Kjótsky dohovor je do istej miery vzorom pre vypracovávanie
národných zákonných noriem v oblasti
colníctva. Pretože ide o rozsiahlu zmluvnú
úpravu a úprava národných predpisov
môže mať aj ekonomické dopady, bola daná
možnosť vyslovovať výhrady k jej jednotlivým
zmluvným ustanoveniam a tieto výhrady revidovať
každé tri roky. Federálne ministerstvo zahraničního
obchodu a jeho Ústredná colná správa
v návrhu na prijatie tohto dohovoru odporúča,
aby boli prijímané tie prílohy Kjótskeho
dohovoru, ktoré sú v súlade s československým
právnvm poriadkom, a abv po postupnom vytvorení
podmienok boli v budúcnosti navrhnuté na prijatie
aj ďalšie prílohy bez toho, aby bolo potrebné
vyslovovať výhrady k niektorým zmluvným
ustanoveniam. Preto predložený materiál obsahuje
návrh na prijatie Kjótskeho dohovoru a jeho príloh
A2, A3, A4 a C1. Predpokladá sa, že ďalšie
zmeny čs. právneho poriadku v colnej oblasti vyplynú
z uskutočnenej úpravy ekonomických zákonov.
pretože pri prech ode československého hospodárstva
na trhový mechanizmus sa prejaví jednak potreba
ochrany československého trhu nielen v oblastiach
neobchodného. ale aj obchodného tovaru, ďalej
úprava niektorých otázok, ktoré nebolo
potrebné dosiaľ regulovať.
Navrhovaný dohovor už bol prijatý veľkým
počtom členských štátov Rady
pre colnú spoluprácu a preto má rozsiahlu
platnosť. Túto zmluvnú úpravu privítajú
aj medzinárodné odborné organizácie
a z nich hlavne obchodné a dopravné, ktoré
sa ňou riadia pri zabezpečovaní svojich činností.
V súčasnej dobe začalo ďalšie kolo
medzinárodných konaní, lebo tento Kjótsky
dohovor bol podpísaný v r. 1973, ktoré majú
za cieľ ďalej rozpracovať jednotlivé ustanovenia
Kjótskeho dohovoru tak podrobne, aby na jej základe
došlo k vytvoreniu čo najjednotnejšej zmluvnej
úpravy colných otázok a tým došlo
k likvidácii rozdielov nielen medzi colnými predpismi
jednotlivých štátov, ale aj medzi jednotlivými
zoskupeniami štátov. Preto schválenie návrhu
na prijatie Kjótskeho dohovoru je treba považovať
za dôležitý krok k medzinárodnej harmonizácii
colných predpisov a tým takisto k odstráneniu
radu prekážok. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem ministrovi Barčákovi. Vládny
návrh bol prikázaný na prerokovanie ústavnoprávnym
výborom, zahraničným, branným a bezpečnostným,
výborom pre priemysel, dopravu a obchod a výborom
pre poľnohospodárstvo a výživu obidvoch
snemovní. Prosím spoločného spravodajcu
výborov Snemovne ľudu poslanca Viktora Sidora, aby
predniesol spravodajskú správu.
Společný zpravodaj výborů SL
poslanec V. Sidor: Vážený pán
podpredseda, vážené poslankyne, vážení
poslanci, vládny návrh, ktorým sa predkladá
Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej
republiky na odsúhlasenie Medzinárodný dohovor
o zjednodušení a zosúladení colných
režimov, podpísaný v Kjóte 18. 5. 1973
a jeho prílohy - tlač 201 - prerokovali výbory
ústavnoprávne, branné a bezpečnostné,
pre priemysel, dopravu a obchod a výbory pre poľnohospodárstvo
a výživu Snemovne ľudu a Snemovne národov.
