Středa 4. března 1992

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji panu ministru Langošovi. Předsedové sněmoven přikázali návrh k projednání výborům ústavně právním, zahraničním, branným a bezpečnostním a sociálním a kulturním obou sněmoven.

Přípravou stanovisek byly pověřeny výbory ústavně právní. Písemný návrh usnesení Sněmovny lidu a Sněmovny národů, tisk 1324, jste dostali. Ústní zpravodajskou zprávu podají nyní poslanec Michal Benčík za výbory Sněmovny lidu a poslanec Jaroslav Cuhra za výbory Sněmovny národů. Prosím zpravodaje, aby zaujali svá místa. (Děje se) Kdo z pánů zpravodajů se ujme první slova? Pan poslanec Benčík.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec M. Benčík: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci! Doteraz platná právna úprava o pobyte cudzincov z roku 1965, konkrétne zákona č. 68/65 Zb., a vyhláška 69/1965 Zb., je veľmi kusá a terajším potrebám a zmeneným spoločenským podmienkam už nevyhovuje. Vládny návrh zákona o pobyte cudzincov (tlač 1037) reaguje preto na tento stav a vecne a legislatívno-technické riešenie sa v podstate stretlo s pochopením, o čom svedčia stanoviská výborov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, ako aj výborov Federálneho zhromaždenia, tak ako o nich bude podrobne referovať môj ctený kolega Cuhra. Ja sa preto stručne dotknem obsahu návrhu zákona s prihliadnutím k návrhu ústavnoprávnych výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov.

Je zrejmé, že návrh rieši v podstate všetky aspekty vstupov a pobytov cudzincov na území ČSFR. Vymedzuje pobyt na krátkodobý, dlhodobý a trvalý. Rieši sa aj zákaz pobytu, podmienky vyhostenia a zakotvujú sa práva a povinnosti cudzincov a to všetko je zosúladené s platným právnym poriadkom, pri splnení kritérií medzinárodného štandardu, ako sa o tom zmienil aj zástupca predkladateľa, pán minister Langoš.

Vznikli počas posudzovania návrhu určité pochybnosti a sám som sa o nich zmienil pri posudzovaní návrhov v ústavnoprávnych výboroch, či sú dostatočne vyvážené funkcie a právomoci federálneho ministerstva vnútra. Na viacerých miestach sú v návrhu kompetencie a procesné postavenie federálneho ministerstva vnútra natoľko autoritatívne (a to nechtiac pripomína minulosť), že vzniká určitá obava možnosti svojvoľného rozhodovania a to zrejme predkladateľ nemá na mysli.

Tento problém postrehli možno nie takto expressis verbis aj ostatné výbory a v konečnom dôsledku sa to prejavilo potom premietnutím do návrhu ústavnoprávneho výboru (tlač 1324) a konkrétne vás upozorňujem na spresnenie formulácií § 12 bod 4, § 21 bod 12 o povinnosti prevádzkovateľov ubytovacích zariadení. Tam to bolo dosť typické, že čo by chceli orgány ministerstva vnútra od týchto prevádzkovateľov. A konečne § 22 bod 14 o stanovení povinností cudzincov. Tam to tiež bolo veľmi podrobné, čo by malo byť samozrejmé.

Ostatné pripomienky, ktoré sú obsiahnuté v spravodajskej správe v tlači, v podstate sú zohľadnené pripomienky a pozmeňujúce návrhy výborov Slovenskej národnej rady, Českej národnej rady a výborov Federálneho zhromaždenia a majú v podstate spresňujúcu a legislatívno-technickú povahu.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji panu poslanci Benčíkovi a prosím pana poslance Cuhru jako druhého zpravodaje.

Společný zpravodaj výborů SN J. Cuhra: Vážený pane předsedající, vážené kolegyně, vážení kolegové, jako zpravodaj výboru ústavně právního Sněmovny národů si vás dovolím seznámit s průběhem projednávání návrhu vládního zákona o pobytu cizinců na území ČSFR, který máte k dispozici pod tiskem 1037.

Vládní návrh zákona o pobytu cizinců na území ČSFR byl projednán v ČNR ve výboru ústavně právním, petičním a pro právní ochranu a bezpečnost, v církevním a humanitárním, a ve Slovenské národní radě ve výboru ústavně právním, ve výboru pro obchod a služby, pro státní správu a územní samosprávu, pro národnostní a etnické skupiny a politická práva, branně bezpečnostním a zahraničním, a ve výborech branně bezpečnostních, kulturních a sociálních a zahraničních Federálního shromáždění.

Výbory ČNR, výbory SNR a výbory branné a bezpečnostní, kulturní a sociální Sněmovny SL a SN a výbory zahraniční SL a SN vyslovily s vládním návrhem zákona souhlas a doporučují ho schválit se změnami a doplňky.

Gesční výbory pro návrh uvedeného zákona, výbory ústavně právní Federálního shromáždění projednaly podané pozměňující návrhy a připomínky výborů ČNR, SNR a FS a výsledek jednání a stanoviska jsou v tisku 1324, který všichni poslanci obdrželi do lavic.

Ke zprávě mého neméně ctěného kolegy pana poslance Benčíka, zpravodaje výboru ústavně právního Sněmovny lidu bych krátce upozornil na důležitost projednávání návrhu zákona a to zejména z pohledu na bezpečnost života společnosti, na omezení nebezpečné činnosti skupin cizinců zneužívajících určité vzniklé vakuum jejich eventuálního pobytu na území ČSFR a z toho vznikající anonymity a tím i možná nezákonné činnosti.

Za výbor ústavně právní Sněmovny národů doporučuji Sněmovně národů FS po projednání usnesení předloženého v tisku 1324 návrh zákona přijmout. Děkuji vám za pozornost.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji vám, a otevírám rozpravu k předloženému návrhu zákona a ke stanovisku, které podal ministr jménem vlády a zprávě obou zpravodajů. Prosím, kdo z poslanců si přeje slovo do rozpravy? Pan poslanec Čičmanec. Připraví se poslanec Pavel Konečný. Prosím o další přihlášky do diskuse.

Poslanec SL P. Čičmanec: Vážené Federálne zhromaždenie, pri prerokovávaní aj vo výboroch sa podarilo pretlačiť kolegom, ktorí na vec majú oveľa liberálnejší názor ako ja, dôležité zmeny, ktoré tak liberalizujú pobyt cudzincov a hlavne ich evidenciu, že by mohlo dôjsť k vážnym nedostatkom pri zisťovaní pôvodcov trestných činov.

Preto dávam protinávrh, aby § 21 bol v znení pôvodnej tlače 1037 s tým, že bod b) bude vypustení a bod a), c), d) zostanú v pôvodnom znení a budú prečíslované na nové body a), b), a c).

Dúfam, že podporíte tento môj návrh, pretože sme v takom období, v ktorom by sme nemali do takej miery vytvárať únikové cesty takým ľuďom, ktorí sa dopúšťajú trestných činov, lebo by sme veľmi sťažovali prácu polícii. Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji. Jako druhý dostává slovo pan poslanec Pavel Konečný, připraví se poslanec Jan Fričar.

Poslanec SL P. Konečný: Vážený pane předsedající, vážené Federální shromáždění, dovolím si předložit několik pozměňovacích návrhů, které jsou do určité míry zpřesňující a umožňují určité úpravy hlavně pro vládu České a Slovenské Federativní Republiky.

První pozměňovací návrh by byl k § 2 odst. 1, který by se upravil takto: "Cizinec smí vstoupit na území České a Slovenské Federativní Republiky, pobývat na něm a vycestovat z území České a Slovenské Federativní Republiky do ciziny jen s platným cestovním dokladem opatřeným vízem České a Slovenské Federativní Republiky, nestanoví-li jinak mezinárodní smlouva, jíž je Česká a Slovenská Federativní Republika vázána. Vízum se nevyžaduje, stanoví-li tak vláda České a Slovenské Federativní Republiky."

Tato úprava by umožnila uzavírání nejrůznějších dohod, které opravňují k cestě do České a Slovenské Federativní Republiky na základě nikoliv jen cestovních, ale též osobních dokladů. Vytvořil by se tak prostor pro užívání např. identifikačních karet, pokud bychom ho chtěli zavést. Rovněž některé v současnosti platné dohody umožňují vstup na území ČSFR bez cestovního dokladu, např. článek 12 Úmluvy mezi ČSFR a Polskou republikou o pohraničním styku nebo dohoda mezi vládou ČSFR a vládou Maďarska.

Další pozměňovací návrh by byl k § 2 odst. 3.

Tento odstavec by se upravil takto: "Cizinec je povinen při překročení státních hranic České a Slovenské Federativní Republiky podrobit se kontrole federálního ministerstva vnitra." Tento návrh zákona neumožňuje zatím postihnout případy cizinců, kteří užívají úkryty v dopravních prostředcích k cestě do ČSFR nebo se dostanou do ČSFR jiným způsobem a obejdou pasovou kontrolu. Dostanou se tak přes hraniční přechod ČSFR. Tím by toto ustanovení řešilo případ, kdy cizinec předloží pas, ovšem není povinen předložit vízum nebo nějaký platný cestovní doklad. To znamená, dala by se možnost federálnímu ministerstvu vnitra toto určitým způsobem prověřit s tím, že se tam nahrazuje orgán pasové kontroly "federálním ministerstvem vnitra", protože pasový orgán je podskupinou federálního ministerstva vnitra. Tím by se sjednotila terminologie v celém zákonu.

Poslední pozměňovací návrh je k § 2 odst. 4 a k § 26 odst. 2, kde by se - jak už jsem říkal - orgány pasové kontroly nahradily slovy "federální ministerstvo vnitra" - jak už jsem předkládal návrh č. 2 - s tím, že by se sjednotila terminologie, že by se tam jmenoval ústřední orgán státní správy, nikoliv jeho organizační složky. Děkuji.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Konečnému. Nyní má slovo poslanec Fričar, připraví se poslanec Kostya.

Poslanec SN J. Fričar: Pane předsedající, dámy a pánové, dovolil bych si vám předložit několik málo pozměňujících návrhů k oběma předloženým tiskům.

První pozměňující návrh se bude týkat § 4 odst. 1, kde navrhuji vložit před slovo "mezinárodní" slova "vládou České a Slovenské Federativní Republiky nebo" a pokračovat dál v odstavci 1 beze změny.

Důvodem této drobné úpravy je sladění § 4 odst. 1 s § 2 odst. 1, podle kterého může vláda ČSFR rozhodnout, že víza nebudou vyžadována. Tato konstrukce musí být obsažena též samozřejmě v citovaném ustanovení § 4 odst. 1. Jedná se tedy pouze o sladění těchto dvou zmíněných paragrafů 4 a 2.

Můj další pozměňovací návrh se týká tisku 1324.

Nesouhlasím s bodem 9, 10 a 12 návrhu výborů ústavně právních zmíněného tisku 1324. Navrhuji ponechat znění § 19 a 21 tak, jak je uvedeno ve vládním návrhu zákona o pobytu cizinců - tisk 1037.

Dále nesouhlasím s bodem 14 návrhu výborů ústavně právních - tisk 1324. Opět navrhuji ponechat prakticky původní znění § 23 s malými úpravami v bodě c) a d). Paragraf 23 - povinnosti cizinců - by zněl následovně:Písm. a) a b) zůstávají beze změny, písm. c) je již upraveno a to následovně: "Neprodleně hlásí federálnímu ministerstvu vnitra nebo nejbližšímu útvaru federálního policejního sboru nebo policie České republiky nebo policejního sboru Slovenské republiky případnou ztrátu nebo odcizení dokladů o udělení víza nebo průkazu o povolení pobytu." Bod d): "Pokud se po dobu dlouhodobého nebo trvalého pobytu na území České a Slovenské Federativní Republiky užívá motorové vozidlo registrované v zahraničí, neprodleně ohlásit tuto skutečnost federálnímu ministerstva vnitra."

Další pozměňovací návrh je k § 29 odst. 2, kde navrhuji nahradit za slovy "v odst. 1" čárku tečkou a zbývající text vypustit. Důvod je prostý. Domnívám se, že pokračování věty v odst. 2 týkající se možnosti ukládat a vybírat blokové pokuty nežádoucím způsobem tuto problematiku úží.

Další změna se týká § 34. Navrhuji upravit tento paragraf následujícím způsobem: "Odst. 1 - žádosti podle § 5, 8 a 12 se podávají na úředních tiskopisech." Zbytek věty se vypouští. "Odst. 2 - cizinec hlásí svůj pobyt podle § 19 a používání motorového vozidla registrovaného v zahraničí podle § 23 písm. d) na úředních tiskopisech." Opět se zbytek věty vypouští. Odst. 3 je ovšem změněný, je to nová dikce tohoto odstavce. "Vzory tiskopisů, průkazů, povolení k pobytu a podrobnější předpisy k provádění tohoto zákona stanoví federální ministerstvo vnitra v dohodě s federálním ministerstvem zahraničních věcí." Odůvodnění by bylo následující. Federální ministerstvo vnitra je ovšem nutno zmocnit k vydávání prováděcích předpisů. V opačném případě, kdyby se tak nestalo, nelze vyloučit, že bude docházet k poruchám v praktickém uplatnění tohoto paragrafu. Děkuji vám za pozornost.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Fričarovi. Nyní má slovo poslanec Kostya, připraví se poslankyně Šormová.

Poslanec SN L. Kostya: Pane předsedající, dámy a pánové, nemám k navrženému zákonu pozměňující návrh, ale chtěl bych položit otázku federálnímu ministru vnitra, a to takovou: Proč tento zákon - když řeší všechny technické a správní otázky pobytu cizinců na našem území - neřeší v této zákonné předloze tak důležitou okolnost, jako je možnost držení a používání zbraní cizinci na našem území?

K této otázce mě vede skutečnost, že před několika měsíci, v souvislosti s otevřením letecké linky mezi Prahou a Tel Avivem, požádala izraelská strana, aby měla na letišti v Praze svou vlastní bezpečnostní složku, a požadovala její ozbrojení. Na základě této skutečnosti (pokud jsou moje informace správné) byla uzavřena smlouva mezi FMV a izraelskou stranou, na základě které mají příslušníci Mosadu, kteří tuto bezpečnost na letišti pro izraelskou leteckou společnost zajišťují, právo nosit zbraně.

Nechci tady meritorně diskutovat o tom, zda to je nebo není v pořádku, že cizí bezpečnostní a zpravodajská služba na našem výsostném území má zbraň. Je to věc, která byla v té době řešena smlouvou, ale dnes máme šanci při schvalování tohoto zákona tuto věc v zákoně upravit. Když řešíme všechno, přes ubytování, přihlašování atd., proč tento zákon opomíjí tak důležitou věc, jako je právo nošení a používání zbraně.

Chtěl bych od pana ministra slyšet, když to není řešeno v tomto zákoně, kdy, jak a v čem to bude řešeno.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji. Slovo má poslankyně Šormová. Prosím, kdo se dále hlásí do rozpravy?

Poslankyně SL R. Šormová: Vážený pane předsedající, kolegyně a kolegové, dovolila bych si předložit několik pozměňovacích návrhů k návrhu zákona o pobytu cizinců na území ČSFR. Nejsou to jen mé osobní návrhy, ale vycházejí z usnesení sociálních a kulturních výborů, které bylo k tomuto návrhu zákona přijato.

Mé pozměňovací návrhy se týkají, pokud mluvím o společné zprávě ústavně právních výborů, bodu 10, čili § 19 a potom § 21 (nově § 20).

První pozměňovací návrh se týká § 19 odst. 1 (neboli stávajícího odst. 2, ale podle společné zprávy odst. 1). Domnívám se, i po diskusi v sociálních a kulturních výborech, že je zbytečnou komplikací a praxí nepříliš častou v zahraničí, že je zbytečné komplikovat cizincům, kteří na naše území přijíždějí, jejich situaci tím, že do nějaké doby po vstupu na naše území se musí dostavovat do nějaké úřadovny, a tam svůj pobyt hlásit. Zároveň si myslím, že je právem státu, hlášení občanů, kteří se zdržují po určitou dobu na území našeho státu, požadovat. Domnívám se, ale, že tak, jak je to praxí v jiných zemích, mohlo to být uskutečněno přímo při vstupu na naše území.

Proto navrhuji v odst. slova "do tří pracovních dnů ode dne" nahradit slovem "při". Potom by text zněl: "Cizinec je povinen při vstupu na území České a Slovenské Federativní Republiky" - dále by zůstal text stejný. Připomínám, že je to i stanovisko sociálních a kulturních výborů.

V tom samém paragrafu (§ 19) zároveň navrhuji vypustit odst. 4 resp. odst. 3 podle společné zprávy. Krátce se pokusím tento návrh zdůvodnit. Domnívám se, že pokud by každý cizinec, který se zdržuje na území ČSFR déle než 30 dnů hlásil svůj pobyt při vstupu na území, potom není opodstatněné ustanovení, které by říkalo, že ten, kdo je tu méně než 30 dnů, bude se hlásit pouze v těch případech, kdy bydlí v ubytovacím zařízení. V praxi by to znamenalo, že cizinci, kteří bydlí v ubytovacím zařízení, by asi podléhali přísnějším kritériím než cizinci ostatní. Domnívám se, že pokud se všichni cizinci určité kategorie, kteří se tady zdržují určitou dobu, budou hlásit při vstupu na území, je to ustanovení odst. 4 zbytečné, a navrhuji ho vypustit.

Poslední návrh se týká § 21, který je podle společné zprávy § 20. Je to návrh týkající se písm. a), v němž navrhuji vypustit slova "a předložit kopii zápisu do 5 dnů FMV ". V praxi by to tedy znamenalo, že provozovatel ubytovacího zařízení je povinen zapsat počátek a skončení ubytování do domovní knihy. Tam by ten text končil.

Zároveň navrhuji s odůvodněním nadbytečnosti vypustit písm. b).

Omlouvám se, zapomněla jsem ještě na jeden drobný návrh u § 19 odst. 1, kde navrhuji před slovo "místo" vložit slovo "předpokládané". Tedy, zakotvit to, že cizinec je povinen při vstupu na území ČSFR ohlásit předpokládané místo pobytu. Děkuji.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji paní poslankyni Šormové. Slovo má paní poslankyně Sándorová.

Poslankyně SN E. Sándorová: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, na rozdiel od kolegov, ktorí dostali slovo predo mnou, plne sa prihováram za znenie spoločnej správy ústavnoprávnych výborov a to z toho dôvodu, že zmeny, ktoré navrhujú ústavnoprávne výbory oproti pôvodnému vládnemu návrhu, neznamenajú podľa môjho ďalšiu liberalizáciu zákona. Skôr ide o určité spresnenie, o zmenšenie byrokracie, o zjednodušenie procesného konania. V niektorých prípadoch, ako napríklad v § 23, ktorý navrhuje pán kolega Fričar, nechať v pôvodnom znení (tam skutočne nejde o nič iné, než o vypustenie zbytočného balastu z tohto paragrafu.) Body a) a b) zakotvujú ustanovenia, ktoré automaticky vyplývajú z právneho poriadku a nie je treba ich dávať zvlášť do tohto zákona.

Podľa môjho názoru, praktický význam z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré doteraz odzneli mal jedine pozmeňujúci návrh pána kolegu Čičmanca avšak nesúhlasím s celým znením jeho pozmeňujúceho návrhu a preto budem žiadať, aby sa o tých dvoch bodoch, ktoré on navrhol, hlasovalo zvlášť. Podľa môjho názoru aj pre uľahčenie práce federálneho ministerstva vnútra má význam uchovanie bodu d) v § 21, avšak nie celého tohto bodu ale časti, ktorá sa týka uschovania domovej knihy po dobu 5 rokov od vykonania posledného zápisu o ubytovaní cudzinca (a ďalšiu časť tejto vety vypustiť), pretože povinnosť predložiť orgánom ministerstva vnútra, resp. umožniť nahliadnuť orgánom federálneho ministerstva vnútra do domovej knihy rieši bod c) paragrafu, takže by stačila prvá časť bodu, ktorá by bola ponechaná z pôvodného znenia návrhu zákona. Ďakujem.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji. Ptám se kolegů, kdo si ještě dál přeje slovo do rozpravy? (Nikdo.) Nikdo se nehlásí. Prohlašuji rozpravu za ukončenou.

Ptám se pana ministra, zda si přeje závěrečné slovo.

Ministr vnitra ČSFR J. Langoš: Pokúsim sa byť stručný a zrozumiteľný. Najprv sa vyjadrím k tlači 1324, k návrhu uznesenia a pozmeňujúcim návrhom tak, ako ich predkladajú výbory ústavnoprávne.

Ako predkladateľ nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú označené číslami 9, 10, 12 a 14.

K pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli v rozprave k predloženému návrhu zákona,mám len niekoľko poznámok.

Tieto výhrady vo výboroch boli v podstate k tzv. ohlasovacej povinnosti cudzincov. Táto zákonná úprava je vlastne len prenesením toho, čo sa doteraz vykonáva v praxi, do návrhu zákona. V praxi prebieha prihlasovanie cudzincov aj dnes veľmi podobným spôsobom, ako sa to navrhuje v tomto zákone.

Chcem len upozorniť na to, že v minulom roku Spolková republika Nemecko a Francúzsko prijali nové zákony, ktoré upravujú cudzinecké režimy na území týchto štátov. V Spolkovej republike Nemecko bolo zákonom splnomocnené spolkové ministerstvo vnútra, aby upravovalo podmienky prihlasovacej povinnosti cudzincov, vo francúzskej novej úprave bol sprísnený cudzinecký režim a bola stanovená povinnosť ubytovateľa neodkladne hlásiť pobyt každého cudzinca v ubytovacom zariadení.

Ide v podstate o to, že Európske spoločenstvá po prijatí Dublinskej konvencie si síce vytvárajú akýsi rámec otvárania možností voľného pobytu osôb a tovaru pre spoločné hranice, ale súčasne už aj v tejto konvencii sú pre nás, pre Československo, znepokojujúce niektoré veci.

Po prvé, v tejto konvencii sa štáty rozdeľujú na štáty hraničné a na štáty vnútorné. Súčasne sa hovorí o záväzkoch štátu prvého pobytu cudzinca, pričom pod cudzincom sa rozumie osoba, ktorá nie je občanom ani jedného štátu Európskeho spoločenstva, čiže je to cudzinec mimo okruh štátov Európskeho spoločenstva. Tieto záväzky sú záväzky hlavne hraničných štátov voči vnútorným štátom, že tieto hraničné štáty budú mať dostatok právnych nástrojov, aby uchránili celý priestor Európskeho spoločenstva pred nežiadúcou ekonomickou migráciou cudzincov, pričom pod cudzincom sa myslia osoby tak, ako boli označené.

Konkrétnym krokom k realizácii tohto v tom prvom pláne otvárajúceho sa priestoru pojmu osôb a tovaru je Šanghajská zmluva, ktorú uzatvorili Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a pristúpilo k tomuto dohovoru aj Poľsko. Poľsko sa stalo typickým hraničným štátom Šanghajského dohovoru a po vyhlásení prezidenta Walesu asi pred jedným alebo dvoma týždňami, že Poľsko vytvorilo koridor pre cudzincov na hranici Spolkovej republiky Nemecko, ukazuje sa, že Poľsko nedokáže splniť povinnosti, ktoré prijalo pristúpením na Šanghajský dohovor.

Československo bude, ale už aj je v podstate hraničným štátom Európskeho spoločenstva. Preto by som navrhoval,aby vládny návrh tak, ako bol predložený na prerokovanie vo výboroch, bol s čo najmenšími zásahmi do cudzineckého režimu prijatý Federálnym zhromaždením.

Všetky ostatné pozmeňujúce návrhy, okrem tých, ktoré som menoval, považujem za spresňujúce a ako predkladateľ ich prijímam.

Na otázku pána poslanca Kostyu chcem povedať v krátkosti toto: Podobné vystúpenie som čakal pri uzatvorení medzivládnej dohody medzi vládou ČSFR a medzi vládou štátu Izrael, ktorá bola uzatvorená pred rokom, možno pred rokom a pol po zriadení leteckej linky medzi Prahou a Tel Avivom, leteckej linky izraelskej spoločnosti ELAL. Táto medzivládna dohoda v plnej miere vytvára rámec a odvoláva sa aj na medzinárodnú konvenciu o bezpečnosti civilnej leteckej dopravy, ktorá nabáda štáty uzatvárajúce podobné dohody, aby si navzájom vychádzali v ústrety zvlášť pri požiadavkách zabezpečovania a zaistenia bezpečnosti civilnej leteckej dopravy. Táto medzivládna dohoda splnomocnila ministerstvo vnútra, aby uzatvorilo s ministerstvom dopravy štátu Izrael vykonávaciu dohodu o opatreniach pre zabezpečenie tejto zriadenej leteckej linky. Táto dohoda bola dohodou medzi Úradom pasovej služby a cudzineckej polície a bezpečnostnou zložkou ministerstva dopravy štátu Izrael. Niekoľkokrát za jeden a pol roka tu tak opatrne v Československu rad novinárov vyslovilo slovo "Mosa." Je to bezpečnostná zložka ministerstva dopravy štátu Izrael. Príslušníci tejto bezpečnostnej zložky nie sú oprávnení držať a používať zbraň na výsostnom území ČSFR, sú oprávnení nosiť zbraň v tranzitnom území, v podstate na letiskovej ploche, sú oprávnení nosiť zbrane ktoré sú inak uložené v stráženom muničnom sklade odboru letiskovej kontroly na letišti Ruzyň. Sú týmto bezpečnostným pracovníkom ministerstva dopravy štátu Izrael vydávané tesne pred príletom linky alebo pred odletom linky ELAL, a po nastúpení a vystúpení pasažierov sú im odobrané a uzatvorené do zmieneného zbrojného skladu. Teda cudzinci, bezpečnostní pracovníci ministerstva dopravy štátu Izrael, nenosia a nedržia zbraň na výsostnom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Podmienky pre držanie zbraní pre československých občanov, ale zrejme aj pre cudzincov by mali upraviť republiky svojimi zákonmi. Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP