Všimněme si, k jakým posunům v diskusi docházelo. Dokonce to došlo tak daleko, že pozornost, věnovaná životnímu prostředí, kterou ta či ona strana ve svém programu má, se identifikuje s pozorností věnovanou zřízení toho, či onoho nového orgánu. To není seriózní argumentace, a neměla by být používána.
Stejně tak je seriózní označit citaci stanovisek ústavních orgánů, a já tu citaci ještě o jednu za chvíli doplním, plus na to vázané doporučení ústavně právních výborů za pokračování ve starých praktikách. Poslanec, který to tak označil, si patrně myslel, že z těch či oněch důvodů, o nichž se nebudu šířit, mne to může říci ... Proč ale nenašel v sobě dost odvahy, aby totéž řekl na adresu České národní rady, Slovenské národní rady, federální vlády a osobně pana Čarnogurského. Jistě by se mu za takovou charakteristiku oprávněně poděkoval!
A nyní ono doplnění stanovisek orgánů, o nichž zde už byla řeč. Výbor SNR pro životní prostředí na své schůzi 3. 5. 1990 nesouhlasil s iniciativním návrhem výborů pro životní prostředí Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění na ústavní zákon o zřízení Federálního výboru pro životní prostředí (tisk 406).
Výbor SNR pro životní prostředí na své schůzi 3. 5. 1990 nesouhlasil s iniciativním návrhem výborů pro životní prostředí Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění na zákon, kterým se mění a doplňuje zákon č. 194/1988 Sb., o působnosti federálních ústředních orgánů státní správy (tisk 407).
Než své vystoupení skončím, dovolte mi jednu jedinou poznámku. Problematika ochrany životního prostředí v rámci federace - protože v rámci republik už je o ní podle názoru všech diskutujících postaráno - se zde ztotožňuje se zřízením nebo nezřízením určitého federálního orgánu, a to teď a hned. Nezlobte se, ale trochu to působí dojmem starostlivosti o určitá místa a určité osoby. Dejme nejprve federální vládě čas, aby v duchu vystoupení paní ministryně Kořínkové předvedla co v oblasti ochrany a tvorby životního prostředí dělá, a vyjádřeme se k tomu potom. Možná, že skutečně dospějeme k názoru, že nejde o to, jak se který orgán jmenuje, zda je samostatný nebo nesamostatný, ale co v rámci, který federaci zde přísluší, skutečně dělá.
V duchu závěrů ústavně právních
výborů znovu doporučuji, aby tisky 406 a
407 na této společné schůzi sněmoven
nebyly projednávány. Děkuji vám.
Předsedající místopředseda FS Z. Jičínský: Rozprava skončila. Přistoupíme k hlasování. Hlasovat se bude o tomto návrhu ústavně právních výborů. Jestliže návrh ústavně právních výborů bude přijat, nebude o tomto jednáno. Pokud by přijat nebyl, budou výbory povinny se sejít a návrhy ústavního a normálního zákona se zabývat tak, aby na této schůzi bylo možno je meritorně projednat. Návrh formuloval doktor Masopust. Ústavně právní výbory doporučují, aby návrh ústavního zákona i s ním spojený návrh zákona ve znění tisků 406 a 407 nebyly na této schůzi projednávány.
Nejprve hlasují poslanci zvolení ve Sněmovně lidu, kterých je přítomno 148. Ptám se, kdo je pro tento návrh tak, jak jsem jej nyní formuloval, nechť zvedne ruku. (Hlasuje se.) (Čtyřicet šest.) Čtyřicet šest. Děkuji.
Kdo je proti tomuto návrhu? (Sedmdesát.) Sedmdesát.
Kdo se zdržel hlasování? (Dvacet devět.) Dvacet devět. Děkuji.
Sněmovna lidu návrh ústavně právních výborů odmítá. (Potlesk.)
Prosím o hlasování ve Sněmovně národů, hlasují její obě části dohromady. Je přítomen 51 poslanec Sněmovny národů zvolený v České republice a 49 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské republice. Ptám se poslanců Sněmovny národů, kdo souhlasí s návrhem ústavně právních výborů na odložení těchto návrhů ústavního a normálního zákona z jednání této schůze? (Hlasuje se.) (Čtyřicet osm.) Čtyřicet osm.
Kdo je proti? (Třicet devět.) Třicet devět.
Zbytek se zdržel, nebudeme ani počítat.