Výbory považujú tento medzinárodný
dohovor, ktorý sa stal medzinárodným colným
kodexom s rozsiahlou platnosťou za dôležitý
a potrebný. Prispeje k nevyhnutnému zosúladeniu
colných režimov a v celom komplexe aj k odstráneniu
zásadných rozdielov medzi národnými
colnými režimami jednotlivých zmluvných
štátov. Jeho prínos spočíva v
tom, že uskutočnením zmluvných záväzkov
obsiahnutých v jednotlivých prílohách
tohto medzinárodného dohovoru sa postupne zjednotia
colné predpisy zmluvných strán a tým
sa aj zjednoduší a uľahčí uzatváranie
medzinárodných obchodov.
Podľa článku 11 sa môže zmluvnou
stranou dohovoru stať každý členský
štát Rady pre colnú spoluprácu a každý
členský štát Organizácie spojených
národov, alebo v nich špecializovaných organizácií,
ktorý prijme aspoň jednu jeho prílohu.
Výbory snemovní odporúčajú,
aby sa Československo stalo zmluvnou stranou tohto medzinárodného
dohovoru prístupom k nemu. Majú však výhradu
k článku 13 dohovoru, ktorý obsahuje ustanovenie
o uskutočňovaní dohovoru závislými
krajinami. Výbory považujú odstránenie
článku 13 za rozporné s Deklaráciou
o poskytovaní nezávislosti koloniálnym územiam
a národom, ktorá bola prijatá na 15. zasadnutí
Valného zhromaždenia OSN v roku 1960, za prekonané.
Vo výboroch sme ďalej posudzovali súladnosť
ustanovení príloh dohovoru s československým
právnym poriadkom. Časť príloh je celkom
v súlade s naším právnym poriadkom.
Niektoré odlišné ustanovenia boli v posledných
rokoch zosúladené s ustanoveniami jednotlivých
príloh, predovšetkým pri zmene vykonávacích
predpisov v colnom zákone č. 44/74 Zb.
Niektoré ďalšie rozpory budú odstránené
v novele colného zákona, ktorá sa bude prerokúvať
v dohľadnom čase, čím sa vytvoria predpoklady
pre prijatie ďalších príloh.
Výbory vzali tiež do úvahy, že prijatie
ďalších príloh závisí na
zmenách nášho právneho poriadku, ku
ktorým postupne dochádza. Niektoré prílohy
však nemožno akceptovať, pretože upravujú
režim, ktorý nie je výhodný pre československý
colný systém.
Pre Československo je užitočné, aby
sa stalo zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru
o zjednodušení a zosúladení colných
režimov, podpísaný v Kjóte 18. 5. 1973,
a jeho príloh.
Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne
ľudu odporúčam Snemovni ľudu vysloviť
súhlas, aby sa Československá republika stala
zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru a jeho
príloh tlač 201.
Zároveň odporúčam, aby sa urobilo
vyhlásenie, že ustanovenie článku 13
dohovoru je v rozpore s deklaráciou o poskytnuní
nezávislosti koloniálnym územiam a národom,
prijatej na 15. zasadnutí Volného zhromaždenia
OSN v roku 1960, preto ho Československá socialistická
republika považuje za prekonané. Ďakujem.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem poslanci V. Sidorovi. Za výbory Snemovny národov
prednesie spoločnú spravodajskú správu
poslanec V. Vokál.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
V. Vokál: Vážený pane předsedající,
vážené poslankyně, poslanci, vážení
hosté, závazek obsažený v článku
2 Úmluvy, který na sebe přístupem
k ní každá smluvní strana bere - podporovat
sjednocení a sladění celních režimů
v rozsahu, v jakém přijímá spolu s
ní i její přílohy, aniž se přitom
smluvní straně brání používat
zákonná omezení plynoucí z jejich
národního zákonodárství, je
nepochybně akceptuschopný. Připojuji se tak
ke zpravodajské zprávě poslance Sidora. Vzhledem
k tomu, že článek 5 Úmluvy umožňuje
straně vznést výhrady vůči
příloze přijímané nebo i přijaté,
plně podporuji - a to bych chtěl zejména
zdůraznit - v souladu s tím učiněnou
výhradu k ustanovení článku 13, kterou
i výbory Sněmovny národů - ústavně
právní, branný a bezpečnostní,
pro zemědělství a výživu a pro
průmysl, dopravu a obchod plně ve svých jednáních
podpořily. Jako společný zpravodaj výše
uvedených výborů Sněmovny národů
doporučuji proto Sněmovně národů
vládní návrh, kterým se předkládá
Federálnímu shromáždění
k souhlasu Mezinárodní úmluva o zjednodušení
a sladění celních režimů, podepsaná
v Kjótu dne 18. března 1973 a její čtyři
přílohy ve znění parlamentního
tisku 201, včetně návrhu usnesení
schválit. Děkuji za pozornost.
Přesedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem poslancovi Vokálovi. Otváram rozpravu
k tomuto bodu programu. Písomne sa zatiaľ nikto neprihlásil.
Žiada o slovo niekto z poslancov? Poslanec Filkus.
Poslanec SL R. Filkus (VPN) : Zjednodušenie
colných režimov je ohromná vec pre ekonomiku.
Pritom každá ekonomika bude na toto reagovať
najmä podľa toho, aké sú špecifiká
jej trhu a to z hľadiska štruktúry, otvorenosti,
rovnováhy a pod.
Napríklad viem, že od r. 1992 v Európskych
spoločenstvách sa v rámci nového usporiadania
colnej politiky ušetrí veľké množstvo
pracovníkov pôsobiacich v tejto oblasti. Chcel by
som vedieť ako sa zásahy zamerané na zjednotenie
colných predpisov, budú dotýkať špecifík
nášho československého trhu a ako sa
prejavia z pohľadu ďalších efektov na tomto
trhu. Najväčšou špecifikou nášho
trhu je, že je doposiaľ málo vyvinutý
a z toho titulu aj málo citeľný. Okrem toho
treba vedieť, že československý trh má
svoje špecifiká najmä z hľadiska štruktúry
ekonomiky, jej globálne nerovnovážneho stavu,
inflačného procesu a pod. V tejto súvislosti
mám dve otázky.
Rád by som sa opýtal, či viete odhadnúť
tendencie, ktoré sa v dôsledku zjednodušenia
colných režimov prejavia v raste zamestnanosti pracovníkov
colnej správy? A druhá otázka - či
toto zjednodušenie bude adekvátne efektom, ktoré
sa z tohto titulu dosiahne vo vzťahu ku spomínaným
špecifikám nášho československého
trhu? Ďakujem. To je všetko.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Ďakujem poslancovi Filkusovi. Kto chce ďalej vystúpiť
v rozprave? (Nikdo.) Nikto. Prosím pána ministra
Barčáka, aby reagoval, odpovedal na otázky
a reagoval na odporučenia spravodajcov.
Ministr zahraničního obchodu ČSSR A.
Barčák: Chcel by som povedať, čo
sa týka spravodajcov. Výhrada k článku
13 je v poriadku. Má skôr politický, deklaratívny
charakter, než vecné naplnenie dohovoru. Domnievam
sa, že je to teda v poriadku, je to súčasťou
nášho prihlásenia sa k Dohode.
Čo sa týka otázok pána poslanca Filkusa,
je potrebné povedať asi toto. Príloh je zhruba
28, alebo 30. Pristupujeme teraz ku štyrom prílohám.
Pretože ďalšie, ktoré sú, sú
zatiaľ v rozpore s našim právnym poriadkom. Mali
by sme urobiť také opatrenie, ktoré by ušetrilo
prácu Federálneho zhromaždenia, mohli by sme
ako vláda požiadať o splnomocňujúce
ustanovenie, ktoré by nám umožňovalo
postup k prílohám bez toho, aby sa rozšírenie
prerokovávalo vždy vo Federálnom zhromaždení.
Inak by sa dalo odpovedať na otázky asi takto. Čo
sa týka zamestnanosti, podstatný vplyv nebude. Zmenia
sa niektoré dokumenty a doklady v colnom obehu a postupne
tak, ako budeme prijímať ďalšie prílohy,
bude sa zjednodušovať colný styk.
Myslím, že zatiaľ budeme stále fungovať
aj v špecifike československého zatiaľ
neexistujúceho trhu (ale nejaký trh predsa existuje
aj u nás). Budeme musieť postupovať podľa
našich špecifík a zákonných opatrení.
Problémy sú pomerne široké. Nedá
sa povedať, že by sme sa mohli pripojiť k ďalším
prílohám, ktoré dohovor má, že
by sa k nim dalo pristúpiť bez toho, že by sa
od základu zmenili právne ustanovenia v celom rade
zákonov, občianskom, hospodárskom, v ekonomických
zákonoch, ktoré budú predkladané alebo
platia.
Myslím, že aj pre špecifiku československého
trhu bude dohovor vyhovovať, pretože to zjednoduší
odbavovanie, či zjednotí dokumentáciu. Napríklad
sa mení klasifikácia pôvodu tovaru. Zatiaľ
máme pôvod tovaru podľa krajiny obchodu, teraz
budeme uvádzať podľa pôvodu tovaru, kde
sa vyrobil, tzn. krajiny pôvodcu a nie obchodu.
Nie som ešte taký zabehnutý, aby som mohol
povedať, že viem, čo by sa dalo, alebo nedalo
ešte urobit. Odporúčal by som, ak by to bolo
akceptovateľné, ešte jednu zmenu uznesenia. V
prípade, že nie je teraz možné, potom
ju budeme predkladať pri pripájaní sa k ďalším
prílohám, že by v uznesení, tak ako
je napísané v tlači 201, sme mali dať
ešte dodatok: Za ako je napísané A2, A3, A4
a C1, by sa napísalo - bez výhrad, u ostatných
príloh splnomocňuje Federálne zhromaždenie
vládu ČSSR, aby po odstránení zákonných
prekážok oznámila depozitárom Dohovoru
ich prijatie Československou socialistickou republikou".
Vrátil by som sa k vysvetleniu, tak ako som to mal v úvodnom
slove. Nemôžeme sa pripojiť k ďalším
prílohám, pretože sú v rozpore s našou
terajšou zákonnou praxou. Sú niektoré,
ku ktorým sa nebudeme môcť nikdy pripojiť,
lebo je tam, povedzme, plavba v pobrežných vodách.
Ostatné prílohy, ktoré sú realizovateľné,
by sme mohli takýmto splnomocnením riešiť,
dodatočne sa k nim pripojiť a tým ušetriť
prácu poslancov. Tým by sme sem nemuseli s každou
ďalšou prílohou chodiť. Tým by sa
aj dosiahlo toho, čo mal asi poslanec Filkus na mysli,
aby sme zjednodušili prácu colnej služby a colného
systému, ktorý u nás máme. Ďakujem.
Předsedající předseda SN J.
Stank: Aj my ďakujeme. Ďakujem pánovi ministrovi
Barčákovi. Pýtam sa pána poslanca
Filkusa, či je spokojný s odpoveďou. (Ano.)
Ďakujem. Žiadajú o slovo spoloční
spravodajcovia? (Ne.)
Teraz sa musíme vysporiadať s návrhom predneseným
pánom ministrom. Je to určitý problém.
Osobne si netrúfam odporúčať to snemovniam
a neviem, či predsedovia ÚPV by sa eventuálne
mohli vyjadriť.
Ministr zahraničního obchodu ČSSR A.
Barčák: Chcel by som ešte upresniť,
že nemóžeme pristúpiť k ďalším
prílohám preto, že sú proti nášmu
zákonnému poriadku. Ak sa odstráni zmenou
nejakého zákonného poriadku táto výhrada,
môžeme k ďalšej prílohe pristúpiť.
