Samospráva pracovného kolektívu neznamená
opustenie zásady riadenia štátneho podniku
jediným vedúcim. Znamená to, že sa riadenie
podniku v nových podmienkach bude uskutočňovať
na základe spojenia riadenia jediným vedúcim
pracovníkom so samosprávou pracovného kolektívu.
Riadiť podnik bude riaditeľ, ktorý zodpovedá
za výsledky činnosti podniku a koná v mene
podniku vo všetkých jeho veciach. Samostatne rozhoduje
vo všetkých záležitostiach podniku, pokiaľ
jeho rozhodnutie nie sú podmienené súhlasom
samosprávy pracovného kolektívu podniku.
V návrhu zákona o štátnom podniku sa
uplatňuje doposiaľ nie celkom bežný pojem
- socialistická podnikavosť. Tú je treba chápať
ako samostatné a zákonné využívanie
podniku zverenej časti celospoločenského
majetku a ďalších výrobných činiteľov
na získavanie dôchodkov uspokojovaním potrieb
odberateľov výrobkami, prácou a službami.
Práve socialistická samospráva by mala prispieť
k rozvoju podnikateľskej iniciatívy socialistických
výrobcov.
Nové postavenie podniku vyžaduje tiež novú
formuláciu obsahu hospodárskeho súťaženia
organizácií. Je ho treba rozvíjať ako
neoddeliteľnú súčasť využívania
tvorivých síl pracovných kolektívov
a podnikateľskej iniciatívy vedenia podniku. Súťaž
bude zameraná na najvšestrannejšie uspokojovanie
dopytu domácich i zahraničných zákazníkov
- odberateľov a spotrebiteľov - po vysoko kvalitnom
a konkurencie schopnom tovare. Princíp takto chápanej
súťaže musí prenikať všetkými
úrovňami riadiacich štruktúr, musí
potláčať rovnostárske prístupy
a nezdravý monopolizmus. Túto súťaživosť
bude štát plánovito podporovať rozšírovaním
práv organizácií podnikať v rôznych
odboroch výrobných obchodných i zahranično-obchodných
činností, práv voliť cesty predaja a
nákupu, využívať zapojenie do medzinárodnej
deľby práce. Štát bude vytvárať
podmienky pre súťaž našich a dovážaných
výrobkov na vnútornom trhu, bude zakladať väčší
počet podnikov, najmä v oblasti výroby spotrebného
tovaru, poskytovania služieb a pod. Vo všetkých
týchto prípadoch pôjde o súťaž
socialistického typu, ktorá spolu s pôsobením
celého hospodárskeho mechanizmu povedie k lepšiemu
uspokojovaniu potrieb pracujúcich.
Jedným zo základných predpokladov úspešného
rozvoja národného hospodárstva je nevyhnutnosť
rešpektovať špecifičnosť a premenlivosť
spoločenského reprodukčného procesu
v rôznych odvetviach a oblastiach ekonomiky. Preto sa v
návrhu zákona počíta s uplatnením
rôznych organizačných foriem podnikov, s pohotovým
prispôsobovaním organizačných štruktúr
vecným úlohám v ekonomike. Vytvára
sa priestor pre vznik rôznych typov podnikov z hľadiska
ich veľkosti, činnosti i vnútorného
usporiadania. Okrem veľkých podnikov by sa mali zakladať
aj podniky malé a stredné so špecializovaným
výrobným či obchodným profilom a s
veľkou inovačnou aktivitou.
Z tohto chápania organizačného usporiadania
vyplýva, že právna subjektivita a úplný
chozrasčot podniku, rovnako ako aj zodpovednosť riaditeľa
aj rady pracovného kolektívu v zmysle navrhovaného
zákona, sú neoddeliteľné a môžu
sa týkať len jednoho článku riadenia,
t. j. podniku. Nemožno teda zotrvať u dnešného
stavu, kedy jeden právny subjekt podnikovej sféry
(podnik) je podriadený inému právnemu subjektu
(generálnemu riaditeľstvu VHJ).
Návrh zákona zabezpečuje aj rozvíjanie
priamych vzťahov našich podnikov s hospodárskymi
organizáciami členských štátov
Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Touto cestou
bude zákon podporovať aj postupné zbližovanie
hospodárskych mechanizmov socialistických štátov.
