Tým skôr potrebujeme vytvoriť právny
základ nášho pozitívneho programu, pretože
púha negácia pre našu ďalšiu činnosť
by dlho nevydržala.
Viem, že priviesť naše predstavy do návrhov
zákonov je zložité. Jednako musím požiadať
našu vládu už i vzhľadom na krtitiku parlamentu,
aby maximálne urýchlila prípravu zákonov.
Časová tieseň, do ktorej sa dostávame
oneskoreným predkladaním návrhov, sa stáva
predmetom oprávnenej kritiky poslancov i predstaviteľov
národných rád. Aktivizáciou národných
rád vstúpil do našej politiky ďalší
významný faktor, ktorý bol vyše 20 rokov
potlačený byrokratickým pojatím federalizmu
nášho štátu. Túto novú zmenu
musíme brať do úvahy i vzhľadom na to,
že tu pôsobí i naďalej jedna československá
ústava a že práce v predchádzajúcich
dvadsiatich rokoch boli zastavené a nie sú vypracované
národné ústavy. Preto je nutná väzba
na mnoho zmien týchto ústavných zákonov,
aby sme my v parlamente predsa len podľa možností
vyčerpali všetko k tomu, aby sme v tomto novom zložení
postupovali skutočne dôsledne podľa zákona.
Ak je treba ho zmeniť, tak sme tu od toho, aby sa zmenil.
Ale musíme konať v súlade so zákonom.
Tento fakt vniesol mnoho nového do činnosti a práce
Federálneho zhromaždenia.
Demokratizácia našej federácie má byť
spojená so zvýšením úlohy národných
rád pri tvorbe federálnej štátnej politiky
i federálneho zákonodarstva. Zúčastnil
som sa schôdzí SNR a ČNR a 23. februára
bola na pôde Federálneho zhromaždenia spoločná
schôdza vedúcich predstaviteľov FZ, ČNR
i SNR. Boli posúdené otázky spojené
s naliehavými úlohami všetkých troch
zákonodarnych zborov. Veľká pozornosť
bola venovaná rozšíreniu ústavodarnej
právomoci národných rád. To je jeden
z významných faktorov, ktorý ovplyvňuje
našu prácu. Boli dohodnuté konkrétne
opatrenia smerujúce k prehĺbeniu vzájomnej
spolupráce pri prerokúvaní návrhov
jednotlivých zákonov. Túto spoluprácu
našich parlamentov budeme i naďalej uplatňovať.
Federálne zhromaždenie nemôže obchádzať
národné rady, ignorovať zákonom stanovený
rokovací poriadok, ktorý i tak porušujeme pre
nedostatok času. Vieme, že niektoré tieto záležitosti
musíme i z tohto hľadiska riešiť a aj tak
konáme.
Ak sme dosiaľ nerokovali permanentne, bolo to tak preto,
že nie sú včas návrhy zákonov
od vlády alebo sa aspoň sčasti muselo prihliadať
na rokovací poriadok. Z toho vyplynuli i mnohé nové
zmeny, ktoré sme museli prijať i v tomto našom
programovom konaní. Je samozrejmé, že urobíme
maximum, aby sme i v sťažených podmienkach zvládli
harmonogram zákonných noriem. Môže sa
tak stať za predpokladu, že vláda splní
časové požiadavky parlamentu.
Vážené poslankyne a poslanci, ak sa zákonodarná
činnosť parlamentu rozvíja, tak kontrolná
činnosť je ešte stále v plienkach. V bývalom
systéme si vláda a ministri s parlamentnou kontrolou
mnoho starostí nerobili. To by sa malo podľa nášho
názoru zmeniť. V súlade s demokratickým
politickým systémom a s postupným uplatňovaním
trhového mechanizmu by sa mal zásadne zmeniť
celý systém kontrolnej práce v štáte,
v tom i parlamentu, najmä v jeho kontrolnej činnosti
vlády a rozšírení spolupráce
štátnej kontroly s Federálnym zhromaždením
a národnými radami.
Je dobré poučiť sa i vo svete a využiť
pre našu potrebu vysokú prefesionalitu kontrolných
orgánov cez spracovanie podkladov, usporiadanie kontrolných
akcií, spracovanie podkladov pre kontrolu realizácie
štátneho rozpočtu a v neposlednom rade i výchovu
a vzdelávanie poslancov v oblasti kontrolnej činnosti.
Takéto pojatie si vyžiada zmenu ústavného
zákona o činnosti orgánov štátnej
kontroly, novelizáciu príslušnej časti
zákona 103/71 Zb., nadviazanie systematickej spolupráce
medzi Federálnym zhromaždením a štátnymi
kontrolnými orgánmi.
Diskutoval som o týchto problémoch i s paní
ministerkou Kořínkovou a došli sme k názoru,
že bude vhodné ustanoviť na Výbore ľudovej
kontroly ČSSR pracovnú skupinu so zastúpením
delegovaných poslancov Federálneho zhromaždenia.
Ide o pracovnú úvahu.
Pokiaľ ide o uplatnenie našej kontrolnej funkcie voči
vláde a rezortom, malo by sa napomôcť v realizácii
jej programového vyhlásenia, čo je v našom
spoločnom záujme, a to tak Federálneho zhromaždenia,
ako aj vlády. V tom musíme tiež byť aktívne
nápomocní.
Vítam, že predseda federálnej vlády
pán Marián Čalfa vyhovel mojej žiadosti,
ktorú som mu predniesol 12. februára a vystúpi
dnes na našom zasadaní so správou o činnosti
vlády. Na túto správu čaká
nielen náš parlament, ale celá verejnosť.
Obdobne budeme žiadať o vystúpenie v jednotlivých
výboroch i ďalších členov vlády,
aby bola čo najväčšia informovanosť
ako základ kvalifikovaného rozhodovania a spoločného
posudzovania kľúčových problémov
týkajúcih sa hospodárskej, zahraničnej
a kultúrnej politiky, na čom by sa mali poslanci
aktívne podieľať.
Mali by sme popri kontrolnej činnosti voči vláde
zvažovať i našu aktívnu pomoc vláde
pri súčasných ekonomických a finančných
ťažkostiach. Zvažme námet ustanoviť
úsporný výbor, ktorý by sústreďoval
podnety odborníkov i občanov a predkladal vláde
rôzne úsporné návrhy, ktoré
môžu byť (pretože rozum občianskej
spoločnosti je bohatý a rozsiahly) veľmi užitočné
a môžu odkryť zdroje úspor, ktoré
nie sú z centra dosť dobre vidieť.
Hovoril som s ministrom financií pánom Klausom,
i keď to bolo len krátko. Má hlavu dosť
v smútku a myslím, že ho asi všetci dobre
chápeme, lebo je postavený pred veľmi zložitú
úlohu. Na jednej strane je náš spoločný
záujem zastaviť inflačné tlaky, na druhej
strane zdanlivo "lahšia cesta" predsa len niečo
popustiť. Vonku mu niektorí odborníci radili,
aby sa na určitú dobu skryl, aby "neprišiel
na bubon".
Vieme, že to urobiť nemôže, že sa musí
starostlivo a pilne venovať svojej neľahkej práci.
Východisko je tu zrejmé. Rozpočtom pôsobiť
protiinflačne, a v tom je i z našej strany veľká
úloha, ako v tomto smere podporiť vládu.
Akým spôsobom - to nám musí povedať
vláda, a my jej v tom pomôžeme.
V tejto súvislosti je snáď namieste pripomenúť,
že ešte prv, než sa poprestrihovali pohraničné
drôty, otvorili hraničné závory, čo
bolo aj naším všeobecným záujmom,
mali by sa ministri financií, obchodu, colnej správy
už vopred zrejme zamyslieť a premyslieť všetko,
aby toto nebolo na újmu nášho hospodárstva
a ku prospechu rôzneho druhu priekupníckeho pašeráctva.
Povedzme si otvorene, že potom i dobrý zámer
je na újmu nášho spotrebiteľa a daňového
poplatníka. Uniká, ako ma mnohí informovali,
veľké množstvo tovaru, a to v tomto predveľkonočnom
období môže mať i svoje určité
ťažkosti v našom vnútornom zásobovaní.
Zrejme i v tejto oblasti, i keď dodatočne, ale predsa
len bude nutné asi prijať nejaké opatrenia.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, okrem vnútornej parlamentnej činnosti
nás čakajú úlohy voči verejnosti.
Mám teraz konkrétne na mysli dôstojnú
spomienku 140. výročia narodenia T. G. Masaryka,
blížiace sa 45. výročie Českého
povstania a oslobodenia našej vlasti. Vieme, že nemôžeme
pokračovať v sprofanovanej politike, ako sa povie,
od výročia k výročiu. Tento rok však
treba všeličo napraviť. Dlhé roky neboli
plne doceňované tie smery a zložky nášho
odboja, ktoré boli takpovediac, národné,
občianske. Bez toho, aby sme sa uvádzali do opačného
extrému, znižovali to, čo skutočne vykonali
v odboji komunisti, a bez toho, aby sme znižovali úlohu
Sovietskeho zväzu pri našom oslobodení, ktorý
to zohral kľúčovú úlohu a priniesol
najväčšie obete. Padlo tu okolo 100 tisíc
sovietskych vojakov. Mali by sme sa rozhodne vysporiadať
i s dlhmi, ktoré tu máme voči odbojovým
vojakom. Mám predovšetkým na mysli ľavicových
socialistov, stúpencov prezidenta Beneša a, prirodzene,
tiež voči spojeneckým armádam - teda
americkej, britskej a francúzskej armáde a vzhľadom
na množstvo obetí, v neposlednom rade aj rumunskej.
Pokiaľ ide o parlament - odporúčam, aby sme
nadviazali na predsavzatia môjho predchodcu Josefa Smrkovského,
ktorý už nie je medzi nami, prednesené v roku
1968 na Staromestskom námestí. Ide o prísľub,
že vyrovnáme dlh voči statočným
odbojárom, ktorí uskutočnili atentát
na Heydricha. Smrkovského prísľub, že
sa parlament zasadí o dôstojný pamätník,
by sme mali obnoviť, alebo aspoň posúdiť,
aké k tomu zaujať stanovisko.
Súčasne by sme mali zaujať stanovisko, aby
bola dovŕšená rehabilitácia tých
odbojárov, ktorým päťdesiate roky a normalizácia
ukrivdili, aby proces, ktorý sme v 68-om roku začali,
bol teraz v tomto období dovŕšený. Ti,
ktorí v tomto období pracovali, pamätajú,
že sme vtedy medzi prvými rehabilitovali pani poslankyňu
Horákovú a ďalších. Iba spamäti
poviem rehabilitovali sme okolo 38 tisíc neprávom
postihnutých ľudí. Za tých niekoľko
mesiacov nebolo to málo, ale ak tu ešte niečo
zostalo z minulosti, čo nieje vyrovnané, myslím,
že sme tu od toho, aby sme sa k tomu vrátili.
V tejto súvislosti by sa mal - podľa môjho uváženia
- prešetriť aj prípad popredného predstaviteľa
Benešovského smeru docenta Vladimíra Krajinu.
Vôbec bude treba nadviazať na začatú
ale nedokončenú rehabilitáciu roku 1968.
Treba doviesť dokonca nápravu všetkých
krívd, ktoré boli spáchané na nevinných
ľuďoch od roku 1948 do roku 1989. Je našou morálnou
povinnosťou navrátiť všetkým neprávom
postihnutých ich ľudskú dôstojnosť
a česť. Ak splníme svoju úlohu v zákonodarnej
a kontrolnej činnosti, potom parlament preukáže
svoju pracovnú výkonnosť a stane sa kľúčovým
článkom v našej demokratickej sústave
sledujúc to, aby skutočným zdrojom moci bol
ľud.
Chcel by som v tejto súvislosti zdôrazniť potrebu
odbornej úrovne našej parlamentnej činnosti.
Problémy sa riešia ľuďmi mysliacimi a znalosť
majúcimi - nielen zvolenými - poučuje nás
T. G. Masaryk.
Nemôžeme sa obmedziť len na všeobecné
politické glosy či opozíciu za každú
cenu. Je nutné, aby poslanci poznali na úrovni témy,
ktorú prerokúvajú, aby svoje znalosti získavali
a svoje postoje formulovali v spolupráci s odborníkmi,
a preto im my musíme vytvoriť podmienky. Preto by
mali výbory, resp. ich subkomisie čo najviac využívať
odborných expertov, ktorí by poslancom pomáhali
problém kvalifikovane zvládnuť a pri oponentúre
vysloviť.
Súčasne by sme si mali vytvoriť včasný
systém komunikácie medzi jednotlivými výbormi
a verejnosťou. S odbornosťou a kvalifikovaným
rozhodovaním súvisí moderné poskytovanie
služieb poslancom. Úroveň týchto služieb
je nízka. Hovorilo sa o tom aj v jednotlivých kluboch.
Bude nutné vybudovať moderný informačný
systém, databanku dokumentov, prepojiť systém
na centrálne úrady, prejsť na počítačový
systém, aby poslanec dostal rýchlu a solídnu
informáciu, ktorú potrebuje.
Moderný demokratický parlament potrebuje aj moderný
spôsob riadenia. Federálne zhromaždenie sa schádza
v situácii svojím spôsobom špecifickej.
Na jednej strane ešte doznieva radosť z víťazstva
demokratickej revolúcie. Na druhej strane vzniká
potreba formulovať a predložiť ľuďom
nové ciele a pracovné metódy.
Stručne povedané - dať pozitívny program.
Nie je to jednoduché. To všetci vieme. Nie je možné
urobiť všetko naraz. Nemožno však zabúdať,
že keď nebudú ľudia informovaní a
získaní, chcel by som zdôrazniť, pre
pozitívny program, ktorý už začne riešiť
ich problémy, oslabí sa plynulý chod revolúcie
do jej fáze pracovnej, dôjde ku strate tempa, k rozkolísaniu
hodnôt, pracovnej výkonnosti a morálky.
Tieto momenty, zatiaľ neprevažujú, ale viete
veľmi dobre, že existujú, a budia aj určité
obavy. Revolučná improvizácia objektívne
vyvstala zo samotného hnutia, ktoré tu bolo, ktoré
prišlo a ktorému sme všetci spoločne napomáhali.
Bolo to nutné, lebo sa musela otvoriť cesta k demokracii.
Spôsob, akým bola uplatnená, bola daná
možnosť plynulej, povedal by som pokojnej rekonštrukcie
orgánov nášho štátu. Teraz však
už dozrel čas k tomu, aby tieto inštitúcie
plne uplatnili svoje kompetencie a povinnosti, a to tak v centrálnych,
federálnych a národných, ako aj v orgánoch
nižších.
Naša revolúcia by mala postupovať ľudsky,
slušným spôsobom, bez psychózy pomsty
a odplaty, ale predsa len zásadne, lebo zmeny sú
nutné. Možno pozorovať jav, že napriek výzvam
umiernenosti a rozumu, o čom ešte nedávno z
Občianskeho fóra hovoril pán Pithart, prebieha
niekde i nerozumný proces spojený s odstraňovaním
ľudí schopných a osobne mravných. Aj
z tohto dôvodu je nutné, aby nové orgány
demokratického štátu plne uplatnili svoje práva
a povinnosti a celý proces ovplyvnili v smere, ktorý
by revolúcii prospieval a nediskreditoval ju. Aby ďalšia
naša činnosť bola zameraná v tom smere,
aby sme sa všetci pričinili o to, aby sme doslova
a do písmena spojovali všetkých ľudí
dobrej vôle. Tým by sme mali ďalej udržať
revolučné nadšenie a plynule premeniť
jeho energiu v pracovný výkon, ktorý nutne
potrebujeme ak chceme, aby sa nádeje vkladané do
revolúcie nerozplynuli, aby sa naša republika bez
otrasov a komplikácií dostala na cestu, ktorú
ľudu sľubujeme, na cestu prosperity smerujúcu
k vyspelejším štátom. Dovoľte mi
na záver dve krátke poznámky. Myslím,
že pomerne malá pozornosť sa venovala i pri rokovaniach
pri okrúhlych stoloch zastúpeniu žien v rekonštruovaných
národných parlamentoch i vo Federálnom zhromaždení.
Sme v dobe príprav nových zákonov. V dnešnom
politickom a hospodárskom dianí akoby do úzadia
zapadali také spoločenské organizácie,
ako sú odbory, ženské či mládežnícke
hnutia. Zmeny v hospodárskom systéme, vrátane
zmien vlastníckych, si doslova vynútia - ja si to
myslím - dobre zorganizované odbory ako silného
partnera voči všetkým podnikateľom, či
už súkromným alebo štátnym a rôznym
druhom, ktoré tu vzniknú, partnera, ako dôstojného
obhájcu práv a záujmov pracujúcich
a partnera i voči vláde a jej orgánom, lebo
nikde v modernom demokratickom štáte sa nezaobidu
bez toho, aby v tomto smere tu nebola súčinnosť
i týchto inštitúcií.
Problematika postavenia ženy, matky, podľa môjho
názoru si vynucuje našu osobitnú pozornosť.
Chcel by som to zvlášť zdôrazniť.
Príliš veľa sme im dlžní. Preto by
sme mali na to pamätať v zákonodarstve, vládnej
výkonnej moci i pri kandidátnych listinách.
Aj samotné ženské hnutie by malo zaujať
to miesto, ktoré mu v našom spoločenskom dianí
náleží.
Zaujímal som sa o to, keď som bol v Európskom
parlamente, rozprával som s mnohými predstaviteľmi,
najmä škandinávskych štátov. Mnohých
by veľmi prekvapilo, ako je tam toto zorganizované
a na akom vysokom postavení je i táto činnosť
ženského hnutia a ako sa k tomuto veľmi prihliada.
Mnohých z nás by to prekvapilo.
Popredná pozornosť v zmysle perspektívy nášho
demokratického a hospodárskeho vývoja by
mala patriť mladej nastupujúcej generácii,
ktorá s takou rozhodnosťou vstúpila do súčasného
diania.
Vážené Federálne zhromaždenie,
pre svoju činnosť máme priaznivé medzinárodné
podmienky, ktoré v minulosti bývali limitujúcim
činiteľom nášho snaženia. Spomeňme
si na rok 1938, deformáciu a zvôľu po roku 1948
a násilie zavŕšené augustom 1968. Hlboké
premeny, ktorými Sovietsky zväz prechádza,
politika Michaila Gorbačova i napriek ťažkostiam,
s ktorými musí perestrojka zápoliť,
poskytujú veľké nádeje nielen nám,
ale celému svetu. Vyjadril som už niekoľkokrát
svoju podporu týmto zmenám a apeloval na podporu
perestrojky i na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Ide však teraz o to, aby sme aj my svojími praktickými
krokmi pomáhali týmto zmenám a nerobili nič,
čo by pod heslami superrevolučnosti v skutočnosti
prispievalo protiperestrojkovým neostalinským silám,
ktoré v Sovietskom zväze predsa len ešte sú,
a predsa len silné.
V týchto dňoch je pán prezident na oficiálnej
návšteve Sovietskeho zväzu a verím, že
jeho misia aj tu bude prospešná pre oba naše
štáty. Ak vopred zdôrazňujem úspešnosť
tejto misie, tak vychádzam z faktu, že v partnerskom
rokovaní sú tu predstavitelia gorbačovskej
reformnej demokratickej perestrojky a nie militantní brežnevovskí
neostalinisti. I z toho by mal prameniť náš partnerský
podporný postoj k Sovietskemu zväzu a tým aj
reformným hnutiam, ktoré tam prebiehajú.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, naša revolúcia získala v tejto krajine
medzinárodné uznanie. Prispieva tomu aj medzinárodná
aktivita našej novej štátnej reprezentácie.
Pred niekoľkými dňami skončila cesta
pána prezidenta Václava Havla do Kanady a Spojených
štátov. Úspech tejto cesty, vrátane
vystúpenia prezidenta pred oboma komorami Kongresu, položil
základ novodobých vzťahov k americkému
kontinentu. Pozdvihol prestíž Československa
v európskom a svetovom dianí. Myslím, že
všetci sme toto pozorovali a že sme tomuto radi.
Rovnako tak predseda vlády pán Marián Čalfa
a ďalší členovia federálnej, českej
a slovenskej vlády, vyvíjajú značnú
aktivitu v našich zahraničných vzťahoch.
K úspechu tejto politiky prispievame aj my vo Federálnom
zhromaždení. Využívam aj ja každú
príležitosť, aby som napomáhal našej
ceste do Európy a sveta. Rokoval som s predsedom Rady Európy
pánom Björckom a ďalšími. Boli to
dobré rokovania. Myslím, že výsledky
našej práce nie sú zanedbateľné.
Svedčia o tom aj výsledky rokovania pána
Stanka a pána Bohuslava Kučeru teraz v Paríži
21. februára kde výbor pre nečlenské
štáty Rady Európy jednomyseľne podporil
žiadosť nášho Federálneho zhromaždenia
o udelenie štatútu osobitného hosťa orgánom
Rady Európy na schválenie.
O kredite Československa a jeho nového parlamentu
svedčí množstvo žiadostí o prijatie,
rokovania zahraničných politikov, poslancov, podnikateľov,
krajanov a pod.
Dovoľte na záver malú poznámku. O dva
dni tomu bude 70 rokov, kedy Národné zhromaždenie
29. februára 1920 prijalo Ústavnú listinu
Československej republiky. Prijalo ústavu, ktorá
parlamentnú demokraciu potvrdila ako formu nášho
samostatného štátu. Pracujme zo všetkých
síl a schopností pre to, aby parlament obnovil svoje
funkcie, aby ako to odpovedá povahe parlamentnej demokracie,
zaujal vrcholné postavenie v štáte ako orgán,
ktorý odvodzuje svoju právomoc od suverenity ľudu,
aby sme pracovali v prospech a v záujme našich obidvoch
národov, národností, v prospech nášho
ľudu. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS S. Kukrál: Děkuji za vystoupení předsedovi
Federálního shromáždění
panu Dubčekovi.
Vážené poslankyně, vážení
poslanci, podle schváleného programu nyní
přistoupíme k projednávání
prvního bodu, kterým je