Federální shromáždění ČSSR 1986 – 1990

Štátnym občanom jednej zmluvnej strany, ktorí vystupujú pred súdmi druhej zmluvnej strany, ak majú bydlisko alebo pobyt na území jednej zo zmluvných strán, nemožno uložiť zloženie istoty na trovy konania len z toho dôvodu, že sú cudzinci, alebo že nemajú na území druhej zmluvnej strany bydlisko alebo pobyt.

/1/ Štátni občania jednej zmluvnej strany majú na území druhej zmluvnej strany nárok na oslobodenie od poplatkov a preddavkov a iných trov konania, ako aj nárok na ustanovenie bezodplatného právneho zástupcu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako jej vlastní štátni občania.

/2/ Oslobodenie podľa ods. 1 sa vzťahuje na celé konanie vrátane konania o výkone rozhodnutia.

/3/ Oslobodenie od poplatkov priznané príslušným justičným orgánom jednej zmluvnej strany v určitej veci sa vzťahuje na všetky procesné úkony, ktoré uskutoční v tomto konaní justičný orgán druhej zmluvnej strany.

/1/ Oslobodenie podľa článku 47 sa poskytuje na základe osvedčenia o osobných, rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa. Toto osvedčenie vydáva príslušný orgán zmluvnej strany, na ktorej území má žiadateľ bydlisko alebo pobyt.

/2/ Ak žiadateľ nemá bydlisko ani pobyt na území žiadnej zo zmluvných strán, osvedčenie môže vydať i diplomatická misia alebo konzulárny úrad zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je.

/3/ Justičný orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie od poplatku, môže od orgánu, ktorý osvedčenie vydal, žiadať doplnenie údajov alebo potrebné objasnenie.

/1/ Štátny občan jednej zmluvnej strany, ktorý podáva žiadosť o oslobodenie od trov konania alebo o bezplatné zastupovanie v konaní pred justičným orgánom druhej zmluvnej strany, môže ju uplatni písomne alebo ústne na príslušnom súde podať miesta bydliska alebo pobytu. Súd postúpi žiadosť príslušnému justičnému orgánu druhej zmluvnej strany s osvedčením vydaným podľa článku 48.

/2/ Žiadosť podľa ods. 1 možno podľa súčasne s návrhom na začatie konania.

Justičný orgán jednej zmluvnej strany, ktorý vo veci náhrady nákladov konania, ako aj doplnenia návrhu predvoláva účastníka konania, ktorý má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, určí na to lehotu najmenej jeden mesiac. Lehota sa počíta od dňa doručenia písomnosti.

/1/ Ak justičný orgán jednej zmluvnej strany určil účastníkovi konania, ktorý má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, lehotu na vykonanie procesného úkonu, pre dodržanie určenej lehoty je rozhodný dátum poštovej pečiatky potvrdzujúci, kedy bola odoslaná písomnosť, ktorou sa má uložený úkon vykonať.

/2/ V prípade, že treba v určenej lehote zložiť na území druhej zmluvnej strany preddavky alebo poplatky vyžadované justičným orgánom, ktorý vo veci koná, pre dodržanie určenej lehoty je rozhodujúci dátum ich zloženia v banke zmluvnej strany, na území ktorej má účastník konania bydlisko.

/3/ Následky nedodržania lehoty sa budú posudzovať podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej justičný orgán vo veci koná.

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemajetkovej povahy v občianskych, rodinných a pracovných veciach a vo veciach starostlivosti o deti aj neprávoplatné rozhodnutia, ak sú vykonateľné, ktoré vydali justičné orgány jednej zmluvnej strany, sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho konania pod podmienkou, že justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali právoplatné rozhodnutie v tej istej veci skôr, alebo ak podľa tejto zmluvy alebo v prípadoch touto zmluvou neupravených podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej území sa o uznanie žiada, nie je konanie veci vo výlučnej právomoci justičných orgánov tejto zmluvnej strany.

/1/ Zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto zmluve uznávajú a vykonávajú na svojom území tieto rozhodnutia vydané justičnými orgánmi druhej zmluvnej strany:

a/ rozhodnutia v občianskych, rodinných a pracovných veciach majetkovej povahy,

b/ rozhodnutia v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody spôsobenej súdne trestným činom.

/2/ Za rozhodnutia podľa ods. 1 sa považujú aj súdom schválené zmiery v rodinných, občianskych a pracovných veciach majetkovej povahy, ako aj rozhodnutia v dedičských veciach, vydané justičnými orgánmi zmluvnej strany, ktoré majú podľa právneho poriadku tejto zmluvnej strany právomoc na konanie.

Rozhodnutia uvedené v článku 53 sa budú uznávať a vykonávať na území druhej zmluvnej strany pod podmienkou, že:

a/ podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na zemi ktorej bolo rozhodnutie vydané, je právoplatné a vykonateľné a vo veciach týkajúcich sa výživného aj neprávoplatné, ak je vykonateľné,

b/ justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané, mal právomoc vo veci rozhodnú podľa tejto zmluvy a v prípadoch touto zmluvou neupravených, podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada,

c/ účastníkovi nebola odňatá možnosť riadne sa zúčastni na konaní; v prípade obmedzenej spôsobilosti bol riadne zastúpený a najmä účastník, ktorý sa nezúčastnil na konaní, bol riadne a včas predvolaný,

d/ o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi už skôr právoplatne nerozhodol justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať, alebo ak medzi tými istými účastníkmi v tej istej veci nebolo už skôr začaté konanie pred justičným orgánom zmluvnej strany, na území ktorej má by rozhodnutie uznané a vykonané,

e/ rozhodnutie justičného orgánu tretieho štátu medzi tými istými účastníkmi v tej istej veci nebolo už uznané alebo vykonané na území zmluvnej strany, kde rozhodnutie má by uznané a vykonané,

f/ pri vydaní rozhodnutia bol použitý právny poriadok určený podľa tejto zmluvy a v prípade, ak zmluva neupravuje použitie právneho poriadku, rozhodnutie bolo vydané podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej má by toto rozhodnutie uznané a vykonané.

/1/ Návrh na uznanie alebo výkon rozhodnutia sa môže podľa priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať, alebo prostredníctvom súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni.

/2/ K návrhu treba pripojiť:

a/ rozhodnutie alebo jeho overený odpis spolu s potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti a vo veciach týkajúcich sa výživného, ak je rozhodnutie neprávoplatné, potvrdenie o vykonateľnosti, ak to nevyplýva zo samotného rozhodnutia,

b/ potvrdenie o tom, že účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané a ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil, bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané, v prípade obmedzenej procesnej spôsobilosti potvrdenie, že bol riadne zastúpený,

c/ potvrdenie o tom, že účastníkovi, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané, bolo toto rozhodnutie podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bolo vydané, doručené na doručenku spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok,

d/ overený preklad návrhu na uznanie alebo výkon rozhodnutia i listín uvedených v písmenách a/ až c/ tohto odseku do jazyka zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.

/1/ Uznať alebo nariadiť výkon rozhodnutia má právomoc súd zmluvnej strany, na území ktorej sa rozhodnutie má uznať alebo vykonať.

/2/ V tomto konaní sa súd obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 54 a 55.

/3/ Uznanie a výkon rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Táto zásada platí aj pre náležitosti návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia. K návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia treba pripojiť jeho odpisy, ako aj odpisy príloh, aby mohli by doručené účastníkom konania.

/4/ Ak na území zmluvnej strany, ktorej súd vydal rozhodnutie, bol v dôsledku obnovy konania alebo sťažnosti pre porušenie zákona v tejto veci povolený odklad jeho výkonu, treba na území druhej zmluvnej strany konanie o návrhu na povolenie výkonu rozhodnutia alebo už povolený výkon odložiť.

/5/ Pred vydaním rozhodnutia o uznaní alebo nariadení výkonu rozhodnutia súd môže, ak to považuje za potrebné, vypočuť účastníkov konania. Súd si môže tiež vyžiada ďalšie informácie od súdu, ktorý rozhodnutie vydal.

d/ overený preklad návrhu na uznanie alebo výkon rozhodnutia i listín uvedených v písmenách a/ až c/ tohto odseku do jazyka zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.

/1/ Uznať alebo nariadiť výkon rozhodnutia má právomoc súd zmluvnej strany, na území ktorej sa rozhodnutie má uznať alebo vykonať.

/2/ V tomto konaní sa súd obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 54 a 55.

/3/ Uznanie a výkon rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Táto zásada platí aj pre náležitosti návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia. K návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia treba pripojiť jeho odpisy, ako aj odpisy príloh, aby mohli byť doručené účastníkom konania.

/4/ Ak na území zmluvnej strany, ktorej súd vydal rozhodnutie, bol v dôsledku obnovy konania alebo sťažnosti pre porušenie zákona v tejto veci povolený odklad jeho výkonu, treba na území druhej zmluvnej strany konanie o návrhu na povolenie výkonu rozhodnutia alebo už povolený výkon odložiť.

/5/ Pred vydaním rozhodnutia o uznaní alebo nariadení výkonu rozhodnutia súd môže, ak to považuje za potrebné, vypočuť účastníkov konania. Súd si môže tiež vyžiadať ďalšie informácie od súdu, ktorý rozhodnutie vydal.

/1/ Ak účastníkovi oslobodenému podľa článku 47 bolo právoplatným rozhodnutím uložené na území jednej zmluvnej strany nahradiť trovy konania druhého účastníka, príslušný súd na území druhej zmluvnej strany nariadi bezplatne výkon rozhodnutia na vymoženie týchto trov na návrh oprávneného.

/2/ Do trov konania o nariadení výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia sa počítajú aj trovy spojené s prekladom a overením listín.

/1/ Súd, ktorý nariadil výkon rozhodnutia o náhrade trov konania, obmedzí svoje skúmanie len na to, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a či je vykonateľné.

/2/ K návrhu na výkon rozhodnutia sa pripojí rozhodnutie alebo overený odpis časti rozhodnutia obsahujúcej tento výrok a potvrdenie vydané príslušným súdom, že výrok o trovách konania je právoplatný a vykonateľný ako aj overený preklad týchto dokladov.

/3/ Justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej trovy preddavkoval štát, požiada príslušný súd druhej zmluvnej strany, aby trovy konania vymohol. Tento súd uskutoční výkon bezplatne podľa právneho poriadku svojho štátu a vymoženú sumu odovzdá diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany. Ustanovenia ods. 1 a 2 sa použijú obdobne.

/1/ Každá zmluvná strana sa zaväzuje na žiadosť druhej zmluvnej strany začať trestné stíhanie proti svojím štátnym občanom, ako aj proti cudzincom, ak majú na jej území bydlisko, ktorí mali na území dožadujúcej zmluvnej strany spácha súdne trestný čin.

/2/ Zmluvné strany môžu žiada o prevzatie stíhania takých porušení práva, ktoré sa podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej strany považujú za súdne trestný čin a podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany iba za priestupok.

/3/ V prípadoch uvedených v odseku 1 a 2 príslušné justičné orgány dožiadanej zmluvnej strany postupujú podľa svojho právneho poriadku.

/4/ Ak z činu, ktorého sa týka prevzatie trestného stíhania, vyplynie nárok na náhradu škody a bol podaný príslušný návrh na jej náhradu, tento návrh sa stane súčasťou prevzatého konania.

/1/ Žiadosť o prevzatie trestného stíhania musí obsahovať:

a/ označenie dožadujúceho orgánu,

b/ meno a priezvisko obvineného, jeho štátne občianstvo, ako aj ďalšie osobné údaje,

c/ popis a právnu kvalifikáciu činu, v súvislosti s ktorým sa podáva žiadosť o prevzatie trestného stíhania.

/2/ K návrhu sa ďalej pripojí:

a/ znenie ustanovení trestnoprávnych predpisov a podľa potreby aj iných predpisov dožadujúcej zmluvnej strany, ktoré majú podstatný význam pre trestné stíhanie,

b/ spis alebo jeho overený odpis s dôkazmi,

c/ návrhy na náhradu škody a podľa možnosti a údaje o jej výške,

d/ návrh poškodeného na trestné stíhanie, ak to vyžaduje právny poriadok dožiadanej zmluvnej strany.

/1/ Ak obvinený v čase podania žiadosti o prevzatie trestného stíhania je vo väzbe na území dožadujúcej zmluvnej strany prevezie sa na územie dožiadanej zmluvnej strany.

/2/ Ak v čase podania žiadosti o prevzatie trestného stíhania je obvinený na slobode na území dožadujúcej zmluvnej strany, táto strana, ak je to potrebné, urobí podľa svojho právneho poriadku opatrenia na jeho návrat na územie dožiadanej zmluvnej strany.

Dožiadaná zmluvná strana upovedomí dožadujúcu zmluvnú stranu o konečnom rozhodnutí vo veci. Na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany sa doručí aj odpis tohoto rozhodnutia.

Po prevzatí trestného stíhania justičné orgány dožadujúcej zmluvnej strany nemôžu pokračovať v trestnom konaní proti tej istej osobe pre ten istý skutok.

/1/ Zmluvné strany si podľa ustanovení tejto zmluvy buď na žiadosť navzájom vydávať na vykonanie trestného konania alebo na výkon trestu osoby, ktoré sa zdržiavajú na ich území.

/2/ Vydanie na vykonanie trestného konania je prípustné iba pre súdne trestné činy, za ktoré môže by podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán uložený trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je vyššia ako jeden rok alebo trest prísnejší.

/3/ Vydanie na výkon trestu je prípustné iba pre činy súdne trestné podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán, za ktoré bola vyžiadaná osoba odsúdená na trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov alebo prísnejší trest.

/1/ K vydaniu nedôjde, ak:

a/ vyžiadaná osoba je štátnym občanom dožiadanej zmluvnej strany,

b/ súdne trestný čin bol spáchaný na území dožiadanej zmluvnej strany,

c/ podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany sa trestné stíhanie nemôže začať alebo sa rozsudok nemôže vykonať z dôvodov premlčania alebo iného zákonného dôvodu,

d/ proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, bolo pre ten istý súdne trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany začaté trestné konanie, bol vynesený právoplatný rozsudok alebo trestné stíhanie bolo právoplatným rozhodnutím zastavené,

e/ ide o čin, kde trestné konanie sa môže začať iba na základe skromnej žaloby.

/2/ Ak nemôže dôjsť k vydaniu, dožiadaná zmluvná strana upovedomí o tom dožadujúcu zmluvnú stranu.

/1/ K žiadosti o vydanie za účelom vykonať trestné konanie sa pripojí overený odpis zatýkacieho rozkazu a opis súdne trestného činu, ako aj znenie ustanovení právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na súdne trestný čin spáchaný vyžadovanou osobou. Ak ide o súdne trestný čin proti majetku, treba oznámi aj výšku škody, ktorá bola alebo mohla by spôsobená súdne trestným činom.

/2/ K žiadosti o vydanie na výkon trestu sa pripojí overený odpis právoplatného rozsudku, ako aj znenie ustanovení právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na súdne trestný čin spáchaný odsúdeným. Ak si odsúdený odpykal čas trestu, treba oznámi, akú čas si odpykal.

/3/ K žiadosti o vydanie sa podľa možnosti ďalej pripojí aj opis vyžadovanej osoby, údaje o jej štátnom občianstve, osobných pomeroch a mieste pobytu, ak nie s ú tieto údaje zrejmé z rozsudku alebo zo zatýkacieho rozkazu, a ďalej jej fotografia a odtlačky prstov.

Ak žiadosť o vydanie neobsahuje všetky údaje potrebné na to, aby sa mohlo o nej rozhodnú, dožiadaná zmluvná strana môže žiada o jej doplnenie, na čo môže urči lehotu do dvoch mesiacov. Táto lehota sa môže zo závažných dôvodov predĺži.

Po dôjdení žiadosti o vydanie urobí dožiadaná zmluvná strana bez odkladu opatrenia na zatknutie vyžadovanej osoby s výnimkou prípadu, keď je zrejmé, že podľa tejto zmluvy nemôže k vydaniu dôjsť.

/1/ Zatknutie sa môže vykonať aj pred dôjdením žiadosti o vydanie, ak dožadujúca zmluvná strana o to výslovne požiada a oznámi, že bol vydaný zatýkací rozkaz alebo rozsudok, na základe ktorého zamýšľa žiadať o vydanie. Žiadosť o predbežné zatknutie sa môže podať poštou, telegraficky alebo iným vhodným spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti.

/2/ Príslušné justičné orgány zmluvných strán môžu aj bez podania žiadosti podľa ods. 1 zatknú osobu zdržiavajúcu sa na ich území, ktorá podľa ich vedomosti spáchala na území druhej zmluvnej strany súdne trestný čin, pre ktorý sa povoľuje vydanie.

/3/ O zatknutí podľa ods. 1 alebo 2 treba neodkladne upovedomiť druh zmluvní stranu.

/1/ Dožiadaná zmluvná strana môže osobu zatknutú podľa článku 68 prepusti na slobodu, ak v lehote stanovenej podľa článku 67 jej neboli zaslané údaje, o doplnenie ktorých žiadala.

/2/ Osobu zatknutú podľa článku 69 ods. 1 možno prepustiť na slobodu, ak žiadosť o vydanie nedôjde do jedného mesiaca od dňa, keď bolo druhej zmluvnej strane oznámené predbežné zatknutie.

/3/ Osoba zatknutá podľa článku 69 ods. 2 sa prepustí na slobodu, ak žiadosť o vydanie nedôjde do jedného mesiaca od dňa, keď bolo druhej zmluvnej strane oznámené predbežné zatknutie.

Ak sa proti vyžiadanej osobe vedie trestné konanie, alebo ak bola odsúdená pre iný súdne trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany, vydanie sa môže odložiť do skončenia trestného konania alebo výkonu trestu alebo do doby prepustenia osoby pred ukončením uloženého trestu.

/1/ Dočasné vydanie vyžiadanej osoby sa uskutoční na základe odôvodnenej žiadosti dožadujúcej zmluvnej strany vtedy, ak by odklad vydania mal za následok premlčanie trestného stíhania alebo by v závažnej miere sťažil konanie o súdne trestnom čine, ktorý táto osoba spáchala.

/2/ Dočasne vydaná osoba sa po vykonaní procesných úkonov, pre ktoré bola vydaná, ihneď vráti, najneskôr však do troch mesiacov od dňa dočasného vydania.

Ak vydanie osoby žiada niekoľko štátov, dožiadaná zmluvná strana rozhodne, ktorej z týchto žiadostí vyhovie. Pritom prihliada na všetky okolnosti, najmä na štátne občianstvo vyžiadanej osoby, na miesto spáchania súdne trestného činu a jeho závažnosť.

/1/ Vydaná osoba nesmie by bez súhlasu dožiadanej zmluvnej strany trestne stíhaná, ani nesmie by na nej vykonaný trest, ani nesmie by vydaná tretiemu štátu pre iný súdne trestný čin spáchaný pred vydaním, než pre ktorý sa vydanie povolilo.

/2/ Súhlas dožiadanej zmluvnej strany nie je potrebný, ak:

a/ vydaná osoba do jedného mesiaca od dňa skončenia trestného konania alebo výkonu trestu neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany; do tejto lehoty sa ne započítava čas, počas ktorého vydaná osoba nemohla územie dožadujúcej zmluvnej strany opusti bez vlastného zavinenia,

b/ vydaná osoba opustila územie dožadujúcej zmluvnej strany a znovu sa na toto územie dobrovoľne vrátila.

Dožiadaná zmluvná strana oznámi dožadujúcej zmluvnej strane miesto a čas vydania. Vyžiadanú osobu možno prepusti na slobodu, ak ju neprevezme dožadujúca zmluvná strana do 15 dní od dňa určenia na vydanie.

V prípade, že sa vydaná osoba akýmkoľvek spôsobom vyhne trestnému konaniu alebo výkonu trestu a ak sa vráti na územie dožiadanej zmluvnej strany, bude na nov žiadosť opätovne vydaná bez toho, aby bolo treba zaslať listiny uvedené v článku E6.

Dožadujúca zmluvná strana bezodkladne oznámi dožiadanej zmluvnej strane výsledky trestného konania vedeného proti vydanej osobe; v prípade vydania rozhodnutia bude doručený jeho odpis.

/1/ Zmluvná strana na žiadosť druhej zmluvnej strany povolí cez svoje územie prevoz osôb, ktoré vydal tretí štát dožadujúcej zmluvnej strane. Dožiadaná zmluvná strana nie je povinná povoliť prevoz osôb, ktoré nemožno vydať podľa tejto zmluvy.

/2/ Žiadosť o povolenie prevozu sa podáva a vybavuje rovnakým spôsobom ako žiadosť o vydanie.

/3/ Dožiadaná zmluvná strana vykoná prevoz takým spôsobom, ktorý považuje za najvhodnejší.

/4/ Súhlas na prevoz nie je potrebný, ak ide o prelet bez medzipristátia.

Náklady vydania nesie zmluvná strana, na území ktorej vznikli. Náklady pre vozu nesie zmluvná strana, ktorá o prevoz žiadala.

/1/ Ak je osoba predvolaná ako svedok vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území dožiadanej zmluvnej strany a je nutný jej osobný výsluch, príslušné orgány tejto zmluvnej strany zariadia jej dopravenie na územie dožadujúcej zmluvnej strany; táto osoba sa musí držať vo väzbe a po skončení výsluchu musí byť bez meškania vrátená.

/2/ Ak vznikne nutnosť vypočuť ako svedka osobu zbavenú slobody na území tretieho štátu, príslušné orgány dožiadanej zmluvnej strany udelia súhlas na prevoz tejto osoby cez územie svojho štátu.

/1/ Veci, ktoré páchateľ získal súdne trestným činom, pre ktorý sa žiada o jeho vydanie, alebo veci, ktoré nadobudol ako protihodnotu za ne a veci, ktoré slúžia ako dôkaz v trestnom konaní, budú vydané dožadujúcej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že k vydaniu páchateľa nedôjde pre jeho smrť, útek alebo z iného dôvodu.

/2/ Dožiadaná zmluvná strana môže dočasne odložiť vydanie žiadaných vecí, ak sú potrebné v inom trestnom konaní.

/3/ Práva tretích osôb k veciam, ktoré boli vydané druhej zmluvnej strane, zostávajú nedotknuté. Po skončení trestného konania budú tieto veci vrátené zmluvnej strane, ktorá ich zas lala, alebo s jej súhlasom budú vydané priamo oprávneným osobám.

/4/ V prípade vydania vecí podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužijú predpisy obmedzujúce vývoz a dovoz vecí a devízových hodnôt.

Zmluvné strany si navzájom podávajú správy o právoplatných rozsudkoch v trestných veciach, ktoré súdy jednej zmluvnej strany vydali proti štátnym občanom druhej zmluvnej strany.

Na základe odôvodnenej žiadosti si zmluvné strany nedávajú aj správy o právoplatných rozsudkoch týkajúcich sa osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi dožadujúcej zmluvnej strany.

Zmluvné strany si na základe žiadosti zasielajú podľa možností odtlačky prstov odsúdených osôb uvedených v článkoch 82 a 83.

Zmluvné strany si na základe žiadosti zasielajú úplné informácie z registra trestov o štátnych občanoch druhej zmluvnej strany, ako aj informácie o neskorších rozhodnutiach týkajúcich sa týchto rozsudkov, ak odsúdenie podlieha zápisu do registra trestov podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej súd rozhodnutie vydal.

Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Prahe.

Táto zmluva sa uzaviera na päť rokov. Jej platnosť sa predlžuje vždy na ďalších päť rokov, ak ju nevypovie žiadna zo zmluvných strán diplomatickou cestou najmenej šesť mesiacov pred uplynutím práve prebiehajúceho päťročného obdobia.

/1/ Dňom, ktorým táto zmluva nadobudne platnosť, stratí platnosť Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných zo 4. júla 1961.

/2/ Ak platné zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou odkazujú na zmluvu uvedenú v ods. 1, týmto odkazom sa bude rozumie odkaz na túto zmluvu.

Táto zmluva bola spísaná vo Varšave dňa 21. decembra 1937 vo dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a poľskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Na dokaz toho uvedení splnomocnenci túto zmluvu podpísali a opatrili pečaťami.

Vzájemné vztah mezi Československou socialistickou republikou a Polskou lidovou republikou, založené na zásadách marxismu-leninismu a socialistického internacionalismu, se rozvíjejí v souladu se závěry XVII. sjezdu KSČ a X. sjezdu PSDS. Smluvně právním základem těchto vztahů je smlouva o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci z 1. března 1967.

K dynamickému rozvoji ve všech oblastech přispívají přátelská setkání na nejvyšší úrovni, jakož i jednání stranických a státních delegací obou států.

Další rozvoj československo-polských styků, a již po linii parlamentů, vlád, politických stran, Národní fronty ČSSR a Vlasteneckého hnutí národní obrody /PRON/, odborových a dalších organizací obou států - přes dosaženou vysokou úroveň - předpokládá další rozšiřování výměny zkušeností ze socialistické výstavby, jejich obohacování o nové formy a prohlubování vzájemného poznání.

K dalšímu zdokonalení systému spolupráce v právní oblasti a k zvýšení ochrany práv a oprávněných zájmů subjektů obou států významně přispěje i Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Polskou lidovou republikou o právní pomoci a úpravě právních vztahů ve věcech občanských, rodinných, pracovních a trestních, podepsaná ve Varšavě dne 21. 12. 1987.

Smlouva v 88 článcích rozdělených do čtyř částí upravuje všeobecné otázky spojené s poskytováním právní pomoci, obsahuje kolizní normy ve věcech občanských /včetně věcí dědických/, rodinných a pracovních, stanoví jurisdikční kriteria, upravuj podmínky uznání a výkonu rozhodnutí v těchto věcech, jakož i poskytování právní pomoci ve věcech trestních.

V prvé části, "Všeobecná ustanovení", je především potvrzen tzv. národní režim, konkretizovaný zvláště pro procesní oblast, platný pro fyzické i právnické osoby /čl. 1/. Smlouva zachovává praxí justičních orgánů definovaných v článku 2 odst. 1, osvědčený přímý styk při poskytování právní pomoci a navíc, na rozdíl od smlouvy z roku 1961 /vyhl. č. 66/1962 Sb./, umožňuje používání tiskopisů /čl. 6 odst. 3/, což přispěje k dalšímu podstatnému zkrácení a zhospodárnění řízení. Je vyloučen přímý styk čs. rozhodčích komisí s příslušnými orgány podle polského právního řádu /čl. 2 odst. 2, čl. 3 odst. 2/. Výjimky z přímého styku jsou stanoveny v čl. 3 odst. 3; bude probíhat prostřednictvím ústředních orgánů /čl. 3 odst. 4/, pokud nedojde k jiné dohodě. /Prostřednictvím ústředních orgánů budou rovněž zjišťovány např. právní informace - čl. 12; doklady o osobním stavu budou doručovány diplomatickou cestou, přičemž žádosti o ně mohou být zasílány příslušnému orgánu přímo - čl. 16 odst. 3, 4 a čl. 18 v souvislosti s čl. 3 odst. 2/.

Na základě zkušeností z provádění předchozí smlouvy je zvláštní pozornost věnována úpravě vyřizování dožádání v zájmu zajištění zákonných práv účastníků řízení /při doručování rozhodnutí viz. zejména čl. 7 odst. 1, čl. 10, čl. 54 a 55 v souvislosti s jeho výkonem/.

Druhá část smlouvy, obsahově nejrozsáhlejší, je rozdělena do sedmi hlav, v nichž jsou zakotveny kolizní a jurisdikční normy ve věcech občanských, rodinných a pracovních, upravena problematika náhrady nákladů řízení a samostatné řízení vykonávací.

Obecnou platnost pro tuto část smlouvy má článek 19, který způsobem přijatelným pro obě smluvní strany řeší ve svých důsledcích problematiku upravenou v § 83 o. s. ř. /zák. č. 78/193 Sb./.

Z věcí osobního stavu/§ 80 o. s. ř./ v hlavě I, této části smlouvy je upravena způsobilost k právům a právním úkonům fyzických a právnických osob a prohlášení za mrtvého /další pak upravuje hlava II. "Rodinné věci"/. Výjimku z pravomoci soudů při rozhodování o způsobilosti k právním úkonům, jakož i z použiti hmotného práva /čl. 21/ obsahuje čl. 22 odst. 3; odůvodněna je nečinností soudu jinak příslušné smluvní strany a potřebou řešit danou záležitost soudním rozhodnutím.

Ustanovení o rozvodu manželství /čl. 27/, obsažené v hlavě II., pamatuje na všechny eventuality, které se mohou vyskytnout jak z hlediska státního občanství manželů, tak i z hlediska jejich bydliště. Použití hmotného práva se řídí buď státním občanstvím manželů, jejich bydlištěm nebo zásadou lex fori. Pravomoc soudů smluvních stran pak vychází ze státního občanství manželů nebo jejich společného bydliště; pokud je nemají, je dána pravomoc soudů obou smluvních stran. V čl. 27 odst. 5 je stanovena pravomoc pro řízení o výchově a výživě nezletilých dětí spojeného s řízením o rozvod rodičů /úprava odpovídá § 113 odst. 1 o. s. ř./. Obdobným způsobem je řešena i otázka osobních a majetkových vztahů manželů /čl. 26/.

Právní vztahy mezi rodiči a dětmi, s výjimkou osvojení a opatrovnictví, jsou upraveny v čl. 29. Zásadně se řídí hmotným právem smluvní strany, jejíž státním občanem je dítě /odst. 1/, určení rodičovství - pojem zahrnuje i zjištění resp. popření mateřství známé právnímu řádu PLR - kriteriem státního občanství matky dítě v době jeho narození /odst. 2/. Pravomoc v těchto věcech je dána orgánům obou smluvních stran, výjimku však tvoří speciální ustanovení čl. 27 odst. 5.

Osvojení /čl. 31/ se řídí právním řádem určeným podle státního občanství osvojitele, pravomoc k řízení je určena týmž způsobem s výjimkou případu, kdy osvojují manželé, z nichž každý má státní občanství různé smluvní strany /pravomoc je stanovena podle jejich společného bydliště/. Vznik a zánik opatrovnictví se posuzuje podle právního řádu určeného státním občanstvím opatrovance. Pro právní vztahy mezi ním a opatrovníkem.je rozhodný hraniční určovatel lex fori. Pravomoc k řízení je.dána soudu smluvní strany, jejíž státním občanem je opatrovanec. Výjimky z této zásady, stanovené v článku 33 od st. 2 a článku 34 jsou odůvodněny nezbytností zásahu příslušného orgánu státu, kde se uvedený subjekt zdržuje nebo vhodností, aby byla dána pravomoc soudu smluvní strany, kde má opatrovanec bydliště, což zajistí možnost skutečné efektivního působení tohoto orgánu.

Hraničním určovatelem pro jiné druhy vyživovací povinnosti tj. mezi předky a potomky s výjimkou rodičů a dětí, mezi manžely, mezi rozvedenými manžely, příspěvek na výživu a úhradu některých nákladů neprovdané matce podle zákona o rodině, zákon č. 66/1983 Sb., úplné znění/ je místo bydliště oprávněného.

Hlava III. "Majetkové věci" osvědčeným způsobem upravuje formu právních úkonů i právní vztahy k ne,movitostem /s výjimkou dědění/. V článku 37 je upravena odpovědnost "ex contractu", v článku 38 "ex delicto".

Ve věcech dědických, hlava IV, je po zakotvení zásady stejného postavení občanů smluvních stran při nabývání majetku a práv děděním důsledně stanoveno použití štěpeného dědického statutu jak pro určení hmotného práva /čl. 40/, tak pro určení pravomoci orgánů smluvních stran /čl. 43/. Totéž je užito při úpravě institutu odúmrti /čl. 41/. I když tento pojem platný občanský zákoník výslovně neužívá /§ 462 zákona č. 70/1983 Sb./, je běžně znám v teorii čs. práva i smluvní praxi. Určitá práva a povinnosti smluvních stran ve věcech dědických jsou rovněž stanovena v platné konzulární úmluvě /vyhl. č. 83/1973 Sb., čl. 39, 40/.

Předkládaná smlouva, jako druhý dokument tohoto druhu po připravované smlouvě s MLR, upravuje výslovně věci pracovní v hlavě V. /čl. 45/. Je zde dána vůle stranám pracovně právního vztahu pro založení pravomoci a pro použití hmotného práva. Na rozdíl od zákona č. 97/1963 Sb., o mezinárodním právu soukromém a procesním nebo zmíněného dokumentu s MLR, není provedena zvláštní úprava pro pracovní poměr u dopravních organizací vzhledem k právnímu řádu PLR. I na tento vztah bude užita úprava v čl. 45 odst. 2.

Hlava VI. řeší problematiku nákladů řízení a osvobození od poplatků a různých záloh /na znalečné, tlumočné, i provedení dalších důkazů/. V čl. 51 jsou upraveny tzv. soudcovské lhůty s tím, že následky jejich nedodržení budou posuzovány podle lex fori.

V rámci této části smlouvy je upraveno i zvláštní řízení - řízení vykonávací - pro případ, že povinný nesplní dobrovolně, komu ukládá pravomocné a vykonatelné rozhodnutí. Vzhledem k tomu, že jde o výkon rozhodnutí na území druhé smluvní strany, je současně upraveno i jeho uznání /hlava VII/. Podle věcného rozsahu rozhodnutí rozlišuje smlouva rozhodnutí v nemajetkových a v majetkových věcech, umožňuje vykonat též předběžně vykonatelná rozhodnutí ve věcech výživného /čl. 52, 54 písm. a/, 55 odst. 2 písm. a/; viz § 162 odst. 2 o. s. ř./ i rozhodnutí o nákladech řízení. Smlouva vychází ze zásady, že uznání a výkon rozhodnutí vydaného příslušnými orgány jedné smluvní strany má být provedeno na území druhé smluvní strany bez dalšího zvláštního řízení, na základě neformálního postupu. Není tedy stanoveno zvláštní delibační řízení; uznání cizího rozhodnutí je řešeno jako předběžná otázka v souvislosti s jiným řízením. Důležité pro samotné uznávací a vykonávací řízení je ustanovení čl. 54 a 55 o podmínkách a náležitostech návrhu na zahájení řízení. Významné z hlediska zajištění práv účastníků řízení, zejména povinného, je ustanovení čl. 54 písm. c/ a čl. 55 odst. 2 písm. c/, které je třeba posuzovat v souvislosti s čl. 9 a 10 smlouvy.

Část třetí smlouvy je věnována poskytování právní pomoci ve věcech trestních.

Hlava I. upravuje pro praxi orgánů činných v trestním řízení účelný a nejvíce používaný institut převzetí trestního stíhání. Povinnost převzít stíhání je dána smluvním stranám pro soudně trestné činy /podle čs. právního řádu trestné činy a,přečiny/; žádat o zahájení stíhání je možné i v případě, že podle právního řádu dožádané strany je protiprávní jednání pouze přestupkem. Není zde tedy vázanost, jako v některých starších smlouvách, na tzv. extradiční delikty; rovněž je možné žádat o převzetí stíhání obyvatel smluvní strany, ne tedy pouze státních občanů. Do náležitostí žádosti převzetí stíhání resp. jejích příloh se promítá i ustanovení čl. 59 odst. 4 o nároku na náhradu škody /viz. čl. 60 odst. 2 písm. c//.

Závazek dožádané strany učinit opatření k návratu obviněného na území dožadující strany podle čl. 61 odst. 2 bude na čs. straně realizován - vzhledem k čs. právním předpisům - opatřeními správního charakteru.

Účelem institutu vydání, hlava II., je znemožnit pachateli trestného činu uniknout trestnímu stíhání nebo výkonu trestu tím, že uprchne do cizího státu. Vydávají se všechny osoby, které se zdržují na území dožádané strany /jedná se o širší okruh osob než v případě převzetí trestního stíhání, viz. čl. 59 odst. 1/ buď k trestnímu stíhání nebo k výkonu trestu. Čl. 65 stanoví omezení pro vydávání odpovídající trestněprávním předpisům smluvních stran /viz. § 21 odst. 1 zák. č. 140/1961 Sb., trestní zákon, § 11 zák. č. 141 /1961 Sb., o trestním řízení soudním; písm. e/ lánku zohledňuje skutečnost, že institut známý v PLR není upraven v čs. právu/. Vydání se provádí na základě žádosti /čl. 66/; tzv. vydávací vazbu řeší čl. 68 - 70. Na rozdíl od institutu převzetí trestního stíhání dožádaný stát nemůže bez souhlasu dožadujícího státu stíhat vydanou osobu, vykonat na ni trest, ani vydat třetímu státu pro jiný soudně trestný čin spáchaný před vydáním, než pro který bylo vydání povoleno. Tak jako při převzetí trestního stíhání /čl. 62/ i zde je stanovena povinnost oznámit bez předchozí žádosti výsledky trestního řízení vedeného proti vydané osobě /čl. 77/. V této hlavě je rovněž řešena problematika průvozu osoby vydané třetím státem /čl. 78 a 79/.

Do hlavy III. jsou zahrnuta zvláštní ustanovení o poskytování právní pomoci v trestních věcech, která řeší problematiku dočasného vydání svědků nalézajících se ve vazbě či výkonu trestu odnětí svobody, vydání věcí získaných trestným činem nebo jejich protihodnoty, důkazních předmětů v souvislosti s vydáním osoby a oznamování pravomocných rozsudků vydaných především proti státním občanům smluvních stran, jakož i zasílání výpisů z rejstříku trestů.

Úprava právní pomoci mezi oběma státy je pak završena tzv. Berlínskou úmluvu, vyhl. č. 123/1980 Sb., zakotvujíc institut předávání osob odsouzených v jednom smluvním státě k výkonu trestu odnětí svobody ve státě, jehož jsou státními občany.

Obvyklá závěrečná ustanovení jsou obsažena v části IV. smlouvy, upravují především datum jejího vstupu v platnost, jakož i vztah k předchozí smlouvě o právní pomoci.

Smlouva vychází z platné československé právní úpravy a její přijetí nevyžaduje změn v právním řádu ČSSR. Jedná se o významnou politickou smlouvu řešící spolupráci v oblasti upravované čs. zákony, která před ratifikací prezidentem republiky podléhá podle čl. 36 odst. 3 ústavního zákona č. 143/1968 Sb., o československé federaci,vyslovení souhlasu Federálního shromáždění.