Pritom je rovnako dôležité, že náš
návrh zákona obdobne ako sovietsky zákon
chápe štátny podnik ako socialistického
výrobcu tovaru, ako základný článok
a neoddeliteľnú súčasť jednotnej
plánovite riadenej socialistickej ekonomiky, ako organizáciu,
ktorej hospodárenie je založené na úplnom
chozrasčote, samofinancovaní a samospráve.
Návrh zákona plne vychádza z ústavného
princípu vedúcej úlohy strany v spoločnosti.
Vedúca úloha strany sa s rastúcou úlohou
samosprávneho systému bude objektívne prehlbovať,
najmä z pohľadu zabezpečenia celospoločenských
záujmov v národnom hospodárstve.
Stranícke organizácie v podnikoch sú politickým
jadrom pracovných kolektívov, kontrolujú
činnosť hospodárskeho vedenia podniku a usmerňujú
prostredníctvom svojich členov aj činnosť
samosprávnych orgánov podniku a ostatných
spoločenských organizácií.
Vzrastá tiež úloha Revolučného
odborového hnutia pri presadzovaní záujmov
a ochrane práv pracujúcich ako garanta kolektívnej
zmluvy a najbližšieho partnera pri organizácii
a odmeňovaní práce. Zákon zabezpečuje,
že Revolučné odborové hnutie sa spolu
s ďalšími organizáciami Národného
frontu bude podieľať na činnosti samosprávnych
orgánov podniku.
Navrhovaný zákon stanoví podnikom povinnosti
v rade ďalších oblastí. Patrí sem
napríklad i súčinnosť s príslušnými
národnými výbormi, na ktorých území
sú rozmiestnené jeho pracoviská. Táto
súčinnosť by mala byť obojstranne prospešná.
Pritom právne postavenie národných výborov
musí byť podnikom rešpektované.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, v priebehu prerokúvania vládneho návrhu
zákona o štátnom podniku na spoločných
schôdzach výborov snemovní bol vznesený
rad dotazov, pripomienok a námetov. Zmeny vecnej i legislatívno
technickej povahy, ktoré tieto výbory odporučili
na schválenie dnešnému plenárnemu zasadaniu,
prispievajú ku skvalitneniu konečného znenia
zákona, budú prospešné jeho prehľadnosti
a zrozumiteľnosti.
Veľa pozornosti vyvolala pri prerokúvaní návrhu
zákona v ústavnoprávnych výboroch
otázka priemyselných práv v súvislosti
s prebiehajúcou prestavbou organizačných
štruktúr výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej
a obehovej základne národného hospodárstva
na štátne podniky. Bolo navrhované, aby vnútorné
organizačné jednotky štátneho podniku
mohli v oblasti priemyselných práv vystupovať
vo svojom mene, t. j. aby tieto vnútorné organizačné
jednotky mali priznanú právnu subjektivitu v tejto
oblasti. Bolo poukazované na to, že pokiaľ sa
doterajšie podniky - majitelia ochranných známok,
označenia pôvodu alebo obchodného mena - stanú
vnútornou organizačnou jednotkou štátneho
podniku, t. j. stratia svoju doterajšiu právnu subjektivitu,
zaniknú v dôsledku toho i práva k ochranným
známkam, označeniu pôvodu a obchodnému
menu.
Uvedená pripomienka, týkajúca sa priznania
právnej subjektivity v tejto súvislosti, nebola
nakoniec ústavnoprávnymi výbormi Federálneho
zhromaždenia prijatá, pretože jej prijatie by
znamenalo zásah do koncepcie zákona. ktorý
vychád za z integrity a neoddeliteľnosti právnej
subjektivity štátneho podniku, vyjadrenej zásadou,
že vnútorné organizačné jednotky
štátneho podniku vystupujú navonok v mene podniku
a nie v mene svojom. Upustenie od tejto zásady by znamenalo
konštruovať subjekt v subjekte, takže by bolo nevyhnutné
riešiť súčasne aj vzájomné
vzťahy týchto subjektov po vertikálnej osi,
predovšetkým vzťahy riadiace a majetkové.
To by však vo svojich dôsledkoch znamenalo porušenie
zásady priameho vzťahu centrum - podnik, ktorá
predstavuje jednu z klúčových zásad
prestavby hospodárskeho mechanizmu vôbec.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, ak zdôrazňujeme veľký význam
zákona o štátnom podniku, konáme tak
s vedomím, že napriek svojej nesmiernej dôležitosti
je to iba jeden z článkov prestavby hospodárskeho
mechanizmu. Ide o prestavbu všetkých výrobných
rozdeľovacích, výmenných a spotrebných
vzťahov za socíalizmu, a preto o proces veľmi
rozsiahly, náročný a problémovo široký.
Bude zasahovať do všetkých oblastí plánovania,
organizácie a riadenia celej československej ekonomiky.
Dotkne sa nás všetkých. Tento proces treba
uskutočňovať dôsledne i cestou práva.
Je to vo svojich dôsledkoch nielen ekonomická, ale
aj hlboká právna reforma. Je zrejmé, že
doviesť proces prestavby úspešne do konca bude
vyžadovať, aby aj naďalej pokračovala doterajšia
veľmi intenzívna a plodná spolupráca
ústredných orgánov a našich zákonodarných
zborov.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem súdruhovi Rohlíčkovi.
Vládny návrh zákona prerokovali všetky
výbory oboch snemovní, okrem výborov mandátových
a imunitných.
Prosím preto spoločného spravodajcu výborov
Snemovne ľudu súdruha Jozefa Belka, aby predniesol
spravodajskú správu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
J. Belko: Vážené súdružky a
súdruhovia poslanci, vážení hostia,
v súlade s realizáciou stratégie urýchlenia
sociálneho a ekonomického rozvoja, stanovenou na
XVII. zjazde KSČ, prerokúvame vládny návrh
zákona o štátnom podniku. Predložený
návrh zákona určuje postavenie štátneho
podniku, vymedzuje jeho činnosť a má kľúčový
význam pre zameranie celého procesu prestavby hospodárskeho
mechanizmu.
V spoločnej spravodajskej správe výborov
Snemovne ľudu vás chcem stručne zoznámiť
s postupom a získanými poznatkami pri jeho prerokúvaní.
Je známe, že vzhľadom na potrebu prerokovania
vládneho návrhu zákona o štátnom
podniku v skrátenom termíne bolo nutné zvoliť
odlišný postup. Bolo upustené od prerokovania
zásad navrhovaného zákona s tým, že
sa prerokovalo jeho paragrafované znenie ešte pred
prerokovaním v Legislatívnej rade vlády.
Aby týmto spôsobom prerokovania zákona bola
zabezpečená vysoká úroveň obsahového
a vecného posúdenia, ustanovil garančný
výbor pre plán a rozpočet v súlade
so zákonom o rokovacom poriadku pracovnú komisiu.
V komisii boli zastúpení poslanci z každého
výboru snemovne.
Výber a zloženie poslancov v komisii bolo základným
predpokladom preto, že bolo možné v maximálnej
miere posúdiť návrh z ekonomického a
sociálneho pohľadu.
Na rokovania pracovnej komisie boli prizvaní experti z
teoretickej oblasti a z výrobných organizácií.
Títo po celú dobu činnosti komisie poskytovali
odbornú pomoc pri formulovaní pripomienok poslancov
do príslušných častí zákona
a jeho paragrafov.
Poslanci prejavili veľký záujem o skvalitnenie
predloženého návrhu a pri vecnom posudzovaní
uplatnili profesný a odborný vzťah, čo
legíslatíva ako taká nepostrehla, pričom
využili poznatky z všenárodnej diskusie i poznatky
z volebných obvodov.
Dobrá súčinnosť bola tiež s poslancami
Českej národnej rady a Slovenskej národnej
rady, ktorí sa podieľali na tvorbe zákona.
Prevažná časť pripomienok bola na základe
odporúčania komisie zapracovaná do návrhu
zákona.
Niektoré z pripomienok vznesené pri posudzovaní
návrhu, ktoré nebolo možné zapracovať
do zákona o štátnom podniku, boli využité
v ďalších návrhoch zákonov, ako
je napr. Hospodársky zákonník, zákon
o hospodárskej arbitráži a pod.
Poslanci v diskusii okrem iného zdôraznili význam
a dôležitosť postavenia orgánov socialistickej
samosprávy v súvislosti s rozvojom podniku, aby
sa na úkor ekonomického a sociálneho rozvoja
neriešili iba požiadavky v uspokojovaní osobnej
spotreby pracovného kolektívu.
Z toho vyplynula požiadavka na dôkladný výber
členov socialistickej samosprávy.
Boli vyslovené názory aj k voľbe riaditeľa
podniku. Kladne bol hodnotený návrh jeho voľby
tajným hlasovaním s tým, aby na túto
funkciu bolo navrhnutých viac kandidátov.
Doterajšie skúsenosti z volieb riaditelov potvrdzujú,
že pracovné kolektívy majú záujem,
aby do čela podniku bol zvolený politicky a odborne
zdatný pracovník, schopný viesť kolektív
a ochotný brať na seba zodpovednosť a riziko
v záujme rozvoja podniku.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, pomerne značná pozornosť bola venovaná
vypracovaniu päťročného a ročného
plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja
na úrovni podniku. Zvýraznila sa potreba dopracovania
dlhodobého výhľadu rozvoja národného
hospodárstva ako základného dokumentu pre
jednotlivé rezorty, na ktorý musia nadväzovať
plány štátnych podnikov.
Zároveň výbory znova poukázali na
problematiku nerovnováhy na vnútornom trhu. Boli
vyslovené názory, že bez zásadného
riešenia, a hlavne prijatia konkrétnych opatrení
vo výrobných podnikoch, nedosiahne sa zlepšeného
vývoja. Vychádza sa z poznatkov, že pre skvalitnenie
dodávateľsko odberateľských vzťahov
je nutné zosúladiť vstupy materiálov
a surovín s výrobnými možnosťami
súčiastkovej kooperácie až po hotový
výrobok. Oneskorené riešenie predmetnej problematiky
môže v konečnom dôsledku spôsobiť
trvalý nedostatok niektorých výrobkov priemyslového
tovaru na vnútornom trhu.
Vyplýva to z predpokladov, že podnik bude uzatvárať
hospodárske zmluvy iba na surovinovo a kapacitne zabezpečenú
výrobu, aby neplatil penále za neplnenie zmluvných
záväzkiv, ktoré sa budú negatívne
premietať do osobnej hmotnej zainteresovanosti a tvorby podnikových
fondov.
V tejto oblasti sa očakáva, že zakladateľ
štátneho podniku bude predvídať takéto
tendencie a včas vykoná príslušné
opatrenia na ich zamedzenie.
Nie menší význam pre vytváranie podmienok
samofinancovania a vypracovanie hospodárskych plánov
je oblasť ekonomických nástrojov, ktoré
by mali aktívne pôsobiť na odkrývanie
rezerv v prospech plnenia kvalitatívnych ukazovateľov.
Doterajšie pravidlá u experimentujúcich a prosperujúcich
organizácií stanovujú dodatkový odvod
zo zisku. Podľa získaných poznatkov tento odvod
nepôsobí mobilizujúco, ale skôr opačne
v tom, že organizácia, ktorá má dodatkový
odvod, nemá záujem preplňovať jeho tvorbu.
Považujeme za potrebné v súlade s účinnosťou
zákona urýchlene stanoviť základné
ekonomické nástroje, predovšetkým v
odvodových povinnostiach podnikov.
Poslanci s uspokojením vzali na vedomie znenie § 40
návrhu zákona, kde sa taxatívne uvádza,
že: "Prostriedky fondov vytvorené podnikom nemožno
odobrať, podnik o ich použití rozhoduje samostatne.
Zostatky jednotlivých fondov možno prevádzať
do ďalších kalendárnych rokov bez obmedzenia."
Pochopiteľne, že pre neplnenie skutkovej podstaty tvorby
fondov musia byť vytvorené podmienky. Tieto vidíme
okrem zhospodarňovania a skvalitňovania výroby
v tvorbe cien. Nesprávnymi reláciami medzi jednotlivými
výrobnými odbormi môžu sa vytvoriť
podmienky pre tvorbu zdrojov bez mimoriadne zvýšeného
úsilia na jednej strane a na druhej, podnik ani s mimoriadnym
úsilím nedokáže si vytvoriť potrebné
zdroje pre ich tvorbu.
Bude to vyzerať ako neschopnosť riadiacich pracovníkov
v tom, že nedokážu vytvárať podmienky
pre komplexný sociálno-ekonomický rozvoj
podniku.
Tento vývoj môže vzniknúť po prestavbe
veľkoobchondých cien v budúcich rokoch a preto
bolo odporučené vykonať korekciu veľkoobchodných
cien v nutných prípadoch.
Pripomienky boli tiež k usporiadaniu výrobno-technickej
štruktúry v tom zmysle, že VHJ resp. generálne
riaditeľstvá vyvíjajú snahu vytvoriť
z týchto štátny podnik. V dôsledku toho
bola požiadavka, aby v zriaďovaní štátnych
podnikov sa postupovalo tak, aby riadiaci článok,
ktorý bude rozhodovať o komplexnom ekonomicko-sociálnom
rozvoji výrobno-technickej základne príslušnej
organizácie bol čo najbl žšie výrobe
za predpokladu jeho samofinancovania. Táto požiadavka
poslancov je v súlade s vyslovenou politickou líniou
ÚV KSČ k dvojstupňovému usporiadaniu
riadenia.
Uvedomujeme si, že účinnosť zákona
bude v rozhodujúcej miere závisieť od schopnosti
kádrov plne rozvinúť socialistickú podnikavosť
v súlade so záujmami spoločnosti.
V tejto súvislosti bola zdôraznená nutnosť
vykonávania veľmi náročnej a dôslednej
kádrovej práce v zmysle zásad ÚV KSČ
a túto zosúlaďovať s uplatňovaním
socialistickej demokracie. Bez aktivizácie ľudského
činiteľa nebude možné plne využiť
priestor ekonomického a sociálneho rozvoja podniku
v zmysle zákona o štátnom podniku a v súlade
s komplexnou prestavbou hospodárskeho mechanizmu.
Veľmi citlivo a dôsledne bola posudzovaná i
potrebná starostlivosť o pracovníkov pri uskutočňovaní
organizačných a racionalizačných opatrení,
ktoré spôsobia zníženie potreby pracovníkov
alebo ich potrebnů rekvalifikáciu. Bola zdôraznená
povinnosť podniku postarať sa o ich zamestnanie vo vzťahu
k využitiu kvalifikácie.
Vo väzbe na realizáciu príslušného
uznesenia vlády ČSSR čís. 40/88 chcem
položiť otázku ministrovi financií s.
Žákovi, ako sa táto prestavba organizačnej
štruktúry výrobncj, vedecko-technickej a obehovej
základne dotkne štátneho rozpočtu?
Vážené súdružky a súdruhovia,
prestavba hospodárskeho mechanizmu je proces, ktorý
sa bude rozvíjať, a napriek veľmi dôkladnému
posúdeniu textu zákona o štátnom podniku,
bude nutné počítať v budúcom
období s jeho spresnením v niektorých jeho
častiach. Predložený návrh však
vytvára podmienky pre samostatnosť podniku, rozvíjanie
socialistickej podnikavosti a socialistickej demokracie.
Ako spoločný spravodajca preto odporúčam
Snemovni ľudu schváliť predložený
vládny návrh zákona o štátnom
podniku (tlač č. 64) v znení úprav,
ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe
výborov (tlač č. 78).
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem poslancovi Belkovi. Slovo má
teraz spoločná spravodajkyňa výborov
Sne. movne národov poslankyňa Blanka Hyková.
Společná zpravodajka výborů SN
poslankyně B. Hyková: Vážený
soudruhu prezidente, vážený soudruhu předsedo,
vážené soudružky poslankyně, vážení
soudruzi poslanci, jako poslanci nejvyššího zákonodárného
sboru Československé socialistické republiky
máme dnes významný úkol - projednat
vládní návrh zákona o státním
podniku, jakožto základního zákona celého
komplexu zákonných úprav, které mají
právně umožnit přestavbu našeho
národního hospodářství směrem
k intenzifikaci a zvýšení efektivnosti socialistické
ekonomiky, prohloubení socialistické demokracie
a zvýšení účasti pracujících
na řízení a správě společnosti.
Vládní návrh zákona zde podrobně
zdůvodnil první místopředseda vlády
ČSSR soudruh Rohlíček. Jako společná
zpravodajka výborů Sněmovny národů
s jeho zdůvodněním souhlasím. Připojuji
se také ke zpravodajské zprávě poslance
Belka. Projednání vládního návrhu
zákona byla ve výborech sněmoven věnována
mimořádná pozornost. Svědčí
o tom mimo jiné i to, že jej projednávaly všechny
výbory sněmoven kromě výborů
mandátových a imunitních.