Pátek 6. března 1992

Poslanec SN M. Zeman: Vážení kolegové, chtěl bych jenom reprodukovat svoje stanovisko, které jsem již přednesl na výborech pro životní prostředí. Zabýváme se touto věcí, aniž bychom přihlédli k tomu, že na akci samotnou je ve federálním rozpočtu věnováno nula korun a v rozpočtu Slovenské republiky 50 miliónů korun, což přibližně stačí na financování pohotovostních oddílů, bránících dílo proti ekologickým demonstracím. Doporučil jsem proto tomuto výboru, aby zvážil řešení problému metodou privatizace Gabčíkova, a to nejlépe využitím skvělé kupónové metody, a pak bychom se zde neměli o čem bavit.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem. Výbory pre životné prostredie odporúčajú Federálnemu zhromaždeniu schváliť to, na čom sme sa s maďarskou stranou dohodli, resp. stanovisko československej strany. O slovo sa hlási poslanec Tichý.

Poslanec SN B. Tichý: Pane předsedající, mohu dostat odpověď na ty tři otázky?

Předsedajíci místopředseda FS J. Stank: Vzájomné otázky a odpovede je síce možné týmto spôsobom diskutovať, ale je to neobvyklé. Prosím poslanca Világiho, aby sa vyjadril.

Poslanec SL O. Világi: Otázky právnej garancie by mali byť obsiahnuté v zmluve z roku 1977. Túto zmluvu som neformuloval ani ja, ani vy, ale to neznamená, že niekto nám môže dávať garancie za stavbu takéhoto subjektu, hlavne keď je tu iná republika.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem.

Ďalej sa hlási o slovo pán poslanec Duray.

Poslanec SN M. Duray: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, opäť sa dostala na program našich snemovní problematika vodného diela na Dunaji, Gabčíkovo-Nagymaros. Miestnymi obyvateľmi zvané tiež vodné strašidlo! Tento náš "Panamský prieplav" je skutočným dedičstvom stalinizmu, pretože na projektoch sa začalo pracovať ešte za života generalissima Stalina, pod dohľadom jeho predĺženej ruky a na rozkaz jeho stratégov. Presne podľa plánov veľkého vodcu o premene prírody a ovládnutí nášho regiónu. Našli sa ochotní pomocníci z radov našich politikov, inžinierov, odborníkov, vodohospodárov, ktorí okrem určitej možnosti sebarealizácie videli v tom aj určité politicko-mocenské perspektívy.

Na začiatku päťdesiatych rokov však nedošlo k realizácii zo známych dôvodov. Vlády vtedy ešte Československej republiky a Maďarskej ľudovej republiky sa nedohodli na tom, či má byť dielo realizované na pravom, alebo na ľavom brehu veľtoku, resp. priamo v hlavnom koryte rieky. Na maďarskej strane bola spochybnená aj účelnosť realizácie tohto diela. To bolo v období, kedy boli určité zmeny v politickom systéme v Maďarsku, kedy sa zoslabila pozícia vtedajšieho politického vodcu Rákosiho.

Začiatkom šesťdesiatych rokov na Chruščovov priamy nátlak súhlasil v mene vedenia Maďarskej robotnícko-roľníckej strany János Kádár, že Maďarsko pristúpi k realizácii takejto vodnej cesty na Dunaji, ktorá by umožnila sovietskym morsko-dunajským lodiam plaviť sa po Bratislavu a po výstavbe vodnej cesty Dunaj-Morava-Labe-Odra až do Baltického mora, čím by ZSSR získal prioritu v lodnej doprave v celej východnej Európe a vytlačil by nemeckú konkurenciu, ktorá zakladala svoje plány na výstavbe vodnej cesty Dunaj-Mohan-Rýn-Severné more.

Realizáciu vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros urýchlil jeden faktor, následok vojny na Blízkom východe, abnormálny vzrast ceny ropy na svetovom trhu, ktorý bol tiež v záujme ZSSR.

Na tomto politickom pozadí vzniklo toto naše dedičstvo, ku ktorému niektorí u nás majú taký vrelý vzťah ako k svojmu dieťaťu. Chcem však poznamenať, že niektorí ochrancovia prírody, nezávislí odborníci a časť disidentov - ilegálna demokratická opozícia v Maďarsku, ale aj v Československu už v roku 1977 sa vyslovili proti tomuto vodnému dielu z dôvodov jeho nepredvídateľného dopadu na životné prostredie, hlavne na jedinečné zásoby pitnej vody, na hladinu podzemných vôd a existenciu fauny a flóry v oblasti vzácnej vnútornej delty Dunaja. Neskoršie aj na riziká vyplývajúce z nekvalitne vykonanej izolácie zemného telesa prívodného kanálu.

V Československu sa občania za záchranu prírody tohto toku postavili až vo februári 1990, kedy vznikla živá reťaz po dĺžke Dunaja od Komárna až po Hainburg, na oboch stranách Dunaja. Bolo odovzdaných niekoľko petícií, aby z dôvodov nedoriešených problémov a nezodpovedaných otázok boli stavebné práce dočasne zastavené a aby sa o konečnom riešení rozhodlo po expertíze nezávislých vedcov a odborníkov. Vedecké a odborné práce a výsledky prieskumov a výskumov v tejto oblasti boli spochybnené na oboch stranách.

Tieto petície podpísali starostovia v zastúpení viac ako 60 miestnych samospráv. Náš klub Koexistencia vo Federálnom zhromaždení v terajšom VI. volebnom období, v dobe rozpravy o vládnom programe vystúpil s týmito požiadavkami samospráv. Vtedy sme navrhovali, aby sa uskutočnila exkurzia poslancov do tejto oblasti. Od tej doby sa táto téma občas vracia do nášho parlamentu a na stránkach novín je po lustráciách najčastejšie diskutovanou problematikou. Bohužiaľ je aj najväčším klinom vo vzájomných vzťahoch medzi ČSFR a Maďarskou republikou.

Teraz predložený návrh na uznesenie Federálneho zhromaždenia je podľa nášho posúdenia pozitívnym výsledkom asi ročného úsilia nášho výboru pre životné prostredie o depolitizovanie vodného diela na Dunaji. Prielom nastal v septembri a októbri minulého roku, kedy konečne boli zohľadnené v uznesení č. 200 najviac kritizované aspekty, ktoré boli predložené aj v dobe demonštrácií, organizovaných občianskou iniciatívou Euroreťaz v lete minulého roku, kedy došlo aj k brutálnemu zásahu polície proti civilným osobám.

Upozorňujem, že požiadavky parlamentu, ktoré sú zakotvené v spomínanom uznesení, by mala vláda splniť do konca marca, t.j. do konca tohto mesica. Dnes v predloženom návrhu uznesenia je obsiahnutá časť výsledkov spoločných rokovaní našich výborov pre životné prostredie a výboru pre životné prostredie Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.

Podotýkam však, že len časť týchto výsledkov je zahrnutá. Na spoločných rokovaniach s kolegami s Maďarskej republiky sme dospeli k spoločnému názoru, že odporučíme obom vládam, aby maximálne urýchlili realizáciu našich odporúčaní, aby boli minimalizované ekologické a ekonomické škody a aby ďalšou stavebnou činnosťou nebola predurčená výsledná podoba vodného diela. To je zahrnuté do bodu g) v časti II. spoločného vyhlásenia z minulého roku.

Táto časť odporúčaní neskoršie podľahla rozpornému výkladu na oboch stranách. V Maďarskej republike to chápali tak, že okrem prác na zachovaní podstaty vystavaného diela sa má pozastaviť všetka stavebná činnosť na vodnom diele. Na československej strane zasa urýchlili práce a začala výstavba tzv. variant C, to znamená, predĺženie prívodného kanálu asi o 8 km s prehĺbením hlavného koryta rieky. Tieto práce sú však v rozpore s medzištátnou zmluvou uzatvorenou vládami ČSFR a Maďarskou republikou v roku 1977.

K realizácii tohto variantu sa pristúpilo niekoľko dní pred 2. decembrom 1991, to je pred stretnutím vládnych delegácií v Budapešti. Nemôžeme sa čudovať, že za takéhoto stavu nedošlo k podpísaniu dohody o realizácii spoločných odporučení výborov pre životné prostredie poslancov parlamentov obidvoch štátov. Aj keď z obsahovej stránky k dohode došlo na stretnutí medzi dvoma vládnymi delegáciami.

