Federální shromáždění ČSSR, 1986 – 1990 Společné schůze SL a SN

Předseda FS S. Kukrál: Děkuji poslankyni Pekařové, uděluji slovo poslanci Chňoupkovi, připraví se poslanec Černý.

Poslanec SL B. Chňoupek: Vážený pán predseda, vážené Federálne zhromaždenie. Programové vyhlásenie vlády venovalo - ako sa aj patrí, pozornosť zahraničnej politike. Vyhlásenie obsahovo správne, hodné podpory, poskytuje možnosť komentovať ho širšie A predovšetkým uviesť, že politika prestavby obnovy a nového myslenia, - dnes akceptovaná vo väčšine socialistických európskych krajín - politika, ktorá se stala hybnou silou rekonštrukcie medzinárodných vzťahov a vďaka ktorej za nedlhé obdobie štyroch rokov sa podarilo dosiahnuť stav, o akom si netrúfali snívať ani nenapraviteľní optimisti, sa zrodila v Sovietskom zväze, v lone Komunistickej strany. Myslím si preto, že vládne vyhlásenie by malo tejto historickej skutočnosti venovať prislúchajúcu zmienku.

Oddialila sa predsa hrozba jadrovej apokalypsy. Podarilo sa zastaviť eskaláciu napätia. Svet plný nedôvery, v ktorom sa tvrdilo, že odzbrojenie je ilúziou, romantickým snom, chimérou nikdy neuskutočniteľnou víziou, sa učí odzbrojovať. A po rokoch konfrontácie, tejto vznetlivej rozbuške, s jej syndrómom trvalej neistoty a lability, ktorý presiakol všetkými pórmy povedomia ľudstva sa zmiernila rivalita a rodí sa klíma dorozumenia.

Slovom, nádeje ľudstva na lepšie časy vzrástli. Je pritom zvlášť vhodné poznamenať, že nástup politiky nového myslenia mal vážne psychologické a morálne dôsledky na svetovú verejnosť. Začína chápať, že záujmy jedného či skupiny štátov nech by boli sebemocnejšie, nemôžu určovať svetovú politiku. Začína si uvedomovať, že svet sa stal celistvejším, vzájomne prepojenejším, viac na sebe závislý, že dospel k hranici, kedy všeľudské hodnoty nadobúdajú prvoradý význam.

Rozvinutie širokého dialógu, dosiahnutie významných dohôd, odbúravanie bipolarity, znižovanie nedôvery preukazujú, že tieto reality už jestvujú. Nemožno ich obísť. Zahraničnopolitická prax ich musí rešpektovať. Inými slovami tieto revolučné javy vyžadujú novú politiku. Realistickú politiku. Je výzvou, ktorá pred nás stavia nové úlohy. Nárokuje si prepnutie myslenia, kladie otázniky, prináša riziká a bude si vyžadovať osobnú statočnosť realizátorov.

Veď ešte nie tak dávno vystavovali tvrdej kritike tých, čo aj z tejto tribúny si dovolili vyhlásiť, že mierovú koexistenciu štátov s odlišným spoločenským zriadením nemožno, - ako sa vtedy tvrdilo - stotožňovať s triednym bojom. A nie ešte tak dávno podozrievali z výpredaja našich záujmov tých, čo si dovolili - aj z tejto tribúny - plédovať za vylúčenie ideologických rozporov zo zahraničnej politiky v hlbokom presvedčení, že sila mierovej politiky zvíťazí nad politikou sily, ktorá sa historicky vyčerpala.

Pravda, to všetko je za nami. Nám však bude treba urobiť oveľa viac. Nám bude treba urobiť ďalšie kroky, aby sme v mierovej spolupráci išli nie po, ale až za hranicu odvrátenia hrozby vojny. Tieto kroky budú vyžadovať veľa úsilia, veľa pevnej vôle, rozvážny postoj ku sporom a nedorozumeniam, zrieknutie sa silových prvkov vo vzťahu najmä so susednými štátmi, po vyklčovaní zvyškov psychologickej vojny jej nahradzovanie konštruktívnou spoluprácou budú vyžadovať pokračovanie v odzbrojovacích procesoch.

