Pripomeňme si, že Komunistická strana Sovietskeho
zväzu pri uskutočňovaní mierovej politiky
dôsledne vychádza z leninských princípov,
z analýz a syntéz nových javov, z osobitností
reálnej situácie, zo schopnosti vidieť vývoj
vo svete v triednych súvislostiach. A na základe
toho definuje zodpovedajúcu zahraničnopolitickú
stratégiu. A tá - ak má byť životaschopnou
- musí vyjadrovať a správne odrážať
pohyb medzinárodného života, pozitívne
ho ovplyvňovať. Musí sa trvale rozvíjať
a obohacovať. Predvídať vývoj rodiacich
sa tendencií. Brať do úvahy komplexnosť
zložitých, protikladných a niekedy i navzájom
sa vylučujúcich javov. Taká je leninská
stratégia socialistickej zahraničnej politiky. Sústavne
a smelo sa usiluje o prekonanie stereotypov a šablón,
dogmatizmov a splošteného videnia. Je predchnutá
novátorskym duchom a zároveň vernosťou
základných triednych princípov socializmu.
Jej reálnosť určuje taktickú líniu.
Tu predovšetkým ide o pružnosť, umožňujúcu
konkrétne výsledky. Jednota strategických
cieľov a taktických spôsobov ich realizácie
je výraznou črtou súčasnej a ozaj
dosiaľ nevídanej ofenzívy socialistických
krajín.
Prestavba medzinárodnej politiky nás preto zaväzuje
zvyšovať účinnosť zápasu o
zachovanie mieru a bezpečnosti. Vytvárať pevnú
a trvalú štruktúru medzinárodnej stability.
Hľadať riešenia krízových situácií.
Rozvíjať širokú a vzájomne výhodnú
spoluprácu medzi všetkými štátmi,
vrátane krajín patriacich k rôznym sociálnoekonomickým
systémom. Presadzovať medzinárodné vzťahy
na skutočne spravodlivých a demokratických
princípoch a normách. Povedané s Marxom -
"usilovať sa o to, aby základné zákony
mravnosti a spravodlivosti, ktorými by sa mali riadiť
súkromé osoby vo vzájomných vzťahoch,
sa stali najvyššími zákonmi vo vzťahoch
medzi národmi".
Postavme si otázku: Môže sa politika nového
zahraničnopolitického myslenia už vykázať
konkrétnymi výsledkami?
Skôr než odpoveď, pripomeňme si situáciu
ešte len spred nedávna: Psychologickú vojnu;
divokú rétoriku, militantný tón prejavov;
tvrdenie, že mierové spolunažívanie je
bolševickou pascou, uvoľňovanie - táto
jednostranná ulica Moskvy - mrtve. A vyhlásenia,
že vôbec nastali chmurné a zlé časy.
Je dnes vari taká situácia? Isto nie.
Po prvé: Podarilo sa zastaviť proces zhoršovania
medzinárodnej situácie. Postupne sa vytvára
prepotrebná dôvera. Je predpokladom k rozširovaniu
sféry uvážlivého, zodpovedného
a racionálneho usporiadania medzinárodných
záležitostí v súlade s koncepciou komplexného
systému medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Rodia sa nové formy otvorenosti, vzájomnej informovanosti
a kontroly prevzatých záväzkov.
Po druhé: Vo vývoji medzinárodnej situácie
sme svedkami povzbudzujúcich pozitívnych zmien.
Dosiahol sa historický prelom v rokovaní o jadrovom
odzbrojení, pokrok smerujúci k zákazu chemických
zbraní. Posun pri formovaní mandátu budúcich
rokovaní o znížení ozbrojených
síl a výzbroje v Európe. Rýsujú
sa výhliadky budúcej dohody o strategických
zbraniach.
