Poslanec SN M. Zeman: Vážení kolegové,
chtěl bych jenom reprodukovat svoje stanovisko, které
jsem již přednesl na výborech pro životní
prostředí. Zabýváme se touto věcí,
aniž bychom přihlédli k tomu, že na akci
samotnou je ve federálním rozpočtu věnováno
nula korun a v rozpočtu Slovenské republiky 50 miliónů
korun, což přibližně stačí
na financování pohotovostních oddílů,
bránících dílo proti ekologickým
demonstracím. Doporučil jsem proto tomuto výboru,
aby zvážil řešení problému
metodou privatizace Gabčíkova, a to nejlépe
využitím skvělé kupónové
metody, a pak bychom se zde neměli o čem bavit.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Výbory pre životné
prostredie odporúčajú Federálnemu
zhromaždeniu schváliť to, na čom sme sa
s maďarskou stranou dohodli, resp. stanovisko československej
strany. O slovo sa hlási poslanec Tichý.
Poslanec SN B. Tichý: Pane předsedající,
mohu dostat odpověď na ty tři otázky?
Předsedajíci místopředseda FS J. Stank:
Vzájomné otázky a odpovede je síce
možné týmto spôsobom diskutovať,
ale je to neobvyklé. Prosím poslanca Világiho,
aby sa vyjadril.
Poslanec SL O. Világi: Otázky právnej garancie
by mali byť obsiahnuté v zmluve z roku 1977. Túto
zmluvu som neformuloval ani ja, ani vy, ale to neznamená,
že niekto nám môže dávať garancie
za stavbu takéhoto subjektu, hlavne keď je tu iná
republika.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem.
Ďalej sa hlási o slovo pán poslanec Duray.
Poslanec SN M. Duray: Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia a kolegyne, opäť
sa dostala na program našich snemovní problematika
vodného diela na Dunaji, Gabčíkovo-Nagymaros.
Miestnymi obyvateľmi zvané tiež vodné
strašidlo! Tento náš "Panamský prieplav"
je skutočným dedičstvom stalinizmu, pretože
na projektoch sa začalo pracovať ešte za života
generalissima Stalina, pod dohľadom jeho predĺženej
ruky a na rozkaz jeho stratégov. Presne podľa plánov
veľkého vodcu o premene prírody a ovládnutí
nášho regiónu. Našli sa ochotní
pomocníci z radov našich politikov, inžinierov,
odborníkov, vodohospodárov, ktorí okrem určitej
možnosti sebarealizácie videli v tom aj určité
politicko-mocenské perspektívy.
Na začiatku päťdesiatych rokov však nedošlo
k realizácii zo známych dôvodov. Vlády
vtedy ešte Československej republiky a Maďarskej
ľudovej republiky sa nedohodli na tom, či má
byť dielo realizované na pravom, alebo na ľavom
brehu veľtoku, resp. priamo v hlavnom koryte rieky. Na maďarskej
strane bola spochybnená aj účelnosť
realizácie tohto diela. To bolo v období, kedy boli
určité zmeny v politickom systéme v Maďarsku,
kedy sa zoslabila pozícia vtedajšieho politického
vodcu Rákosiho.
Začiatkom šesťdesiatych rokov na Chruščovov
priamy nátlak súhlasil v mene vedenia Maďarskej
robotnícko-roľníckej strany János Kádár,
že Maďarsko pristúpi k realizácii takejto
vodnej cesty na Dunaji, ktorá by umožnila sovietskym
morsko-dunajským lodiam plaviť sa po Bratislavu a
po výstavbe vodnej cesty Dunaj-Morava-Labe-Odra až
do Baltického mora, čím by ZSSR získal
prioritu v lodnej doprave v celej východnej Európe
a vytlačil by nemeckú konkurenciu, ktorá
zakladala svoje plány na výstavbe vodnej cesty Dunaj-Mohan-Rýn-Severné
more.
Realizáciu vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros
urýchlil jeden faktor, následok vojny na Blízkom
východe, abnormálny vzrast ceny ropy na svetovom
trhu, ktorý bol tiež v záujme ZSSR.
Na tomto politickom pozadí vzniklo toto naše dedičstvo,
ku ktorému niektorí u nás majú taký
vrelý vzťah ako k svojmu dieťaťu. Chcem
však poznamenať, že niektorí ochrancovia
prírody, nezávislí odborníci a časť
disidentov - ilegálna demokratická opozícia
v Maďarsku, ale aj v Československu už v roku
1977 sa vyslovili proti tomuto vodnému dielu z dôvodov
jeho nepredvídateľného dopadu na životné
prostredie, hlavne na jedinečné zásoby pitnej
vody, na hladinu podzemných vôd a existenciu fauny
a flóry v oblasti vzácnej vnútornej delty
Dunaja. Neskoršie aj na riziká vyplývajúce
z nekvalitne vykonanej izolácie zemného telesa prívodného
kanálu.
V Československu sa občania za záchranu prírody
tohto toku postavili až vo februári 1990, kedy vznikla
živá reťaz po dĺžke Dunaja od Komárna
až po Hainburg, na oboch stranách Dunaja. Bolo odovzdaných
niekoľko petícií, aby z dôvodov nedoriešených
problémov a nezodpovedaných otázok boli stavebné
práce dočasne zastavené a aby sa o konečnom
riešení rozhodlo po expertíze nezávislých
vedcov a odborníkov. Vedecké a odborné práce
a výsledky prieskumov a výskumov v tejto oblasti
boli spochybnené na oboch stranách.
Tieto petície podpísali starostovia v zastúpení
viac ako 60 miestnych samospráv. Náš klub Koexistencia
vo Federálnom zhromaždení v terajšom VI.
volebnom období, v dobe rozpravy o vládnom programe
vystúpil s týmito požiadavkami samospráv.
Vtedy sme navrhovali, aby sa uskutočnila exkurzia poslancov
do tejto oblasti. Od tej doby sa táto téma občas
vracia do nášho parlamentu a na stránkach novín
je po lustráciách najčastejšie diskutovanou
problematikou. Bohužiaľ je aj najväčším
klinom vo vzájomných vzťahoch medzi ČSFR
a Maďarskou republikou.
Teraz predložený návrh na uznesenie Federálneho
zhromaždenia je podľa nášho posúdenia
pozitívnym výsledkom asi ročného úsilia
nášho výboru pre životné prostredie
o depolitizovanie vodného diela na Dunaji. Prielom nastal
v septembri a októbri minulého roku, kedy konečne
boli zohľadnené v uznesení č. 200 najviac
kritizované aspekty, ktoré boli predložené
aj v dobe demonštrácií, organizovaných
občianskou iniciatívou Euroreťaz v lete minulého
roku, kedy došlo aj k brutálnemu zásahu polície
proti civilným osobám.
Upozorňujem, že požiadavky parlamentu, ktoré
sú zakotvené v spomínanom uznesení,
by mala vláda splniť do konca marca, t.j. do konca
tohto mesica. Dnes v predloženom návrhu uznesenia
je obsiahnutá časť výsledkov spoločných
rokovaní našich výborov pre životné
prostredie a výboru pre životné prostredie
Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.
Podotýkam však, že len časť týchto
výsledkov je zahrnutá. Na spoločných
rokovaniach s kolegami s Maďarskej republiky sme dospeli
k spoločnému názoru, že odporučíme
obom vládam, aby maximálne urýchlili realizáciu
našich odporúčaní, aby boli minimalizované
ekologické a ekonomické škody a aby ďalšou
stavebnou činnosťou nebola predurčená
výsledná podoba vodného diela. To je zahrnuté
do bodu g) v časti II. spoločného vyhlásenia
z minulého roku.
Táto časť odporúčaní neskoršie
podľahla rozpornému výkladu na oboch stranách.
V Maďarskej republike to chápali tak, že okrem
prác na zachovaní podstaty vystavaného diela
sa má pozastaviť všetka stavebná činnosť
na vodnom diele. Na československej strane zasa urýchlili
práce a začala výstavba tzv. variant C, to
znamená, predĺženie prívodného
kanálu asi o 8 km s prehĺbením hlavného
koryta rieky. Tieto práce sú však v rozpore
s medzištátnou zmluvou uzatvorenou vládami
ČSFR a Maďarskou republikou v roku 1977.
K realizácii tohto variantu sa pristúpilo niekoľko
dní pred 2. decembrom 1991, to je pred stretnutím
vládnych delegácií v Budapešti. Nemôžeme
sa čudovať, že za takéhoto stavu nedošlo
k podpísaniu dohody o realizácii spoločných
odporučení výborov pre životné
prostredie poslancov parlamentov obidvoch štátov.
Aj keď z obsahovej stránky k dohode došlo na
stretnutí medzi dvoma vládnymi delegáciami.
Aj tu vidíme rozpor medzi postupom vlády a odporučením
našich parlamentných výborov. (Předsedající
místopředseda FS J. Stank: Pán poslanec,
máte poslednú minútu.) Je však pravdou,
že uznesenie Federálneho zhromaždenia nezaviazalo
vládu v tomto zmysle.
Pretože mám poslednú minútu, prednesiem
naše pozmeňujúce návrhy. Navrhujeme,
aby v návrhu na uznesenie Federálneho zhromaždenia
v bode 1 bol ďalší odsek, v ktorom Federálne
zhromaždenie berie na vedomie odlišné stanoviská
obidvoch delegácií, ktoré sú zahrnuté
v spoločnom vyhlásení. Z odseku č.
2 navrhujeme vyčiarknuť druhú časť
vety, tak že by zostalo: "Podporuje časť
II. spoločného vyhlásenia." Navrhujeme
vyčiarknuť "stanoviská československej
delegácie k bodom 1 a 2 v časi II".
Ďalej navrhujeme doplniť bodom 4 uznesenie - aby sme
odporučili vláde, aby boli pozastavené všetky
stavebné činnosti, ktoré nevyplývajú
z medzištátnej zmluvy uzatvorenej v roku 1977. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Odovzdajte, pán poslanec, svoje
návrhy písomne.
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Hlási sa
kolega Rynda. Prosím predsedu výboru pre životné
prostredie Snemovne ľudu pána poslanca Ryndu, aby
vystúpil v rozprave.
Poslanec SL I. Rynda: Vážený pane předsedající,
vážení kolegové a kolegyně, mnozí
z nás si v průběhu projednávání
problematiky Gabčíkovo-Nagymaros už vytvořili
i svůj odborný názor na problém a
jeho řešení. Téměř nikdo
z nás však není odborníkem natolik kvalifikovaným,
aby mohl za svým názorem stát na plných
sto procent. Domnívám se, že takový
odborník na této planetě neexistuje, že
se jedná o multidisciplinární problém,
který musí být řešen týmem
kvalifikovaných odborníků.
K tomu směřuje i usnesení, které Federálnímu
shromáždění předkládáme
a které zejména vybízí k tomu, aby
vláda vyvinula veškerou aktivitu k ustavení
příslušné odborné komise za účasti
renomovaných evropských nebo světových
odborníků, jejichž účast má
splnit dvě hlavní funkce. Vedle nesporných
kvalit odborníků maďarských i československých
přispět odborně, ale zejména myslím
posílit důvěru k práci této
komise.
Osobně si zde dovolím vyjádřit i svůj
názor. Vyjádřím ho ale jednou větou
a nemyslím, že by bylo vhodné zabývat
se jím podrobně. Každá jednostranná
varianta, každé jednostranné řešení,
tedy i varianta C) je v zásadě nevhodná.
Optimálním řešením může
být jedině řešení společné.
Ale jakýkoli odborný problém - znovu to opakuji
- zde nevyřešíme, my zde musíme k tomu
společnému řešení spět
politickou cestou.
Pokud jde o pozastavení prací na jednostranném
řešení - bohužel nemohu plně souhlasit
s kolegy Világim, Magyarem a dalšími, protože
právní problematika v této věci je
mimořádně složitá. Mám
k dispozici několik právních expertiz, které
jsou značně rozporné. Podle mého názoru
není výsledek jasný. Jediné, co skutečně
jasné je, je to, že naprosté přerušení
prací by mohlo znamenat i právní důsledky
vzhledem ke smlouvě z roku 1977 a pro toto nebezpečí
asi není plné pozastavení prací podle
mého názoru možné.
Musím zde zmínit i další fakt. Maďarská
strana po dva a půl roku vyvíjela skutečně
minimální aktivitu a nebyla vstřícná
našim požadavkům na jednání. I
to je důvod pro to, aby nějakým způsobem
bylo vodní dílo dokončeno.
Druhá věc je - a tady si dovolím být
kritický - že práce na jednostranném
řešení postupují skutečně
horečným tempem. Jsem o tom informován -
myslím - velmi podrobně. Na stavbě se pracuje
24 hodin denně, o sobotách i o nedělích.
Tato hyperaktivita svědčí o úsilí
některých skupin na Slovensku za každou cenu
dokončit řešení jednostranně,
a to mi skutečně nepřipadá vhodné.
Nicméně to, co je jedině možné,
je přijmout naše usnesení z pozice Federálního
shromáždění - zavázat vládu,
aby vyvinula veškerou aktivitu jako celku, nejen výborů
pro životní prostředí - k ustavení
společné komise, která může vést
ke společnému řešení. Navrhoval
jsem na jednání výborů pro životní
prostředí - i když je v usnesení obsaženo
"aby vláda zahájila neprodleně příslušná
jednání" - aby byla zavázána
i určitým termínem. Myslím si, že
je poctivé zde říci, že tento návrh
neprošel. Já ho přesto znovu podávám
jako doplňovací návrh v podobě, kterou
vzápětí přečtu, a pokusím
se ho zdůvodnit.
Slovy premiéra Čarnogurského se československá
strana zavázala neprovádět práce v
korytě Dunaje do 30. 6. tohoto roku. Myslím si,
že je to citlivý problém - práce přímo
v korytě - je to problém politický i sociokulturní,
a bylo by proto vhodné do 30. 6. tohoto roku mít
k dispozici předběžné výsledky
práce komise. Osobně jsem přesvědčen,
že komise nemůže souhlasit s jednostrannou variantou.
Proto navrhuji doplnit usnesení o závěrečnou
větu: "Aktivita československé vlády
by měla směřovat k tomu, aby předběžné
výsledky práce komise byly známy k 30. 6.
1992." Tím bychom - myslím si - snahu naší
vlády dospět k utvoření komise výrazně
posílili.
Pokud jde o dotaz pana kolegy Tichého - závaznost
pro vlády, závaznost výsledků komise,
zde pochopitelně není žádná.
Neznám žádnou vládu na světě,
která by se předem zavázala, že bude
plně respektovat výsledek nějaké odborné
komise. Ale já zde doufám ve vstřícnost,
znovu opakuji, že komise podle mého nemůže
dospět k názoru, že nejvhodnější
řešení je jednostranné řešení,
stejně jako nemůže dospět k názoru,
že je možné vodní dílo beze zbytku
zrušit a uvést do původního stavu. Kompromis,
ke kterému komise nutně musí dospět,
je kompromisem žádoucím. Proto já osobně
při hlasování o pozastavení prací
se budu muset zdržet a žádám vás
o podporu mého pozměňujícího
návrhu, stejně jako o podporu celého usnesení.
Děkuji vám.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem kolegovi Ryndovi, ešte sa hlási
pán poslanec Tichý, tentokrát do rozpravy.
Slovo má poslanec Tichý.
Poslanec SN B. Tichý: Vážený pane předsedající,
vážené Federální shromáždění,
na rozdíl od kolegy Ryndy znám dohody mezi vládami,
které obsahují garance. Vzhledem k tomu, co řekl
pan Világi i pan Rynda, navrhuji tento pozměňující
návrh. Bylo by to do bodu 4 návrhu usnesení.
"Federální shromáždění
zavazuje vládu České a Slovenské Federativní
Republiky a výbory Federálního shromáždění
pro životní prostředí, aby nepřijaly
žádné nerovnoprávné řešení
a ani žádné řešení, které
neobsahuje záruky a také náhradu škod."
Děkuji.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem kolegovi Tichému, dajte to, prosím,
písomne, pán poslanec, pánu poslancovi Zlochovi.
Kto chce ďalej vystúpiť v rozprave? Pán
poslanec Jambor sa hlási.
Poslanec SL A. Jambor: Vážený pán predsedajúci,
vážené Federálne zhromaždenie,
dovoľte mi, aby som sa prihovoril za riešenie problematiky
vodného diela na základe mojich skúseností
z prevádzky a odborných skúseností
z výstavby a prevádzky vodných diel na Váhu
za obdobie 31 rokov a ďalej z aplikácie týchto
skúseností práve v súvislosti s riešením
problematiky vodného diela na Dunaji. Tie problémy,
ktoré tu predniesol pán poslanec Magyar, bez nejakého
ironizovania, vyvolávajú úsmev, pretože
si pravdepodobne pán poslanec Magyar neuvedomuje, že
nad Prahou sú vystavané vodné diela Vranné,
Štechovice, Slapy a potom Orlík s Lipnom, pričom
Orlík má hladinu vzdutú 70 metrov. Pokiaľ
uvážime, že sme v pásme podobnom, ako
je dajme tomu zóna Dunaja z hľadiska seizmického,
tak je treba si uvedomiť, že keby došlo k nešťastiu
na takej priehrade Orlík, tak by sme mali najmenej 2 metre
vody tu na tejto podlahe. Myslím, že ten strašiak,
o ktorom sa vyslovil, a to dovolávanie sa ochrany a bezpečnosti
obyvateľstva je len obyčajná deklarácia
pre strašenie a vyplňovanie času tu slovami.
Pokiaľ ide o problematiku hraníc, ktoré tu
uviedol dr. Világi, kto si prečítal vo Vestníku
alebo Zbierke zákona znenie zmluvy, ktorá bola zverejnená
v roku 1977, tak sa dočítal to, že hranice
nie sú dotknuté, že hranica zostáva
nezmenená, teda v mieste najhlbšieho koryta Dunaja.
Rovnaká situácia je aj pri riešení problematiky
v rámci alternatívy C, a to rovnakým spôsobom,
že hranica je nezmenená. Prosím, je treba si
to prečítať a potom je to treba na takomto
fóre príslušne zdôrazniť.
Pokiaľ ide o riešenie alternatívy C a domáhania
sa zastavenia prác, ja si myslím, že táto
naša Československá republika je štát
nezávislý a nepotrebuje nejakým spôsobom,
aby nám niekto diktoval, čo na našom území
môžeme a nemôžeme realizovať, hlavne,
keď sa na takomto rozhodnutí vlády, či
federálna alebo národné, rozhodli.
Pokiaľ ide o ostatné otázky, ktoré tu
zazneli, chcem pripomenúť len toľko, že
tých strašiakov na vodnom diele bolo skutočne
dosť. Na Váhu napriek tomu, že je tam množstvo
elektrární, množstvo stupňov, ktoré
majú viac ako 20 - 25 - 30 aj 50, aj 60 metrov vzdutej
hladiny, nikto nepotrebuje protestovať, pretože každý
súdny a rozumný človek je presvedčený
o vysokej úžitkovosti vodných diel, že
otázka riešenia týchto koncepcií bola
skutočne v rukách týchto odborníkov,
ktorí problematiku riešili v závislosti na
všetky sústavy vodných diel v rámci
Strednej Európy, ba dokonca sveta a toto vodné dielo
má význam hlavne v tej súvislosti, že
bude otvorený plavebný kanál Rýn,
Mohan, Dunaj 25. septembra tohto roku, pričom dôjde
vlastne k hospodárskemu prepojeniu západu s východom,
kde bude možné splavniť úsek Dunaja prakticky
medzi Severným morom a morom Čiernym.
A teraz k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.
Samozrejme, že nemôžem súhlasiť s
pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložili
pán Magyar, pán Világi, pán Duray.
Za veľmi rozumné považujem prijať pozmeňujúci
návrh pána poslanca Tichého. Opakujem ešte
raz, že problematika vodného diela na Dunaji nie je
problematikou technicky odbornou. Tie problémy sú
tu jasné. Požiadavky na životné prostredie
a na vplyv boli objektivizované a boli zamerané
s cieľom zlepšiť súčasné podmienky
ekológie v celej tejto oblasti. Tak ako Rakúšania,
Nemci, rovnako tak Juhoslovania a Rumuni celú prblematiku
riešia a úžitky z tohto vodného diela
využívajú, tak si nemôžeme ani my
dovoliť, aby sme urobili blokáciu naším
úsekom Dunaja rozvíjajúcej sa plavbe a rozvíjajúcemu
sa obchodu v Strednej Európe. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Jamborovi. S faktickou poznámkou
sa prihlásil pán poslanec Magyar.
Poslanec SL F. Magyar: Dovoľujem si vyprosiť od pána
Jambora urážlivé slová, že som
tu čas vypĺňal prázdnymi slovami. Uviedol
som, že som si prisvojil len názor pracovníka
brnenskej pobočky Československej akadémie
vied dr. Radovana Květa. Jeho názor som tu tlmočil
a som presvedčený, že ten človek nehovoril
do vetra. To je jedna vec. Pokiaľ sa jedná o pána
Ryndu, po prvé sa diskusia odchyľuje, nie sú
tu diskusné príspevky k programovému bodu.
Preto som sa na to ani nepripravoval, ale pánovi Ryndovi
by som povedal, že pôvodné náklady mali
byť, pokiaľ sa nemýlim, 8 miliárd, pán
Čalfa už v programovom vyhlásení nám
predkladal, že už bolo vyčerpaných 14
alebo 15 a dnes už neviem, koľko je vyčerpaných
a ešte nie sú peniaze na variant C. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Chce ešte niekto vystúpiť
v rozprave? Nikto sa nehlási. Pán poslanec Kováč
sa ešte hlási.
Poslanec SN L. Kováč: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, pozitívne riešenie výstavby
Gabčíkovo-Nagymaros v zmysle medzištátnej
zmluvy nepostúpilo ani po troch minuloročných
rokovaniach vládnych delegácií a po viacerých
pokusoch parlamentných výborov pre životné
prostredie, ani po budapeštianskej misii ministra Vavrouška,
ani po treťom spoločnom rokovaní, ktoré
sa konalo 27. - 28. februára v Prahe. Toto dielo takmer
leží celé na území ČSFR
a je po 14 rokoch výstavby, vynaložených nákladoch
a obetiach pripravené v krátkej dobe priniesť
nášmu hospodárstvu veľmi potrebný
úžitok. Pri chýbajúcej klauzule zmluvy
o Medzinárodnom súdnom dvore, príslušnom
rozhodnúť sporné otázky, nám
poskytlo jedinú možnosť obrany medzinárodne
uznávané právo na protiopatrenia, ktorých
cieľom je spomalenie rastu škôd, v súčasnosti
presahujúcich 15 miliárd korún.
To približne reprezentuje sumu doteraz vynaložených
nákladov. Podmienkou prípustnosti týchto
opatrení je dočasnosť ich charakteru a úsilie
dosiahnuť aspoň čiastočné splnenie
cieľov, vytýčených uzatvorenou a stále
platnou zmluvou.
Podľa môjho názoru dostavba nie je maďarským
cieľom. Aj keď na maďarskej strane sú odborníci,
ktorí naďalej podporujú myšlienku spoločného
dokončenia diela podľa uzatvorenej zmluvy, majú
však znemožnený prístup do masmédií.
Ústup z pozícií diktovaných stanoviskami
maďarského parlamentu bol porušený zrušením
projektovej organizácie Viziterv, redukovaním investorskej
organizácie Oviber a koncom minulého roku aj odvolaním
splnomocnenca vlády, ktorý by svojim partnerom mal
v právomoci ustanoviť všetky potrebné
komisie, navrhnúť potrebné zmeny a vyriešiť
tým všetky problémy, keby riešenie bolo
cieľom maďarskej politiky.
Po 14 rokoch výstavby a necelý rok pred uvedením
do prevádzky takého rozsiahleho diela je každá
zásadná zmena koncepcie nevhodná, aj keby
bola dokázaná jej vyššia výhodnosť,
čo vôbec nie je možné tvrdiť ani
o modifikácii alternatívy D a A, a tým menej
o ideovom návrhu, nazvanom DB.
Každá z alternatív D je nevýhodnejšia
z hľadiska energetických účinkov, prakticky
sa úplne znemožňuje návrat k pôvodnej
koncepcii diela podľa platnej zmluvy.
Riešenie podľa alternatívy DA - študijné
ukončenie v I. štvrťroku 1992 - nemá preto
šancu byť uvedené do prevádzky v tomto
roku, a to ani vtedy, keby sa projekty nemuseli upravovať
a prerokovávať v dvoch štátoch. Toto riešenie
vyžaduje výstavbu nových veľkých
nákladných objektov, ktoré by o niekoľko
rokov odsunuli uvedenie Gabčíkova do prevádzky.
Dočasné riešenie podľa alternatívy
C je možné uviesť do prevádzky koncom
roku 1992. Každý ďalší rok odsunu
by zvýšil doterajšie straty o ďalších
5-6 miliárd korún.
Alternatíva D mení koncepciu Gabčíkova
a upúšťa od realizácie Nagymarosa. Predložením
a presadzovaním tejto alternatívy by ČSFR
prakticky schválila postup Maďarskej republiky a stratila
nárok na úhradu škôd.
ČSFR preukázala ochotu ďalej konštruktívne
rokovať. Ponuku iného riešenia, s ktorou prichádza
minister Vavroušek, by maďarská strana mohla
zneužiť na kladenie podmienok, zastavenie prác
na dočasnom riešení, zrušenie zmluvy,
a to bez najmenšej záruky akceptovania ponúkaného
riešenia.
Zrušenie alebo zmena zmluvy by viedli priamo k znemožneniu
akejkoľvej dostavby diela so všetkými nepriaznivými
dôsledkami na naše hospodárstvo a naše
prostredie priľahlých oblastí. Zložitá
hospodárska situácia Slovenskej republiky a nepriaznivé
sociálne vplyvy by sa ešte zdôraznili.
Jediné konštruktívne riešenie je vyjadriť
podporu vláde ČSFR a vláde Slovenskej republiky
v úsilí urýchlene uviesť do prevádzky
Gabčíkovo dočasným riešením
na našom území a všetky technické,
ekologické, ekonomické a medzinárodné
problémy riešiť rokovaním za účasti
expertov Európskeho spoločenstva.
Záverom: Nedávam žiadny pozmeňujúci
návrh, ale budem hlasovať pre uznesenie, ktoré
je uvedené vo vyhlásení, ktoré bolo
konané v Prahe 27. a 28. februára. Ďakujem
za pozornosť.