Federální shromáždění ČSSR, 1986 – 1990 Společné schůze SL a SN

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Bahyl, Džupina, Hašana, Hoření, Klícha, Malíková, Minárová, Šimek, Štrougal, Tesař, Václavík, Zelenka, Žákovič

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Blahník, Brabec, Havlín, Saul, Stütz, Šutka, Vacek, Veselá Jiřina, Zíka

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Buban, Fundák, Hrubják, Nejezchleb, Nemcsková, Štancel

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil místopředseda Federálního shromáždění a předseda Sněmovny národů J. Janík.)

Předsedající předseda SN J. Janík: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia, otváram druhý deň rokovania 12. spoločnej schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.

V zasadacej sále je prítomných 168 poslancov Snemovne ľudu, 58 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 63 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Obidve snemovne sú uznášania schopné.

Najskôr prerokujeme

Návrh odôvodní minister práce a sociálnych vecí ČSSR súdruh Miloslav Boďa. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Boďa: Vážený súdruh generálny tajomník, vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, základná línia k uskutočneniu prestavby spoločenského a hospodárskeho života, formulovaná v zmysle uznesenia XVII. zjazdu strany siedmym, deviatym a desiatym zasadaním Ústredného výboru KSČ, postavila do popredia spoločného záujmu aktivitu pracovných kolektívov a každého pracujúceho človeka.

Zvýšená právomoc a zodpovednosť podnikov, uplatnenie zásad samofinancovania, závislosť príjmov kolektívov a jednotlivcov od konečných výsledkov ich práce je nepochybne uskutočniteľná iba za takých vzťahov medzi podnikmi a pracujúcimi, ktoré budú ďalej rozvíjať všetko pozitívne a tvorivé v znalostiach a schopnostiach ľudí a energicky odstraňovať akékoľvek prekážky pre naplnenie spoločných cieľov. Reálne možnosti pre takéto vzťahy pracujúcich vo výrobe a službách sú vytvárané najmä zákonmi o štátnom podniku, o poľnohospodárskom družstevníctve, bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.

Nové úlohy nášho spoločenského a hospodárskeho života musí plniť i Zákonník práce, ktorý kodifikuje práva a povinnosti, vyplývajúce z pracovného pomeru, pre viac ako 7,5 milióna pracujúcich a súčasne pre podniky a organizácie, ktoré zabezpečujú hospodárske, výchovné, sociálne a ďalšie funkcie nášho štátu.

Chcel by som preto zdôrazniť, že navrhované zmeny v Zákonníku, ktoré vám predkladáme k prerokovaniu, akokoľvek sú závažné, nijako neoslabujú, ale naopak, ďalej rozvíjajú jeho pokrokovú podstatu, založenú pred viac ako 20 rokmi. S platnosťou od r. 1966 Zákonník práce zjednotil práva a povinnosti všetkých pracujúcich v pracovných vzťahoch, zakotvil záruky rovnakého práva na prácu, na zabezpečenie pracujúcich v nemoci, pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania, zakotvil právo na zotavenie a ďalšie pokrokové opatrenia v oblasti sociálnej. Súhrnnea jednotne tak spojil všetky pracovno-právne vymoženosti, ktoré sme postupne od oslobodenia našej vlasti v roku 1945 dosiahli.

Pretože ide o živý dokument, musí reagovať na všetko nové čo prináša život. Už od začiatku osemdesiatych rokov na základe dlhodobej politicko-právnej analýzy Zákonníka a skúseností s jeho uplatňovaním sa ukazovala potreba niektorých úprav, sledujúcich najmä na jednej strane posilnenie sociálnych istôt pracujúcich, na druhej strane upevnenie pracovnej disciplíny.

Novým, mocným impulzom úprav tohto Zákonníka je objektívna potreba celkovej prestavby hospodárskeho a spoločenského mechanizmu, ktorej príprava priniesla nové, hlbšie pohľady na pracovno-právne vzťahy a podnety na ich zdokonalenie.

Potreba celkovej prestavby ekonomiky a tým i hlbšej novelizácie Zákonníka bola vyvolaná radom negatívnych tendencií vo vývoji národného hospodárstva a spoločnosti vyplývajúcich z vyčerpania extenzívnych zdrojov jeho rozvoja a z nutnosti obratu k intenzívnym faktorom rastu. Už od konca sedemdesiatych rokov sa postupne spomaľovalo tempo rastu vytvoreného národného dôchodku a spoločenskej produktivity práce, ktorá sa v posledných desiatich rokoch zvyšovala v priemere len o 1,6 % ročne.