Ak je teraz navrhnutý tento návrh uznesenia, v tom
prípade nemôžeme pristúpiť automaticky
a musíme prísť do parlamentu a povedať,
okrem prílohy A2, A3, A4 ... chceli by sme ešte C2,
C5, C8 ... a za dva týždne či dva mesiace znovu
bude nejaká zákonná zmena, a pretože
sa odstráni zákonná prekážka,
ktorá je v inom zákonnom usporiadaní, prídeme
opäť s návrhom pre A8, B5, C12 ... Takto budeme
stále pribiehať a budeme sa schádzať tak
často, ako sa nám budú meniť jednotlivé
zákonné ustanovenia.
Znamená to, že k žiadnemu pripojeniu alebo medzinárodnému
záväzku z československej strany nemôže
dôjsť po takomto splnomocnení vlády,
ak nie je Federálnym zhromaždením odstránená
zákonná prekážka, ktorá musí
prejsť aj parlamentom. V prípade, že to komplikuje
rokovací poriadok a muselo by sa ísť späť
do výborov, tak by sme mohli uznesenie nechať v takom
stave ako je, ten dodatok by som stiahol a pri najbližšom
prerokovaní ďalších bodov by sme prišli
s pozmeňujúcim návrhom uznesenia v tomto
zmysle.
Předsedající předseda SN J. Stank:
Odporúčam, pán minister, aby bol tento
posledný tvoj návrh prijatý, to znamená,
že by to prešlo výbormi a dodatočne by
sa to prijalo.
Môžeme teda hlasovať. Rozprava je ukončená.
V zasadacej sieni je prítomných 148 poslancov Snemovne
ľudu, 46 poslancov Snemovne národov zvolených
v Českej republike a 58 poslanco Snemovne národov
zvolených v Slovenskej republike. Obidve snemovne sú
uznášania schopné. Chcel by som len pripomenúť,
že 46 poslancov Snemovne národov zvolených
v Českej republike je práve trojpätinová
väčšina, kvalifikovaná väčšina,
ktorá je potrebná pri hlasovaní o ústavných
zákonoch. To znamená, prijatý by bol zákon
v takomto prípade, len keby všetci hlasovali za. Tohto
zákona sa to samozrejme netýka. Pripomínam
však, že táto neprítomnosť je zarážajúca.
Zatiaľ sú teda snemovne uznášania schopné.
Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto z poslancov tejto snemovne súhlasí s návrhom
uznesenia, uvedenom v parlamentnej tlači 201 a s odporúčaním
spoločného spravodajcu výborov Snemovne ľudu,
nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Poslanci Snemovne ľudu súhlasia s návrhom uznesenia
uvedenom v tlači 201.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, ktoré je uvedené v parlamentnej tlači 201, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.)
Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Poslanci Snemovne národov súhlasia s návrhom
uznesenia.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní
konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí,
aby Československá socialistická republika
sa stala zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru
o zjednodušení a zosúladení colných
režimov podpísaného v Kjóte 18. mája
1983 a jeho príloh A2, o dočasných skladoch
tovaru, A3. o colných formalitách vzťahujúcich
sa na obchodné dopravné prostriedky, A4. o colnom
prepúšťaní zásob a C1. o vývoze
tovaru do voľného obehu v cudzine s tým, že
sa urobí vyhlásenie tohto znenia. Ustanovenie článku
13 Dohovoru je v rozpore s deklaráciou nezávislosti
koloniálnym územím a národom, ktorá
bola prijatá na 15. zasadnutí Valného zhromaždenia
OSN v roku 1960 a Československá socialistická
republika ho preto považuje za prekonaný.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 156, SL
č. 243, SN č. 253)
Ďalej máme na programe
Prosím ministra dopravy ČSSR Ing. Františka
Podlenu, aby návrh odôvodnil.
Ministr dopravy ČSSR F. Podlena: Pane první
místopředsedo, dámy a pánové
poslanci, především mi dovolte krátkou
poznámku. I když moje dočasná nepřítomnost
byla řádně omluvena u předsedy Federálního
shromáždění, považuji za svou povinnost
se omluvit i vám, nebylo to z žádných
malicherných důvodů. Chtěl bych říci,
že souběžně vedu zásadní
jednání o některých dopravních
otázkách s ministrem dopravy Polské republiky.