Úterý 9. prosince 1986

Soudružky a soudruzi, je zřejmé, že pro přímé vztahy našich výrobních hospodářských jednotek a podniků bude třeba urychleně vytvořit konkrétní právní podmínky. Vyhláška, jejíž platnost počala od 1. července 1986, v podstatě shrnuje dosavadní platné předpisy a směrnice pro oblast zahraničně obchodních vztahů a její novum je v tom, že do nich zahrnuje i možnost přímých výrobních vztahů jak s podniky v socialistických zemích, tak i kapitalistických zemích. Vyžaduje se však schválení jednoho, dvou, někdy i pěti orgánů. Je to stále složité a podnik nemá právo vstupovat do těchto vztahů přímo a s podnikatelským přístupem.

Příkladem je smlouva Sigma VÚ-Vniigidromaš. Spolupráce je zaměřena na typizaci, ke společné konstrukční řadě, je připravena dělba v oblasti teoretické i návrh dohody na využívání nákladných experimentálních zařízení. Smlouva však nemá právní platnost, jelikož dodnes není schválena.

Povolovací řízení pro výrobní kooperaci, do něhož je začleněna i spolupráce při výzkumu a vývoji společné výroby určitého zboží je ještě složitější. Aby orgán, který danou organizaci řídí, udělil povolení, je třeba souhlasu 5 až 6 ústředních orgánů. Složitý povolovací režim a nutnost zprostředkování jsou snad důvodem, že organizace jako je Interrobot je výjimečná a proto organizace tyto smlouvy neuzavírají.

Soudružky a soudruzi, ve svém vystoupení jsem chtěl poukázat na některé aspekty související s rozvojem přímých výrobních vztahů našich hospodářských organizací s partnery v RVHP v 8. pětiletce. Jde o to, aby potřebné předpoklady pro rozvoj těchto vztahů byly vytvářeny pružně a rychle, abychom mohli v nejkratší době z nich získat významné ekonomické efekty, důležité pro dosažení cílů 8. pětiletky.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Tichavskému, dále vystoupí poslanec Štancel.

Poslanec SN M. Štancel: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, urýchlenie sociálno-ekonomického rozvoja našej spoločnosti vyžaduje - a to aj v súlade so závermi 4. zasadania ÚV KSČ - zvýšiť výkonnosť a efektívnosť národného hospodárstva a účinnejšie mobilizovať celý náš materiálny a duchovný potenciál. Znamená to tiež hľadať nové prístupy k rozvoju pracovnej a tvorivej iniciatívy a socialistického súťaženia.

Ako poslanec a funkcionár odborov vidím významnú podporu splnenia tejto strategickej línie v rozvoji "Iniciatívy ÚRO", ktorá orientuje socialistickú súťaž a iniciatívu pracujúcich na zníženie materiálových nákladov, zvýšenie produktivity práce a podstatné zvýšenie kvality výroby nad úlohy plánu ako činiteľov, ktoré majú bezprostredný vplyv na tvorbu národného dôchodku a tým i zdrojov pre zabezpečenie rastu životnej úrovne ľudu. Práve preto ích Ústredná rada odborov i vytýčila.

Prínos tejto iniciatívy môžeme dokumentovať na výsledkoch zistenia Federálneho štatistického úradu v 874 podnikoch ústredne plánovaného priemyslu, pidľa ktorého priniesli splnené záväzky za 1.-3. štvrťrok t. r. 1,6 mld Kčs v úspore materiálových nákladov a 1,7 mld Kčs vo zvýšení upravených vlastných výkonov. To reálne prispeje k zníženiu predpokladaného dôsledku vo vývoji nákladovosti výroby v tomto roku. Skúsenosti ukazujú, že Iniciatíva ÚRO, ktorá je nezlučitelná s formalizmom, je i účinnou zbraňou proti formalizmu, preto sa aj tak ťažko zabezpečuje.