K tým posledným som už pred chvíľou poznamenal, že za relatívne krátky čas sa urobil po desaťročia nevídaný pokrok práve vďaka Gorbačovskej aplikácii starej Leninovej príučky, že sovietskemu Rusku stačí mať iba toľko zbraní, koľko treba k obrane, nakoľko nemá imperiálne úmysly, no menej zbraní by bolo dobrodružstvom a výpredajom vlastných záujmov - ako som to tu povedal pred časom.

No napriek tomu, že túto Leninovu myšlienku mnohí poznali, vravelo sa, a dodnes sa vraví na Východe aj na Západe o odzbrojení ako o výpredaji vlastných záujmov. A maršáli, admiráli a generáli všetkých kontinentov sa naďalej len veľmi, veľmi neradi lúčia a budú lúčiť so svojimi arzenálmi. Preto tiež proces odzbrojenia veľmi zložitý a plný prekážok bol, a zložitým a plným prekážok naďalej bude. S tým treba realisticky rátať. Hoci každý vie, čo zbrojenie stojí. A hoci mnohí vedia, že rozdiel medzi tankom z roku 1945 a dnešným je asi taký, ako medzi rebrinákom a tryskovým lietadlom, pričom k obsluhe starého stačila malá násobilka a trocha manuálnej zručnosti, kým dnešný vyžaduje počítač, lasery a inžinierov.

V našej zahraničnej politike však - na druhej strane - bude v úsilí o účinné vklínenie sa do mierových integračných procesov na našom starom kontinente napomáhať rad významných faktorov.

Predovšetkým situácia v samotnom socialistickom spoločenstve, ktorá v dôsledku mierovej ofenzívy získala na svetovom javisku iniciatívu. V povedomí svetovej verejnosti začína vznikať nový obraz socializmu, začína sa rešpektovať jeho všeľudská dimenzia, jeho vierohodnosť, kalkulovateľnosť a otvorenosť, v ktorej sa slová nerozchádzajú s činmi; jeho čestné, overiteľné úsilie o vytvorenie odzbrojeného sveta a najmä skorigovanie najnepriaznivejšieho javu minulosti, ktorý tak negatívne ovplyvnil medzinárodné postavenie socialistických krajín, - to je nejestvujúceho spojenia a nesúladu medzi vojenskými a zhraničnopolitickými smermi.

V dôsledku tejto korekcie rozumná dostatočnosť, koncepcia neútočnej obrany, vyjasnenie podoby nepriateľa, vystriedala doktrinársku prioritu výlučne vojenského prístupu k otázke spoľahlivej národnej bezpečnosti, vyjadrovanej donedávna nejedným atletickým vyhlásením, že zdvihneme akúkoľvek hodenú rukavicu, či ustálenou šablónou pribúchavania dverí, čo po odchode zo ženevských rokovaní, - aký to paradox! - vlastne urýchlilo a uľahčilo vytvorenie druhého strategického frontu proti socialistickým krajinám.

Nemenej je dôležité, že včerajšku patrí aj prax panovania direktívnych metód tak v citlivom a neuralgickom mieste, akými sú vzťahy medzi socialistickými štátmi. V minulosti táto prax značne poškodzovala spoločnú vec.

Dohodnuté politické zásady vzájomných vzťahov sa zďaleka nie vždy realizovali. Nedostatočné rešpektovanie osobitostí vývoja jednotlivých krajín a neschopnosť vyznať sa v nich viedli k chybným rozhodnutiam. Skutočnosť, že nie raz i mimoriadne závažné rozhodnutie schvaľoval len najužší okruh ľudí bez analýzy a bez kolektívneho všestranného posúdenia a neraz i bez potrebného poradenia sa s partnermi, viedla k neadekvátnym reakciám na medzinárodné udalosti, na politiku jednotlivých štátov.

Treba zvlášť zdôrazniť, že terajší systém politických vzťahov sa vytvára dôsledne na základe úplnej samostatnosti; na práve suverénne riešiť otázky svojej krajiny pri rešpektovaní tradícií, osobitostí a rozdieľov vo fungovaní politických inštitúcií; na skutočnosti, že v Moskve už nepovažujú za možné, aby mohli všetkých poučovať, aby mali monopol na pravdu a výhradné právo na prejavovanie iniciatív.

Pokiaľ ide o náš, československý rozmer, vstupujeme do éry novej podoby socializmu, do od základu zmenenej vnútropolitickej situácie. Práve ona nám ponúka v širokom časovom horizonte nevšedné, ba jedinečné možnosti. Príležitosť s plnou vážnosťou uplatniť sa na medzinárodnej scéne ako vážny, rovnocenný činiteľ, činorodo rozvíjajúci bilaterárne vzťahy a s čo najväčšou zodpovednosťou podieľajúci sa na multilaterárnych úsiliach pri riešení globálnych otázok.

Treba privítať, že, súdiac z litery programového vyhlásenia, jej artikulovanou zložkou budú činy smerujúce predovšetkým k upraveniu vzájomnej dôvery a porozumenia, dôsledné pacta sunt servanda, vyplývajúce najmä z helsinského procesu a zvlášť dodržiavanie všeobecne ľudských hodnôt ako osi praktickej politiky.

Silno akcentovaným krokom bude naše inkorporovanie sa do európskeho domu. Hlavným predpokladom, ako v ňom zaujať dôstojné, prestížne miesto, hodné našich pokrokových humanistických stredoeurópskych tradícií, bude dosiahnutie občianskej pospolitosti. Politicky, pravda, heterogénnej, ale spoločensky silno homogénnej, nakoľko špecifikou európskeho integračného procesu bude síce oslabenie istého dielu národnej suverenity každého štátu, ale protichodným pohybom tohto procesu, naopak, bude výrazné posilnenie národnej identity. Koniec koncov, integrovaná Európa by nás do svojho domu ako dezintegrovanú spoločnosť len ťažko prijímala.

Tretím vážnym faktorom, tak závažným, že by mohol byť prvým, je okolnosť, že zahraničnú politiku bude tvoriť federálna vláda a realizovať ministerstvo zahraničných vecí, a nie - ako už v likvidovanom systéme "priameho riadenia" - akýsi súbeh naprosto nespôsobilých neodborníkov bez elementárneho vzdelania, uzurpujúcich si direktívnymi príkazmi moc nad celou sférou zahraničnej politiky, od činnosti diplomatickej po kádrovú.

Tieto subjektívne, skupinovým záujmom, náladám, emóciám, namä však absolútnej nekvalifikovanosti poplatné pokyny spôsobili v minulosti mnoho, mnoho škôd.

Stojíme teda pred novou etapou v zahraničnopolitickom pôsobení. Nezabúdajme pritom vyrovnávať sa s medzinárodnými realitami. Nepodceňujme naše vzťahy k spojencom. Nezabúdajme, že politická i zahraničnopolitická stabilita našej krajiny v značnej miere závisí od pochopenia medzinárodných súvislostí; od nedotknuteľnosti povojnových hraníc Európy, od existencie dvoch zvrchovaných nemeckých štátov, členov OSN ako reality vytvorenej po vojne, nakoľko nerešpektovanie tejto zásady by hrozilo destabilizáciou Európy.

Zvlášť privítajme konštatovanie vlády o rešpektovaní našich záväzkov vyplývajúcich z členstva vo Varšavskej zmluve.

Preto vyhlásenie podporujem. Vytvára vonkajšie podmienky pre náš súčasný vnútropolitický proces smerujúci k demokracii. Keby bol tento proces odmietnutý a zastavený, spoločnosť čaká morálna smrť.

Otázka preto stojí takto: buď sa stane tento proces nezvratným, alebo spoločnosť začne nezvratne chradnúť.

Z toho vyplýva, že niet iného východiska, než obnovu doviesť do konca.

A to už nie je úloha. To je osud.

Předseda FS S. Kukrál: Děkuji poslanci Chňoupkovi, uděluji slovo poslanci Černíkovi, připraví se poslanec Mráz.

Poslanec SL J. Černík: Vážený pane předsedo Federálního shromáždění, vážené Federální shromáždění, jsem havíř, pracuji na dole Paskov v OKR jako předák rubáňového kolektivu.

Mluví se o snižování těžby hlavně v hnědouhelných revírech, ale i na Ostravsku. Jedná se mi o existenční jistoty a sociální dopady na pracovníky v tomto odvětví, kteří ztratí možnost uplatnit svou profesi, a kteří budou hledat velmi těžko společenské uplatnění v jiných oborech, protože jejich dosavadní profese je velmi specifická. Myslím si, že na havíře bylo vždy spolehnutí. Proto žádám, aby vláda k řešení této otázky přistupovala velmi citlivě.

Chci ještě podotknout, že soboty s upřesněným technických režimem jsou u nás v OKR velmi neoblíbené. Byla už podána interpelace poslancem Michalskim. Znovu chci podpořit tuto žádost, protože už na jaře jsem s tímto vystupoval na výboru pro průmysl, dopravu a obchod, ale tato otázka nebyla řešena.

Na závěr mám ještě jednu otázku. I když předseda vlády pan Čalfa ujistil, že se vláda bude snažit, aby nedošlo k nezaměstnanosti, přesto se ptám, jestli toto půjde v praxi provést. Děkuji.

Předseda FS S. Kukrál: Děkuji poslanci Černíkovi, uděluji slovo poslanci Mrázovi, připraví se poslankyně Kancírová.

Poslanec SN L. Mráz: Vážený pán predseda, vážené Federálne zhromaždenie, pozorne som si vypočul nové ekonomické zámery vlády. Tie sa dajú plne realizovať len za konsolidovanej situácie, a preto si myslím, že je potrebné, aby sme v tomto dome základné atribúty socialistického Československa vybavili do konca roku 1989. Vieme, že najzákladnejším princípom dobre fungujúcej výrobnej činnosti je plynulosť a rovnomernosť výroby. A práve tento základný princíp na mnohých našich pracoviskách z rôznych dôvodov chýba.

Že je tomu naozaj tak, stačí vziať cyklogram výroby a vidíme, že za poslednú dekádu v mesiaci sa vyprodukuje skoro toľko, ako za prvé dve dekády dohromady, alebo za štvrtý kvartál podiel z ročnej produkcie je najvyšší zo všetkých štvrťročí. Mohol by som uviesť ďalšie konkrétne údaje, ktoré svedčia o neplynulosti chodu našej ekonomiky, čo je podľa môjho názoru naším najkardinálnejším problémom súčasnosti.

Veľkú nerovnomernosť potvrdí i väčšina našich výrobných robotníkov a pracovníkov zo závodov a stavieb; hovoria, že sú dni, kedy na pracovisko chodia tak povediac len vegetovať, a naopak, sú obdobia, kedy sa musí šturmovať, pracovať v cezčasoch, vo voľných dňoch, len aby plán bol splnený za každú cenu za dané sledované obdobie.

Nemusím ani ďalej rozvádzať, aký môže byť potom výsledok v efektívnosti a hlavne v kvalite tejto práce. Kde sú korene a príčiny tejto nerovnomernosti a neplynulosti výroby? Vo väčšine prípadov je to v nedostatočnom materiálno-technickom zabezpečovaní výroby, čo vyplýva z narušených dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré tak často skloňujeme na rôznych fórach. Je to zvlášť vidieť teraz, keď je bilancovanie materiálu podstatne nižšie ako v minulosti a zahraničný obchod nie je regulovaný z centra ako predtým. Preto sú i také prípady, že materiál, polotovar i surovina sa predá radšej do zahraničia miesto toho, aby sa doma ďalej efektívnejšie zužitkovala. Len jeden príklad za mnohé: stačí konjuktúra svetových cien a už pre domácu výrobu nám chýba valcovaný materiál alebo obyčajná betonárska výstuž. A podobných príkladov by som mohol uviesť viac. Je mi úplne jasné, že mnohé nedostatky dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa dajú riešiť na úrovni podnikovej sféry, ale k tomu sa vrátime pri inej príležitosti a na podnikovej úrovni. Ale je dosť i takých prípadov, ktoré sú v kompetencii jednotlivých rezortov, prípadne i celej federálnej vlády. Preto by ma zaujímalo a mám otázku na predsedu federálnej vlády dr. Čalfu, ako navrhuje nová vláda principiálne riešiť tento veľký, vážny a vleklý problém nedostatočného fungovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré dlhodobo zaťažujú našu ekonomiku. Mám pocit, že práve v prechodnom období sa tieto vzťahy ešte viac vyostria než dosiaľ a môžu vyvolať i destabilizáciu národného hospodárstva.