Závěr je takový, že tento návrh ústavně právních výborů sněmovny nepřijaly. Z toho vyplývá nezbytnost, aby předsedové výborů, které tento návrh projednávaly, tj. předsedové výborů pro plán a rozpočet, pro životní prostředí a ústavně právní, se dohodly v době polední přestávky na tom, jak tyto dva návrhy ústavního zákona a zákona projednají tak, aby o nich tato schůze Federálního shromáždění mohla ještě jednat. Nyní jednání k tomuto bodu končíme.
Slovo má předseda Federálního shromáždění.
Předseda FS A. Dubček: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, terajším zasadnutím uzatvárame novú, krátku, ale významnú kapitolu našej parlamentnej činnosti medzi novembrovou revolúciou a slobodnými voľbami.
Ak uvážime, že 17. novembra došlo k násilnému potlačeniu pražskej manifestácie, pri ktorej som - okrem iných - bol aj ja orgánmi ministerstva vnútra zadržaný do neskorých večerných hodín, že 29. novembra 1989 bol zrušený 4. článok československej Ústavy, že 28. decembra 1989 došlo k prvej rekonštrukcii Federálneho zhromaždenia, pri ktorej ma zvolili za jeho predsedu, a potom, keď zvážime, že 29. decembra 1989 sa stal Václav Havel prezidentom republiky a že ešte počas januára a februára 1990 sa konali ďalšie rekonštrukcie nášho zboru, ktoré vlastne sa skončili až 30. marca, zistíme, že čas vymeraný pre našu činnosť, bol nepredstaviteľne krátky.
To predurčovalo zložitosť našej neľahkej práce, kedy sme mali vykonať veľmi rozsiahlu zákonodarnú činnosť.
Naša história a azda ani parlament inde nemá takú obdobu, čo do časového obdobia a rovnako i do rozsahu prác.
A túto prácu sme mali urobiť ako parlament, obmedzený spôsobom svojho vzniku a postavený pred úlohu obnoviť v našej krajine opravdivý parlamentarizmus, ktorý bol do tejto doby umlčovaný.
Čo sme za tejto situácie a za 4 mesiace dokázali vykonať?
Predovšetkým sa začal parlament správať ako pluralitný.
Naše zasadania sa neraz stali miestom bojového stretávania sa názorov. Hlasovanie nebolo nikdy vopred isté. Parlament začal plniť svoju funkciu v rodiacom sa demokratickom systéme Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri vzrastajúcej úlohe dvoch národných rád.
Jeho základnou úlohou bolo vytvárať nové zákony - ako základ budúceho právneho poriadku.
V podstate možno rozdeliť našu zákonodarnú činnosť do dvoch oblastí.
Prvú tvoria politické zákony, ktoré potvrdzujú nezvratnosť cesty nastúpenej v novembri 1989. Vytvárajú právne záruky občianskych slobôd a ľudských práv, pluralitného politického systému, slobodných volieb a demokratického rozvoja našej spoločnosti.
Prijali sme zákony o voľbách, politických stranách, o združovaní, zákon tlačový, o štátnom občianstve, aj celý rad ďalších v oblasti občianskych práv.
Federálne zhromaždenie tak splatilo dlh Helsinskej následnej konferencii o občianskych právach a slobodách.
Druhú skupinu tvoria hospodárske zákony. Ich hlavným poslaním je vytvoriť zákonné predpoklady prechodu k trhovému mechanizmu a vstupu do svetovej hospodárskej sústavy s cieľom obstáť v hospodárskej súťaži a vyhnúť sa sociálnym otrasom. Vytvoriť základy ekonomickej plurality. Sú to zákony o štátnom podniku, účastinných spoločnostiach, o súkromnom podnikaní, o zahraničnej účasti a celý rad ďalších zákonov.
Zaoberali sme sa aj zákonnými úpravami mnohých ďalších oblastí života spoločnosti, ako napríklad školstvom, Akadémiou vied, odbormi, vojenskou službou, sociálnym zabezpečením a ďalšími.
V podstate sme takto položili po rokoch stagnácie základy novej parlamentnej demokracie, zaručujúcej politickú pluralitu a základné práva a slobodu nášho občana.
Na dokreslenie našej práce, i ako odpoveď na údajné otáľanie, uvediem niektoré fakty.
Náš parlament od januára, vrátane predlôh, ktoré schválil do konca tohto zasadnutia, teda asi za 4 mesiace, prijal 63 zákonov.