Hoci sa pre jej rozvoj urobilo veľa, neuspokojuje nás odborárov, že ešte asi 40 % podnikov ústredne plánovaného priemyslu nezameralo svoje záväzky na ciele sledované Iniciatívou ÚRO a čo je ešte závažnejšie, že na ne zatiaľ nereagovalo vyše 63 % brigád socialistickej práce. Podobne na zvýšenie kvality svoje záväzky nezameralo 65 % podnikov.

Za rovnako významnú podporu urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja považujem výzvu mestskej straníckej organizácie a pražských závodov, známu pod názvom "Spojením vedy s výrobou, modernizáciou a tvorivým úsilím kolektívov za splnenie úloh päťročnice", ktorá aktívne podnecuje k rozvíjaniu tvorivej technic kej iniciatívy pracujúcich.

Po dobrom začiatku se teraz dokonca prejavuje stagnácia v rozvoji pražskej výzvy, o čom svedčí skutočnosť, že 40 % podnikov ústredne plánovaného priemyslu na ňu dosiaľ vôbec nereagovalo. Nemôžeme byť taktiež spokojní s rozvojom komplexných racionalizačných brigád ani s prínosom z vynálezcovstva a zlepšovateľstva, keď oproti rovnakému obdobiu minulého roka je tu dokonca pokles.

Tieto skutočnosti nás nútia zamyslieť sa nad tým, čo tento stav zatiaľ ovplyvňuje. Na základe poznatkov z odborových orgánov a základných organizácií, ale i z volebného obvodu môžem povedať, že hlavné príčiny sú predovšetkým v tom, že potrebu žiadúceho zrýchlenia spoločenského rozvoja cestou intenzifikácie v národnom hospodárstve ešte v plnej miere a v celom jej rozsahu na niektorých miestach hospodárskej riadiacej sféry, ale ani početný odborový funkcionársky aktív plne nepochopili, čo nezostalo bez odozvy i na rozvinutí a zameraní iniciatívy pracujúcich.

Svoj podiel na tom má v mnohých prípadoch málo citlivý a politicky nepodložený prístup niektorých orgánov hospodárskeho riadenia k zabezpečovaniu požadovaných úloh. Mohol by som uviesť príklad z Tesly Holešovice, kde bez predchádzajúceho prerokovania a potrebného diferencovaného prístupu v podstate len administratívnym spôsobom im VHJ zvýšila plánované úlohy, čo pochopiteľne malo na pracujúcich podniku nepriaznivý vplyv.

Niemenšiu prekážku rozvoja iniciatívy treba vidieť aj v iných problémoch, s ktorými sa pracujúci vo svojom prístupe k zabezpečovaniu a plneniu plánovaných úloh stále ešte stretávajú. Mám na mysli najmä oneskorené a nekvalitné vykonávanie rozpisu až na pracovisko, zdĺhavé riešenie rozporov v plánoch i zlé skúsenosti s dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi. Nezriedka iniciatíva pracujúcich iba nahradzuje nedostatky v organizácii práce a v riadení.

V neposlednom rade prístupy k rozvíjaniu účinnej iniciatívy pracujúcich stále ešte ovplyvňujú pretrvávajúci formalizmus. Preniká nám žiaľ, na všetky stupne riadenia, tiež do prístupov niektorých odborových orgánov a organizácií a objavuje sa tak pri účasti pracujúcich na tvorbe plánu, ako aj v priebehu jeho plnenia a v kontrole.

Vzhľadom na jej možný prínos pre urýchlenie procesu intenzifikácie národného hospodárstva zastávame názor, aby sa parametre tejto iniciatívy staly hlavným kritériom hodnotenia výsledkov socialistického súťaženia i pri rozhodovaní o prepožičaní i obhajobe čestného názvu brigáda, dieľňa, závod, podnik aťď. socialistickej práce.

Mnohé treba zlepšiť v účasti pracujúcich na tvorbe plánu a verejnej kontrole jeho plnenia, pretože na nioh mnohí sa nepodieľajú a nemôžu pri uzatváraní svojich záväzkov dôsledne vychádzať z rozpisu plánu a potrieb pracoviska, svojho závodu. Potom nie je napríklad prekvapením, že pre čisto formálny prístup sa neprijal záväzok vyše 400 organizácií, ktoré sa hlásili k pražskej výzve.

