Poslanec SN Š. Trško: Vážený súdruh generálny tajomník Ústredného výboru KSČ, vážený súdruh prezident, vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia! Mzdy ako významný nástroj ekonomickej politiky sú predmetom sústavnej pozornosti, tak centra, ako aj podnikovej sféry, kde boli a sú jednou z najdiskutovanejších oblastí.
Mzdový vývoj v národnom hospodárstve v minulom roku bol oproti predpokladom štátneho plánu rýchlejší, čo zrejme bol jeden z dôvodov prijatia viacerých opatrení zvyšujúcich nároky na tvorbu a použitie mzdových prostriedkov v tomto roku. Obmedzili sa výplaty podielov na hospodárskych výsledkoch a ročné prémie vedúcich hospodárskych pracovníkov iba do výšky zostatku fondu odmien k 31. 12. Zvýšilo sa zdanenie miezd z 20 na 50 %. Zvýšil sa podiel fondu odmien na minimálne 7 % z objemu mzdových prostriedkov a jeho plná závislosť od zisku. Sprísnil sa postup ŠBČS pri poskytovaní úverov na výplatu miezd. Dočasne sa pozastavil rozsah vybraných pripočítateľných obnosov k použiteľnému objemu miezd. Znížili sa mzdové prostriedky za zrušené generálne riaditeľstvá, i niektoré ďalšie. Všetko opatrenia viac-menej obmedzujúce, nátlakové.
Na druhej strane iba dve opatrenia: jedno motivujúce výrobcov na prekračovaní vybraných dodávok do tržných fondov a druhé výnos FMPSV o posilnení právomoci a zodpovednosti podnikov za uplatňovanie mzdových foriem, kde sa konečne uznala i oficiálne oprávnenosť kritiky príliš podrobných záväzných predpisov v oblasti odmeňovania.
Z prvej skupiny opatrení sa chcem dotknúť problematiky opatrenia na zníženie mzdových prostriedkov za zrušené generálne riaditeľstvá. Podľa novej vyhlášky FMPSV o usmerňovaní mzdových prostriedkov vznikla organizáciám povinnosť znížiť východiskovú základňu mzdových prostriedkov na rok 1990 o sumu stanovenú zakladateľom podľa uznesenia vlády ČSSR č. 149/89.
Kladne možno hodnotiť snahu centra i touto formou vyvolávať tlak na zníženie správneho aparátu. Treba však poznamenať, že mzdové fondy na aparáty generálnych riaditeľstiev, konkrétne v prípade štátneho podniku ZVL Považská Bystrica, v ktorom pracujem, boli vytvorené zo mzdových zdrojov jednotlivých koncernových podnikov, teraz vnútorných organizačných jednotiek.
I keď zrejme budú tieto prostriedky po centralizácii použité na realizáciu ďalších mzdovo-politických opatrení, myslím si, že takýto postup nie je v súlade so zákonom o štátnom podniku. V § 6 o majetkovom postavení podniku sa hovorí o tom, že podnik hospodári s majetkom, ktorý mu bol zverený pri jeho založení. Majetok môže byť podniku odňatý iba v prípadoch ustanovených zákonom, a to v zásade za odplatu. Ďalej, že podnik je povinný rozmnožovať imanie, ktoré je peňažným vyjadrením majetku a nesmie byť odňaté svojmu účelu s výnimkou osobitných režimov hospodárenia podľa tohto zákona. Na náš štátny podnik sa však tento prípad nevzťahuje.
Z druhej skupiny opatrení sa chcem dotknúť problematiky uplatňovania výnosu FMPSV o posilnení právomoci a zodpovednosti podnikov za uplatňovanie mzdových foriem, ktorý poskytuje podnikom výraznú voľnosť pri tvorbe konkrétnych vnútropodnikových systémov odmeňovania.
