Federální shromáždění ČSSR, 1986 – 1990 Společné schůze SL a SN

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu: Bartončík, Belko, Bartošková, Fojtík, Géci, Kontríková, Kováč, Kubinský, Kuljovský, Paulechová, Petrželková, Štrbová, Téra, Turek, Zaorálek

4 poslanci rezignovali

Sněmovny národů zvolení v České republice: Balánová, Glac, Hadrava, Řehková, Slavětínský

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice: Ivaničová, Kočtúch, Kováč, Kovář, Muržic, Rusnák, Šádek

(Schůze opět zahájena v 9.35 hodin.)

Předsedající předseda SN J. Stank: Vážené Federálne zhromaždenie, vážené poslankyne a poslanci, otváram druhý deň rokovania 26. spoločnej schôdze. Pokračujeme v prerokúvaní nášho programu. Na programe je

Prosím pána ministra Vladimíra Príkazského, aby vládou predložený návrh odôvodnil.

Ministr vlády ČSSR V. Príkazský: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, federálna vláda predložila návrh zákona o niektorých opatreniach v oblasti periodickej tlače a ostatných masových informačných prostriedkoch, ktorý vám predkladáme po prerokovaní v ústavnoprávnych výboroch a vo výboroch pre kultúru a výchovu Snemovne ľudu a Snemovne národov pod názvom "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 81/66 Zb., o periodickej tlači a ostatných masových informačných prostriedkoch". Zmeny máte pred sebou, ide o tlač 320.

Chcel by som zdôrazniť, že ide o čiastkové zmeny, ktoré majú v duchu zmien v našej spoločnosti rýchlo odstrániť najpálčivejšie problémy a deformácie na tomto úseku. Celá táto oblasť si vyžaduje celkom nové a komplexné úpravy, ktoré s ohľadom na krátky čas a v nadväznosti na všetky ostatné právne aspekty nebolo možné pripraviť. Ide o zmeny, ktorým už sám život pripravil priestor. Rád by som zdôraznil tieto aspekty zmien:

1. Ruší sa cenzúra, ktorá bola zavedená zákonom číslo 84/1968 Zb. a opäť platí § 17 zák. čís. 81/66 Zb.

2. Doterajší zákon umožňoval vydávať periodiká len určitým subjektom, a to za podmienky plnenia ich spoločenskej úlohy. Spolu s definíciou poslania periodickej tlače a ostatných masových informačných prostriedkov, ktorú zákon práve tak ohsahoval, a ktorú tiež vláda navrhla vypustiť, (pretože tak mal štát vlastne nástroj, ktorý zneužíval proti pôsobeniu masových informačných prostriedkov i proti registrácii, tzn., že bránil vzniku a vydávaniu nových periodík, ktoré sa mocenským štruktúram nepáčili), navrhujeme zrušiť tieto ustanovenia a navrhujeme priznať možnosť vydávať periodiká i československým právnickým osobám, československým občanom a pri udelení osobitného súhlasu aj iným právnickým a fyzickým osobám.

Návrh obsahuje i liberalizačné spružnenie celého registračného systému tým, že skracuje lehoty a tým, že má v sebe i obranu proti nečinnosti registrujúceho orgánu. Obsahuje obmedzenie dôvodov pre zrušenie platnosti registrácie, a tým aj oprávnenosti vydávať periodiká tak, aby túto možnosť nebolo možné zneužiť pre perzekúciu či šikanovanie vydávateľa.

Ďalšie iniciatívne návrhy úprav tlačového zákona tým, že bol jeho text zbavený (nie celkom dokonale) ideologického balastu minulých rokov, navrhli poslanci tak, ako si to vypočujte v spravodajskej správe.

Chcem poďakovať poslancom za spoluprácu pri tvorbe tohto zákona a na záver by som všetkých chcel požiadať o porozumenie pri tvorbe nového zákona, pretože celú túto oblasť musíme presne zmapovať a už teraz pracuje skupina, ktorá sa snaží dokonale zosúladiť nový tlačový zákon už pri jeho zrode s medzinárodnými záväzkami v tejto oblasti.

Prijatie tohto zákona považuje vláda nielen za výhradný právny akt, ale aj za čin navýsosť politický. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem pánovi ministrovi Príkazskému. Návrhy prerokovali výbory ústavnoprávne a pre kultúru a výchovu oboch snemovní. Spravodajskú správu výborov Snemovne ľudu prednesie spoločný spravodajca Peter Zeman. Prosím, aby sa ujal slova.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec P. Zeman: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, tlačové zákony boli vždy objektívnym odrazom snáh o demokraciu vo verejnom živote. Domnievam sa, že tlačové právo je jedným z najzávažnejších ústavných práv, zaručujúcich demokratické slobody občanov v spoločnosti. Dodnes platí tlačový zákon č. 81/66 Zb., ktorý nevyhovoval už ani pred novembrom 1989. Tento zákon o periodickej tlači a ostatných masových informačných prostriedkoch legalizoval predbežnú cenzúru. Znením neskorších predpisov v apríli 1968 bola potom cenzúra zrušená, ale po vpáde vojsk bola v septembri 1968 opäť právne pripustená.