O odstránení mnohých prekážok a problémov, ktoré bránia ďalšiemu rozvoju iniciatívy pracujúcich sme rokovali, ako je už známe, s predsedníctvom vlády ČSSR.

Treba oceniť, že vláda uložila ministerstvám a centrálnym orgánom zabezpečiť v súčinnosti s ústrednými výbormi odborových zväzov podmienky potrebné pre efektívnejší rozvoj iniciatívy pracujúcich v duchu Iniciatívy ÚRO a pražskej výzvy. Významná je tiež dohoda o tom, že sa začnú práce na novelizácii zásad o účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov.

Mnohé poznatky už potvrdili, že brigádna forma organizácie práce a odmeňovania je spoľahlivou cestou zvyšovania výkonnosti, efektívnosti a kvality práce. Nielenže podnecuje aktivitu pracujúcich na výrobných poradách a záujem o ne, ale aj ich iniciatívu. Rozvoju jej širokého uplatnenia stále však stojí v ceste značná po hodlnosť odstraňovať prekážky, ale i nechuť zvyšovať si úlohy v organizátorskej práci. Ak sa podarí v 8. päťročnici rozšíriť uplatňovanie tejto formy z dnešných jednotlivých a pritom menej početných kolektívov až na celé prevádzky, ielne a závody, ako sa stalo napríklad v Keramických závodoch, Košice, alebo v Chemku, Strážskom, bude prínos tejto formy pre spoločnosť ešte podstatnejší.

Súdružky a súdruhovia poslanci, myslím si, že i my poslanci by sme mali svojím vlpyvom ďalej pôsobiť na to, aby sa iniciatíva našich pracujúcich usilujúcich sa o tento čestný názov rozvíjala v smeroch, ktoré konkrétne podporia strategickú líniu XVII. zjazdu KSČ.

Ustanovenia zákona o 8. päťročnici poskytuje podľa môjho názoru pre zakúto iniciatívu veľký priestor a preto budem hlasovať za jeho prijatie v predloženom znení.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Štancelovi a prosím poslance Tichého. Připraví se poslanec Matoušek.

Poslanec SL R. Tichý: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté, za nejdůležitějšího činitele intenzifikačního procesu je třeba pokládat jednak urychlené důsledné a cílevědomé uplatňování poznatků vědeckotechnického pokroku, jednak efektivní zapojení naší ekonomiky do mezinárodní dělby práce a socialistické ekonomické integrace včetně širšího využívání specializace a kooperace výroby a v neposlední řadě i přínosy dalšího růstu kvalifikace pracujících.

Základní úkol věcné části plánu rozvoje vědy a techniky v 8. pětiletce představují především priority státních cílových programů a jejich rozpracovanost na jednotlivé výzkumné a vývojové úkoly v letech 1986 a 1987 a na záměry v letech 1988-1990, včetně příslušných realizačních výstupů.

Přitom je žádoucí, aby realizace výsledků výzkumu a vývoje, dosažených plněním úkolů státního plánu a hospodářských plánů resortů, se projevila především dalším a přitom dostatečně dynamickým růstem výroby zboží vysoké technickoekonomické úrovně, v potenciálních úsporách nákladů a v dosahování vyšší míry zhodnocování všech energetických, surovinových a materiálových vstupů a výsledcích růstu společenské produktivity práce.

Z poznatků ze svého volebního obvodu mohu uvést jako příklad správného přístupu k současným náročným úkolům závazek pracujících Kovohutí Mníšek. Své dosavadní úkoly překračují ve výrobě zboží na 106 % a upravené vlastní výkony na 104 %. Také žádoucí úkoly vývozu do socialistických i nesocialistických zemí nejen plní, ale i překračují. Zároveň se daří snižovat materiálovou a energetickou náročnost výroby. Těchto pozitivních výsledků nebylo dosaženo samo sebou. Základem byla a je skutečná a důsledná provázanost hospodářského plánu s plánem technického rozvoje a modernizace výrobní základny.