Táto prax nemá obdobu, pokiaľ som sa mohol informovať, v žiadnom parlamente v Európe.
Od začiatku decembra 12 spoločných schôdzí zahrnulo 24 dní rokovaní. Výbory zasadali v poslednom čase v podstate nepretržite.
Výsledky našej práce, samozrejme, nemôžeme preceňovať. Nebola bez nedostatkov. Boli hlavne preto, že sme rokovali pod tlakom veľkého časového napätia.
Neboli sme parlamentom dokonalým. Nedokázali sme pracovať vždy dosť vynaliezavo.
Museli sme sa učiť aj na vlastných nedostatkoch. Preto tiež vidím hlavnú slabinu v tom, že sme niekedy priveľa diskutovali.
V takejto mnohovravnosti sme nedokázali vždy vykonať dostatočne kvalifikovanú oponentúru, či už pri prijímaní zákonov, alebo pri kontrole vládnej činnosti.
Nie vždy sme dokázali vyvinúť rýchlu vlastnú zákonodarnú iniciatívu. Kvalita nami odovzdanej a nepopierateľne veľmi rozsiahlej práce nebola vždy vo všetkom dokonalá. Život a prax, podľa môjho názoru, nás v ďalšom poučí a mnohé z toho, čo sme nestačili dopracovať, bude upravené a bude nepochybne dopracované a dá podnet na novelizáciu toho, čo sme eventuálne nepostrehli.
Kvantum nevyhnutných - zdôrazňujem nevyhnutných - zákonov sme boli povinní prerokovať. Neraz sa čakalo na návrhy, ba sme sa ich u vlády museli aj domáhať. Neskôr sa pomery obrátili. Boli sme časovo zavalení množstvom predlôh, ktoré si vynútili až unáhlené tempo. Neraz to bolo v rozpore s rokovacím poriadkom Federálneho zhromaždenia a demokratickým prejavom. Bola to revolučná doba a tá diktovala i náš postup. Dovolím si to oprávnene konštatovať.
Napriek týmto výhradám môžeme však, podľa môjho názoru, povedať, že sme začali novú historickú kapitolu československého parlamentarizmu. Naša parlamentná práca je spojená aj s činnosťou federálnej vlády. Neraz som ju musel listom upozorňovať na problémy, ktoré nám parlamentnú prácu sťažujú.
Po rekonštrukcii vlády sme sa časovo i pracovne ocitli na jednej lodi. Chcel by som pri ukončení práce parlamentu tiež úprimne povedať, že vláda národného porozumenia pod vedením predsedu pána Mariána Čalfu v tomto zložitom prelomovom období splnila svoje poslanie.
Myslím si, že máme aj určité právo a povinnosť formulovať niektoré námety a skúsenosti pre ďalšiu činnosť parlamentu. Predovšetkým mi vyvstáva trvalá úloha upevnenia našej štátnosti. Pre osudy tohto štátu je rozhodujúce posilnenie štátnosti oboch republík a na ich základe upevňovanie našej federácie. Preto sme podporovali úsilie oboch národných rád, Českej a Slovenskej, o ich vlastnú identitu a upevňovanie miesta v politickom a mocenskom systéme. Zvolili sme cestu spolupráce. Zúčastnil som sa zasadnutí plén Českej i Slovenskej národnej rady. Neraz som rokoval s vedením jednej i druhej národnej rady, aj s ich predsedníctvami.
Rozhodne dnes je postavenie, autorita národných rád neporovnateľne vyššie ako bola pred 4 mesiacmi. Je to ich zásluha. Nazdávam sa, že sme k tomu prispeli aj my, najmä uvážlivou politikou posilňovania orgánov národných republík a spoluprácou Federálneho zhromaždenia s národnými radami.
Najviac problémov sa v našej práci sústredilo okolo názvu republiky. Nechcem znova pripomínať celú históriu. Myslím, že je pre nás všetkých, a to nielen tu v parlamente, poučná.
Spory odhalili mnohé slabiny našej práce, rad predsudkov i vášní, ktoré ešte prežívajú.
Objavili sa aj extrémne názory, ktoré - ako potvrdil výsledok nereprezentujú názor naprostej väčšiny Čechov a Slovákov.
Napriek tomu však sú tu a nie sú zanedbateľné. Rozdúchavanie nacionálnych extrémov by sa nemalo v našej spoločnosti tolerovať. Rozvaha a uvážlivosť, tolerancia a porozumenie napokon predsa len prevážili.