Aj tu vidíme rozpor medzi postupom vlády a odporučením našich parlamentných výborov. (Předsedající místopředseda FS J. Stank: Pán poslanec, máte poslednú minútu.) Je však pravdou, že uznesenie Federálneho zhromaždenia nezaviazalo vládu v tomto zmysle.

Pretože mám poslednú minútu, prednesiem naše pozmeňujúce návrhy. Navrhujeme, aby v návrhu na uznesenie Federálneho zhromaždenia v bode 1 bol ďalší odsek, v ktorom Federálne zhromaždenie berie na vedomie odlišné stanoviská obidvoch delegácií, ktoré sú zahrnuté v spoločnom vyhlásení. Z odseku č. 2 navrhujeme vyčiarknuť druhú časť vety, tak že by zostalo: "Podporuje časť II. spoločného vyhlásenia." Navrhujeme vyčiarknuť "stanoviská československej delegácie k bodom 1 a 2 v časi II".

Ďalej navrhujeme doplniť bodom 4 uznesenie - aby sme odporučili vláde, aby boli pozastavené všetky stavebné činnosti, ktoré nevyplývajú z medzištátnej zmluvy uzatvorenej v roku 1977. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem. Odovzdajte, pán poslanec, svoje návrhy písomne.

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Hlási sa kolega Rynda. Prosím predsedu výboru pre životné prostredie Snemovne ľudu pána poslanca Ryndu, aby vystúpil v rozprave.

Poslanec SL I. Rynda: Vážený pane předsedající, vážení kolegové a kolegyně, mnozí z nás si v průběhu projednávání problematiky Gabčíkovo-Nagymaros už vytvořili i svůj odborný názor na problém a jeho řešení. Téměř nikdo z nás však není odborníkem natolik kvalifikovaným, aby mohl za svým názorem stát na plných sto procent. Domnívám se, že takový odborník na této planetě neexistuje, že se jedná o multidisciplinární problém, který musí být řešen týmem kvalifikovaných odborníků.

K tomu směřuje i usnesení, které Federálnímu shromáždění předkládáme a které zejména vybízí k tomu, aby vláda vyvinula veškerou aktivitu k ustavení příslušné odborné komise za účasti renomovaných evropských nebo světových odborníků, jejichž účast má splnit dvě hlavní funkce. Vedle nesporných kvalit odborníků maďarských i československých přispět odborně, ale zejména myslím posílit důvěru k práci této komise.

Osobně si zde dovolím vyjádřit i svůj názor. Vyjádřím ho ale jednou větou a nemyslím, že by bylo vhodné zabývat se jím podrobně. Každá jednostranná varianta, každé jednostranné řešení, tedy i varianta C) je v zásadě nevhodná. Optimálním řešením může být jedině řešení společné. Ale jakýkoli odborný problém - znovu to opakuji - zde nevyřešíme, my zde musíme k tomu společnému řešení spět politickou cestou.

Pokud jde o pozastavení prací na jednostranném řešení - bohužel nemohu plně souhlasit s kolegy Világim, Magyarem a dalšími, protože právní problematika v této věci je mimořádně složitá. Mám k dispozici několik právních expertiz, které jsou značně rozporné. Podle mého názoru není výsledek jasný. Jediné, co skutečně jasné je, je to, že naprosté přerušení prací by mohlo znamenat i právní důsledky vzhledem ke smlouvě z roku 1977 a pro toto nebezpečí asi není plné pozastavení prací podle mého názoru možné.

Musím zde zmínit i další fakt. Maďarská strana po dva a půl roku vyvíjela skutečně minimální aktivitu a nebyla vstřícná našim požadavkům na jednání. I to je důvod pro to, aby nějakým způsobem bylo vodní dílo dokončeno.

Druhá věc je - a tady si dovolím být kritický - že práce na jednostranném řešení postupují skutečně horečným tempem. Jsem o tom informován - myslím - velmi podrobně. Na stavbě se pracuje 24 hodin denně, o sobotách i o nedělích. Tato hyperaktivita svědčí o úsilí některých skupin na Slovensku za každou cenu dokončit řešení jednostranně, a to mi skutečně nepřipadá vhodné.

