Vláda ČSSR usnesením č. 172 z 3. 7.
1986 schválila 8. pětiletý plán rozvoje
vědy a techniky na léta 1986-1990 a prováděcí
státní plán technického rozvoje na
rok 1987. Byly rovněž schváleny státní
vědeckotechnické programy a jejich části
s tím, že budou dopracovány některé
dosud otevřené problémy. Příslušným
ministrům a vedoucím ústředních
orgánů bylo uloženo zajistit nejpozději
do 5. září 1986 komplexní rozpracování
úkolů až na podniky a dořešit otevřené
problémy. Při projednávání
ve výborech v listopadu jsme konstatovali neuspokojivý
stav v plnění tohoto usnesení vlády,
v dopracování dosud neuzavřených problémů
jak u státních programů, tak u
výzkumných a vývojových úkolů
státního plánu technického rozvoje.
Resorty strojírenské, elektrotechnického
průmyslu, paliv a energie, by měly rozhodněji
zabezpečovat jeden ze základních úkolů
8. pětiletého plánu (§ 3 odst. a) ]
urychlit vědeckotechnický pokrok - výrazněji
a rychleji zavádět nejnovější
výsledky vědeckotechnického rozvoje do výrobní
a společenské praxe. Čas na nás nečeká
- naopak je proti nám.
Výbory zdůraznily, že současné
řízení technického rozvoje dosud plně
neodpovídá potřebám uplatňování
intenzifikace v národním hospodářství.
Dosud se stále ještě nedaří v
plánovací činnosti důsledně
prosazovat základní předpoklad, aby technický
rozvoj se stal nedílnou součástí řízení.
Dále doporučily, aby předpokládaný
nárůst pracovníků ve výzkumné
a vývojové základně byl nekompromisně
spojován s výběrovým řízením
uchazečů, aby plně odpovídal odborně
politickým požadavkům a potřebám.
Je nezbytné více využívat spolupráce
se školami při řešení hlavních
cílů uplatňování vědy
a techniky, a tím prakticky získávat postupně
mladé lidi a talenty pro řešení, uplatňování
a urychlení vědeckotechnického rozvoje. Využívat
účelněji i aktivity vědeckotechnické
společnosti zejména ve výrobních organizacích
při zvyšování tlaku na snižování
materiálových a energetických vstupů
do výrobního procesu a na zavádění
zásadních inovací ve výrobě.
V souvislosti se strategií urychlení vědeckotechnického
a sociálně ekonomického rozvoje národního
hospodářství výbory poukázaly
na to, že realizace tak náročných úkolů
a cílů vyžaduje odborně, politicky a
zejména morálně připravené
lidi. Zdůraznily naléhavost dalšího
zkvalitňování výchovně vzdělávacího
procesu ve školách všech stupňů
i všech forem mimoškolské výchovy, pro
něž musí celá společnost vytvářet
potřebné předpoklady.
Za klíčový problém ve školství
v 8. pětiletce považují zlepšení
stavu materiálně technické základny
školství, včetně škol a školských
zařízení spadajících do působnosti
národních výborů a resortů.
Jde zejména o střední odborná učiliště,
a to jak z hlediska stavebních investic, tak i náročného
úkolu modernizace a elektronizace škol.
Výbory poukázaly i na druhou stránku dosaženého
stupně vzdělanosti lidí - na její
praktické využití. Proto v návrhu zákona
uvítaly zdůraznění jednoho ze základních
úkolů 8. pětiletého plánu,
a to lépe využívat neustále se zvyšující
kvalifikace pracujících pro zrychlení růstu
produktivity práce ve všech odvětvích
národního hospodářství. Kriticky
však poukázaly na trvající problémy
neefektivního využívání kvalifikace
pracujících a v té souvislosti i na rezervy
v kvalitě plánování perspektivních
potřeb odborných kádrů.
Vládní návrh zákona v oblasti investiční
výstavby orientuje přednostně prostředky
na provádění obnovy a modernizace stávajících
výrobních kapacit, na realizaci a zavádění
výsledků výzkumu a vývoje a na zabezpečení
některých dalších priorit při
současném využívání všech
dostupných možností růstu výroby
na stávajících výrobních kapacitách,
zejména těch, které byly vybudovány
v posledním období a které nejsou zatím
dostatečně využívány.
Výbory zdůraznily, že rozvojové investice
ve výrobní sféře bude třeba
směřovat především tam, kde další
růst nelze prokazatelně zabezpečit lepším
využitím existujících kapacit a jejich
rekonstrukcemi. Přitom nekompromisně uplatňovat
kritéria maximální úspornosti při
výstavbě a vysoké efektivnosti v budoucím
provozu a klást mimořádný důraz
na kvalitní a včasnou investorskou, projektovou
a dodavatelskou přípravu investic.
Významnou součástí dlouhodobé
strategie urychlení sociálně ekonomického
rozvoje Československé socialistické republiky
a zároveň nezbytným předpokladem její
úspěšné věcné realizace
je postupné přebudování mechanismu
řízení a plánování tak,
aby plně napomáhal důsledné realizaci
strategie intenzifikace na bázi vědeckotechnického
pokroku. To vyžaduje zkvalitňovat centrální
řízení, posilovat odpovědnost a pravomoc
nižších článků a zejména
všestranně podporovat rozvoj iniciativy a zainteresovanosti
pracovních kolektivů. Je správné,
že se v současné době v praxi realizují
některá opatření ke zdokonalení
plánovitého řízení, přijatá
na podporu záměrů 8. pětiletky a že
se připravují další návrhy zásad
postupné přestavby hospodářského
mechanismu tak, jak bylo usneseno na 4. plénu ÚV
KSČ. Jejich cílem by mělo být utvářet
plánem a ekonomickými pravidly náročnější
podmínky pro činnost hospodářských
organizací a účinněji je stimulovat
k uspokojování společenských potřeb
kvalitními výrobky a službami, stimulovat je,
aby odpovědně přistupovaly k zabezpečování
vnitřního trhu i vývozních úkolů
a k vysoké kvalitě produkce. Spolu s tím
i zvýšit jejich pravomoc v hospodaření
se zdroji, které tvoří.
Výrazným požadavkem spojeným s prosazováním
nové kvality ekonomického růstu je takový
vzestup produktivity práce, aby přírůstek
národního důchodu byl z 92-95 % zabezpečen
vzestupem společenské produktivity práce.
V této zásadní otázce výkonnosti
naší ekonomiky nelze slevovat a vytyčené
úkoly v růstu produktivity práce je třeba
spíše považovat za minimální. Proto
výbory doporučují pokračovat ve zdokonalování
systému odměňování uplatňováním
II. etapy programu zvýšení ekonomické
účinnosti mzdových soustav a rozšiřováním
brigádních forem organizace práce a odměňování,
při dodržení těsné vazby odměny
na množství, kvalitu a společenský význam
práce. Dbát na přísnou hospodárnost
a maximální efektivnost vynakládaných
prostředků.
V tomto směru je nutno zdůraznit význam zvyšování
kvality výroby a veškeré práce. Vždyť
kvalita je průsečíkem, kde se promítají
výsledky činnosti všech hospodářských
odvětví. Nízká kvalita, špatná
a nesvědomitá práce, to je nejnebezpečnější
plýtvání společenskou prací
a národním majetkem vůbec. Proto musíme
klást stále větší důraz
na všechny formy kontrolní činnosti a zvyšování
jejich účinnosti. V této souvislosti výbory
poukázaly zejména na politický význam
co nejširšího rozvinutí společenské
kontroly tak, aby se potlačovaly projevy lhostejnosti,
pasivity a sebeuspokojení umožňující
protispolečenské jednání při
prosazování osobních, lokálních
nebo skupinových zájmů.
Názory výborů Sněmovny lidu jsou plně
v souladu s rozhodnutím k podstatnému zostření
ekonomického postihu a s návrhem na zavedení
nezávislé státní kontroly jakosti
v podnicích, které produkují nekvalitní
výrobky tak, jak bylo usneseno na 4. plénu ústředního
výboru Komunistické strany Československa.
Vládní návrh zákona o 8. pětiletém
plánu v § 12 ukládá řadu úkolů
týkajících se rozvoje životní
úrovně. Výbory zdůrazňují,
že podmínkou pro zabezpečení cílů
vytyčených v sociální oblasti je splnění
plánovaných ekonomických úkolů.
Doporučují v souladu s plněním ekonomických
úkolů věnovat maximální pozornost
zejména dalšímu zajišťování
plánovaného růstu životní úrovně
obyvatelstva, zvláště zlepšování
pracovních a životních podmínek pracujících,
zdokonalování systému důchodového
zabezpečení, pomoci rodinám s dětmi
a zabezpečení pracujících v době
jejich nemoci, všestrannému zlepšování
podmínek bydlení obyvatelstva a budování
rozvinutého systému péče o zdraví
obyvatelstva.
Výbory ve svých jednáních zdůraznily,
že 8. pětiletý plán představuje
komplexní základ důsledného zabezpečení
strategie urychleni ekonomického a sociálního
rozvoje, přijaté XVII. sjezdem KSČ. Základním
pozitivním rysem plánu je účinná
snaha promítat výsledky zrychleného ekonomického
růstu do národohospodářských
parametrů rozvoje životní úrovně
lidu. Pro naplňování záměru
plánu se tak vytvářejí příznivé
podmínky k tomu, abychom se na základě tvůrčí
iniciativy a aktivity pracujících a všeho obyvatelstva
maximálně přiblížili horní
hranici záměrů vytyčených XVII.
sjezdem KSČ a v průběhu realizace plánu
usilovali i o jejich žádoucí překročení.
Závěrem svých jednání výbory
Sněmovny lidu zdůraznily, že budou v legislativní
i kontrolní činnosti věnovat maximální
pozornost zdokonalování plánovitého
řízení národního hospodářství,
zkvalitňování centrálního řízení
a plánování při současném
posilování odpovědnosti a pravomoci nižších
řídících článků
a všestrannému rozvoji iniciativy a zainteresovanosti
pracovních kolektivů na dosahování
co nejlepších výsledků při plnění
úkolů, vyplývajících ze zákona
o 8. pětiletém plánu. Výbory sněmoven
podle potřeby a v úzké součinnosti
s výbory národních rad projednají
návrhy zákonů související se
zdokonalováním systému plánovitého
řízení ekonomiky a postupným přebudováním
hospodářského mechanismu.
Výbory uložily poslancům, aby ve svých
volebních obvodech ve styku se stranickými, státními
a hospodářskými orgány i společenskými
organizacemi účinně napomáhali při
seznamování pracujících s politickým
i ekonomickým významem úkolů vyplývajících
ze zákona o 8. pětiletém plánu a získávali
je pro jejich důsledné plnění. Poznatky
získané ve volebních obvodech budou poslanci
využívat v maximální míře
v jednáních výborů sněmoven.
Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
jako společný zpravodaj výborů Sněmovny
lidu vám sděluji, že výbory naší
sněmovny předložený vládní
návrh zákona o státním plánu
rozvoje národního hospodářství
Československé socialistické republiky na
léta 1986 až 1990 na svých říjnových
a listopadových schůzích schválily.
Ústavně právní výbory projednávaly
v dnešní schůzi návrh zákona
podruhé. Navrhují upravit § 3 písm.
i) tak, jak je to uvedeno ve společné zprávě,
kterou máte k dispozici. Tato úprava zvýrazňuje
nutnost zdokonalování soustavy plánovitého
řízení národního hospodářství
již v období 8. pětiletky. Navrhuji schválit
předložený vládní návrh
zákona ve znění, jak to doporučuje
ústavně právní výbor ve společné
zprávě - tisk č. 13.
Děkuji za pozornost. (Potlesk.)
Předseda FS A. Indra: Děkuji společnému
zpravodaji výborů Sněmovny lidu poslanci
Hůlovi.
Uděluji slovo společnému zpravodaji výborů
Sněmovny národů, členu výboru
pro průmysl, dopravu a obchod poslanci Antonu Blažejovi.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
A. Blažej: Vážený súdruh
generálny tajomník ÚV KSČ a prezident
Československej socialistickej republiky, vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, vážení hostia!
Prerokúvame veľmi závažný dokument
- návrh plánu na 8. päťročný
plán. Jeho príprave sa venovalo mnoho pozornosti
na všetkých stupňoch politickej, štátnej
i hospodárskej sféry už v období prípravy
XVII. zjazdu KSČ. Dopracovanie 8. päťročného
plánu po XVII. zjarde KSČ vyžadovalo nemálo
úsilia od celej riadiacej štruktúry. 4. plénum
ÚV KSČ prorokovalo a schválilo základné
úlohy, zámery a ciele 8. päťrošného
plánu, ako i rozhodujúce podmienky na jeho realizáciu.
Ako pripomenul na 4. zasadaní ÚV KSČ generálny
tajomník súdruh Husák, stojí pred
nami nutnosť riešiť celý rad závažných
úloh. Týka sa to zvyšovania hmotnej a kultúrnej
úrovne nášho ľudu, niektorých sociálnych
otázok, ochrany životného prostredia, rekonštrukcie
a modernizácie celých odborov, zabezpečenia
obranyschopnosti a celého radu ďalších
potrieb.
Pri dnešnom rokovaní na spoločnom zasadaní
oboch snnemovbí Federálneho zhromaždenia nadväzujeme
na 4. plénum ÚV KSČ. Prijatím zákona
o 8. päťročnici sa vytvárajú legislatívne
predpoklady pre jeho realizáciu a uzatvára sa náročná
a zložitá etapa jeho prípravy. O náročnosti
hovoríme pri každom päťročnom pláne.
Na rozdiel od iných, v tejto päťročnici
sa mení kvalita nárokov, zakladá sa stretégia
urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja
na báze intenzívneho typu hospodárskeho rastu.
Ako sme počuli z vystúpenia súdruha Potáča,
programové zámery a ciele 8. päťročnice
sa opierajú o dlhodobú stratégiu a sú
teda súčasťou Hlavných smerov hospodárskeho
a sociálneho rozvoja do roku 2000.
V minulosti sme pristupovali k jednotlivým päťročniciam
z pohľadu strednodobých plánov, plánovací
systém zohľadňoval hlavne realizačnú
stránku determinovanú päťročným
obdobím, menej sa rešpektovali dlhodobejšie programové
ciele a progresívne vývojové tendencie.
Posilnenie koncepčnosti, dlhodobosti, programovosti, ale
i vedeckosti v plánovaní svedčí o
tom, že sa na úrovni vlády ČSSR, ale
i národných vlád, prijali závažné
dlhodobé programy a dokumenty, napríklad o rozvoji
palivovo-energetického komplexu, potravinový program,
elektronizácia národného hospodárstva,
rozvoj biotechnológie, štátna koncepcia tvorby
a ochrany životného prostredia. Vytvorili sa predpoklady
pre trvalú prognostickú činnosť. Toto
všetko vytvára podmienky pre zvýšenie
kvality a úrovne prípravy strednodobých plánov
i vykonávacích plánov pre jednotlivé
roky päťročnice.
V spravodajskej správe chcem nadviazať na spravodajcu
Snemovne ľudu súdruha Hůlu. Budem hovoriť
k trom okruhom otázok:
- k vedeckotechnickému rozvoju,
- k investičnej výstavbe,
- k životnému prostrediu.
Náročné tempo rýchlejšieho rastu
národného dôchodku ako rastu priemyselnej
výroby bude možné dosiahnuť hlavne na
základe zvyšovania produktivity práce, výrazného
znižovania výrobnej spotreby a zvyšovania kvality
produkcie. Preto sa rozhodujúcim intenzifikačným
faktorom stáva vedeckotechnický rozvoj a hlavným
inovačným zdrojom vedeckovýskumná
základňa. Má predpoklady naša československá
vedeckovýskumná základňa plniť
túto funkciu? Možno odpovedať, že za určitých
podmienok môže splniť toto očakávanie
a sú reálne predpoklady pre zvýšenie
jej efektívnosti a výkonnosti. Možno urýchliť
realizáciu výsledkov výskumu v spoločenskej
praxi, prehlbiť prepojenie základného a aplikovaného
výskumu, ako aj prepojenie až integráciu vedy
a výroby. Prijal sa celý rad opatrení v základnom
výskume na úrovni Československej akadémie
vied i Slovenskej aladémie vied aj v oblasti vedeckotechnického
rozvoja na úrovni Štátnej komisie pre vedecko
technický a investičný rozvoj, ktoré
sa prejavia už v 8. päťročnici. Realizáciou
výsledkov výskumu sa získa 170 mld Kčs,
čo je o 100 mld Kčs viac ako v 7. päťročnom
pláne.
Ako druhé kritérium rastu účinnosti
vedeckovýskumnej základne možno uviesť
zvýšenie počtu výrobkov vysokej technickej
úrovne o 45 % v roku 1990 oproti roku 1985. Plánované
úspory surovín, materiálov, energie, rast
produktivity práce, sú zabezpečované
hlavne vedeckotechnickým rozvojom. Tieto významné
pozitívne trendy v oblasti vedy a vedeckotechnického
rozvoja nemožno nevidiet. Kľúčovou otázkou
zostáva, ako riešiť problém širokého
ortimentu našej výroby na strane jednej a relatívne
obmedzenej kapacity vedeckovýskumnej základne na
strane druhej. Východiská sú v podstate v
týchto smeroch: Prehlbovanie špecializácie
a kooperácie v oblasti výroby a v jej nadväznosti
na prehlbovanie výskumnej profilácie československej
vedeckovýskumnej základne, koncentrácia prostriedkov
a kapacít vo vybraných smeroch a programoch, rozhodujúcich
pre rozvoj národného hospodárstva a zvyšovanie
podielu vonkajších zdrojov na inovačnú
aktivitu československého priemyslu, ako je medzinárodná
vedeckotechnická sspolupráca, licenčná
politika, využívanie výsledkov svetovej vedy
a techniky v našich podmienkach, dovoz modernej techniky,
atď.
Štruktúra vedeckovýskumnej základne
nie je optimálna a nezodpovedá potrebám intenzifikačného
procesu. Základný výskum reprezentuje 12
% a aplikovaný výskum 88 %; z toho 27 % je centrálne
riadený a 61 % je riadený odvetvove na úrovni
ministerstiev, odborovo na úrovni VHJ a podnikovo-hospodárskou
sférou. Ukazuje sa potreba posilniť základný
výskum a tejto tendencii by prospelo i efektívnejšie
využívanie vedeckého potenciálu československých
vysokých škôl, ako i posilnenie vývoja
a technickej prípravy výroby a účinnejšie
prepojenie výskumu na projekčné a konštrukčné
ústavy, a tiež na predvýrobné etapy.
Analýza efektívnosti vedeckovýskumnej základne,
ako aj konfrontácia jej štruktúry i obsahového
zamerania z hľadiska potrieb intenzifikácie v národnom
hospodárstve ukazuje, že nie je ochota v rezortoch
k reštrukturalizácii vedeckovýskumnej
základne, ako aj k vážnejšiemu zásahu
do vecného zamerania výskumných ústavov.
V minulách rokoch bol rýchlejší rast
pracovníkov ako rast investičných prostriedkov;
tento extenzívny vývoj má svoj negatívny
odraz vo vybavenosti prístrojovou technikou a zariadením;
rovnako nevyhovujúca je kvalifikačná štruktúra
pracovísk aplikovaného výskumu a vývoja,
čo znižuje výkonnosť celej vedeckovýskumnej
základne. Otvorenou otázkou je i podiel tvorivých
pracovníkov výskumu a ostatných kategórií
pracovníkov, ako i zlepšenie vekovej štruktúry
mnohých pracovísk.
Vecné zameranie pracovísk vedeckovýskumnej
základne preferuje úlohy zamerané odborove,
či už z hľadiska vedných disciplín
alebo výrobných rezortov, spoločenská
prax nastoľuje však riešenie úloh a problémov,
ktoré majú komplexný charakter, vyžadujú
multiodborové, komplexné riešenie, preto treba
podporovať budovanie komplexnejších pracovísk,
resp. vedeckotechnických komplexov, schopných riešiť
väčšie projekty a programy.
Ďalší úspešný rozvoj čs.
vedeckovýskumnej základne podmieňuje rozpracovanie
a realizácia jednotnej vednej a vedeckotechnickej politiky
vrátane organizácie, plánovania, financovania
i riadenia. Štátna komisia pre vedeckotechnický
a investičný rozvoj vypracovala návrh zásad
riadenia jednotnej vedeckovýskumnej základne ČSSR.
Ukazuje sa potreba riešiť zdokonalené riadenie
vedeckovýskumnej základne v dvoch etapách,
prijať konkrétne opatrenia a ich realizáciu
na zlepšenie v priebehu 8. päťročného
plánu a pripravovať potenciálne opatrenia,
ktoré vyplynú z prestavby ekonomického mechanizmu
z postavenia a funkcie jednotlivých hospodárskych
subjektov a ich vzájomných väzieb a z toho
vyplývajúcich dôsledkov na prestavbu mechanizmu
riadenia a jeho odraz i zohľadnenie špecifík
riadenia vedeckovýskumnej základne. Nie je možné
mechanicky aplikovať zásady z hospodarskej sféry
na riaenie vedeckovýskumnej základne.
Vedeckotechnický rozvoj dnes všetci podporujeme, všetci
sa pokroku hlásime. Vedeckotechnický pokrok je podmienený
inoačnou aktivitou. Musíme preto vytvárať
podmienky pre inovácie yšších poriadkov,
ktoré prinášajú originálne pôvodné
riešenia a svetovú novosť. Takéto inovácie
prinášajú výrazné zmeny. Zmeny
však nemáme radi, adaptujeme sa na ne veľmi pomaly
a neochotne. ez zmeny nie je pokrok. Pokrok prináša
vždy niečo nové, čo sme predtým
nerobili. Robiť niečo nové znamená,
že sa treba učiť a naučiť nové
využívať. Bez schopnosti rýchlej adaptácie
na zmeny nemôžeme úspešne realizovať
vedeckotechnický pokrok.