Po tretie: Pod blahodarným vplyvom mierovej ofenzívy
socializmu sa čoraz väčšmi presadzuje
realizmus v politike radu západných partnerov, dochádza
k posunom ich myslenia. Do medzinárodných vzťahov
vstupujú ľudové masy, najširšia svetová
verejnosť. Uvedomujú si, že práve dnes,
práve teraz, sa ľudstvo nachádza na osudovej
krížovatke. Chcú preto celkom zákonite
mať osudy mieru pod svojou priamou a trvalou kontrolou. Tým
sa výrazne posiluje prvok demokratizácie. Táto
- v plnom zmysle slova - ľudská dimenzia svetovej
politiky, ktorej scéna bola až doteraz vyhradená
iba vyvoleným.
Po šivrté: Boj za zachovanie ľudstva spája
krajiny s rôznym spoločenským zriadením,
rôznej úrovne rozvoja, rôznych kontinentov.
Dokazuje to bezpochyby iniciatívne a aktívne zapojenie
sa krajín "dilíjskej šesťky"
do riešenia hlavných otázok súčasnosti.
Ozaj: sme všetci na jednej lodi a musíme sa správať
tak, aby sa neprevrhla!
To sú nesporné aktíva širokého
nástupu mierumilovných síl sveta, dôsledok
mierovej ofenzívy Sovietského zväzu, socialistických
krajín.
Tieto pozitíva znovu potvrdilo i nedávne XV. zasadanie
Výboru ministrov Varšavskej zmluvy v Prahe. V strede
jeho pozornosti boli najaktuálnejšie otázky
odzbrojenia, predovšetkým sovietsko-americké
rokovania, o ktorých informoval súdruh Ševardnadze,
proces ďalšieho uvoľňovania a spolupráce
v Európe. Jeho význam umocnila skutočnosť,
že sa konalo vzápätí po rokovaniach štátneho
sekretára Schultza v Moskve a tesne pred mimoriadne závažnou
cestou sovietskeho ministra zahraničných vecí
do Washingtonu.
Účastníci zasadania jednoznačne uvítali
dohodu o likvidácii sovietskych a amerických rakiet
stredného doletu a operačne taktických rakiet.
Bude sa vzťahovať aj na zbraňové systémy
umiestené na našom československom území
po dohode s vládou Sovietskeho zväzu ako odpoveď
na americké rakety Pershing II a strely s plochou dráhou
letu dislokované v západnej Európe. Tento
pokrok mnohí nazývajú historickým.
Vravíme to aj my. Veď práve táto dohoda
môže vyvolať reťazovou reakciu vedúcu
k ďalším významným krokom v jadrovom
odzbrojení vôbec.
Výbor ministrov plne podporil návrhy prednesené
súdruhom Gorbačovom na 50% zníženie
strategických útočných zbraní
při dôslednom dodržiavaní zmluvy o obmedzení
systémov protiraketovej obrany na dobu najmenej 10 rokov.
V prijatých dokumentoch sa konštatuje, že jestvujú
predpoklady na prehĺbenie politiky uvoľnenia vo vojenskej
oblasti v Európe. Práve tak na rokovanie o znížení
ozbrojených síl, konvenčnej výzbroje
a taktických jadrových zbraní, ako aj na
konkrétne opatrenia na zníženie úrovne
vojenskej konfrontácte a upevnenie dôvery vo všetkých
oblastiach. Tak, ako sú koniec koncov prerokúvané
na Viedenskej následnej schôdzke. Znepokojenie však
vyvolávajú vyhlásenia nektorých predstaviteľov
NATO, ktorí likvidáciu amerických rakiet
navrhujú "kompenzovať" dozbrojením
v konvenčnej oblasti.
Výbor ministrov prijal na - náš československý
návrh - tiež výzvu na zvýšenie
efektívnosti Konferencie o odzbrojení v Ženeve.
Pokladáme za účelné, aby pracovala
po celý rok s dvomi až tromi prestávkami a
zamerala sa na vypracovanie konkrétnych, mnohostranných,
právne záväzných dokumentov v oblastiach,
kde existujú reálne predpoklady na dosiahnutie dohody.
Výbor sa taktiež podrobne zaoberal otázkami
ďalšieho prehĺbenia koordinácie zahraničnopolitickej
činnosti našich spojeneckých krajín.
Konštatoval, že spoľahlivo pracuje systém
konzultácií námestníkov ministrov
zahraničných vecí a expertných skupín.
Významnú úlohu nepochybne zohrajú
novovytvorené stále orgány mnohostranná
skupina pre aktuálnu vzájomnú informáciu
a zvláštna komisia pre odzbrojenie.
Pražské zasadanie sa tak stalo presvedčivým
dôkazom jednoty a zomknutosti bratských krajín
na kvalitatívne vyššej úrovni. V súdružsky
otvorenej, konkrétnej a plodnej atmosfére sa zúročila
vysoká efektívnosť rokovania, čo dosvedčujú
aj prijaté závery.
Dôležité tiež bolo, že súdruh
Ševardnadze sa v rozhovoroch vo Washingtone mohol oprieť
o jednoznačnú podporu - doslova by som povedal mandát
- všetkých členských krajín Varšavskej
zmluvy. Sovietsko-americkú schôdzku na najvyššej
úrovni, ktorá sa uskutoční vo Washingtone
od 7. decembra, vítame ako významný krok
vo vzťahoch medzi Sovietskym zväzom a Spojenými
štátmi, medzi Východom a Západom. S
uspokojením sme prijali správu, že generálny
tajomník ÚV KSSZ a prezident USA prikladajú
mimoriadny význam obsahovo bohatému priebehu tohto
stretnutia, ktoré stanoví program budúcich
kontaktov vedúcich predstaviteľov oboch krajín.
Vítame, že všestranne posúdi vypracovanie
pokynov pre delegácie, pokiaľ ide o konkrétnu
prípravu budúcej zmluvy o 50 % znížení
strategických útočných zbraní,
pri dôslednom dodržiavaní zmluvy o obmedzení
systému protiraketovej obrany a pri jej nevypovedaní
v dohodnutej dobe. Oceňujeme taktiež, že preskúma
súbor otázok od zníženia výzbroje
až po regionálne konflikty.
Možno teda konštatovať, že proces začatý
v Ženeve, ku ktorému v najdôležitejších
otázkach urobil intelektuálny prielom Reykjavík,
logicky pokračuje. Súčasný sovietsko-americký
dialóg sa tak stáva - možno povedať -
permanentnou inštitúciou, akýmsi politickodiplomatickým
mostom aj pre budúce rokovania.
Prax reálneho života však vpisuje do bilančnej
knihy súčasnosti nielen vklady, ale aj zápory,
bohužiaľ. Predovšetkým militarizácia,
horúčkovité zbrojenie - tento morálny
ekvivalent vojny - pokračuje. V Spojených štátoch
amerických napredujú práce na vývoji
kozmických zbraní, ktoré - maskované
takzvanou strategickou obrannou iniciatívou - militarizujú
vesmír a vyvolávajú veľké znepokojenie.
Zosilňujú sa vojenské prvky západoeurópskej
integrácie. Jadrové odstrašovanie sa vyhlasuje
za nezameniteľný a hlavný stĺp európskeho
bezpečnostného systému. Krehký mier
naďalej ohrozujú výbušné regionálne
konflikty a krízové situácie, umelo priživované
cudzím zasahovaním v duchu neoglobalistickej politiky
svetového imperializmu, ktorý - ako vidno - sa zrejme
nevie zaobísť bez neekvivalentných vykorisťovateľských
vzťahov s rozvojovými krajinami, bez ich zdrojov.
Na juhu Afriky svedomte ľudstva naďalej gniavi apartheid,
tento rakovinový nádor, ktorý nemožno
zreformovať, iba odstrániť.
Krajná pravica sabotuje politiku národného
uzmierenia v Kampučii a v Afganistane. Narušuje činnosť
vlastných politických štruktúr vytvorených
krajinami Strednej Ameriky. Znemožňuje realizáciu
medzinárodnej konferencie o Blízkom východe,
ako aj riešenie cyperskej otázky.
Osobitné znepokojenie vyvoláva pretrvávajúci
krvavý konflikt medzi Íránom a Irakom, rozšírený
už na celý Perzský záliv. Východisko
zo situácie vidíme v rezolúcti Bezpečnostnej
rady OSN č. 598, za ktorú hlasovali aj Spojené
štáty americké. Ich skutky sú však
v príkrom rozpore s jej zmyslom. Pokiaľ je pre voľnú
plavbu v zálive ozaj nevyhnutná prítomnosť
cudzích vojenských síl, potom na základe
rozhodnutia Bezpečnostnej rady a pod vlajkou OSN.
Vážené súdružky a súdruhovia,
dovoľte niekoľko slov o celoeurópskom procese.
Počas svojej dvanásťročnej existencie
jasne preukázal svoju životaschopnosť. Prehlbil
vzájomnú dôveru, prispel k rozvoju spolupráce,
posilnil stabilitu a bezpečnosť na našom starom
kontinente. Jeho podstatnou súčasťou sú
vojensko-bezpečnostné otázky. Úzkostlivo
dodržiavame záväzky, vyplývajúce
zo Štokholmskej konferencie. Napríklad súhlas
s nedávnym preletom amerických inšpektorov
na vyžiadanú kontrolu vojenských cvičení
v sovietskom Bielorusku sme vyslovili ihneď a operatívne.
Celoeurópsky dialóg rozvíjame na Viedenskej
následnej schôdzke. V centre pozornosti udržiavame
vojensko-politické otázky, ktorým pripisujeme
prvoradú dôležitosť.
Sme za seriózne rokovania o podstatnom vzájomnom
znížení ozbrojených síl a konvenčnej
výzbroje v celoeurópskom meradle. Aj za ich čo
najskorší začiatok. Vítame, že
ich obrysy sa už rysujú. Mali by sa začať
už na budúci rok. Panuje tiež zhoda rokovať
o nových, ďalších opatreniach na posilnenie
vzájomnej dôvery a bezpečnosti.
Vo Viedni sme predniesli významnú iniciatívu.
Navrhli sme uskutočniť v Prahe Ekonomické fórum.
Jadrom návrhu je pozvať široký okruh predstaviteľov
hospodárskeho života, podnikateľov, priemyselníkov
a finančníkov, a dať nový svieži
impulz rozvoju všestrannej ekonomickej spolupráce.
Na následnej schôdzke sa taktiež živo posudzujú
humanitárne otázky. Ide o zložitú a
komplexnú problematiku. Boli na ňu roz dielne názory
i výklady. Vyvolávala a doteraz vyvaláva
mnohé spory. Napriek tomu hľadáme pozitívne
riešenia. Aj preto aktívne podporujeme návrh
ZSSR usporiadať konferenciu o týchto otázkach
v Moskve.
Na Politickom poradnom výbore Varšavskej zmluvy v
Berlíne sme vyzvali štáty NATO posúdiť
a porovnať podstatu vojenských doktrín oboch
zoskupení. Pokiaľ ide o našu, má čisto
obranný charakter. Riadi sa princípom rozumnej dostatočnosti.
Dúfame, že v dohľadnom čase dôjde
k prvým kontaktom.
Spoločne s NDR sme navrhli vláde NSR vytvoriť
nielen koridor bez jadrových zbraní na línii
dotyku NATO a Varšavskej zmluvy, ale aj zónu bez chemických
zbraní v strednej Európe. Podporujeme návrh
PĽR na obmedzenie zbrojenia a upevnenie dôvery v strednej
Európe.
Návrh s. Gorbačova z Murmanska na radikálne
zníženie vojenskej konfrontácie na severe Európy
a v Arktíde a premenu oblasti na pásmo mieru a mierovej
spolupráce považujeme za nanajvýš aktuálny.
Podporujeme ho.
Značný pokrok sme dosiahli v rokovaniach o nadviazaní
vzťahov medzi RVHP a EHS. Je to výsledok pružného
prístupu členských štátov oboch
integračných zoskupení. Vytvára priaznivé
podmienky aj pre naše, československé kontakty
s Európskymi spoločenstvami.
Vážené súdružky a súdruhovia,
naše aktívne pôsobenie v OSN vychádza
z nezastupiteľnosti, univerzálnosti a prvoradej zodpovednosti
tejto organizácie pri upevňovaní medzinárodnej
bezpečnosti a riešení globálnych problémov
ľudstva.
Doterajší priebeh 42. zasadnutia Valného zhromaždenia
na rozdiel od minulých rokov nasvedčuje, že
na pôde OSN panuje povzbudivejšia atmosféra.
Je bezpochyby odrazom ofenzívnej politiky Sovietskeho zväzu,
socialistických krajín, konštruktívnych
stanovísk rozvojového sveta, zníženia
stupňa konfrontácie, prehĺbenia dôvery
v možnosti mnohostrannej diplomacie, rastúceho realizmu
na Západe a nádejného sovietsko-amerického
dialógu o jadrovom odzbrojení. Tieto procesy výrazne
ovplyvnili myšlienky s. Gorbačova uverejnené
v Pravde 17. septembra.
Spolu so spojencami sme v OSN predložili rad iniciatívnych
návrhov. Stretávajú sa so značným
medzinárodným ohlasom. Zvlášť sa
žiada poukázať na náš aktívny
podiel pri presadzovaní myšlienok komplexného
systému medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Predložili sme takisto rad významných rezolúcií
o medzinárodnej spolupráci na dosiahnutie cieľov
odzbrojenia, o problematike kontroly a dodržiavania odzbrojovacích
dohôd, či o právach mládeže.
Naša činnosť nepoľavila ani v ďalších
medzinárodných organizáciách.
S krajinami socialistického spoločenstva a väčšinou
rozvojových krajín sa odôvodnene zasadzujeme
za vypracovanie širokého programu ozdravenia medzinárodných
ekonomických vzťahov. Sme za konštruktívny
dialóg. Odmietame politiku ekonomickej nadradenosti a konfrontácie,
ktorá neumožňuje uspokojivé a racionálne
riešenie kľúčových problémov.
Naším cieľom je zásadná prestavba
medzinárodných ekonomických vzťahov
nastolením nového ekonomického poriadku.
Zaručoval by rovnakú ekonomickú bezpečnosť
pre všetky krajiny v rámci komplexného systému
medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Zvlášť nás znepokojuje nepriaznivý
vývoj svetového hospodárstva vyvolaný
najmä neochotou väčšiny vyspelých
kapitalistických štátov riešiť nahromadené
globálne problémy a s nimi spojené sociálne
otázky rozvoja. Astronomická zadĺženosť
rozvojového sveta, silnejúci protekcionalizmus v
obchode, hospodárske embargá a najrôznejšie
formy politicky motivovaných diskriminačných
praktík, bieda a hlad v určitých častiach
planéty, do neba volajúca pauperizácia a
prehĺbujúca sa zaostalosť mnohých rozvojových
krajín presiahli ekonomický rámec. Stávajú
sa zdrojom politického napätia.
Urýchlene riešiť tieto problémy sme presadzovali
aj na tohtoročnej konferencii OSN o vzťahu medzi odzbrojením
a rozvojom. So spojencami sme navrhli vytvoriť medzinárodný
fond "odzbrojenie pre rozvoj", a konverziu zbrojného
priemyslu na mierové účely. Boli by zdrojom
značných prostriedkov pre rozvoj. Postupne sa v
medzinárodnom spoločenstve presadzuje názor,
že odzbrojenie a rozvoj nerozlučne súvisia.
Od kvality životného prostredia začína
čoraz väčšmi závisieť osud
našej civilizácie. Od čistoty vzduchu, ktorý
dýchame, od čistoty vody, ktorú pijeme. Žiaľ,
prírodné podmienky sa jednostaj zhoršujú.
Občas dokonca nadobúdajú charakter ekologických
katastrof. Pociťujeme to najmä v strede Európy.
Tu sa vo zvýšenej miere kumulujú aj negatívne
dôsledky, vyvolané neuváženými
zásahmi človeka do ekosféry v iných
regiónoch nášho kontinentu. A to nás
núti - kým nie je neskoro - vypracovať ucelenú
stratégiu riešenia kľúčových
ekologických problémov.
Uspokojivú kvalitu životného prostredia však
možno zabezpečiť iba na základe širokej
medzinárodnej spolupráce. Najlepšie na pôde
Organizácie spojených národov a jej odborných
orgánov a organizácií. Neuzatvárame
sa však ani pred dvojstrannou spoluprácou. Nádejame
sa, že pri formovaní celosvetovej koncepcie ochrany
životného prostredia zohrá významnú
úlohu naša československá iniciatíva
predložená na prebiehajúcom 42. Valnom zhromaždení
OSN. Zdôrazňujeme ňou význam ekologickej
dimenzie v komplexnom systéme medzinárodného
mieru a bezpečnosti.
Vážené súdružky a súdruhovia,
výrazným znakom našej aktivity bolo neúnavné
úsilie o rozvoj širokého spektra dvojstranných
vzťahov.
Do stredu tohto diania XVII. zjazd Komunistickej strany Československa
postavil zodpovedný rozvoj a sústavné prehlbovanie
spolupráce s bratskými socialistickými krajinami.
Nakoľko zabezpečenie mieru, spoločenský
pokrok, vplyv socializmu na svetový vývoj sú
tesne späté s politickým, ekonomickým
a duchovným rozvojom socialistických krajín.
Predstavujú organickú hybnú silu nášho
zahraničnopolitického pôsobenia, ktoré
pramení z najhlbších záujmov nášho
jestvovania. Plne sa hlásime k svojej zodpovednosti za
posilnenie jednoty a zomknutosti socialistického spoločenstva,
za jeho úspechy v mierovom súťažení
s kapitalizmom.
Osobitne treba podčiarknuť, že v týchto
vzťahoch vystupuje do popredia čoraz väčšmi
náročnejšia, vyššia dimenzia súčinnosti.
Videné v širokom historickom kontexte vyplýva
z najužšej súvislosti vzájomnej dôvery
a porozumenia. Z rovnoprávnosti spojenej s posilnením
zodpovednosti. Z prehlbovania efektivity vzájomnej spolupráce.
Zo skutočného kolektivizmu, súdružstva
a internacionálnej solidarity. Zo vzájomnej úcty
a pozornosti k postojom a nárokom iných. Z jednoty
cieľov, ktorá je našou zbraňou. Z rozmanitosti
prístupov, ktorá je naším bohatstvom.
Táto skúška dôvery, táto previerka
jednoty, toto osvedčenie životaschopnosti sa bude
v budúcnosti rozvíjať na základe ďalšej
demokratizácie vzťahov, širokej výmeny
skúseností a poznatkov z uskutočňovania
prestavby. Bude ju charakterizovať hľadanie náročných
a ešte účinnejších foriem a metód.
V tomto ohľade rozhodujúce impulzy pre ďalší
činorodý rozvoj predstavujú rokovania najvyšších
predstaviteľov našich bratských strán.
Ich realizácia v každodennej praxi prináša
nové formy spolupráce vo Varšavskej zmluve
aj v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci.
Uholným kameňom sú bratské vzťahy
so Sovietskym zväzom, v ktorých panuje plná
názorová jednota na všetky otázky všestrannej
spolupráce. Dosiahnutý stupeň rozvoja, nemajúci
historickú obdobu zasahuje v súčasnosti všetky
rozhodujúce oblasti. Politiku, ideológiu, ekonomiku,
vedu, techniku, kultúru. Ich kvalitatívny rast predstavuje
tvorivý proces s konkrétnym, hmatateľným
obsahom.