Pretože chceme, aby boli v súvislosti so zásadnými demokratizačnými zmenami v našej spoločnosti dosiahnuté rýchle zmeny zákona o periodickej tlači, aby boli odstránené základné právne prekážky slobodného pôsobenia hromadných oznamovacích prostriedkov, súhlasíme s vládnym návrhom zákona o niektorých opatreniach v oblasti periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov.

Konštatujeme, že všetky pripomienky výboru Federálneho zhromaždenia pre kultúru a výchovu ako aj SNR a syndikátu novinárov boli akceptované a do návrhu zapracované.

Treba však zdôrazniť, že navrhovaná novela platného zákona nevyjadruje celú škálu aktuálnych problémov. Preto je potrebné v nädvaznosti na novú Ústavu ČSSR pripraviť úplne nový tlačový zákon. Požadujeme, aby k jeho tvorbe boli prizvané aj profesné novinárske organizácie a to Syndikát novinárov Českej republiky a Slovenský syndikát novinárov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu odporúčam poslancom Snemovne ľudu, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 81/1966 Zb., o periodickej tlači a ostatných informačných prostriedkoch (tlač 280) v znení spoločnej správy (tlač 320) schválili.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Zemanovi. Slovo má spoločná spravodajkyňa Dana Hornáčková.

Společná zpravodajka výborů SN poslankyně D. Hornáčková: Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výborov Snemovne národov sa pripájam k správe, ktorú predniesol spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu.

Návrh zákona bol prikázaný na prerokovanie iba výborom pre kultúru a výchovu a ústavnoprávnym výborom Snemovne ľudu a Snemovne národov. Výsledkom ich rokovania je spoločná správa výborov (tlač 320) , ktorú máte k dispozícii.

Ako členka ústavnoprávnych výborov by som vás chcela informovať o najpodstatnejších zmenách legislatívnej povahy, ktoré odporučili ústavnoprávne výbory.

Naše výbory pri posudzovaní návrhu zákona vychádzali z toho, že aj keď ide len o čiastkovú novelu a bude nutné pripraviť úplne novú právnu úpravu tlačového zákona, predsa by vládny návrh zákona mal obsahovať všetky žiadúce zmeny tak, aby nové znenie tlačového zákona čo najviac zodpovedalo súčasným podmienkam a potrehám. Z tohto hľadiska dospeli ústavnoprávne výbory k záveru, že návrh sa nevysporiadal so všetkými ustanoveniami tlačového zákona, ktoré už v porovnaní so spoločenskou realitou nemôžu obstáť.

Ústavnoprávne výbory sa zhodli na tom, že dôsledky zrušenia § 2 zákona, ktorý upravuje spoločenské poslanie tlače a zrušenia výrazu "politicko-ideový program" v novej úprave § 6 písmena h) zákona bolo treba premietnuť aj do ďalších ustanovení zákona, aby tlačový zákon nebol po novele rozporný. Ide predovšetkým o § 10 až 13, ktoré vo svojom pôvodnom znení zrejme úplne neobstoja, ale nehľadiac na to návrh novely s ich novelizáciou vôbec nerátal.

Navyše - tieto ustanovenia sú v pôvodnej podobe v dnešnej situácii absolútne nevyhovujúce, pretože obsahujú rad formulácii politickej a ideologickej povahy, ktorému chýba normatívny význam.

Práve tak aj ponechanie doterajšej obmedzujúcej úpravy rozširovania periodickej tlače v § 21 tlačového zákona bezo zmeny pokladajú ústavnoprávne výbory za nemožné. Preto sa v spoločnej správe výborov odporúča nová a pre vydávateľa podstatne výhodnejšia formulácia § 21. Vo vládnom návrhu zákona bolo treba napraviť aj ďalšie drobnejšie nedostatky či chyby, a preto obsah spoločnej správy výborov je pomerne ohsiahly.

Pokiaľ ide o ústavnoprávnu stránku návrhu zákona, záležitosti tlače a iných informačných prostriedkov patria podľa článku 8 odsek 1 písmeno o) ústavného zákona č. 143/1968 Zb., o československej federácii, do spoločnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky a obidvoch republík. Podľa článku 28 citovaného ústavného zákona rozdelenie tejto pôsobnosti stanoví zákon Federálneho zhromaždenia. Podľa § 1 písmeno c) zákona č. 167/1966 Zb., prijímanie zákonodarnej úpravy na úseku tlače a iných informačných prostriedkov patrí do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, čím je v zmysle článku 37 odsek 1 písmeno b) ústavného zákona č. 143/1968 Zb., daná zákonodarná právomoc Federálnemu zhromaždeniu. Ústavnoprávna stránka návrhu zákona je, podľa mojej mienky, v poriadku.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výborov Snemovne národov odporúčam Snemovni národov, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/1966 Zb., o periodickej tlači a o ostatných informačných prostriedkoch (tlač 280) schválila, a to v upravenom znení podľa spoločnej správy výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 320). Ďakujem.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslankyni Hornáčkovej. Do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Pýtam sa, chce niekto vystúpiť k tomuto návrhu, alebo k spravodajským správam? Nikto nežiada o slovo? (Nikdo se nehlásil.)

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

V zasadacej sále je prítomných 157 poslancov Snemovne ľudu, 60 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a 61 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike. Obidve snemovne sú uznášania schopné.

Najskôr prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto z nich súhlasí s návrhom zákona v znení spoločnej správy spravodajkyne výborov snemovne, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.)

Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Poslanci Snemovne národov zákon schválili.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto z nich súhlasí s návrhom zákona v znení spoločnej správy výborov a podľa odporúčania spoločného spravodajcu výborov Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Poslanci Snemovne ľudu zákon schválili.

Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní konštatujem , že Federálne zhromaždenie schválilo zákon o niektorých opatreniach v oblasti periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov.

Ďalej máme na programe

Za navrhovateľa - iniciatívnu skupinu - návrh odôvodní poslanec Leo Dvořák.

Poslanec SL L. Dvořák: Vážený pane předsedo, vážený pane předsedající, vážené poslankyně a poslanci, pokud před sebou máte tisk 332, úvodem vás prosím, abyste si v něm učinili drobnou změnu. Jde o článek 1, bod 1, kde je text "§ 13 zní", pak dojdeme k odst. 3, který by měl znít takto: "výši náhrady podle odst. 2 určí soud s přihlédnutím k závažnosti vzniklé újmy a k okolnostem, za nichž k porušení práva došlo." Slova "jakož i k míře zavinění" se škrtají.

Vážené poslankyně, vážení poslanci, návrh na změnu a doplnění občanského zákoníku. který před vámi leží, se může zdát pouze drobnou změnou v systému občanského zákoníku celého, tak jak ho známe. Je však pravdou, že se jedná o zásadní změnu právního názoru na možnost poskytnout v odůvodněných případech finanční zadostiučinění při deliktech, které se týkají ochrany osobnosti občana. Ani předchozí právní úprava výslovně nezakazovala poskytnout určitou finanční náhradu, pokud došlo k takové míře poruchy u těchto deliktů, ale soudní praxe to víceméně vykládala tím způsobem, že se jedná o buržoazní přežitek. V tom spočívá zásadní změna v navrhované novele.

Vycházíme z jedné věci, docházelo k případům, kdy například vyslovená omluva před soudem zněla spíše jako výsměch, protože míra snížení důstojnosti občana či jeho vážnosti ve společnosti byla mnohem větší. Rychlost, s jakou byla připravena tato novela svědčí o tom, že dnes potřebujeme, především před zahájením volební kampaně, skutečně nějakým způsobem občany chránit před útoky nejen tisku, televize a ostatních hromadných sdělovacích prostředků, ale je to právě zařazeno nikoliv do novely tiskového zákona, nýbrž jako novela občanského zákoníku tak, aby se poskytovala ochrana osobnosti i v jiných případech, kdy dochází k urážkám na ulici nebo jinde na veřejnosti.

Celá koncepce je stavěna na principu objektivní odpovědnosti. Z tohoto důvodu jsme navrhli vyškrtnout slova "jakož i k míře zavinění", protože by se tam mísily prvky subjektivní a objektivní odpovědnosti. Původně byla novela navrhována do § 16 občanského zákoníku, který upravuje svým způsobem náhradu škody, později došlo k přesunutí do § 13, který upravuje ochranu osobnosti. Proto došlo k této menší kolizi.

Domnívám se, že vzhledem k důležitosti této úpravy bychom měli tuto novelu přijmout.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Dvořákovi.

Návrhy prerokovali ústavnoprávne výhory obidvoch snemovní.

Prosím spravodajcu ústavnoprávneho výboru Snemovne národov poslanca JUDr. Karola Stomeho, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SN poslanec K. Stome: Pane předsedo, pane předsedající, vážení hosté, kolegové a kolegyně, poslankyně a poslanci, pokud jde o zprávu předkladatelů, nemám k ní žádné doplňky a tak, jak zde bylo řečeno je na místě vypustit v § 13 odst. 3 to poslední návětí "jakož i ...".

Obecně lze říci, že naše nově vznikající demokratické prostředí využije samozřejmě větší svobodu projevu, než tomu bylo dříve. Současný rozvoj demokracie, jehož jsme svědky, však na druhé straně vyvolává potřebu zvýšené ochrany osobnosti každého občana. Není totiž možné připustit, aby užívání práva na svobodu projevu, bylo absolutně neomezené v tom smyslu, že by bylo bez jakékoliv sankce. Vyspělé demokracie se vyznačují právě tím, že toto široké využívání práv podléhá určitým omezením, jež jsou nutné k ochraně a respektování práv, nebo pověsti jiných. Je to právní vyjádření hranice, za kterou už občan nemůže bez deliktu jít. Toto je i pojetí podle Všeobecné deklarace lidských práv, Mezinárodního paktu občanských a politických práv i podle všeobecně uznávaných zásad mezinárodního práva soukromého.