Súčasne narastali nevyužité rezervy a umrtvené zdroje, nadmerne rástli najmä zásoby. Rovnako využitie a celková účinnosť základných výrobných prostriedkov sa znížila o viac ako 20 % a podobne sa zhoršili výmenné relácie v zahraničnom obchode. Vnútrosmenové straty pracovnej doby dosahujú - podľa uskutočnených prieskumov - 15 až 20 %. Napriek tomu, že vynakladáme značné prostriedky na vzdelanie - veď príprava na povolanie je u nás v priemere 11 rokov - súčasne ju nedostatočne využívame u viac ako 50 tis. pracovníkov s vysokoškolským, 450 tis. so stredným odborným vzdelaním a u 750 tis. robotníkov. Pritom celková úroveň zamestnanosti prekročila optimálne hranice zvlášť u niektorých skupín obyvateľstva, ako sú ženy a osoby v dôchodkovom. veku. Napriek tomu sa stupňujú požiadavky na ďalšie pracovné sily, vrátane zahraničných pracovníkov. Ukazuje to na doteraz neprekonané extenzívne prístupy v politike zamestnanosti, nízku výkonnosť a produktivitu, nehovoriac o nepriaznivých dôsledkoch, ktoré má tento stav na pracovnú disciplínu. Uvedené negatívne tendencie svedčia o tom, že zatiaľ sa nepodarilo zmeniť pretrvávajúci statický prístup k riešeniu naliehavých hospodárskych úloh a že plánom predpokladané kvalitatívne zmeny, zamerané na presadenie intenzívneho typu hospodárskeho rozvoja, neboli zabezpečené s dostatočným dôrazom.

Ak to pripomínam práve v súvislosti s novelizáciou Zákoníka práce, nechcem tým vytvárať zjednodušené predstavy, že hlavne, alebo dokonca iba ona, môže prekonať nepriaznivé tendencie. Je to omnoho závažnejšia a širšia úloha - úloha prestavby celkového ekonomického a spoločenského mechanizmu. Ta má uvoľniť hlavnú hybnú silu socializmu - aktivizovať človeka, jeho iniciatívu a tvorivý potenciál. Dôležitú úlohu musí pritom plniť Zákonník práce.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, po dôkladnom zhodnotení politicko-právnej analýzy Zákonníka, prebiehajúcej v posledných rokoch, predložilo v polovici marca tohto roku Predsedníctvo ÚV KSČ, federálna vláda, Ústredný výbor Národného frontu ČSSR, Ústredná rada odborov, Ústredná rada družstiev a Ústredný výbor Zväzu družstevných roľníkov k verejnej diskusii zásady novelizácie Zákonníka práce.

K predloženým zásadám sa v demokratickej a v skutočne celonárodnej diskusii vyjadrili pracovné kolektívy i jednotliví občania; došlo na 150 tis. námetov, pripomienok a stanovísk. Na diskusii sa zúčastnilo vyše troch miliónov ľudí. Vysoko pozitívnu úlohu v nej zohralo Revolučné odborové hnutie - základné organizácie, funkcionári a členovia odborových organizácií - rovnako tak základné organizácie Zväzu družstevných roľníkov, členovia JRD a výrobných družstiev, aj ich predstavitelia.

Ďalšou významnou etapou pri formovaní novely Zákonníka práce bolo rokovanie celoštátnej všeodborovej konferencie, ktorá v dňoch 24. a 25. septembra t. r. prerokovala a posúdila návrh úprav predložený vládou ČSSR; vo svojom stanovisku odporučila urobiť v predloženom návrhu niektoré zmeny a doplnky.

Verejná diskusia potvrdila, že pracujúci kladne prijali celkovú koncepciu novely; po zhodnotení diskusie v príslušných straníckych a vládnych orgánoch boli uskutočnené odôvodnené úpravy a zmeny v 36 ustanoveniach. Ako bolo konštatované na 10. zasadaní ÚV KSČ, široká diskusia k novelizácii Zákonníka práce ukázala, že väčšina našich občanov odmieta rovnostárstvo, vidí v ňom vážne narušenie zásady sociálnej spravodlivosti, prekážku, ktorá na jednej strane bráni zodpovedajúcemu oceneniu tvorivej a kvalifikovanej práce a na druhej strane oprávneným postihom za podpriemernú výkonnosť a zlú prácu. Diskusia vyjadrila zásadný odpor k tolerovaniu takých protispoločenských javov, ako je parazitizmus, nezákonné príjmy a bezpracné zisky, obohacovanie na úkor druhých. Preto Zákonník práce musí účinnejšie podporovať a zvýhodňovať tých, ktorí statočne a dobre pracujú; nemôže a nebude garantovať odmeny a výhody každému bez ohľadu na jeho osobný prínos k zabezpečeniu potrieb spoločnosti.

Súdružky a súdruhovia poslanci, na podklade stanoviska, prijatého celoštátnou všeodborovou konferenciou, schválila vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ďalšie zmeny a doplnky návrhu novely Zákonníka práce.

Dovoľte mi teraz stručne charakterizovať hlavné zmeny oproti predloženému Zákonníku, ktoré sú obsahom predloženého návrhu zákona.

Návrh novely vychádza z princípu uľahčiť spoločensky žiadúci pohyb pracovných síl, ich racionálne rozmiestnenie a efektívne využitie. Preto zavádza jednotnú výpovednú dobu v dlžke dvoch mesiacov, ruší výpovedné dôvody na strane pracovníkov a dáva im možnosť ukončiť pracovný pomer v tejto výpovednej dobe aj keď neuvedú nijaký dôvod. V návrhu sa ďalej uvádza, že bude v právomoci organizácie rozhodovať o znižovaní počtu pracovníkov z dôvodu zvyšovania efektívnosti práce, prípadne z dôvodov iných organizačných zmien.

Návrh ďalej umožňuje dohodnúť predĺženie skúšobnej doby z jedného na tri mesiace. Ide o to, aby obidve strany - tak organizácia, ako aj pracovník - mali dlhší čas na rozhodnutie, či budú v pracovnom pomere pokračovať.

Na vytvorenie priaznivejších podmienok k užšej spolupráci organizácií, predovšetkým pri uplatňovaní novej techniky a technológie v praxi a v prípadoch tzv. stáží sa navrhuje zaviesť nový právný inštitút - dohodu o dočasnom pridelení pracovníka k výkonu práce v inej organizácii. Aby bolo možné pružnejšie riešiť otázky účinnosti riadiacej práce, rozširuje sa okruh vedúcich, ktorých pracovný pomer bude vznikať menovaním. K spružneniu a zjednodušeniu má dôjsť i pri uzatváraní pracovných pomerov na určitú dobu, u vedľajších pracovných pomerov a u dohôd o prácach konaných mimo pracovný pomer; sleduje sa tým zámer lepšie využiť iniciatívu pracujúcich tak k zlepšeniu služieb, ako aj k zabezpečeniu iných činnností, ktoré je hospodárnejšie organizovať práve týmto spôsobom.

K zrýchleniu dynamiky ekonomického rozvoja ako základu sociálnych istôt pracujúcich sa v ich vlastnom záujme vyžaduje prijať opatrenie k upevneniu pracovnej a technologickej disciplíny, k efektívnejšiemu využívaniu pracovnej doby a k zvýšeniu ochrany majetku v socialistickom vlastníctve. Preto sa navrhuje, aby organizácia mohla dať pracovníkovi výpoveď aj za každé závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda nielen za zvlášť hrubé, či za opakované menej závažné porušenie pracovného poriadku, ktorého sa pracovník dopustil v dobe pred zahladením disciplinárneho opatrenia.

V záujme vytvárania zdravého pracovného prostredia a k účinnejšiemu predchádzaniu škodám má byť organizácia oprávnená kontrolovať veci a robiť osobné prehliadky pracovníkov pri vstupe do organizácie a pri jej opustení. Novo má byť postihované okrem používania alkoholu aj zneužívanie iných omamných prostriedkov. Okrem toho sa navrhuje, aby organizácia bola oprávnená kontrolovať pracovníkov, či nie sú pod vplyvom alkoholu, alebo iných omamných prostriedkov bez ohľadu na nimi vykonávanú prácu. K zvýšeniu kvality práce má prispieť i možný postih pracovníka na mzde pri vyrobení nepodarku, aj keď ho prevzala technická kontrola ako vyhovujúci.

Pokiaľ ide o odmeňovanie pracovníkov, Zákonník práce výslovne stanoví, že organizácia samostatne rozhoduje o uplatňovaní úkolovej, podielovej a časovej mzdy i o ostatných mzdových formách, predovšetkým prémiách, odmenách a podieloch na hospodárskych výsledkoch. I pri uplatnení dôležitého princípu hmotnej účasti kolektívov na výsledkoch hospodárenia organizácie sa pracovníkom zaručuje základná mzda, mzdové príplatky a osobné ohodnotenie. V súvislosti s novým postavením štátneho podniku sa novo formuluje obsah a nezastupiteľná úloha kolektívnych zmlúv. Vzrastie ich normatívna funkcia a rozšíri sa ich obsah najmä na úseku odmeňovania, pracovných a sociálnych podmienok a posilní sa ich právna záväznosť. Pokiaľ ide o prácu nadčas, má organizácia poskytovať pracovníkom okrem dosiahnutej mzdy, predovšetkým náhradné voľno, ale pracovníkom vykonávajúcim robotnícke povolanie len po dohode s nimi.

V návrhu novely Zákonníka práce je zapísané zmocnenie pre Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí stanoviť, podľa zásad schválených vládou ČSSR, rozsah a podmienky pre poskytovanie pracovného voľna na činnosti v obecnom záujme s cieľom zjednotiť kritériá a racionalizovať jeho udeľovanie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v priemysle, v ktorom pracujú takmer 3 milióny pracovníkov, neprítomnosť v práci z dôvodu úkonov v obecnom záujme bola v roku 1987 v priemeru 5 dní na každého pracovníka. To predstavuje pracovnú kapacitu zhruba 60 tisíc pracovníkov. Len mzdové náklady na takto neodpracovanú dobu robili v minulom roku približne 2,5 mld. Kčs. Neodpracovaná doba z dôvodu neprítomnosti v práci pre úkony v obecnom záujme musí byť nahradzovaná rôznymi náhradnými spôsobmi, vrátane práce nadčas. Keby sa táto neprítomnosť znížila aspoň na polovicu - a v päťdesiatych rokoch to boli dokonca len dve pätiny - vytvorili by sa hodnoty vo výške 3 miliardy Kčs upravených vlastných výkonov. S tým ostro kontrastuje značný rozsah nadčasovej práce; v minulom roku bolo na nadčasoch odpracovaných 5,3 % z celkového počtu odpracovaných hodín, t. j. bezmála 12 dní na každého pracovníka v roku.

Podobná situácia je i v stavebníctve, kde pre prekážky v práci z dôvodu úkonov v obecnom záujme nebolo v minulom roku odpracovaných 5,1 dňa, čo predstavuje mzdové náklady vo výške pol miliardy Kčs. Za túto dobu uskutočnia stavebné organizácie práce v hodnote za viac ako 2 miliardy Kčs. Z týchto pohľadov je nutné krajne uvážlivo a s vysokou spoločenskou zodpovednosťou posudzovať návrhy na poskytovanie voľna z dôvodu iných úkonov v obecnom záujme.

Návrh novely novo upravuje zvýšenú ochranu odborových funkcionárov pôsobiacich v organizácii. Ich prevedenie na inú prácu alebo preloženie na iné miesto, pokiaľ nebudú s takou zmenou súhlasiť, bude podmienené tiež predchádzajúcim súhlasom vyššieho odborového orgánu. Táto ochrana má platiť nielen v ich funkčnom období, ale tiež po dobu dvoch rokov po jeho skončení; týka sa taktiež rozviazania pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým zrušením zo strany organizácie.

Súdružky a súdruhovia, XVII. zjazd KSČ položil mimoriadny dôraz na sociálnu orientáciu ekonomiky a na to, aby sociálna politika účinne stimulovala ekonomický rozvoj. Našu spoločnosť charakterizuje vysoký stupeň zjednotenia východiskových podmienok pre život a prácu ľudí, celý súbor vymožeností a istôt, ktoré sa stali prirodzenou súčasťou života našich občanov. Ide o široko vytvárané možnosti realizovať právo na prácu, solídnu úroveň a všeobecnú prístupnosť k vzdelaniu a kultúre, rozvinutý systém sociálneho zabezpečenia, pomoc rodinám s deťmi, bezplatnú lekársku starostlivosť, zabezpečenie oddychu po práci a pod.

Ďalšie rozvíjanie a prehlbovanie týchto vymožeností, ktoré vyplývajú zo záverov XVII. zjazdu strany, obsahuje i návrh novely Zákonníka práce.

Patrí medzi ne i nová úprava poskytovania dovolenky na zotavenie. Upúšťa sa od doterajšej podmienky čakacej doby v dĺžke päťmesačného trvania pracovného pomeru. Pracovníkovi, ktorý v kalendárnom roku odpracuje aspoň 60 dní, vznikne nárok na dovolenku alebo jej pomernú časť. Toto zvýhodnenie sa týka predovšetkým mladých pracovníkov, ktorým nárok na dovolenku vznikne aj vtedy, ak nastúpia do pracovného pomeru po 1. auguste. Doba dočerpania dovolenky z predcházajúceho roku sa predlžuje v určených prípadoch až do konca budúceho kalendárneho roku. Predovšetkým matky malých detí iste privítajú návrh, podľa ktorého sa má prerušiť dovolenka pri ošetrovaní nemocného člena rodiny. Navrhované úpravy budú mať za dôsledok tiež vecné a administratívne zjednodušenie a odstránenie mnohých doterajších výnimiek.

Ďalším významným opatrením je predĺženie neplatenej materskej dovolenky do troch rokoch veku dieťaťa. K prehĺbeniu starostlivosti o deti osamelých pracovníčok má byť zvýšený vek dieťaťa z ôsmych na pätnásť rokov, do ktorého môžu by ť tieto pracovníčky vysielané na pracovnú cestu iba so svojim súhlasom.

V záujme posilnenia sociálnych istôt má dôjsť aj k zvýšeniu zodpovednosti organizácie za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Navrhuje sa odškodňovať chorobu z povolania aj za dobu troch rokov pred jej zaradením do zoznamu týchto chorôb. K podstatnému zlepšeniu situácie poškodených pracovníkov prispeje aj úprava, podľa ktorej sa bude po dobu jedného roka poskytovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti až do výšky ich priemerného zárobku s tým, že po tejto dobe sa navrhuje doteraz platné limity zvýšiť.

Zvýšenie limitu sa premieta tiež v odškodnení pozostalých po pracovníkoch, ktorí zomreli v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Ráta sa taktiež so zvýšením jednorázového odškodnenia pozostalých, a to u nezaopatreného dieťaťa o 60 %, a u manžela príp. u rodičov zomrelého pracovníka o dve tretiny.

Návrh novely zakotvuje tiež zásadnú zmenu, týkajúcu sa nárokov poškodených pracovníkov; navrhuje sa zaviesť nepremlčateľnosť nároku na náhradu za stratu zárobku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých.

Návrh prináša taktiež niektoré ďalšie výhody osamelým pracovníkom starajúcim sa o dieťa.

Posilnenie sociálnych istôt pracujúcich, ako je uvedené v návrhu novely Zákonníka práce, sa plne premieta i v novom zákone o sociálnom zabezpečení, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. októbra tohto roku.

Návrh novely počíta s ďalšími významnými opatreniami v prospech pracujúcich, predovšetkým so skrátením pracovnej doby a rozšírením fondu voľného času. Prejavuje sa to v návrhu predĺžiť platenú prestávku na jedlo a odpočinok z doterajších 15 na 30 minút. Pokiaľ ide o prácu nadčas, navrhuje sa stanoviť jej ročný limit pre jednotlivcov na 150 hodín. V tomto rozsahu bude možné pracovníkovi prácu nad čas nariadiť; nad tento limit možno požadovať na pracovníkovi prácu nad čas iba s jeho súhlasom, a to iba na zvlášť povolených prácach a pracoviskách.

Návrh venuje zvýšenú pozornosť starostlivosti o kvalifikáciu pracovníkov. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí bude zmocnené stanoviť podmienky, postup a povinnosti organizácií pri rekvalifikácii pracovníkov. Stanoví taktiež, v ktorých prípadoch a za akých podmienok budú organizácie overovať spôsobilosť pracovníka k vykonávanej práci, teda uskutočňovať atestácie.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, pri rokovaní vo výboroch oboch snemovní bol k predloženému návrhu novely Zákonníka práce uplatnený rad námetov a pripomienok. Zmeny schválené výbormi oboch snemovní, zahrnuté do spoločnej správy výborov máte k dispozícii. Navrhované zmeny obsiahnuté v spoločnej správe výborov v pozitívnom slova zmysle spresňujú a dopracovávajú predložený návrh novely. Preto ich oceňujeme a podporujeme.