Druhú otázku by som mal do cenovej oblasti a veľmi by ma zaujímalo toto: rentabilita v globále za rok 1989 je síce nad očakávanie vyššia než sa plánovalo - vieme, že plán bol 4,5 % a teraz sa odhaduje až 5 %. To je dobré. Vieme, že existuje silná skupina podnikov - je ich asi jedna štvrtina zo všetkých - ktoré majú vyššiu rentabilitu než 10 % - čiže na druhej strane nežiadúco vysokú. Ďalej je viac než 10 % takých podnikov, ktoré vykazujú stratu, ba sú celé rezorty na hranici stratovosti. Medzi stratové rezorty alebo na hranicu stratovosti patrí Ministerstvo výstavby a stavebníctva ČSR i Ministerstvo výstavby a stavebníctva v SSR. A nad tým sa už musíme pozastaviť a hľadať korene a príčiny.

Analýzy ukazujú, že týchto negatívnych faktorov je mnoho, je ich široká škála. Preto je mi jasné, že riešením jedného faktoru nedoriešíme všetky. Ako jeden z hlavných vplyvov je cenotvorba. Vieme, že prestavba veľkoobchodných cien k 1. januáru 1989 práve v rezorte stavebníctva nepriniesla očakávané skutočnosti. Preto už predošlá vláda pripravila novú prestavbu veľkoobchodných cien k 1. januáru 1990. Mám otázku, ako je pripravená a uzavretá táto cenová prestavba? Bude sa realizovať, alebo termín sa odsunie do budúceho obdobia? Je garancia od novej vlády, že aspoň čiastočne sa bude riešiť problematika nášho stavebníctva, a to už začiatkom roku 1990? Ide najmä o oblasť komplexnej bytovej výstavby. Nechcem tu lacnú popularitu, ale myslím, že práve komplexná bytová výstavba môže riešiť mnohé problémy pre našu mládež a pre všetkých nás.

Pri tejto príležitosti dávam novej vláde na uváženie, či také dôležité odvetvie národného hospodárstva, ako je investičná výstavba a stavebníctvo, kde vieme, že je mnoho kritiky, či by si nezaslúžili patričné miesto i na úrovni federálnej vlády, spoločný rezort s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý by mohol postupne nahradiť i jednotlivé národné rezorty v oblasti stavebníctva.

Předseda FS S. Kukrál: Děkuji poslanci Mrázovi a uděluji slovo poslankyni Kancírové.

Poslankyně SN D. Kancírová: Vážený pane předsedo, vážené Federální shromáždění, ve svém dnešním vystoupení budu velmi stručná. Připojuji se ke všem těm, kteří oceňují, že vláda ČSSR předložila své programové prohlášení v krátké době po svém jmenování. Při jeho konkretizaci v prvním pololetí 1990 však žádám, aby byla odpovídající pozornost věnována - jak si to zaslouží - zemědělsko-potravinářskému komplexu a přitom všem otázkám, o kterých bylo na posledních jednáních Federálního shromáždění v poslední době hovořeno v souvislosti s tímto významným odvětvím našeho národního hospodářství.

Závěrem dovolte, abych v souladu s přáním svých voličů na okrese Břeclav se připojila ke všem poslancům, kteří jsou pro volbu prezidenta republiky Federálním shromážděním v co nejkratší době. Děkuji vám.

Předseda FS S. Kukrál: Děkuji poslankyni Kancírové a uděluji slovo poslanci Barušovi.

Poslanec SL V. Baruš: Vážený pane předsedo, vážené Federální shromáždění, vysoce si vážím ujištění pana předsedy federální vlády dr. Čalfy, že v programu vlády národního porozumění je ochrana a tvorba životního prostředí člověka celospolečenským prioritním úkolem, ve kterém se sjednocuje úsilí řešit problémy jednotlivci, kolektivy, až po nejvyšší vládní orgány. Vyslovili se k této aktuální problematice již poslanci Kmeť, Štix, Peklo, Löbl a další. Vysoce pozitivním rysem je, že tyto složité úkoly, jejichž řešení již nesnese odkladu, nejsou předmětem politických sporů a spekulací, ale sjednocují naši společnost k vysoké odpovědnosti v historické následnosti generací minulých, současných i budoucích, a to v jediném zájmu.