Soudružky a soudruzi, v průběhu pětiletky budou ve smyslu závěrů 40. zasedání RVHP a na něj navazujících zasedání realizována opatření k rychlejší realizaci Komplexního programu vědeckotechnického pokroku členských států RVHP do roku 2000. Konkretizace československé účasti bude také na tomto poli vyžadovat od všech článků řízení velmi cílevědomou práci. Nelze totiž vyloučit ani možnost přehodnocení současných priorit státního plánu vědeckotechnického rozvoje a v některých případech i programů rozvoje výroby či přeskupení prostředků a zdrojů vyčleněných pětiletým plánem tak, aby mohly být efektivně zabezpečovány i změněné nebo zcela nové československé závazky.

Úspěšná realizace uvedených záměrů bude vždy záležet na základním vztahu plánu rozvoje vědy a techniky se státním plánem rozvoje národního hospodářství. Tento vztah je charakterizován jednotlivými výstupy technického rozvoje, specifikovanými v národohospodářském plánu jako úkoly výroby příslušných odvětví a resortů, vycházející z vyřešených výzkumných a vývojových úkolů. Zabezpečení těchto úkolů na straně vstupů vyžaduje, aby pro činnost výzkumné a vývojové základny byly vyděleny odpovídající zdroje. Prohlubuje se proto také provázanost jmenovitých úkolů s vybudováním ověřovacích provozů a poloprovozů a s výstavbou nebo modernizací výrobních kapacit.

V tomto směru bych chtěl uvést příkladný postup pracujících ve Šroubárnách Libčice, kde při generální rekonstrukci celého závodu jsou plněny a překračovány objemové i kvalitativní ukazatele, včetně vývozu do socialistických i nesocialistických států. Je to výsledek péče jak hospodářských, tak stranických orgánů o důsledné a bezprostřední zavádění výsledků technického rozvoje do výrobní praxe. Zárukou dosahování takových výsledků i v budoucnosti je komplexní provázanost hospodářského plánu podniku s plánem technického rozvoje, včetně vysokého podílu iniciativy pracujících na jeho realizaci. Pozornost bude i do dalšího období zaměřena na zefektivňování a zkvalitňování výroby.

Považuji za významné, že realizační výstupy v plánu technického rozvoje budou na základě vyřešených výzkumných a vývojových úkolů sledovány v prvních třech letech po vyřešení úkolů, s rozlišením na výrobky nové nebo na aplikaci nových technologií ve výrobním procesu. Jak známo, počítá se s tím, že výroba na základě vyřešených úkolů státního plánu technického rozvoje by měla dosáhnout 168 mld. Kčs, což je o 100 mld. Kčs více než v 7. pětiletce. Výrobní resorty, VHJ a podniky tak dostávají za úkol realizovat závazně ve svých hospodářských plánech všechno to, co z hlediska objemů a technickoekonomických parametrů přijaly a po tvrdily v koordinačních plánech technického rozvoje.

8. pětiletý plán sleduje rovněž výraznější růst vybavenosti pracovišť výzkumné a vývojové základny. Tak v centrálně řízených organizacích výzkumné a vývojové základny se mají zvýšit investice oproti 7. pětiletce o 25 %, tj. cca o 8 mld. Kčs. Půjde však hlavně o dosažení růstu podílu strojů, zařízení a přístrojové techniky. V tomto směru je důležité, že k podpoře těchto záměrů. a záměrů širšího využívání licencí bude působit také 50 % zvýšení objemu. devizových prostředků pro dovozy z nesocialistických zemí a potřebné zvýšení dovozů ze zemí socialistických.