V mzdovej praxi sa začali používať mzdové formy, ktoré vyjadrujú bližšie previazanosť odmeňovania s konkrétnymi podmienkami na pracovisku. To sa prejavuje i v snahe po zjednodušení mzdového systému. Na niektorých pracoviskách prešli na tzv. jednozlož kový systém odmeňovania, ktorý je i robotníkom veľmi blízky, pretože vyjadruje priamo výšku odmeny za prácu, ktorú v príslušnom období odviedli. Ďalším momentom v zjednodušovaní mzdových systémov je postupné znižovanie osobného ohodnotenia pracovníkov. Tieto prostriedky sú sústreďované do pohnútkovej zložky mzdy, čím rastie zainteresovanosť na splnení úloh kratšieho časového obdobia. Osobné ohodnotenie bolo a ešte je priznávané zväčša za obdobie polovice a niekde i celého roka a pritom kritéria na jeho priznanie musia byť odlišné od kritérií pre poskytovanie pohnútkových zložiek mzdy.
V oblasti pokrokových foriem práce sme si dlho nahovárali, aké sú prospešné a aké prínosy nám doniesli. Mám na mysli tie, ktoré sme uplatňovali v podnikoch kampaňovite, pretože boli vyhlásené ako progresívne bez ohľadu na to, či podnik alebo konkrétne pracovisko mali také podmienky, v ktorých by takáto forma práce bola prínosom. Zo známych foriem sú to Saratovské hnutie pre poskytovanie samokontroly, Sčokinský experiment znižovania prácnosti, ale aj brigádna forma organizácie práce a odmeňovania, tak propagovaná vo všetkých masovokomunikačných prostriedkov v nedávnom období.
Kritizovanou oblasťou v uplynulom období, ale i v súčasnosti je nestálosť predpisov pre tvorbu mzdových prostriedkov. Takýto stav neumožňuje budovať na účinnej mzdovej stimulácii, pretože nedáva záruky v hmotnej zainteresovanosti pracovníkov a vyvoláva nedôveru v nadriadené orgány a svojím spôsobom je brzdou dosahovania lepších výsledkov práce. Zásahy centrálnych orgánov do tvorby a regulácie miezd oslabujú motivačnú funkciu mzdy. Rast miezd nezodpovedá rastu životných nákladov, preto pracujúci sa uchyľujú k vedľajším zamestnaniam. Príjem z takejto práce je v niektorých lokalitách (napr. v ZVL Kolárovo) u mnohých pracovníkov rozhodujúcim príjmom a mzda za prácu v strojárskom podniku vedľajším príjmom.
Zo súčasných prístupov centra je zrejmé, že tarifná politika bude i naďalej riadená z nadpodnikovej úrovne a netreba ju považovať za prejav administratívneho systému, ale za dôležitý nástroj ekonomického riadenia. Veď podľa Zákonníka práce sú tarifné mzdy základom zaručených miezd predstavujúcich vlastne zárobkové minimum. Samozrejme, majú tiež ďalšie funkcie, predovšetkým pri tvorbe cien a pri usmerňovaní mzdových prostriedkov, sú meradlom spoločenského ohodnotenia vynaloženej práce.
Zrejmý je tlak centra na neznižovanie tarifných miezd, ale ani na ich zvyšovanie v prosperujúcich organizáciách, s orientáciou nárastu zárobku jednotlivcov i kolektívov predovšetkým cez fond odmien a tým jeho prepojenie na preukázateľný prínos podniku pre spoločnosť.
Táto sústava bola použitá pri výpočte plánu mzdových prostriedkov pre rok 1990 v koncerne ZVL so zámerom podnikom vytvoriť väčší priestor pre stimuláciu pracovníkov, keď priemerný zárobok rastie v priemere o 2,2 % (oproti doterajšiemu 0,6 %). Podmienkou je však vytvoriť dosť zdrojov vo fonde odmien cez rozdelenie zisku.
Pri využití sústavy tarifných miezd - bezodvodového pásma pri raste mzdových prostriedkov do výšky 104 % oproti skutočnosti roku 1989 by predstavoval nárast priemerného mesačného zárobku cca 160,- Kčs, čo je 6,3 %. Toto je podmienené výškou tvorby fondu odmien z prídelov rozdelenia zisku o cca 47 mil. Kčs viac ako je základný prídel. V súčasnom období prerokúvania plánu roku 1990 je to teoretická hranica využitia sústavy tarifných miezd, na ktoré je však treba vytvoriť dostatočné zdroje cez rozdelenie zisku.
Pri nedostatočnom zlepšovaní konečných výsledkov práce, a to nielen zo subjektívnych príčin, sa však vytvára začarovaný kruh nedávajúci priestor pre riešenie potrebných podnikových mdzovo-politických zámerov. Nízky rast nominálnych miezd zosilňuje požiadavky na ďalšie rozširovanie spotreby hradenej z iných než mzdových zdrojov podniku, čo znamená uspokojovanie potrieb podľa sociálnych hľadísk a nie podľa výsledkov práce. Najschodnejšou cestou rastu zárobkov sa potom javí nadčasová práca, alebo hľadanie výhodnejších mzdových podmienok mimo podniku. Zvýšenie fluktuačných tendencií v súčasnosti v strojárskych profesiách je podľa môjho názoru spôsobené zhoršením zárobkového postavenia strojárstva po roku 1985 v porovnaní s ďalšími odvetviami národného hospodárstva a priemyslu.
V stabilizácii pracovníkov najmä robotníckych strojárskych profesií je v posledných rokoch veľmi nepriaznivá situácia. Len za uplynulé obdobie roku 1989 bolo v koncerne ZVL podaných spolu 1250 výpovedí, čo je skoro 4 % z počtu pracovníkov. Zo zistených dôvodov výpovedí prevládajú mzdové dôvody, ktoré predstavujú 44 %, t. j. 651 prípadov z podaných výpovedí. Takisto možno väčšinu výpovedí pokladať za mzdový dôvod u tých prípadov, kde pracovníci neudajú alebo nechcú udať dôvod výpovede.
Pri zisťovaní nových zamestnávateľov týchto pracovníkov prevládajú organizácie s vyššími priemernými zárobkami, najmä pre kvalifikovaných robotníkov s potrebnou praxou v strojárskych profesiách. Ďalej sú to organizácie s rôznymi výhodami, ako napr. nezdanená mzda, preferenčné príplatky, náborové príspevky a podobne. A to sú najmä pridružené výroby v JRD, ďalej organizácie rezortu palív a energetiky, výrobné družstvá, prevádzky národných výborov a ďalšie.
Z uvedeného vyplýva, že tieto organizácie vedia podstatne lepšie oceniť kvalifikovanú prácu, čím si odbúrali problém so zamestnanosťou a dokonca si môžu vyberať medzi vysokokvalifikovanými pracovníkmi, ktorí sú tu spokojní, pretože ich zárobok je podstatne vyšší ako v ktoromkoľvek strojárskom podniku. To, že ich dosiahnutá odborná úroveň je nevyužitá alebo že vykonávajú úplne inú činnosť, je pre týchto pracovníkov už nepodstatné. Ale ako to je vlastne s tak prízvukovanou zásluhovosťou pri zavádzaní II. etapy programu ZEÚMS? Majú takéto organizácie takú prioritu alebo dosahujú také výrazné výsledky, že môžu zárobkovou úrovňou výrazne predbehnúť jedno z najnáročnejších odvetví, strojárstvo?
Keď centrum nepúšťa z rúk riadenie
tarifnej politiky, na základe čoho sú vyššie
zárobky v pridružených výrobách,
keď po tom je z úrovne centra kritizovaný vyšší
objem vyplatených miezd a tempo rastu priemerných
miezd, tak v strojárstve je v tejto päťročnici
uplatňovaný úsporný mzdový
vývoj. To všetko sú otázky pracovníkov,
ktorí zostali verní strojárskym profesiám
a ktorí považujú za správne zabezpečovať
proporcionalitu vývoja miezd a vytváraného
národného dôchodku cestou rýchlejšieho
rastu produktivity práce a jej predstihu pred rastom priemerných
miezd. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci
Trškovi, slovo má poslankyně Martinčičová.
Poslankyně SN V. Martinčičová: Vážený súdruh generálny tajomník Ústredného výboru KSČ, vážený súdruh prezident republiky, vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia!
K zabezpečovaniu potrieb obyvateľstva, k zásobovaniu vnútorného trhu a k rozvoju služieb zaznel na pôde Federálneho zhromaždenia už celý rad vystúpení, obsahujúci negatívne, ale i pozitívne konštatovania, vrátane námetov na prípadné čiastkové riešenie uvedenej problematiky. Pre výsledky, ktoré boli dosiahnuté v roku 1988 bolo typické, že pretrvávali prvky nerovnovážn eho vývoja na vnútornom trhu a že i pri zvýšených peňažných príjmoch a nákupoch obyvateľstva rástol nesúlad medzi štruktúrou ponuky a dopytu.
Výsledky za tri štvrtiny tohto roku ukazujú, že sa zvýšili v komplexe dodávky pre vnútorný obchod, a to v nadväznosti na zabezpečenie relatívne vysokých podielov zo štátneho plánu niektorých odvetví určených na trh.
Opatrenia vlády ČSSR prijaté na posilnenie rovnovážneho vývoja v tejto časti ekonomiky priniesli teda pozitívny prvok v prospech dosiahnutia postupnej stability. I napriek tomuto pozitívu sa však nepodarilo odstrániť napätie medzi ponukou a dopytom v celom rade druhov priemyslového tovaru, keď niektoré položky už chýbajú dlhodobo. Spomínan napr. mrazničky, automatické pračky, čalúnené súpravy, kuchyne, keramické obkladačky, atď.
Stále sa prejavujú snahy znižovať ponuku tovaru v nižších cenových reláciách. Svedčí o tom pohyb priemerných cien niektorých skupín predávaného priemyselného tovaru. Je to vážna otázka súčasnej doby, na ktorú treba reagovať rovnako rozhodne, lebo vo svojich dôsledkoch znamená nielen negatívny dôsledok na časť ekonomicky slabších občanov našej spoločnosti, ale môže i ovplyvňovať prístupy a postoje k procesu prestavby.
V oblasti služieb sa v minulom roku zvýšili tržby od obyvateľstva za platené služby len nepatrne, v tomto roku nedosahujú hodnoty predpokladané plánom. I na tomto poli pretrvávajú známe problémy z minulosti, ako sú napr. nedostatočné kapacity, náhradné dielce a taktiež ich rozdielna kvalita.
Že nejde o problémy malé, alebo jednoduché z pohľadu svojho riešenia, sa táto skutočnosť prejavila aj objektívne v programovom vyhlásení vlády ČSSR, kde sa konštatuje (citujem) : "Zlepšenie situácie na vnútornom trhu nie je vecou jedného mesiaca ani jedného roku, ale v priebehu dvoch až troch rokov ju zmeniť môžeme a musíme". (koniec citátu)
Doposiaľ prijaté opatrenia, vrátane opatrení z posledných dní, ktoré sú orientované na turistov prichádzajúcich do našej republiky, sú dôkazom toho, že všetkými dostupnými prostriedkami na širokom fronte sa hľadajú cesty pre dosiahnutie vytýčených cieľov.
Nedostatky v už spomenutých oblastiach z hľadiska svojho pôsobenia sú tiež ovplyvňujúcim faktorom životnej úrovne nášho ľudu.
Ukazuje sa, že prijímané opatrenia prinášajú síce čiastkové pozitívne výsledky v oblastiach, ktoré sú pod zorným uhlom zvýšenej pozornosti, ale nemôžu vylúčiť prípadné novo sa prejavujúce problémy v iných oblastiach. Domnievam sa, že nielen požadovaný, ale i potrebný rast ekonomickej výkonnosti nemožno dosiahnuť bez zásadnej zmeny tradičného pojatia obsahu a štruktúry životnej úrovne v celom komplexe i v jednotlivých komponentoch, bez prechodu k novému modelu, zodpovedajúcemu požiadavkám doby. Dovoľte mi preto niekoľko poznámok z pohľadu širších súvislostí.
Často jednostranná preferencia základných potrieb na úkor potrieb vyšších, uskutočňovaná prednostným rozvojom spoločenskej spotreby pred spotrebou osobnou - viedla v prvých desaťročiach socialistického rozvoja k relatívne slušnému životnému štandardu. Orientácia na preferenciu základných zložiek životnej úrovne (plnej zamestnanosti, uspokojovania základných hmotných potrieb) zabezpečujúcich až doposiaľ cenovými, dotačnými, daňovými a rozpočtovými mechanizmami a tomu zodpovedajúca i politika štrukturálna, respektíve priemyslová, prestáva zodpovedať meniacim sa potrebám nielen jednotlivcov, ale i celej spoločnosti. Preto bude nevyhnutné pristúpiť k vyššiemu uspokojovaniu hmotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, lebo sa stále viacej stávajú jedným z kľúčových faktorov rastu ekonomickej výkonnosti. Postupne opúšťame a musíme opustiť administratívno-direktívny model vyúsťujúci spravidla do jednostrannej preferencie jedných potrieb na úkor druhých, musíme sa zbaviť obmedzenej možnosti obyvateľov vyjadrovať - prostredníctvom trhu či ďalších demokratických mechanizmov - svoje záujmy a preferencie.
Neostáva, ako nastúpiť cestu zabezpečujúcu trend, vedúcu k demokratizácii spotrebného trhu, obnove spotrebiteľských práv a nastoleniu trhovej rovnováhy, vrátane sprievodných zmien v hospodársko-politických koncepciách ochraňujúcich odteraz výrobcov a často preferujúcich ich záujmy pred záujmami spotrebiteľov. Znamená to dôsledne pristúpiť k riešeniu širokej škály faktorov, akými sú: výroba, ceny, pracovná výkonnosť, odmeňovanie, atď. Ukazuje sa, že dôležitú úlohu pre oživenie spotrebnej ponuky by už v krátkom čase, predovšetkým v oblasti služieb, malo zohrať uvoľnenie priestoru pre individuálnu a družstevnú podnikateľskú iniciatívu.
Hospodársko-politická liberalizácia v tejto oblasti sprevádzaná aktívnou daňovou a úverovou politikou, stimulujúcou drobné podnikanie, by umožnila nielen prenos rozsiahlych tieňových ekonomických aktivít do oficiálnej ekonomiky, ale predovšetkým by uvoľnila značné, dnes blokované produktívne sily ekonomiky pre rozvoj ponuky. Reforma ponukovej stránky ekonomiky by mala vytvoriť predpoklady i pre odstránenie štrukturálnych deformácií osobnej spotreby, uvoľniť priestor pre rozvoj štruktúry spotreby zodpovedajúcej preferenciám spotriebiteľov i medzinárodným trendom. Tieto trendy spočívajú v postupnom presune ťažiska spotrebiteľského dopytu na tovar a služby, uspokojujúce potreby náročnejšie a rozvojové.
Vážené súdružky, súdruhovia, poslanecký prieskum v našom okrese Senica - ktorého som sa zúčastnila - ukázal, že v rokoch 1986-1989 sa v rámci sociálnej politiky darilo realizovať rast osobnej spotreby. V porovnaní s rokom 1985 zvýšil sa predaj mäsa a mäsových výrobkov, hydiny, sýrov, masla, jedlých tukov, rýže, pečiva, cukru, zemiakov, piva a liehovín. V dôsledku zníženia spotrebiteľského dopytu poklesol predaj mlieka, vajec, masti, múky, chleba a vína. Značný pokles predaja minerálnych vôd bol zapríčinený dlhodobou rekonštrukciou plniacej linky, vyťaženosťou prameňov a prednostným zásobovaním oblastí okresu so zlou pitnou vodou.
V rámci potravinárskych tovarov sa k plnej spokojnosti obyvateľstva okresu nedarí zabezpečovať zvýšený dopyt po hovädzom mäse a náš spotridebiteľ oprávnene požaduje tiež podstatne vyšší podiel tmavého druhu chleba a širší sortiment pečiva. Tiež nedostatok rybieho filé, rybých výrobkov a konzerv má za následok oprávnenú kritiku našich občanov. Značné pripomienky sú tiež zaznamenávané ku kvalite, sortimentu, ako aj cenovým reláciám ovocia a zeleniny.
S kritickou náročnosťou možno hodnotiť
i vývoj situácie na trhu v spotrebnom tovare. Ani
rýchla realizácia mimoriadnych opatrení v
spotrebnom priemysle nevyústila do úplnej spokojnosti
našich zákazníkov. Tak, ako to už tu bolo
povedané viackrát, i v našom okrese sa značné
problémy i naďalej prejavujú najmä v textilnom,
odevnom a drogistickom tovare, ale i u predmetov dlhodobej
spotreby. Obmedzila sa tiež ponuka niektorých druhov
textilných tovarov pre ich ní ku efektívnosť
výroby. Podobné nedostatky sú i pri ponuke
tovarov skupiny bavlna a vlna. Predaj obuvi je nepriaznivo ovplyvnený
meškaním dodávok z výroby. Veľmi
pomaly dochádza k inovácii nábytku.