Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Tomášovi Kopřivovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy je zatiaľ prihlásený pán poslanec Senjuk, Zeman, Mišura, Šebej a Šebek. Prosím pána poslanca Senjuka, aby otvoril rozpravu svojim vystúpením.

Poslanec SN R. Senjuk: Pane předsedo, pane předsedající, dámy a pánové, nebudu vás dlouho zdržovat svým vystoupením. Vítám, že se konečně přikročilo k novelizování tak špatného zákona, jako je zákon č. 143/1968 Sb. Zřejmě postup ekonomické reformy si vynutí i novelizaci dalších ustanovení.

Přesto se domnívám, že tak, jak je navržená novela rozšířením čl. 16 o písmeno e), je nedostatečná. Zřejmě mi dáte za pravdu, že systémová opatření, která jsou v zákoně č. 143/1968 Sb., jsou nedostatečná a polovičatá. Proto bychom v tomto smyslu měli tento zákon ještě jednou zhodnotit a případné novely ve směru postupu ekonomické reformy provést ještě v tomto volebním období.

Proto navrhuji za písm. e) zařadit nové písmeno f) v tomto znění: "Stanovené právní úpravy a výkon státní správy v součinnosti s Českou republikou a Slovenskou republikou v případech, kdy to s ohledem na mezinárodní závazky České a Slovenské Federativní Republiky vyžaduje zájem rozvoje a ochrany ekonomik obou republik a federace." Děkuji.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Senjukovi. Slovo má poslanc Miloš Zeman, pripraví sa pán poslanec Mišura.

Poslanec SN M. Zeman: Pane předsedo, pane předsedající, vážené Federální shromáždění, je známým faktem, že v současné fázi funkčního období tohoto parlamentu zde neprojde prakticky žádný ústavní zákon, můžeme mít tedy pocit sisyfovské práce, jestliže se o něco takového pokoušíme. Přesto bych chtěl předložený návrh zákona podpořit.

Jedná se - řekneme-li to zcela upřímně - o přesun určité, i když velmi malé části kompetencí na federální úroveň, přičemž na této úrovni jsou tyto kompetence de facto se souhlasem republikových vlád již vykonávány. Domnívám se, že přistupujeme-li ke známým kompetenčním sporům podle kritéria prestiže, které - obávám se - v tomto parlamentě převažovalo, pak se každá strana snaží nahrabat si pod sebe co nejvíce kompetencí a nikdy se nedohodneme. Pokud volíme suché, jednoduché a pragmatické kritérium funkčnosti a ptáme se, na jaké úrovni budou ty které kompetence realizovány lépe a levněji, pak se domnívám, že právě to, co nyní projednáváme, je příkladem oprávněnosti delegování těchto kompetencí na federální úroveň.

Chtěl bych se obrátit s prosbou zejména ke svým kolegům ve slovenské části Sněmovny národů, protože je veřejným tajemstvím, že bude-li tento návrh ústavního zákona zamítnut, pak právě v této části.

Chtěl bych je poprosit, aby zvážili, zda v situaci, kdy právě v určité části českého politického spektra, v části známé svou výraznou tolerancí a ochotou k dialogu, se objevují veřejně publikované úvahy o nutnosti rozbití společného státu v případě, když na Slovensku zvítězí jiný politický směr, než jaký je směr, jaký tato česká část zastává, že by právě v této fázi bylo výhodné, kdyby naši slovenští kolegové při projednávání tohoto ústavního zákona jasně deklarovali svůj zájem setrvat ve společném státě. Děkuji vám za pozornost.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Zemanovi. Ďalej vystúpi v rozprave Jozef Mišura, pripraví sa poslanec Šebej.

Poslanec SN J. Mišura: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni! K predloženému návrhu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb., o československej federácii v znení neskorších predpisov, mám niekoľko pripomienok. Jedným z dôvodov predloženej novely je (ako uvádzajú navrhovatelia) rozpor, vyplývajúci z ústavného zákona č. 556/1990 Zb., stanovenie kompetencií, podľa ktorého sa kompetencie federácie nevzťahujú na oblasť zahraničnoobchodnej činnosti a poskytovanie licencií v oblasti vojenského materiálu. Dôvody, prečo kompetenčný zákon tento druh obchodnej činnosti nevymedzil pre federáciu, dnes nie je potrebné rozoberať. Myslím, že je dôležitejšie si pri prerokovávaní tohto návrhu uvedomiť politickú situáciu, ktorá vznikla u nás v súvislosti s otázkami štátoprávneho usporiadania. Nezhody, resp, negatívny výsledok dosiahnutia dohody medzi politickou reprezentáciou Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady o štátnej zmluve medzi republikami, v ktorej sú medzi inými aj otázky vymedzenia kompetencií pre repubiky a federáciu, podmieňujú úvahu, či je politicky a takticky správne a vhodné predkladať dnes túto novelu. Predrečníci hovoria, že áno.

Už v minulých dňoch, keď sme prerokovávali návrh novely ústavného zákona o troch hlavách, bola medzi iným vznesená pripomienka, aby toto Federálne zhromaždenie v súčasnom období, to je do konca jeho funkčného obdobia, neprerokovávalo a neprijímalo žiadne zmeny alebo doplnenie Ústavy a neprijímalo nové ústavné zákony. Myslím, že tento vyslovený názor je veľmi správny a s týmto sa stotožňujú aj poslanci Strany demokratickej ľavice.

Ďalej si myslím, že dôvod, ktorý sa objavil pri prerokovávaní tejto tlače vo výboroch, že slovenské orgány v tejto obchodnej činnosti sú nečinné, by sa nemal riešiť formou prijímania nového ústavného zákona.

Ďalej, že nakoniec rozhodujúce výbory SNR nevyjadrili súhlas s touto novelou zákona.

Práve z týchto dôvodov mi dovoľte záverom vyhlásiť a oznámiť, že poslanci Strany demokratickej ľavice pre tento návrh novely ústavného zákona hlasovať nebudú.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Mišurovi, ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec František Šebej. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec SN F. Šebej: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, musím priznať, že som dúfal, že rozprava k navrhovanej zákonnej ústavnej zmene bude stručná a nebude taká kontraverzná, ako sa ukázalo pri poslednom príspevku. Musím tiež ale priznať, že čo sa týka postojov niektorých politických strán, bol som vopred skeptický. Udivuje ma však argumentácia, ktorú sme počuli v predchádzajúcom príspevku. Pán poslanec Mišura ako predstaviteľ klubu Strany demokratickej ľavice deklaroval hrdo, že pre túto ústavnú zmenu hlasovať jeho klub nebude a zdôvodnil to politickou situáciou. Zdôvodnil to tým, že toho času sa politické reprezentácie národných rád nedohodli na texte nejakej zmluvy a že vlastne prijímať ústavné zmeny je nemúdre a nevhodné atď. Celá demokratická ľavica sa zrodila v lone politického subjektu, ktorý nikdy neprejavoval nejakú mimoriadnu citlivosť ani voči vnútropolitickým pohybom, ale ani voči medzinárodnopolitickým pohybom. Chcel by som povedať, že tento zákon a udivilo ma, že to doteraz nebolo spomenuté, má aj inú než kompetenčnú dimenziu. Tento zákon totiž vracia do správnych rúk to, čo z nich bolo podľa mňa omylom a nie úmyselne zobrané, a to medzinárodnopolitický faktor obchodovania.

Zatiaľ čo obchodovanie, povedzme s voňavkami alebo s obilím, nepochybne má aj strategický význam, obchod so zbraňami je spravidla aktom medzinárodnej politiky. Obchodom so zbraňami je možné meniť situáciu v niektorých regiónoch sveta a je tak aj možné dať najavo svoj politický postoj, je možné v podstate robiť medzinárodnú politiku.

Medzinárodná politika je (a správne) v rukách federácie. Nie je možné mať niekoľko medzinárodných politík a preto nie je možné mať niekoľko obchodov so zbraňami. Dobre vieme, že obchod so zbraňami je bolestivou a pálčivou otázkou všade. A ja si nedokážem predstaviť, že by iné federatívne usporiadané štáty sveta jednoducho mali adekvátny počet subjektov, rozhodujúcich o obchode so zbraňami, adekvátne počtu federatívnych prvkov, z ktorých sa skladajú. Neviem si predstaviť, že by v Spojených štátoch 52 rôznych úradov rozhodovalo o tom, kam budú vyvážať zbrane. Neviem si to predstaviť v Nemecku, neviem si to predstaviť ani v Belgicku, nikde to neexistuje.

Obchod so zbraňami je skutočne predovšetkým politikum. Iste je to výborný kšeft, prináša to ekonomický efekt, ale predovšetkým je to prvok medzinárodnej politiky a ako taký si myslím, že zákonné upravenie toho, kto môže a nemôže a kam, by malo spadať do kompetencie federácie. V opačnom prípade sa nedá robiť plausibilná vierohodná a spoľahlivá zahraničná politika. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Františkovi Šebejovi, ďalej vystúpi pán poslanec Pavel Šebek, pripraví sa pani poslankyňa Sándorová.

Poslanec SL P. Šebek: Pane předsedo, pane předsedající, dámy a pánové, mám pouze drobný pozměňovací návrh k novému odstavci e), a to k jeho poslední větě, kde se hovoří o látkách pro lidské zdraví nebezpečných. Tak, jak je to tam vyjádřeno, je to řečeno velice široce. Do tohoto znění by spadaly nesčetné látky. Záleží na tom, jak kdo je bude považovat za nebezpečné. Patřil by sem například alkohol, nikotin atd.

Proto navrhuji spolu s dalšími kolegy, aby poslední řádka tohoto nového odstavce zněla takto: "omamnými, psychotropními a dalšími lidskému zdraví podobně nebezpečnými látkami". Děkuji za pozornost.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Šebkovi za jeho vystúpenie, slovo má pani poslankyňa Sándorová, pripraví sa poslanec Jedinák.

Poslankyně SN E. Sándorová: Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, myslím si, že môžem povedať v mene ostatných navrhovateľov, že sme si boli vedomí toho rizika, ktoré znamená v súčasnej politickej situácii predkladanie zmien ústavného zákona. Až do dnešného dňa som však bola menej skeptická než pán kolega Šebej, a to z jedného jednoduchého dôvodu, pretože ma veľkou nádejou naplnilo hlasovanie o programe súčasnej 21. schôdze Federálneho zhromaždenia, a to hlasovanie o zaradení bodu tiež zmeny ústavného zákona v súvislosti s vytvorením polície, ktorá by pôsobila v oblasti ochrany železničnej dopravy. Bola som veľmi rada, že dokonca so zaradením tohto bodu plédovala aj kolegyňa Záležáková. Vysvetlila som si to jej vystúpenie tým, že si je vedomá toho, že je situácia v oblasti ochrany železníc taká neúnosná a aby došlo k náprave, je treba novelizovať ústavný zákon a že bez ohľadu na jej politickú príslušnosť a politické názory je ochotná pristúpiť a hlasovať pre zmenu ústavného zákona. Myslím, že problém v tomto prípade je podobný. Vieme, že situácia v oblasti vývozu zbraní je neúnosná a aby sme túto situáciu napravili, nemáme jednoducho inú cesu, inú možnosť, než novelizovať ústavný zákon. Dúfam, že kolegyňa Záležáková aj ostatní poslanci jej klubu budú pristupovať k tomuto zákonu tak prakticky, ako k novele ústavného zákona, ktorá má za cieľ napraviť situáciu v oblasti ochrany železníc. Ďakujem.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslankyni Sándorovej, ďalej vystúpi poslanec Molnár.

Poslanec SN J. Molnár: Ja by som sa chcel opýtať pani poslankyne Sándorovej, členkou ktorého klubu pani poslankyňa Záležáková je?

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem, nemusíte odpovedať. Samozrejme, keď nechcete. Vystúpi pán poslanec Jedinák. Po ňom sa prihlásil do rozpravy pán minister Bakšay.

Poslanec SL Z. Jedinák: Pane předsedo, pane předsedající, dámy a pánové, já osobně se domnívám, že problém, který dnes projednáváme je kompetenční spor zcela zvláštního druhu a charakteru. Pojmy, o kterých dnes hovoříme právě v souvislosti s tímto zákonem, jsou velice konkrétní. Není to problém, kde by se hovořilo pouze se zamlženým termínem kompetence. Hovoří se zde zcela konkrétně. Má federace mít právo regulovat dovoz a vývoz vojenského materiálu? Má federace právo regulovat vývoz základních energetických zdrojů, škodlivých a nebezpečných látek? Já se domnívám, že předmět nakládání s těmito druhy materiálu je tak důležitý, že ony představují a závažným způsobem ovlivňují fungování federace a společného státu. Domnívám se, že federální orgány by měly mít právo ovlivňovat nakládání s těmito základními surovinami a věcmi, se všemi, které jsou uvedeny v tomto ústavním zákoně. Já ten problém chápu trošku jinak, než kompetenční zákon. Je specifický tím, že problémy jsou nastoleny velice konkrétně - mají federální orgány mít to právo nebo ne? Domnívám se, že každý by se měl k této konkrétní otázce vyjádřit. Nemluvit pouze zamlženě o kompetencích. Doufám, že poslanci si uvědomí svou odpovědnost právě vůči těmto konkrétním otázkám. Byl bych nerad, kdyby federace utrpěla právě na řešení těchto problémů. Děkuji za pozornost.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem kolegovi Jedinákovi. Ďalej vystúpi v rozprave minister zahraničného obchodu, pán Jozef Bakšay. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr zahraničního obchodu ČSFR J. Bakšay: Kolegyne a kolegovia, vystúpil by som v dvoch dimenziách. Najskôr ako člen vlády a potom ako poslanec. Ako člen vlády mám za povinnosť informovať vás o uznesení vlády ČSFR, ktoré v plnej miere prijalo predložený návrh zákona a súhlasí s jeho znením.

A teraz vystúpim ako poslanec. Bol by som rád, keby moje slová neboli nijako brané a nehľadelo sa na ne z pohľadu ministra zahraničného obchodu, ale z pohľadu bežného občana Československa. Presne súhlasím s tým, čo povedal predseda zahraničného výboru pán Šebej, s tým, že zákon vôbec nemá kompetenčné dimenzie. Jednoducho, keď hovoríme o spoločnom štáte, spoločný štát musí mať v tak citlivých a tak nebezpečných položkách, ako sú drogy, narkotiká, ako sú zbrane, svoju právomoc rozhodovať o vývoze, ale aj o dovoze. Nebudem dlho hovoriť, poviem na záver len jednu myšlienku.

Domnievam sa, že v tomto okamihu, resp. keď dôjde k hlasovaniu, nastáva akási hodina pravdy. Doteraz isté politické strany zahmlievali, aký je ich skutočný zámer s budúcnosťou Československa. Aj v tomto momente totiž, ak tí, ktorí si prajú hoci aj len najvoľnejší zväzok Slovenskej republiky a Českej republiky, tí, ktorí si prajú konfederáciu, nemôžu chcieť, aby ich deti boli inak chránené pred dovozom drog v českej časti republiky či v slovenskej časti republiky. Teda v tomto prípade jednoducho musia povedať, či chcú spoločný štát, alebo spoločný štát nechcú. Keď ho chcú, budú chcieť pred najhorším nebezpečenstvom konca 20. storočia, teda drogami a narkotikami, chrániť svoje deti rovnako. Keď tento spoločný štát nechcú, v tom prípade budú hlasovať proti tomuto zákonu. Vôbec sa tu nejedná o kompetencie, jedná sa o rovnakú ochranu občanov, žijúcich v spoločnom štáte.

Prial by som si a prosil by som, aby si každý z vás veľmi podrobne a precízne premyslel, o čom vlastne bude hlasovať, aby sa odpútal od kompetenčnej dimenzie. A záverom by som prosil aj novinárov a masmédiá, aby veľmi jasne tlmočili našim občanom výsledky tohto hlasovania, výsledky, ktorá politická strana hlasuje proti tomu, aby v spoločnom štáte akéhokoľvek konštitučného usporiadania bola oblasť citlivých položiek riešená zvlášť v jednej republike a zvlášť v druhej republike. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem pánu ministrovi Bakšayovi. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Eva Sahligerová. Udeľujem jej slovo.

Poslankyně SL E. Sahligerová: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, predkladaný ústavný zákon sa možno niektorým zdá byť snahou o oklieštenie právomocí republík v obchodných záležitostiach. Pokiaľ by sa otázka predaja zbraní dala hodnotiť len z ekonomického hľadiska, táto premisa by mohla byť správna. Problémom ale je to, že v tomto prípade ide o vec výsostne politickú z hľadiska medzinárodného postavenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

S vojenskými materiálmi obchodujú všetky vyspelé krajiny sveta, pretože ide o artikel nadmieru lukratívny, ale každá z týchto krajín má zákon, ktorý tento druh obchodnej činnosti výrazne reguluje a vymedzuje mu prísne pravidlá hry. Sú krajiny s rôznymi typmi štátoprávneho usporiadania, ale bez ohľadu na vnútorné usporiadanie jednotlivých štátov všade sú právne normy dané najvyššími inštitúciami spoločného štátu.

Dokladom toho je aj rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 46/36 L, "priezračnosť v zbrojení", prijatá na poslednom jesennom zasadnutí OSN. Dovolím si citovať a zároveň komentovať niektoré pasáže tohto textu:

"Valné zhromaždenie uznáva, že zvýšená úroveň priezračnosti v oblasti zbrojenia predstavuje hlavný príspevok k vytváraniu dôvery a bezpečnosti medzi štátmi a tiež uznáva naliehavú potrebu vytvoriť ako prvý krok v tomto smere všeobecný a nediskriminačný register pod dohľadom OSN, ktorý by zahŕňal údaje o medzinárodných prevodoch zbraní."

Vyhlasuje svoje odhodlanie zabrániť prílišnému a destabilizujúcemu hromadeniu zbraní, vrátane zbraní konvenčných.

Znova opakuje svoje presvedčenie, že prevody zbraní si zaslúžia vo všetkých svojich aspektoch uvážlivé posúdenie medzinárodným spoločenstvom.

Vôbec najzávažnejším článkom tejto rezolúcie je článok 5 v tomto znení:

"Valné zhromaždenie vyzýva všetky členské štáty, aby zachovali náležitú zdržanlivosť vo vývoze a dovoze konvenčných zbraní v obzvlášť napätých a konfliktných situáciách, aby zabezpečili zodpovedajúci súbor zákonov a administratívnych opatrení, týkajúcich sa prevodu zbraní a aby prijali prísne pravidlá pre ich presadzovanie."

Pri tomto bode by som sa rada pozastavila. Členským štátom OSN je ČSFR, a nie Česká republika alebo Slovenská republika, a dokiaľ tento právny stav trvá, jedine federálna inštitúcia, tzv. Federálne zhromaždenie a federálna vláda sú povinné a zodpovedné za realizáciu príslušného článku rezolúcie. Sme poslanci Federálneho zhromaždenia a pri svojom vstupe na politickú scénu sme sa zaväzovali vybudovať právny štát. Pokiaľ má na to niekto iný názor, alebo je rozhodnutý hlasovať proti tomuto návrhu ústavného zákona, vedome je rozhodnutý hlasovať proti spoločnému štátu v akejkoľvek podobe. V tomto prípade neobstojí šermovanie so slovíčkami typu "voľnejší zväzok" či vytváranie federácie zdola, pretože tu ide o právnu normu spoločného štátu a nie jeho republík.

Dovoľte mi pokračovať v citovaní najdôležitejších pasáží rezolúcie:

"Valné zhromaždenie žiada všetky členské štáty, aby každoročne poskytovali pre register údaje o dovoze a vývoze zbraní. Register konvenčných zbraní bude založený s účinnosťou od 1. 1. 1992.

Členské štáty sa žiadajú, aby poskytovali údaje o položkách v týchto kategóriách: tanky, obrnené bojové vozidlá, delostrelecké systémy veľkej ráže, bojové lietadlá, útočné vrtuľníky, rakety alebo raketové systémy. Údaje o vývoze bude tiež bližšie charakterizovať prijímací štát a štát pôvodu.

Každý členský štát sa žiada, aby poskytoval údaje na jednoročnom základe každý rok do 30. apríla, pokiaľ sa týka dovozu na jeho území a vývozu z jeho územia za uplynulý kalendárny rok. Dovozom a vývozom zbraní sa v tejto rezolúcii rozumejú všetky prevody zbraní v zmysle darovania, úveru, výmeny alebo kúpy."

Toľko konkrétna citácia z rezolúcie. Dúfam, že si všetci z nás uvedomujú, že nás ako členský štát OSN zaväzuje k ich plneniu nielen v zmysle nahlasovania prevozu zbraní, ale aj v zmysle vypracovania záväzných legislatívnych noriem.

Zároveň je z tejto rezolúcie absolútne jasné, že to musí byť zákon Federálneho zhromaždenia. Nevyhnutným predpokladom pre prijatie zákona, regulujúceho obchod so zbraňami, je prijatie zmeny ústavného zákona č. 143/68 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných predpisov. Aby tu skutočne nedochádalo k diskusiám o tom, či sa presúva veľa alebo málo kompetencií a keď sme sa naozaj zaviazali k plneniu tejto rezolúcie, navrhujem zmenu ústavného zákona tak, aby sa to týkalo skutočne len vývozu zbraní. Navrhujem teda vypustiť slová "základnými energetickými zdrojmi" a v súlade s predchádzajúcim vystúpením rovnako navrhujem vypustiť pasáž "omamnými a ďalšími pre ľudské zdravie nebezpečnými látkami". Myslím, že je to otázka, ktorú je možné riešiť neskôr a inak. V tomto prípade by sa zmena týkala len zbraní, kde sa zaväzujeme a kde skutočne ide o naše postavenie voči ostatným krajinám. Myslím si, že keď všetci zvážia uvedené argumenty, snáď by to mohlo pomôcť celej veci.

Apelujem teda na všetkých, ktorí sú ochotní uvažovať a zvažovať veci v rovine rozumovej a nie v rovine citovej, aby všetky tieto argumenty zvážili pri rozhodovaní sa o svojom hlasovaní a vyslovili sa pre predložený návrh ústavného zákona.