Důležitou roli v úsilí o dosažení vyšší efektivnosti společenského rozvoje má splnit též záměr, dosáhnout správného pojetí a vytyčení priorit investiční výstavby a celkově vyššího efektu z prostředků vynakládaných na modernizaci a rekonstrukci základních prostředků výrobní základny. Oproti směrnici byly investice posíleny o cca 30 mld. Kčs a z velké části jsou směrovány právě na efektivní modernizační akce. Nejlépe je to vidět na základní struktuře investic. Zatímco celkový rozsah investic oproti 7. pětiletce se zvyšuje o 10,4 %, měly by se stavební práce snížit o 6,1 % a naopak, stroje a zařízení zvýšit o 35 %, a to je základní změna. Třeba ocenit, že nejvyšší nárůst ve strojích a zařízeních bude přitom v resortu elektrotechnického průmyslu, a to 2,3 krát větší proti 7. pětiletce. Pro zachování tohoto obratu bude důležité, aby nebyly akceptovány přetrvávající požadavky na další zahajování staveb s vysokým podílem stavebních prací a také, aby stroje a zařízení pro investice měly vysokou technickou úroveň a mohly být včas a maximálně využívány. Jako poslanci očekáváme, že tyto investice se projeví v ekonomickém efektu nejen vůči tuzemsku, ale i na světovém trhu.

K odstranění dlouhodobého problému nízkého využití kapacit bude. proto nutno splnit ve výrobní sféře též náročné úkoly ve vyřazování zastaralých základních prostředků. Jak uvedl na 4. plénu ĄV KSČ soudruh Potáč, má být ve strojírenských resortech plánovaná likvidace strojních základních prostředků celkově dvakrát vyšší oproti 7. pětiletce.

Soudružky a soudruzi, složitá oblast všech investičních záměrů 8. pětiletky vyžaduje změnit v mnoha směrech dosavadní praxi a s ní spojené návyky. Investování se musí plně a bez výhrad podřídit všem potřebám intenzifikačního procesu, a v tom směru především požadavkům kladeným na urychlení vědeckotechnického rozvoje a na uskutečnění strukturálních změn ve výrobě.

Znamená to účinněji zainteresovávat projekční organizace hlavně na kvalitě projektů. Znamená to považovat technickohospodářské parametry projektové dokumentace za závazné pro zúčastněné orgány.

Dosažení těchto cílů se pro oblast investiční výstavby jeví přímo kategorickým požadavkem. Bude zároveň v této oblasti výrazem vyspělosti, důslednosti a vysoké společenské odpovědnosti každé organizace.

Soudružky a soudruzi, mám za to, že záměry investiční politiky, směřující zejména k podpoře urychlení procesu intenzifikace, byly pro 8. pětiletku uváženy a uplatněny. Jejich úspěšná realizace si na všech stupních řízení vyžádá pracovat velmi důsledně na tom, aby celkově došlo ke kvalitativnímu obratu v přínosech tohoto důležitého národohospodářského úseku, jehož dopad by měl významně podporovat společenské záměry v dlouhodobé perspektivě rozvoje naší společnosti.

Z těchto důvodů mohu jménem Klubu poslanců Československé strany lidové potvrdit, že poslanci naší strany budou pro přijetí vládního návrhu zákona o 8. pětiletce hlasovat.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Tichému. Slovo má poslanec Matoušek. Připraví se poslanec Juchelka.

Poslanec SL J. Matoušek: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, jedním ze základních úkolů osmého pětiletého plánu je snižování energetické a materiálové náročnosti naší ekonomiky. Konkrétně jde o to zrychlit na dvojnásobek dynamiku poklesu energetické náročnosti tvorby národního důchodu ve srovnání se 7. pětiletým plánem. 80 % energie potřebné pro přírůstek národního důchodu v osmé pětiletce má být pokryto úsporami paliv a energie.

Jde o velmi náročný úkol, nebo přesněji řečeno o cílevědomý dlouhodobý proces. Státní cílový program racionalizace spotřeby a využití paliv a energie obsahuje řadu racionalizačních akcí a ve svém celku má přinést úsporu 15,4 mil. tmp na úrovni roku 1990.

Úkoly hospodaření palivy a energií jsou tedy jasně stanoveny a je všeobecně znám jejich význam pro další rozvoj národního hospodářství.

Současně dojde v osmé pětiletce ke značné změně struktury palivoenergetických zdrojů. Podíl pevných paliv na celkových zdrojích klesne ze 61 % v roce 1985 na 55,5 % v roce 1990. Naopak, vzroste zejména spotřeba plynných paliv a také podíl elektřiny z jaderných elektráren na palivoenergetických zdrojích vzroste ze 3,9 % na 7,2 %.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP