Vážené soudružky poslankyně, soudruzi
poslanci, ve svém úvodním slovu jsem se nemohl
zabývat podrobně celou problematikou rozvoje strojírenství
a elektrotechnického průmyslu a hodnocením
plnění jejich úkolů. Chtěl
jsem zdůraznit některé základní
problémy, které úzce souvisejí s úlohou
strojírenství a elektrotechniky při uplatňování
vědeckotechnického rozvoje národního
hospodářství a alespoň částečně
naznačit hlavní směry jejich řešení
v současné době i v nejbližší
budoucnosti.
Při poslaneckých průzkumech jste se seznámili
s konkrétní situací na podnicích.
Víme, že jste získali cenné poznatky,
které umožňují tuto problematiku dnes
úspěšně projednat a přijmout
k ní závěry. Dovolte mi vyjádřit
přesvědčení, že přispějí
svou měrou k úspěšnému řešení
dalšího rozvoje strojírenství a elektrotechnického
průmyslu, a tím i ke splnění jejich
úkolů urychlování vědeckotechnického
rozvoje československého národního
hospodářství. Představuje to pomoc,
kterou jménem federální vlády plně
vítám.
Předseda SL V. Vedra: Děkuji soudruhu
Gerlemu. Úkoly strojírenského a elektrotechnického
průmyslu se zabývaly všechny výbory
naší sněmovny, kromě výboru mandátového
a imunitního.
Jejich společnou zprávu přednese jako společný
zpravodaj předseda výboru pro průmysl, dopravu
a obchod Sněmovny lidu soudruh poslanec Emil Rigo. Prosím,
aby se ujal slova.
Společný zpravodaj výborů Sněmovny
lidu poslanec E. Rigo: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
súdruhovia poslanci! XVII. zjazd KSČ určil
pre strojárstvo a elektrotechnický priemysel veľmi
náročné úlohy, pretože tieto
odvetvia, ako už bolo povedané, tvoria základ
nášho priemyslu a musia zohrávať rozhodujúcu
úlohu v urýchľovaní vedeckotechnického
rozvoja, v modernizácii a plného využitia výrobnej
základne národného hospodárstva, rastu
inovašnej aktivity, kvality výroby a jej spoľahlivosti.
Ich národohospodárskou úlohou je zabezpečiť
pri plnom zapojení do medzinárodnej socialistickej
integrácie výrobu ucelených systémov
a komplexov strojov a zariadení, prístrojov vysokej
technicko-ekonomickej úrovne, ktorá zabezpečí
zásadné zmeny v technológii a organizácii
práce.
Dôležitou úlohou strojárstva a elektrotechnického
priemyslu je tiež výrazné zefektívnenie
našich tradičných, exportne orientovaných
programov - investičných celkov, automobilov, traktorov
a ďalších dopravných prostriedkov, polygrafických
a textilných strojov, strojov pre poľnohospodárstvo,
chemických a jadrových zariadení, obrábacích
a tvarovacích strojov.
Rezort elektrotechnického priemyslu ovplyvňuje elektronizáciu
celého NH. Dynamika NH a úroveň spoločenskej
produktivity práce do značnej miery závisí
od elektronizácie všetkách odvetví výroby.
Do roku 1990 by mala ovplyvniť úspory materiálov
a energií až o 20 %, úspory pracovných
síl, rast rastlinnej a živočíšnej
výroby, zlepšenie pracovných postupov v zdraviu
škodlivých výrobách. Zatiaľ značne
zaostáva potrebný predstih elektroniky voči
rastu strojárstva a ostatnej priemyselnej výroby.
Rokovanie Snemovne má uskutočniť kontrolu a
hodnotenie, ako plnia tieto rezorty úlohu v prvých
rokoch 8. päťročnice. Nadväzuje tak na prijaté
závery 2. schôdze SĽ, ktorá sa uskutočnila
11. októbra 1977, na ktorej bola prerokúvaná
správa ministra hutníctva a ťažkého
strojárstva a ministra všeobecného strojárstva
o ďalšom zvyšovaní efektívnosti československého
národného hospodárstva. Zároveň
má posúdiť závery 5. schôdze SĽ
z 21. októbra 1980 k správe ministra elektrotechnického
priemyslu o "Rozvoji a využití elektroniky, ako
dôležitej podmienky pre zvyšovanie efektívnosti
národného hospodárstva".
Celá príprava Snemovne i schôdze jej výborov
využili nielen vlastné poznatky, ale tiež poznatky
a skúsenosti výborov ČNR a SNR i ďalších
orgánov a inštitúcií.
Zameranie prípravy a hodnotenie priebehu schválilo
i riadilo Predsedníctvo Snemovne ľudu. Gestorom prípravy
bol Výbor pre priemysel, dopravu a obchod. Plánovaných
poslaneckých prieskumov sa zúčastnilo 8 výborov
s 259 poslancami, z toho v Českej socialistickej republike
32 prieskumov a v Slovenskej socialistickej republike 11 prieskumov.
Samotné výbory pre priemysel, dopravu a obchod uskutočnili
10 prieskumov v 14 organizáciách s 32 poslancami
VPDO a 28 poslancami ostatných výborov. Ďalších
11 poslancov VPDO sa zúčastnilo na prieskumoch s
ostatnými výbormi. Výbory získali
bohaté skúsenosti a poznatky o týchto rezortoch,
na mieste zaujímali stanoviská k otvoreným
problémom, ktoré sa stanú predmetom rokovania
na zasadnutí ich výborov.
Podľa zamerania prieskumov Výbor pre priemysel, dopravu
a obchod venoval pozornosť najmä kvalite programov rozvoja
technickej úrovne strojov a zariadení, programom
uplatňovania elektroniky a robotizácie, technickej
úrovne, kvalite, spoľahlivosti a sortimentu súčiastok
elektroniky a výsledkom výskumu a účinnosti
vývoja vlastnej vývojovej základne. Získané
poznatky boli spracované do záverečnej správy,
z ktorej sú čerpané i poznatky do
spoločnej spravodajskej správy.
Ostatné výbory Snemovne ľudu sa sústredili
na tú problematiku, ktorá zodpovedá ich vecnej
pôsobnosti. Tak napríklad Výbory pre plán
a rozpočet zamerali svoju pozornosť na vytváranie
podmienok obratu v efektívnosti a znižovania materiálnych
nákladov. Posudzovali možnosti pre modernizáciu
a rekonštrukciu výrobnej základne spomínaných
rezortov. Poukázali na to, že tak široký
sortiment výroby nemôžu tieto rezorty s danými
prostriedkami zabezpečiť, pri tak vysokých
exportných úlohách.
Ústavnoprávne výbory sa zamerali na dodržiavanie
zákonnosti a disciplíny v dodávateľsko-odberateľských
vzťahoch. Prieskumy potvrdili, že prerokúvanie
dodávateľsko-odberateľských vzťahov
je v mnohých prípadoch formálne, niektorí
dodávatelia odmietajú uzavrieť nielen protokoly
o prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských
vzťahov, ale i hospodárske zmluvy. Hospodárske
orgány takto vzniknuté nedostatky a spory včas
neriešia a pripúšťajú tak celý
reťaz materiálnych ťažkostí a narušenia
väzieb vo výrobnom a technologickom cykle. Nedostatky
v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch
sú dnes jedným z najväčších
problémov v národnom hospodárstve. Ak si
to neuvedomia zodpovedné riadiace orgány včas
a neurobia nápravu, môžu narušiť potrebné
väzby 8. päťročného plánu
a jeho plnenie v jednotlivých ďalších
rokoch.
Výbory pre sociálnu politiku upozorňujú
na nevyhnutnosť urýchleného zvyšovania
účinnosti mzdových sústav, najmä
na potrebu vytvárania zdrojov pre fond vedeckotechnického
rozvoja a na dôsledné presadzovanie princípu
zásluhovosti u jednotlivcov i kolektívov.
Zahraničné výbory orientovali svoju prácu
na prehlbovanie všestrannej hospodárskej a vedeckotechnickej
spolupráce s členskými krajinami RVHP. Podporujú
opatrenia vlády, ktoré sú prijímané
v súlade s uzneseniami RVHP. Odporučili, aby sme
spoločne s krajinami RVHP rýchlejšie zdokonaľovali
devízovo-finančné vzťahy a metódy
tvorby kontraktných cien k lepšiemu využitiu
tovarovo-peňažných vzťahov a ďalších
súvisiacich otázok. Mimoriadne 43. zasadanie RVHP
o týchto veciach už rokovalo. Naše výbory
podporujú tieto veľmi potrebné nové
prístupy.
Výbory pre poľnohospodárstvo a výživu
posudzovali v prieskumoch našu poľnohospodársku,
lesnícku a potravinársku techniku so špičkovou
zahraničnou technikou. Došli k záveru, že
len malá časť vyrábanej techniky u
nás je na svetovej úrovni. Predmetom ostrej
kritiky je najmä mechanizácia pre zber cukrovky. Oceníli
stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel a pre konzervárenský
priemysel, dodávaný z pridruženej výroby
JRD Ratiškovice. I ostatné výbory venovali
týmto otázkam potrebnú pozornosť.
Získané poznatky a skúsenosti výborov
z prieskumov ako i rokovanie 2. schôdze Snemovne ľudu
k úlohám strojárstva a elektrotechnického
priemyslu v urýchľovaní vedeckotechnického
rozvoja zapadajú do situácie, keď sa hľadajú
optimálne cesty ďalšieho dynamického rozvoja
našej socialistickej spoločnosti. Hľadajú
sa cesty a prostriedky, aby popri zvýšenej dynamike
rozvoja sa dosiahla i nová kvalita rastu, založená
na účinnejšom využitiu všetkých
predností socializmu.
Hodnotenie prerokúvaných rezortov za plnenie vecných
úloh 7. päťročnice je vcelku pozitívne.
Prijaté závery predchádzajúcich snemovní
boli čiastočne splnené. Prehľady a informácie,
ktoré máme k dispozícii, tomu nasvedčujú.
Základné ukazovatele boli vysoko prekročené,
no nepokrývajů plne súčasné
a budúce potreby. Napr. u strojárov neboli z rôznych
príčin splnené plánované prírastky
z vývozu. Zo 65,4 % plánovaného prírastku
sa dosiahlo len 24 %. Pritom v r. 1980 predstavovala v ČSSR
elektrotechnická výroba len 5 % výroby tovaru
a do r. 1985 vzrástla len na 5,1 %. Na celkovej strojárskej
výrobe sa podieľala v r. 1980 18,1 % a v r. 1985 vzrástla
len na 18,5 %. čo je pomalé a nedostatočné.
Manko strojárov a elektrotechnického priemyslu vo
vývoze do nesocialistických krajín sa muselo
nahradiť nežiadúcim vývozom niektorých
surovín a hutným materiálom. Na druhej strane
u 70 % strojárskych odborov došlo k zhoršeniu
efektívnosti vývozu. V exporte strojárskych
výrobkov potrebujeme v najbližších dvoch
päťročniciach dosiahnuť v kilogramových
cenách najmenej 2-2,5násobok oproti roku 1985. U
elektrotechnických výrobkov až 3,5-3,7násobku
kilogramovej ceny. To sú však minimálne požiadavky,
ktoré znamenajú iba zastavenie procesov prehlbovania
rozdielov, existujúcich v exportnej výkonnosti čs.
ekonomiky oproti vyspelým krajinám súčasného
sveta. Ak by sme chceli zmenšovať tieto nežiadúce
rozdiely, museli by sa spomínané ukazovatele vo
svojom trende ešte zvyšovať. Musíme brať
na vedomie, že vedeckotechnická revolúcia významne
ovplyvnila i medzinárodný obchod. Na svetovom trhu
dochádza k vysokej dynamike výrobkov, ktoré
sú poznamenané výsledkami technického
pokroku. Pre naše strojárstvo to znamená uvedomiť
si, že konkurencia v oblasti vedeckotechnických parametrov
vedie k tomu, že výrobky náročné
na vedecké poznatky morálne starnú oveľa
rýchlejšie ako výrobky tradičné
a v konkurencii môžu prežiť len tie podniky,
ktoré ustavične vytvárajú nové
výrobky - s lepšími úžitkovými
vlastnosťami, ako majú výrobky konkurenčných
výrobcov.
Ako vyplýva z rokovania výborov, svoj podiel na
tomto stave má i pomalá prispôsobivosť
nášho strojárstva k potrebám zahraničného
trhu a nedostatočná technická úroveň
a kvalita ich výrobkov. A práve kvalite výrobkov
sa nevenuje žiadúca pozornosť. Uskutočnené
rozbory za obdobie 7. 5RP a prvých 18. mesíacov
8. päťročnice ukazujú, že i keď
u jednotlivých výrobkov dochádza napríklad
vo vývoji kvality k zlepšujúcemu sa trendu,
celkový počet reklamácií a objem náhrad
za ne sa neznížil. V celom rade prípadov sa
opakujú tie isté príčiny a v niektorých
prípadoch sa objavu jú ďalšie nové.
To len nasvedčuje tomu, že prijímané
opatrenia sú často formálne a málo
účinné. V porovnaní s rokom 1985 sa
nielen zvýšil počet reklamácií
strojárskych výrobkov o 17,7 %, ale vzrástli
i náhrady za tieto reklamácie o 20,8 % a predstavujú
sumu vyše 368 mil. Kčs. Podobné javy sú
i u rezortu elektrotechnického priemyslu.
Výbory preto zdôrazňujú, že zodpovedné
riadiace orgány rezortov, VHJ i podnikov si musia uvedomiť,
že okrem priamych škôd s preplatením náhrad
za reklamácie, vznikajú i vážne straty
a náklady devízového i korunového
charakteru i straty z nedôvery v naše výrobky
u zahraničných partnerov. Niektoré dobré
výsledky získané na tohtoročnej medzinárodnej
strojárskej výstave v Brne ukazujú, že
sa to v niektorých prípadoch takto ojedinele zabezpečuje
a darí.
Poznatky z preventívnych kontrol za rok 1986 však
ukazujú. že stále nie je venovaná pozornosť
vstupným a výstupným kontrolám podnikov,
medzioperačnej kontrole, ako i nízkej úrovne
práce podnikových pracovníkov technickej
kontroly akosti. Hovorí to o malej zodpovednosti a možno
aj o nízkej kvalifikovanosti tých, ktorí
majú veci zabezpečovať. Jedno i druhé
však rezorty musia riešiť a neodďaľovať.
Kvalite, najmä vývoznej produkcie nie je venovaná
primeraná a dlhodobá pozornosť. Pritom sme
zdôraznili, že práve strojárske rezorty
majú rozhodujúci podiel na čs. vývoze.
U ministerstva všeobecného strojárstva bola
kontrolovaná produkcia za 14,5 mld. Kčs a zistené
nedostatky vo výške 28 %. Ide o nedostatky technologického
charakteru, povrchovej úpravy, i nedostatky funkčného
charakteru. Oveľa lepšie výsledky preventívnej
kontroly neboli zaznamenané ani v rezorte ťažkého
strojárstva a elektrotechnického priemyslu.
Výbory konštatujú, že napriek prijatým
záverom štátnych a politických orgánov
v oblasti vedeckotechnického rozvoja, u týchto rezortov
nenastal ešte obrat vo zvyšovaní efektívnosti.
S touto veľkou slabinou prechádzajú tieto rezorty
i do plnenia úloh ôsmej päťročnice.
Výbory pre priemysel, dopravu a obchod pri prieskumoch,
najmä v TST Praha, ktorý je hlavným dodávateľom
strojov a zariadeni pre vlastnú strojársku výrobno-technickú
základňu, došli k záveru, že nie
sú pokryté požiadavky najmä na progresívne
celky, ako sú pružné výrobné
systémy, integrované výrobné celky,
využitie laserovej techniky v obrábaní a podobne.
V tomto zmysle neboli včas urobené potrebné
štrukturálne zmeny vo výrobe. Zvlášť
citlivý je nedostatok progresívneho výkonného
náradia pre vysoké rezné rýchlosti
a spracovanie tvrdých a húževnatých
materiálov. Narastá nedostatok brusiva. ako i prechod
na väčší podiel ušľachtilých
a legovaných ocelí. Na druhej strane oceňujeme,
že v koncerne boli vyvniuté a postupne sa zavádzajú
do výroby priemyslové roboty a účelovo
riešené obrábacie stroje.
Vysoká dynamika výroby a veľké znižovanie
podielu materiálových nákladov na výkonoch,
nároky na kvalitu, využitie účinnosti
základných výrobných fondov a dodávok
pre investičnú výstavbu sa stáva aktuálnou
úlohou dňa. Tak napr. prieskum výborov priemyslu
a dopravy vo VHJ Chepos Brno, ktorý má 12 podnikov
a 2 výskumné ústavy orientované na
dodávky kompletných investičných celkov,
alebo uzlov pre chemický, potravinársky a gumárenský
priemysel pre tuzemsko i zahraničie, dosahuje vcelku dobré
výsledky v oblasti technického rozvoja, vo zvyšovaní
technickej úrovne strojov a zariadení najmä
v spracovaní ropy, petrochémie, v splynovaní
uhlia a biotechnológie. Na druhej strane výrobná
základňa je značne zastaralá a nebude
zásadne zmenená ani v 8. päťročnici.
Opotrebovanie strojov a zariadení predstavuje vyše
58 %. Podľa ich názoru len prostá obnova tohto
stavu pri terajšom tempe by si vyžadovala najmenej štyri
päťročnice. Vlastnými silami podnikov
riešia do roku 1990 102 hospodárskych úloh
v pláne technického rozvoja v oblasti strojárskej
technológie, ale bez nákupu progresívnej
techniky z vonku nebudú môcť zavádzanie
progresívnych technológií urýchliť.
Prieskumy ďalej potvrdili, že významným
výrobcom strojov a zariadení pre energetiku a teplárenstvo
je Prvá brnenská strojáreň. Podnik
bol založený v roku 1914 a má bohatú
strojársku tradíciu, ale výrobná základňa
napr. závodu v Brne je tiež veľmi zastaralá,
vyžaduje generálnu obnovu, v opačnom prípade
nezabezpečia technickú úroveň a kvalitu
výrobkov, najmä však dodávku potrebných
strojov a zariadení pre národné hospodárstvo.
Takéto stanovisko zaujíma aj stranícky orgán
na závode. Na druhej strane treba povedať, že
poslanci sa veľmi pozastavili nad malou starostlivosťou
vedenia o čistotu a poriadok, ktorý je v ich rukách
a nepotrebuje investičné prostriedky.
Prieskumy poslancov venovali pozornosť i otázkam kvality,
spoľahlivosti a sortimentu elektrotechnických
súčiastok. Tak napríklad prieskumom v Tesle
Rožnov skúmali tieto otázky na základe
získaných poznatkov od užívateľov.
Bola zistená značná nespoľahlivosť
a prevádzková neistota súčiastok a
ich nižšia technická úroveň. Samotná
Tesla Rožnov má vysokú dynamiku výroby.
V r. 1980 mala objem výroby tovaru v hodnote 1,9 mld. Kčs
a v r. 1990 je uvažované s výrobou v hodnote
okolo 8,8 mld. Kčs. Projekciu a konštrukciu súčiastok
uskutočňujú vo vlastnej vedecko-výskumnej
základni s využitím zahraničných
vzoriek. V technológii kombinujú licencie s vlastnou
výrobou strojov a zariadení. Zostáva však
problémom meranie a kontrola tejto produkcie pre nedostatok
vhodných testerov. Náklady na meranie a kontrolu
súčiastok predstavujú až jednu tretinu
výrobnej ceny. Napríklad vo výrobe integrovaných
obvodov výrobca často robí nátlak
na zákazníka, aby už pri konštrukcii svojich
výrobkov počítal so širokými
toleranciami, ktoré sú v technických podmienkach.
Ak zdôrazňujeme veľký význam strojárskych
rezortov a elektrotechnického priemyslu pre zabezpečovanie
rozvoja a potrieb ostatných odvetví národného
hospodárstva, to neznamená, že by nemali venovať
osobitnú pozornosť, najmä v rezorte strojárstva,
zabezpečovaniu rozvoja vlastných podnikov.
Získané poznatky a skúsenosti z návštevy
strojárskych podnikov ukazujú, že sú
vážne problémy so zabezpečovaním
vstupných materiálov, surovín a subdodávok
z ostatných odvetví. Ukazujú na disproporcie
medzi kapacitami finálnej výroby a výroby
kompletačných odborov a na zastaralosť vlastnej
výrobno-technickej základne.
Opotrebovanosť strojov a zariadení dosiahla v strojárskych
rezortoch viac ako 60 %. Vyše 16 % strojov je starších
ako 30 rokov. To má vplyv na presnosť práce,
na kvalitu a potrebnú inováciu výroby.
Získaný prehľad ukazuje, že z celkového
počtu strojov v strojárstve a v elektrotechnickom
priemysle je 90 % strojov konvenčných, 7,1 % poloautomatov
a automatov a len 1,2 % strojov s riadiacimi systémami.
Táto skutočnosť vyvoláva vážne
obavy z ďalšieho vývoja nášho strojárskeho
i elektrotechnického priemyslu. Vláda a rezorty
sa budú musieť vracať k týmto otázkam
a posúdiť prijaté opatrenia a ich reálnosť
v riešení rekonštrukcie a modernizácie
výrobno-technickej základne ešte v tejto päťročnici.
Medzinárodná spolupráca v rámci členských
štátov RVHP, najmä so Sovietskym zväzom,
môže riešeniu týchto problémov značne
napomôcť. Predpokladáme, že stretnutie
predsedov vlád na mimoriadnom zasadnutí 43. zasadania
RVHP a prijaté závery túto spoluprácu
urýchlia. Vzájomná výmena skúseností
i pružnejšie rokovanie o spolupráci podnikov
by mohlo prispieť k obojstrannému zlepšeniu výkonnosti
strojárstva i elektrotechnického priemyslu, najmä
ak sa má naplniť úloha zvýšiť
priemerný medziročný nárast národného
dôchodku z 2,1 % na 3,5 %, tzn. dosiahnuť absolutný
prírastok národného dôchodku 118 mld.
Kčs oproti 57 mld. Kčs v 7. päťročnici.
Tento výsledný efekt má byť dosiahnutý,
ako je známe, s 92-95 % rastom spoločenskej produktivity
práce. Sú zodpovední predstavitelia týchto
rezortov a ich kolektívy pripravení na splnenie
týchto zámerov? Vývoj prvých 18 mesiacov
8. päťročnice tomu nenasvedčuje.
Dostupné informácie ukazujú, že podľa
niektorých odhadov dosahuje výkonnosť našej
ekonomiky v súčasnej dobe len 60-70 % výkonnosti
vyspelých kapitalistických krajín. Takýto
rozdiel by určite nemal byť. Nie je pre to nijaké
odôvodnenie, ani ospravedlnienie. Výbory sa domnievajú,
že zodpovedné plánovacie a riadiace kádre
by tu mali povedať rozhodnejšie slovo - VHJ a podniky
nevynímajúc. Strojári spolu s elektrotechnickým
priemyslom musia vidieť na tomto stave svoj veľký
podiel. Ich podiel 18,2 % všetkých pracovníkov,
to je vyše 1 milióna ľudí vo výrobnej
sfére československého národného
hospodárstva a 11 % technickej základne s podielom
na tvorbe národného dôchodku 23 % ich k tomu
zaväzuje i predurčuje. Ďalej i preto, že
len za 7. päťročnicu tieto rezorty strojárstvo
a elektrotechnický priemysel v poslednom roku spotrebovali
12 % súhrnných, prvotných energetických
zdrojov, 48 % spotreby železných kovov a 45 % neželezných
kovov v československom národnom hospodárstve.
Ako je nám všeobecne známe, svet sa orientuje
na komplexnú automatizáciu ako na jeden z nosných
technicko-ekonomických faktorov, ktorý umožňuje
znásobiť a zefektívniť výrobný
proces. Výbory venovali i tejto otázke primeranú
pozornosť. I keď ide u nás o mladý
odbor, môžeme kladne konštatovať, že
v 7. päťročnici bolo u nás vyrobených
viac ako 4700 priemyslových robotov, z nich 1700 programátorských.
Významným krokom bol od roku 1983 rozvoj združenia
Robotov, keď 33 organizácií s 560 pracovníkmi
vstúpilo do koordinovaného systému projektovania
a nasadzovania priemyselných robotov. Žiaľ, táto
dodávateľská činnosť sa z rôznych
príčin nerozvinula.