupracovat
s ústavy akademie, s výzkumnými ústavy,
s vysokými školami a také s orgány a
pobočkami Československé vědeckotechnické
společnosti. A nakonec ve třetím odstavci
tohoto paragrafu se uvádí, že podnik je povinen
se věnovat nejen vývoji nových výrobků,
ale že musí také inovovat svou technologii,
své výrobní zařízení.
Náplň, smysl i formulace v této části
zákona jsou jasné a vzniká nyní otázka,
jak se v praxi plní, jestli už nastaly od vyhlášení
zákona některé změny a jestli posun
ve státních podnicích je pozitivní
či negativní. Velmi výstižně
některé tyto problémy byly uvedeny ve zprávě
soudruha Vedry i ve zprávě prvního místopředsedy
vlády ČSSR soudruha Urbana. Chtěl bych je
doplnit podle některých vlastních poznatků.
Naše republika má, jak známo, poměrně
silnou výzkumně vývojovou základnu,
z níž značná část byla
soustředěna ve státních a resortních,
tedy nepodnikových výzkumných ústavech,
které byly v podstatě financovány z centrálních
zdrojů. Zákon o státním podniku umožnil
vytvářet z těchto organizací samostatné
státní podniky, což má nesporně
řadu výhod. Zvyšuje se aktivita výzkumné
práce, výzkumné úkoly jsou cílevědomější,
zaměřují se na ty problémy, které
přinášejí největší
ekonomický efekt, zvyšuje se hospodárnost,
uvažuje se nejen ve vědeckých a technických
kategoriích, ale také - a to je velmi důležité
- v ekonomických kategoriích.
Stručně řečeno, poznatky z mnoha výzkumných
ústavů, které se staly nyní státními
podniky, svědčí o tom, že - byť
zatím v počátcích, ale přece
jenom - se projevuje pozitivní posun. Že tomu tak
je, měli jsme možnost se přesvědčit
spolu s poslancem Kapkem a s poslancem Kubátem na poslaneckém
průzkumu, který jsme uskutečnili ve Výzkumném
ústavu A. S. Popova v Praze. Tento velký výzkumný
ústav, zaměřený na elektrotechniku,
patřil vždy k našim předním výzkumně
vývojovým pracovištím. Převážná
část jeho činnosti představuje úkoly
nadresortní, průřezové, interdisciplinární,
zbývající pak se věnují zejména
výzkumu ve výrobní oblasti, která
nabývá stále většího významu,
a proto ústav, nyní státní podnik,
buduje či rozšiřuje experimentální
či realizační kapacity. Některé
výsledky v této oblasti jsou velmi nadějné.
Za všechny bych chtěl uvést vývoj a
výrobu tzv. zakázkových integrovaných
obvodů, které jsou dnes nutnou částí
moderních technologických i dalších
zařízení. V této oblasti elektroniky
jsme dosáhli slušné, dá se říci
světově srovnatelné úrovně
a máme pro ni dobré kvalifikované odborníky
i potřebné výrobní plochy a také
značnou část zařízení.
Nyní jde o to, abychom je dokompletovali, aby ústav
byl dovyzbrojen. Je nutno ocenit, že této problematice
se věnovalo i předsednictvo federální
vlády, doufejme, že jeho usnesení č.
74 z letošního roku se podaří včas
realizovat.
Méně optimistické jsou další
poznatky z našeho poslaneckého průzkumu, které
bohužel jsou potvrzovány i z některých
dalších pracovišť a o kterých se
zde zmiňoval soudruh Vedra. S přestavbou hospodářského
mechanismu se jasně projevuje tendence k omezování
státních prostředků vynakládaných
na řešení úkolů vědeckotechnického
rozvoje. Současně však státní
podniky, které mají mnohdy dost značné
finanční starosti, začínají
obracet každou korunu, to je jistě správné,
začínají však šetřit - řekl
bych "šetřit" v uvozovkách - tam,
kde je to momentálně nejméně bolí,
to je na výzkumu a zejména pak na úkolech,
které vedou k zásadním inovacím, což
jsou ovšem úkoly zpravidla dlouhodobého charakteru
a také úkoly, kde je značné riziko
neúspěšnosti.
Státní podniky se dnes orientují hlavně
na krátkodobé úkoly. Pokud by se tato tendence
stala všeobecným jevem, byla by krajně nebezpečná,
neboť jakákoliv pauza ve výzkumu a vývoji
s sebou nese nejen ztrátu výroby, ale může
mít za následek i rozpad tvůrčích
kolektivů. Takovýto rozpad se dá těžko
nahradit.