Nicméně to, co je jedině možné, je přijmout naše usnesení z pozice Federálního shromáždění - zavázat vládu, aby vyvinula veškerou aktivitu jako celku, nejen výborů pro životní prostředí - k ustavení společné komise, která může vést ke společnému řešení. Navrhoval jsem na jednání výborů pro životní prostředí - i když je v usnesení obsaženo "aby vláda zahájila neprodleně příslušná jednání" - aby byla zavázána i určitým termínem. Myslím si, že je poctivé zde říci, že tento návrh neprošel. Já ho přesto znovu podávám jako doplňovací návrh v podobě, kterou vzápětí přečtu, a pokusím se ho zdůvodnit.

Slovy premiéra Čarnogurského se československá strana zavázala neprovádět práce v korytě Dunaje do 30. 6. tohoto roku. Myslím si, že je to citlivý problém - práce přímo v korytě - je to problém politický i sociokulturní, a bylo by proto vhodné do 30. 6. tohoto roku mít k dispozici předběžné výsledky práce komise. Osobně jsem přesvědčen, že komise nemůže souhlasit s jednostrannou variantou.

Proto navrhuji doplnit usnesení o závěrečnou větu: "Aktivita československé vlády by měla směřovat k tomu, aby předběžné výsledky práce komise byly známy k 30. 6. 1992." Tím bychom - myslím si - snahu naší vlády dospět k utvoření komise výrazně posílili.

Pokud jde o dotaz pana kolegy Tichého - závaznost pro vlády, závaznost výsledků komise, zde pochopitelně není žádná. Neznám žádnou vládu na světě, která by se předem zavázala, že bude plně respektovat výsledek nějaké odborné komise. Ale já zde doufám ve vstřícnost, znovu opakuji, že komise podle mého nemůže dospět k názoru, že nejvhodnější řešení je jednostranné řešení, stejně jako nemůže dospět k názoru, že je možné vodní dílo beze zbytku zrušit a uvést do původního stavu. Kompromis, ke kterému komise nutně musí dospět, je kompromisem žádoucím. Proto já osobně při hlasování o pozastavení prací se budu muset zdržet a žádám vás o podporu mého pozměňujícího návrhu, stejně jako o podporu celého usnesení. Děkuji vám.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem kolegovi Ryndovi, ešte sa hlási pán poslanec Tichý, tentokrát do rozpravy. Slovo má poslanec Tichý.

Poslanec SN B. Tichý: Vážený pane předsedající, vážené Federální shromáždění, na rozdíl od kolegy Ryndy znám dohody mezi vládami, které obsahují garance. Vzhledem k tomu, co řekl pan Világi i pan Rynda, navrhuji tento pozměňující návrh. Bylo by to do bodu 4 návrhu usnesení.

"Federální shromáždění zavazuje vládu České a Slovenské Federativní Republiky a výbory Federálního shromáždění pro životní prostředí, aby nepřijaly žádné nerovnoprávné řešení a ani žádné řešení, které neobsahuje záruky a také náhradu škod." Děkuji.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem kolegovi Tichému, dajte to, prosím, písomne, pán poslanec, pánu poslancovi Zlochovi. Kto chce ďalej vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Jambor sa hlási.

Poslanec SL A. Jambor: Vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, dovoľte mi, aby som sa prihovoril za riešenie problematiky vodného diela na základe mojich skúseností z prevádzky a odborných skúseností z výstavby a prevádzky vodných diel na Váhu za obdobie 31 rokov a ďalej z aplikácie týchto skúseností práve v súvislosti s riešením problematiky vodného diela na Dunaji. Tie problémy, ktoré tu predniesol pán poslanec Magyar, bez nejakého ironizovania, vyvolávajú úsmev, pretože si pravdepodobne pán poslanec Magyar neuvedomuje, že nad Prahou sú vystavané vodné diela Vranné, Štechovice, Slapy a potom Orlík s Lipnom, pričom Orlík má hladinu vzdutú 70 metrov. Pokiaľ uvážime, že sme v pásme podobnom, ako je dajme tomu zóna Dunaja z hľadiska seizmického, tak je treba si uvedomiť, že keby došlo k nešťastiu na takej priehrade Orlík, tak by sme mali najmenej 2 metre vody tu na tejto podlahe. Myslím, že ten strašiak, o ktorom sa vyslovil, a to dovolávanie sa ochrany a bezpečnosti obyvateľstva je len obyčajná deklarácia pre strašenie a vyplňovanie času tu slovami.

Pokiaľ ide o problematiku hraníc, ktoré tu uviedol dr. Világi, kto si prečítal vo Vestníku alebo Zbierke zákona znenie zmluvy, ktorá bola zverejnená v roku 1977, tak sa dočítal to, že hranice nie sú dotknuté, že hranica zostáva nezmenená, teda v mieste najhlbšieho koryta Dunaja. Rovnaká situácia je aj pri riešení problematiky v rámci alternatívy C, a to rovnakým spôsobom, že hranica je nezmenená. Prosím, je treba si to prečítať a potom je to treba na takomto fóre príslušne zdôrazniť.

Pokiaľ ide o riešenie alternatívy C a domáhania sa zastavenia prác, ja si myslím, že táto naša Československá republika je štát nezávislý a nepotrebuje nejakým spôsobom, aby nám niekto diktoval, čo na našom území môžeme a nemôžeme realizovať, hlavne, keď sa na takomto rozhodnutí vlády, či federálna alebo národné, rozhodli.

Pokiaľ ide o ostatné otázky, ktoré tu zazneli, chcem pripomenúť len toľko, že tých strašiakov na vodnom diele bolo skutočne dosť. Na Váhu napriek tomu, že je tam množstvo elektrární, množstvo stupňov, ktoré majú viac ako 20 - 25 - 30 aj 50, aj 60 metrov vzdutej hladiny, nikto nepotrebuje protestovať, pretože každý súdny a rozumný človek je presvedčený o vysokej úžitkovosti vodných diel, že otázka riešenia týchto koncepcií bola skutočne v rukách týchto odborníkov, ktorí problematiku riešili v závislosti na všetky sústavy vodných diel v rámci Strednej Európy, ba dokonca sveta a toto vodné dielo má význam hlavne v tej súvislosti, že bude otvorený plavebný kanál Rýn, Mohan, Dunaj 25. septembra tohto roku, pričom dôjde vlastne k hospodárskemu prepojeniu západu s východom, kde bude možné splavniť úsek Dunaja prakticky medzi Severným morom a morom Čiernym.

A teraz k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Samozrejme, že nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložili pán Magyar, pán Világi, pán Duray. Za veľmi rozumné považujem prijať pozmeňujúci návrh pána poslanca Tichého. Opakujem ešte raz, že problematika vodného diela na Dunaji nie je problematikou technicky odbornou. Tie problémy sú tu jasné. Požiadavky na životné prostredie a na vplyv boli objektivizované a boli zamerané s cieľom zlepšiť súčasné podmienky ekológie v celej tejto oblasti. Tak ako Rakúšania, Nemci, rovnako tak Juhoslovania a Rumuni celú prblematiku riešia a úžitky z tohto vodného diela využívajú, tak si nemôžeme ani my dovoliť, aby sme urobili blokáciu naším úsekom Dunaja rozvíjajúcej sa plavbe a rozvíjajúcemu sa obchodu v Strednej Európe. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Jamborovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Magyar.

Poslanec SL F. Magyar: Dovoľujem si vyprosiť od pána Jambora urážlivé slová, že som tu čas vypĺňal prázdnymi slovami. Uviedol som, že som si prisvojil len názor pracovníka brnenskej pobočky Československej akadémie vied dr. Radovana Květa. Jeho názor som tu tlmočil a som presvedčený, že ten človek nehovoril do vetra. To je jedna vec. Pokiaľ sa jedná o pána Ryndu, po prvé sa diskusia odchyľuje, nie sú tu diskusné príspevky k programovému bodu. Preto som sa na to ani nepripravoval, ale pánovi Ryndovi by som povedal, že pôvodné náklady mali byť, pokiaľ sa nemýlim, 8 miliárd, pán Čalfa už v programovom vyhlásení nám predkladal, že už bolo vyčerpaných 14 alebo 15 a dnes už neviem, koľko je vyčerpaných a ešte nie sú peniaze na variant C. Ďakujem.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave? Nikto sa nehlási. Pán poslanec Kováč sa ešte hlási.

Poslanec SN L. Kováč: Vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, pozitívne riešenie výstavby Gabčíkovo-Nagymaros v zmysle medzištátnej zmluvy nepostúpilo ani po troch minuloročných rokovaniach vládnych delegácií a po viacerých pokusoch parlamentných výborov pre životné prostredie, ani po budapeštianskej misii ministra Vavrouška, ani po treťom spoločnom rokovaní, ktoré sa konalo 27. - 28. februára v Prahe. Toto dielo takmer leží celé na území ČSFR a je po 14 rokoch výstavby, vynaložených nákladoch a obetiach pripravené v krátkej dobe priniesť nášmu hospodárstvu veľmi potrebný úžitok. Pri chýbajúcej klauzule zmluvy o Medzinárodnom súdnom dvore, príslušnom rozhodnúť sporné otázky, nám poskytlo jedinú možnosť obrany medzinárodne uznávané právo na protiopatrenia, ktorých cieľom je spomalenie rastu škôd, v súčasnosti presahujúcich 15 miliárd korún.

To približne reprezentuje sumu doteraz vynaložených nákladov. Podmienkou prípustnosti týchto opatrení je dočasnosť ich charakteru a úsilie dosiahnuť aspoň čiastočné splnenie cieľov, vytýčených uzatvorenou a stále platnou zmluvou.

Podľa môjho názoru dostavba nie je maďarským cieľom. Aj keď na maďarskej strane sú odborníci, ktorí naďalej podporujú myšlienku spoločného dokončenia diela podľa uzatvorenej zmluvy, majú však znemožnený prístup do masmédií. Ústup z pozícií diktovaných stanoviskami maďarského parlamentu bol porušený zrušením projektovej organizácie Viziterv, redukovaním investorskej organizácie Oviber a koncom minulého roku aj odvolaním splnomocnenca vlády, ktorý by svojim partnerom mal v právomoci ustanoviť všetky potrebné komisie, navrhnúť potrebné zmeny a vyriešiť tým všetky problémy, keby riešenie bolo cieľom maďarskej politiky.

Po 14 rokoch výstavby a necelý rok pred uvedením do prevádzky takého rozsiahleho diela je každá zásadná zmena koncepcie nevhodná, aj keby bola dokázaná jej vyššia výhodnosť, čo vôbec nie je možné tvrdiť ani o modifikácii alternatívy D a A, a tým menej o ideovom návrhu, nazvanom DB.

Každá z alternatív D je nevýhodnejšia z hľadiska energetických účinkov, prakticky sa úplne znemožňuje návrat k pôvodnej koncepcii diela podľa platnej zmluvy.

Riešenie podľa alternatívy DA - študijné ukončenie v I. štvrťroku 1992 - nemá preto šancu byť uvedené do prevádzky v tomto roku, a to ani vtedy, keby sa projekty nemuseli upravovať a prerokovávať v dvoch štátoch. Toto riešenie vyžaduje výstavbu nových veľkých nákladných objektov, ktoré by o niekoľko rokov odsunuli uvedenie Gabčíkova do prevádzky. Dočasné riešenie podľa alternatívy C je možné uviesť do prevádzky koncom roku 1992. Každý ďalší rok odsunu by zvýšil doterajšie straty o ďalších 5-6 miliárd korún.

Alternatíva D mení koncepciu Gabčíkova a upúšťa od realizácie Nagymarosa. Predložením a presadzovaním tejto alternatívy by ČSFR prakticky schválila postup Maďarskej republiky a stratila nárok na úhradu škôd.

ČSFR preukázala ochotu ďalej konštruktívne rokovať. Ponuku iného riešenia, s ktorou prichádza minister Vavroušek, by maďarská strana mohla zneužiť na kladenie podmienok, zastavenie prác na dočasnom riešení, zrušenie zmluvy, a to bez najmenšej záruky akceptovania ponúkaného riešenia.

Zrušenie alebo zmena zmluvy by viedli priamo k znemožneniu akejkoľvej dostavby diela so všetkými nepriaznivými dôsledkami na naše hospodárstvo a naše prostredie priľahlých oblastí. Zložitá hospodárska situácia Slovenskej republiky a nepriaznivé sociálne vplyvy by sa ešte zdôraznili.

Jediné konštruktívne riešenie je vyjadriť podporu vláde ČSFR a vláde Slovenskej republiky v úsilí urýchlene uviesť do prevádzky Gabčíkovo dočasným riešením na našom území a všetky technické, ekologické, ekonomické a medzinárodné problémy riešiť rokovaním za účasti expertov Európskeho spoločenstva.

Záverom: Nedávam žiadny pozmeňujúci návrh, ale budem hlasovať pre uznesenie, ktoré je uvedené vo vyhlásení, ktoré bolo konané v Prahe 27. a 28. februára. Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP