Federální shromáždění ČSSR 1986 – 1990

Návrh schvalovacího usnesení:

Federální shromáždění Československé socialistické republiky souhlasí se Smlouvou mezi Československou socialistickou republikou a Polskou lidovou republikou o právní pomoci a úpravě právních vztahů ve věcech občanských, rodinných, pracovních a trestních, podepsanou ve Varšavě dne 21. prosince 1987.

Prezident Československej socialistickej republiky

a

Štátna rada Poľskej ľudovej republiky

vedení prianím ďalej rozvíja priateľské vzťahy medzi oboma štátmi v súlade so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou z 1. marca 1967 a

v snahe prehĺbiť a zdokonaliť vzájomné vzťahy oboch štátov v oblasti právnych stykov

sa rozhodli uzavrie túto zmluvu.

Na tento účel vymenovali za svojich splnomocnencov:

Prezident Československej socialistickej republiky

Bohuslava Chňoupka, ministra zahraničných vecí

Štátna rada Poľskej ľudovej republiky

Mariana Orzechowského, ministra zahraničných vecí

ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré vzájomne istili v riadnej a náležitej forme, sa dohodli takto:

/1/ Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

/2/ Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo obracať sa voľne a bez prekážok na orgány druhej zmluvnej strany príslušné vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonáva iné procesné úkony za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

/3/ Ustanovení a tejto zmluvy týkajúce sa štátnych občanov zmluvných strán sa použijú obdobne aj na právnické osoby zriadené podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej majú sídlo.

/1/ Súdy, prokuratúry, štátne notárstva /ďalej "justičné orgány"/ a iné orgány zmluvných strán činné v občianskych, rodinných a trestných veciach si poskytujúci v týchto veciach navzájom právnu pomoc.

/2/ V pracovných veciach si poskytujú navzájom právnu pomoc len súdy a prokuratúry.

/1/ Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní tejto zmluvy stýkajú navzájom priamo, ak nie je v tejto zmluve ustanovené inak.

/2/ Iné orgány činné v občianskych, rodinných a trestných veciach sa pri vykonávaní tejto zmluvy stýkajú prostredníctvom orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku, ak nie je v tejto zmluve ustanovené inak.

/3/ Pokiaľ ide o prevzatie trestného stíhania, vydávanie, prevoz, dočasné odovzdávanie osôb podľa článku 80 a oznamovanie odsúdenia, justičné orgány zmluvných strán sa stýkajú prostredníctvom svojich ústredných orgánov. Ústredné orgány sa môžu dohodnúť, že pri prevzatí trestného stíhania sa určené súdy a prokuratúry zmluvných strán budú stýkať navzájom priamo.

/4/ Ústrednými orgánmi v zmysle tejto zmluvy sú zo strany Československej socialistickej republiky: Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky; zo strany Poľskej ľudovej republiky: Generálna prokuratúra Poľskej ľudovej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Poľskej ľudovej republiky.

/1/ Orgány zmluvných strán vo vzájomných stykoch používajú pri vykonávaní tejto zmluvy vlastný úradný jazyk alebo ruský jazyk.

/2/ Ak podľa ustanovení tejto zmluvy treba pripojiť preklad zasielaných listín a dokladov do jazyka druhej zmluvnej strany, tie to preklady musia by vyhotovené súdnym tlmočníkom, diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom jednej zo zmluvných strán.

Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc výkonom jednotlivých procesných úkonov, najmä spisovaním, zasielaním a doručovaním listín, vykonávaním prehliadok, odnímaním a odovzdávaním vecných dôkazov, vykonávaním znaleckých posudkov, výsluchom účastníkov, obvinených, obžalovaných, svedkov a znalcov, výsluchom strán a iných osôb a výkonom rozhodnutí.

/1/ Dožiadanie o poskytnutie právnej pomoci musí obsahovať:

a/ označenie dožadujúceho orgánu,

b/ označenie dožiadaného orgánu,

c/ označenie veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc,

d/ meno a priezvisko účastníkov, obvinených, obžalovaných alebo odsúdených, miesto ich trvalého alebo prechodného pobytu, ich štátne občianstvo, povolanie a v trestných veciach podľa možnosti aj miesto a dátum narodenia a mená rodičov; u právnických osôb ich názov a sídlo,

e/ mená, priezviská a adresy zástupcov osôb, uvedených pod písmenom d/,

f/ predmet dožiadania a údaje, ktoré sú potrebné na jeho vybavenie, najmä mená, priezviská a adresy svedkov, ak sú známe,

g/ v trestných veciach i opis a označenie spáchaného súdne trestného činu.

/2/ Dožiadanie musí byť opatrené podpisom oprávnenej úradnej osoby a úradnou pečiatkou dožadujúceho orgánu.

/3/ Zmluvné strany môžu pri dožiadaní o právnu pomoc používa dvojjazyčné tlačivá.

/1/ Pri vybavovaní dožiadania použije dožiadaný orgán právne predpisy svojho štátu. Použije však spôsob vybavenia žiadaný dožadujúcim orgánom, ak to nie je v rozpore s právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

/2/ Ak dožiadaný orgán nie je príslušný, zašle dožiadanie príslušnému orgánu a upovedomí o tom dožadujúci orgán.

/3/ Ak nie je známa presná adresa osoby uvedenej v dožiadaní, dožiadaný orgán urobí potrebné opatrenia na jej zistenie.

/4/ Na požiadanie dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán včas oznámi dožadujúcemu orgánu a účastníkom konania miesto a čas vybavenia dožiadania.

/5/ Po vybavení dožiadania vráti dožiadaný orgán spisy dožadujúcemu orgánu; v prípadoch, v ktorých nebolo možné dožiadaniu vyhovieť, spisy vráti a súčasne oznámi dôvody, ktoré zabránili jeho vybaveniu.

/1/ Ak je v konaní pred justičnými orgánmi jednej zmluvnej strany potrebná osobná účasť svedka alebo znalca, ktorý má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, treba sa obráti na príslušný orgán druhej zmluvnej strany so žiadosťou o doručenie predvolania.

/2/ Predvolanie nesmie obsahovať hrozbu donútenia pre prípad nedostavenia sa.

/3/ Svedok alebo znalec, ktorý sa dostaví na predvolanie orgánu druhej zmluvnej strany, nesmie by na území tejto zmluvnej strany bez ohľadu na svoje štátne občianstvo stíhaný podľa trestných ani správnych predpisov ani vzatý do väzby, nesmie sa na ňom vykonať trest uložený súdom za súdne trestný čin, ktorý je premetom konania, v ktorom bol predvolaný, ani za iný čin, ktorý spáchal pred prekročením štátnych hraníc dožadujúcej zmluvnej strany alebo za súdne trestný čin, ktorý by vyplynul z jeho výpovede.

/4/ Túto ochranu však svedok alebo znalec stratí, ak neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany do týždňa po tom, keď mu dožadujúci orgán oznámi, že jeho prítomnosť už nie je potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý svedok alebo znalec nemohol opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany bez svojho zavinenia.

/5/ Svedok alebo znalec má právo na náhradu nákladov na cestu a pobyt, ako aj ušlého zárobku a znalec okrem toho aj na znalečné. V predvolaní sa uvedie, aké náhrady svedkovi alebo znalcovi patria. Na žiadosť svedka alebo znalca dožadujúca zmluvná strana poskytne zálohu na náhradu nákladov.

Dožiadaný orgán doručí písomnosti podľa právnych predpisov svojho štátu, ak doručovaná písomnosť je napísaná v jazyku dožiadanej zmluvnej strany alebo je k nej pripojený overený preklad do tohto jazyka. Inak doručí písomnosť adresátovi, ak je ochotný ju dobrovoľne prevziať.

Dokladom o doručení je potvrdenie o prevzatí opatrené dátumom doručenia, podpismi doručujúceho a príjemcu a odtlačkom pečiatky doručujúceho orgánu alebo osvedčenie doručujúceho orgánu potvrdzujúce dátum, miesto a spôsob doručenia. Ak sa doručovaná písomnosť zašle vo dvoch vyhotoveniach, prijatie písomnosti a vykonané doručenie sa môže potvrdiť aj na druhom rovnopise.

/1/ Každá zo zmluvných strán znáša všetky trovy vzniknuté pri poskytovaní právnej pomoci na svojom území.

/2/ Dožiadaný orgán oznámi dožadujúcemu orgánu výšku vzniknutých trov. Ak dožadujúci orgán náhradu trov vymôže od osoby, ktorá je povinná ju zaplatiť, náhrada trov zostane na dožadujúcej zmluvnej strane.

/1/ Ústredné orgány zmluvných strán si vzájomne zasielajú najdôležitejšie zákonné predpisy z oblasti občianskeho rodinného, pracovného a trestného pláva.

/2/ Ústredné orgány zmluvných strán si na základe žiadosti poskytujú informácie o svojich právnych predpisoch, ako aj informácie o praxi justičných orgánov.

Ak sa podľa tejto zmluvy buď odovzdávať veci alebo devízové hodnoty z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany alebo sa budú odovzdáva diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany, bude potrebné dodržiavať príslušné právne predpisy zmluvnej strany, ktorej orgán veci alebo devízové hodnoty odovzdáva.

/1/ Justičné orgány zmluvných strán si na základe žiadosti poskytujú pomoc pri zisťovaní adries osôb zdržiavajúcich sa na ich území.

/2/ Ak sa u justičného orgánu jednej zmluvnej strany uplatní nárok na výživné proti osobe, ktorá sa zdržiava na území druhej zmluvnej strany, justičný orgán tejto zmluvnej strany poskytne na základe žiadosti pomoc aj pri zistení zamestnávateľa tejto osoby, ako aj výšky príjmu, ktorý dosahuje.

/1/ Listiny, ktoré vydal, alebo overil príslušný orgán jednej zmluvnej strany a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, podpisom oprávnenej úradnej osoby, sa použijú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To isté platí i pre odpisy a preklady listín, ktoré overil príslušný orgán.

/2/ Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, na území druhej zmluvnej strany majú dôkaznú moc verejných listín.

/1/ Príslušné orgány zmluvných strán si budú navzájom zasielať výpisy z matrík týkajúce sa zápisov o štátnych občanoch jednej zmluvnej strany v matrikách druhej zmluvnej strany. Výpisy sa budú zasiela ihneď po vykonaní zápisu do matrík, a to bezplatne diplomatickou cestou.

/2/ Ustanovenie ods. 1 sa použije aj v tom prípade, keď v matrike jednej zmluvnej strany sa vykonajú dodatočné zápisy, zmeny alebo opravy v zápisoch o osobnom stave štátnych občanov druhej zmluvnej strany. V tomto prípade sa výpis z matriky zasiela s vykonanými zmenami a doplneniami.

/3/ Matričné úrady jednej zmluvnej strany zašlú na žiadosť orgánov druhej zmluvnej strany žiadané výpisy pre úradnú potrebu bezplatne diplomatickou cestou.

/9/ Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej strany o zaslanie výpisu z matriky možno zaslať priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad pri odovzdaní vyberie od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu.

Zmluvné strany si budú navzájom zasiela odpisy právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany.

Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej strany o vydanie a zaslanie listín o vzdelaní, o odpracovaných rokoch alebo iných listín o osobných alebo majetkových právach a záujmoch tých to občanov možno zaslať priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad pri odovzdaní vyberie od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu.

Ak je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy daná právomoc na konanie justičných orgánov oboch zmluvných strán a návrh na začatie konania bol podaný jednému z nich, je vylúčená právomoc justičného orgánu druhej zmluvnej strany.

/1/ Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je tá to osoba štátnym občanom.

/2/ Spôsobilosť právnickej osoby na práva a právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, podľa ktorého právnická osoba vznikla.

Ak táto zmluva neustanovuje inak, právomoc na konanie o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je daná súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnú. Tento súd použije právny poriadok svojho štátu, ak v tejto zmluve nie je ustanovené inak.

/1/ Ak súd jednej zmluvnej strany zistí, že u štátneho občana druhej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko na jej území, sú dôvody na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, upovedomí o tom príslušný súd druhej zmluvnej strany.

/2/ V neodkladných prípadoch môže súd uvedený v ods. 1 urobí predbežné opatrenia potrebné na ochranu tejto osoby alebo jej majetku. Odpisy týchto opatrení sa zašlú príslušnému súdu druhej zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je táto osoba.

/3/ Ak súd druhej zmluvnej strany, ktorý bol upovedomený o dôvodoch pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, nezačne do troch mesiacov konanie, alebo sa v tejto lehote nevyjadrí, konanie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony začne súd tej zmluvnej strany, na území ktorej má tento štátny občan bydlisko. V takomto prípade rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže by vyslovené len z dôvodov, ktoré sú určené právnymi poriadkami obidvoch zmluvných strán. Rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa zašle príslušnému súdu druhej zmluvnej strany.

Ustanovenia článkov 21 a 22 sa Použijú obdobne i pri vrátení alebo zmene spôsobilosti na právne úkony.

/1/ Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.

/2/ Právomoc na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je daná súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba, ktorá má by vyhlásená za mŕtvu, v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.

/3/ Súd jednej zmluvnej strany môže vyhlási štátneho občana druhej zmluvnej strany za mŕtveho:

a/ na návrh osoby, ktorá mieni uplatniť nárok vyplývajúci z dedičského alebo manželského majetkového práva na nehnuteľnosť nezvestného alebo zomrelého nachádzajúcu sa na území zmluvnej strany, ktorej súd uskutočňuje konanie,

b/ na návrh manžela nezvestného alebo zomrelého, ktorý v čase podania návrhu má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, ktorej súd uskutočňuje konanie.

/4/ Rozhodnutia vynesené podľa ods. 3 majú právne dôsledky len na území zmluvnej strany, ktorej súd o veci rozhodol.

/1/ Podmienky uzavretia manželstva sa spravujú pre každú osobu, ktorá mieni uzavrie manželstvo, právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom.

/2/ Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území sa manželstvo uzaviera.

/3/ Forma uzavretia manželstva pred oprávneným diplomatickým zástupcom alebo konzulárnym úradníkom sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorá diplomatického zástupcu alebo konzulárneho úradníka vyslala.

/1/ Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi v čase podania návrhu.

/2/ Ak v čase podania návrhu jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, ich osobné a majetkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území majú spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvne strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, pred ktorej súdom sa uskutočňuje konanie.

/3/ Na rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov podľa ods. 1 je daná právomoc súdu tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú manželia v čase podania návrhu.

/4/ Na rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov podľa ods. 2 je daná právomoc súdu tej zmluvnej strany, na ktorej území majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, právomoc je daná súdom oboch zmluvných strán.

/1/ Rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú manželia v čase začatia konania.

/2/ Ak v čase začatia konania jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej majú spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, pred súdom ktorej sa uskutočňuje konanie.

/3/ Právomoc na konanie o rozvode podľa ods. 1 je daná súdu tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi si manželia v čase začatia konania.

/4/ Právomoc na konanie o rozvode podľa ods. 2 je daná súdu tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, právomoc na konanie je daná súdom oboch zmluvných strán.

/5/ Súd, ktorý má právomoc na konanie o rozvode manželstva rodičov, má právomoc aj na konanie o výchove a výžive maloletých detí.

/1/ Určenie, či tu je alebo nie je manželstvo alebo určenie neplatnosti manželstva sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, podľa ktorej treba posudzovať uzavretie manželstva.

/2/ Na určenie právomoci súdu sa obdobne použije článok 27.

/1/ Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane výživy dieťaťa, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa; ak štátne občianstvo dieťaťa nie je známe, spravujú sa právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko.

/2/ Určenie a zapretie rodičovstva určitej osoby, ako aj uznanie rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je matka dieťaťa v čase jeho narodenia; ak štátne občianstvo matky nie je známe, spravuje sa právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dieťa narodilo. Pokiaľ ide o formu uznania otcovstva, postačí, ak sa postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na zemí ktorej k uznaniu došlo.

/3/ Vo veciach uvedených v ods. 1 a 2 je daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán; to sa vzťahuje aj na uznávanie rodičovstva.

/1/ Ostatné druhy vyživovacej povinnosti podľa rodinného práva sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné.

/2/ Právomoc vo veciach uvedených v ods. 1 je daná súdu zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné.

/1/ Osvojenie sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase podania návrhu na osvojenie.

/2/ Na osvojenie musí dať súhlas osvojované dieťa, ako aj jeho zákonný zástupca a štátne orgány tejto zmluvnej strany, ak to vyžadujú právne predpisy zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojované dieťa.

/3/ Ak dieťa osvojujú manželia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, musia by splnené podmienky ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

/4/ Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa obdobne vzťahujú na premenu a zrušenie osvojenia.

/5/ Na konanie o osvojení, jeho premene alebo o zrušení osvojenia je daná právomoc súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase podania návrhu; v prípade uvedenom v ods. 3 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na ktorej území manželia majú alebo naposledy mali spoločné bydlisko.

/1/ Ak táto zmluva neustanovuje inak, vznik a zánik opatrovníctva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorej je alebo sa má ustanoviť opatrovník.

/2/ Právne vzťahy medzi opatrovníkom a opatrovancom sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej sád ustanovil opatrovníka.

/3/ Povinnosť prijať funkciu opatrovníka sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorá má by ustanovená za opatrovníka.

/4/ Ak štátny občan, ktorému má by ustanovený opatrovník, má bydlisko na území jednej zmluvnej strany, za opatrovníka sa môže ustanoviť aj štátny občan druhej zmluvnej strany za predpokladu, že má bydlisko na území zmluvnej strany, kde sa má opatrovníctvo vykonáva, a že jeho ustanovenie najlepšie vyhovuje záujmom opatrovanca.

/5/ Na konanie o opatrovníctve je daná právomoc súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec.

/1/ Ak sú na ochranu záujmov štátneho občana jednej zmluvnej strany, ktorého bydlisko, pobyt alebo majetok je na území druhej zmluvnej strany, potrebné opatrenia, súd tejto zmluvnej strany bez odkladu o tom upovedomí súd uvedený v článku 32 ods. 5.

/2/ V neodkladných prípadoch môže súd druhej zmluvnej strany vykonať primerané dočasné opatrenia podľa právneho poriadku svojho štátu, musí však o tom bez odkladu upovedomiť súd uvedený v článku 32 ods. 5. Dočasné opatrenia zostanú v platnosti až do iného rozhodnutia tohto súdu.

/1/ Súd uvedený v článku 32 ods. 5 môže preniesť vedenie opatrovníctva na súd druhej zmluvnej strany, ak opatrovanec má bydlisko alebo majetok na území tejto zmluvnej strany. Prenesenie sa stane účinné, ak dožiadaný súd vedenie opatrovníctva prevezme a upovedomí o tom dožadujúci súd.

/2/ Súd, na ktorý bola prenesená právomoc podať ods. 1, rozhoduje podať právneho poriadku svojho štátu.

/1/ Forma právneho úkonu sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorým sa spravuje samotný právny úkon. Stačí však, ak sa postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa právny úkon urobil.

/2/ Forma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť.

Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť a na konanie o nich je daná právomoc orgánu tejto zmluvnej strany.

/1/ Zmluvné záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej bola uzavretá dohoda, ak sa jej účastníci nedohodli na použití iného právneho poriadku, ktorý sa týka záväzkov.

/2/ Vo veciach uvedených v ods. 1 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má odporca bydlisko alebo sídlo. Právomoc je daná aj súdu zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko alebo sídlo navrhovateľ, za predpokladu, že na tomto území je predmet sporu alebo majetok odporcu.

/3/ Právomoc uvedenú v ods. 2 môžu účastníci zmluvného záväzkového vzťahu zmení dohodou.

/1/ Zodpovednosť za spôsobenú škodu nevyplývajúcu zo zmluvných záväzkov /porušenia právnych povinností/ sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej došlo ku konaniu alebo udalosti zakladajúcej nárok. Ak škodca aj poškodený je štátnym občanom tej istej zmluvnej strany, nárok na náhradu škody sa spravuje právnym poriadkom tejto zmluvnej strany.

/2/ Na konanie o náhrade škody je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej došlo k vzniku škody, alebo na území ktorej má škodca bydlisko. Právomoc je daná aj súdu zmluvnej strany, na území ktorej má poškodený bydlisko, ak na tomto území je škodcov majetok.

/1/ Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu nadobúda majetok alebo práva na území druhej zmluvnej strany dedením zo zákona alebo zo závetu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako jej vlastní štátni občania.

/2/ Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu v závete nakladať so svojím majetkom nachádzajúcim sa na území druhej zmluvnej strany.

/1/ Dedenie hnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti.

/2/ Dedenie nehnuteľností sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

/3/ Posúdenie otázky, či ide o hnuteľnosť alebo nehnuteľnosť, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa tento majetok nachádza.

Ak podľa právneho poriadku zmluvnej strany určeného v článku 40 nie sú dedičia, hnuteľnosti nadobudne zmluvná strana, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti a nehnuteľnosti zmluvná strana, na území ktorej sa nachádzajú.

/1/ Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj právne účinky vád prejavu vôle, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase zriadenia alebo zrušenia závetu.

/2/ Forma zriadenia alebo zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase právneho úkonu, ktorým sa zriadi 1 alebo zrušil závet. Stačí však, ak sa postupovalo podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bol zriadený alebo zrušený závet.

/3/ Ustanovenia ods. 1 a 2 sa obdobne použijú na vydedenie, ak je upravené právnym poriadkom zmluvnej strany.

/1/ Na prerokovanie hnuteľného dedičstva je daná právomoc justičného orgánu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti.

/2/ Na prerokovanie nehnuteľného dedičstva je daná právomoc justičného orgánu zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

/3/ Ak predmetom dedičstva sú len hnuteľnosti, ktoré zostali po smrti štátneho občana jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany, prejedná celé dedičstvo na návrh dediča príslušný justičný orgán tejto zmluvnej strany, ak s tým súhlasia všetci známi dedičia.

Na vyhlásenie závetu je daná právomoc justičného orgánu zmluvnej strany, na území ktorej je závet. Justičnému orgánu príslušnému na prejednanie dedičstva treba zaslať overený odpis závetu a zápisnice o jeho vyhlásení.

/1/ Účastníci sa môžu dohodnú, že pracovný pomer sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia.

/2/ Ak nedošlo k dohode podľa ods. 1, vznik, zmena a zánik pracovného pomeru, ako aj nároky z neho vyplývajúce sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej pracovník vykonáva, vykonával alebo mal vykonávať prácu. Ak pracovník vykonáva prácu na zemí jednej zmluvnej strany na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo na území druhej zmluvnej strany, vznik, zmena a zánik pracovného pomeru, ako aj nároky z neho vyplývajúce sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má organizácia sídlo.

/3/ Vo veciach uvedených v ods. 2 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej pracovník vykonáva, vykonával alebo mal vykonáva prácu. Rovnako je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má odporca bydlisko /sídlo/, ako aj na území ktorej má navrhovateľ bydlisko /sídlo/, ak sa na tomto území nachádza predmet sporu alebo majetok odporcu.

/4/ Právomoc určenú v ods. 3 môžu účastníci pracovno právnych vzťahov zmeniť dohodou.