Zjednotili sme sa v presvedčení, že oba národy - Česi a Slováci, majú a môžu žiť v spoločnom štáte v zhode a v spolupráci na prospech obidvoch národov.
Zvíťazila československá vzájomnosť.
Snažil som sa k tomu v záverečnom dohodovaní prispieť.
Som rád, že úspešne. Som stúpencom česko-slovenskej vzájomnosti.
Budúcnosť obidvoch našich národov - podľa môjho názoru bude spočívať v našom spoločnom štáte.
Smerovanie do integrovanej Európy by predsa nemalo byť dezintegráciou všestranných a najmä hospodárskych, politických a kultúrnych vzťahov medzi obidvomi národmi a republikami.
Určitý pokrok sme dosiahli aj na poli kontroly činnosti vlády.
Ak predtým si vláda bola vopred istá, že jej program, jej bilancia vykonanej práce v parlamente prejde hladko, dnes to už povedať nemôže. Niekedy sa zdá, že parlament tým, že o práci vlády bojovne diskutuje, zdržuje priebeh vecí. To je však len povrchné zdanie. Dôsledná parlamentná kontrola nad činnosťou vlády zo strany najvyššieho orgánu štátu vychádza zo zákona.
Povedal by som, že sa aspoň z časti počas nášho provizória stala skutočnosťou.
Dokladom toho sú interpelácie, i veľmi zodpovedný prístup pri prerokúvaní návrhov vo výboroch.
Nedokázali sme však včas, zásadnejšie, rozhodnejšie vystúpiť proti opatreniam o negatívnych dôsledkoch, o ktorých nás informovalo množstvo listov i vlastné skúsenosti. Napríklad - otvorenie hraníc, devalvácia koruny voči západným voľne zmeniteľným menám, následovné vykupovanie nášho tovaru, vrátane potravín, atď.
Chceli sme tiež zlepšiť odbornú úroveň našich rokovaní. Nie vždy sa to podarilo.
Pomerne málo sme využívali expertízy, či priame vystúpenia odborníkov z praxe vo výboroch.
Ani úroveň odborných služieb poskytovaných poslancom sa výrazne nezmenila.
Príslušné zložky aparátu Federálneho zhromaždenia túto funkciu zďaleka neplnia. Vyplývajú predovšetkým z nedostatku pracovníkov schopných koncepčne myslieť a riadiť, z nedostatočného technického vybavenia archívu a knižnice, z nedoriešenej organizácie dokumentačnej služby, vrátane obehu legislatívnych predlôh a pod.
Všetko toto doriešiť čaká nový parlament.
Zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň pracovníkov Kancelárie, služby pre poslancov, moderné informačné a dokumentačné stredisko, hlasovaciu a sčítaciu techniku, to bude úloha, ktorú bude nutné v budúcom období realizovať.
Nech však sa nám pripíše k dobru, že sme si tento nedostatok plne uvedomili, hoci pre nedostatok času, odbornej prípravy ľudí a systému práce Kancelárie Federálneho zhromaždenia sme ho nedokázali odstrániť.
Preto Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vytvorí z poslancov a pracovníkov Kancelárie FZ komisiu, pripravenú ešte pred ustanovujúcou schôdzou nového Federálneho zhromaždenia predložiť mu koncepciu činnosti a organizácie Kancelárie, aby bola schopná zabezpečiť na úrovni európskych parlamentov odbornú a materiálnu pomoc poslancom.
Osobitnú kapitolu v našej činnosti tvorí zahraničná aktivita Federálneho zhromaždenia.
Smerovala k podpore nášho návratu z dlhodobej izolácie do Európy a sveta.
Na tento cieľ sa orientuje naša zahraničná politika, prispieva celá politická reprezentácia našej krajiny, pán prezident republiky, predseda a členovia federálnej a národných vlád, členovia zastupiteľských zborov.
Už 17. januára som požiadal o udelenie štatútu hosťa v jednom z najvýznamnejších európskych orgánov - v Rade Európy. Pri ďalšom rokovaní poslancov Jozefa Stanka a Bohuslava Kučeru podporil našu žiadosť Výbor Rady Európy pre nečlenské štáty. Pri našom rokovaní s predsedom Rady Európy pánom Björckom bola vyslovená podpora nášmu úsiliu o vstup do Európy, ktorá bola jednoznačne potvrdená pri našich rokovaniach s predsedom Rady Európskych spoločenstiev pánom Collinsom.
Navyše bola s ním prerokovaná otázka reálnosti zapojenia Československa do spolupráce s Európskymi spoločenstvami na základe Memoranda našej federálnej vlády.
Schválením našich zákonov, týkajúcich sa najmä občianskych práv a slobôd a hospodárskej plurality sme splnili základné podmienky pre priznanie štatútu hosťa v parlamente Rady Európy.
10. mája 1990 to v Štrasburgu oficiálne prevezme pán prezident Havel. Bude to náš významný krok pri vstupe do Európy.
Problematika nášho vstupu do spoločenstva európskych národov sa plne premietla v našich rokovaniach o politických a hospodárskych stykoch.
Bola témou i mojich oficiálnych návštev vo Francúzsku, Rakúsku, v Španielsku, rokovania pri preberaní Ceny Andreja Sacharova v Štrasburgu a ďalších, o čom bola Predsedníctvu FZ predložená správa.
Sem patrí aj vystúpenie prof. Jičínskeho, pána Kukrála a ďalších predstaviteľov Federálneho zhromaždenia.
Na pôde Federálneho zhromaždenia bolo veľa prijatí zahraničných oficiálnych i neoficiálnych hostí, predstaviteľov politických a hospodárskych kruhov. Veľa bolo i našich vystúpení v zahraničných oznamovacích prostriedkoch.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem z tejto tribúny poďakovať všetkým, čo nám pomáhali prekonať ťažkosti a upevniť výsledky novembrového hnutia, v ktorom rozhodujúcu úlohu zohralo Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu.
Neváhali vziať na seba najväčšiu ťarchu zodpovednosti.
Treba však poďakovať aj všetkým ostatným poslancom - príslušníkom iných politických strán či nezávislým, za pracovnú atmosféru parlamentu. Všetko pozitívne z uplynulého obdobia by sa malo stať trvalou inšpiráciou pre budúcu prácu parlamentu.
Nie vždy sa parlament kladne prezentoval v očiach našich občanov.
Prejavila sa aj nekázeň niektorých poslancov. Napriek tomu náš parlament obstál pred dôverou občanov.
Pre nich a v ich záujme sme ako celok intenzívne pracovali.
Snažili sme sa - a dovoľte, aby som to vyslovil aj ako námet budúcemu parlamentu - prekonať úzke stranícke záujmy, či prebujelé partajníctvo.
Umne bude treba nájsť cestu prakticky použiteľnú, pracovnú a bohatú na výsledky v ďalšom období. Vstupujeme do volebnej kampane. Federálne zhromaždenie končí svoju činnosť.
Iste hovorím aj za vás, ak poviem, že by sme si priali, aby nový parlament, ktorý vzíde zo slobodných volieb, bol dôstojným zástancov ideálov, ktoré dostala do vienka naša spoločnosť v novembri a decembri 1989, a ktoré sme vtesnali do zákonodarstva v priebehu týchto štyroch mesiacov.
Po voľbách ešte čaká terajšie predsedníctvo Federálneho zhromaždenia úloha zvolať v zákonom stanovenej lehote ustanovujúce schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov, na ktorých bude uskutočnená voľba predsedov, podpredsedov a členov predsedníctva snemovní, ustanovené ich výbory a zvolení členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Toto sa zpracováva pre plán práce Predsedníctva.
Pre Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia je pripravený časový harmonogram aj pre prvú spoločnú schôdzu snemovní, pre voľbu predsedu Federálneho zhromaždenia, prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia.
Podľa tohto časového programu do 7. júla, v súlade s ústavnými predpismi Federálne zhromaždenie zvolí vo Vladislavskej sále Pražského hradu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dvojročné funkčné obdobie a prerokuje programové vyhlásenie novo menovanej federálnej vlády.
Budúci parlament čaká základná úloha - pripraviť a prijať novú Ústavu slobodnej, demokratickej, pluralitnej, sociálne spravodlivej federatívnej republiky obidvoch našich národov a spoluobčanov ostatných národností.
Domnievam sa, že by posilnilo demokratický vývoj
našej spoločnosti, keby Federálnemu zhromaždeniu
boli podriadené niektoré štátne inštitúcie,
ktorým pripadá významná úloha
v rozvoji našej demokracie a trhovej ekonomiky.