Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 21.
spoločnej schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov.
Prosím, aby ste venovali pozornosť nášmu
programu. Žiadam všetkých pracovníkov
aparátu Federálneho zhromaždenia, ako aj pracovníkov
aparátu poslaneckých klubov, aby po dobu hlasovania
a rokovania o tomto bode programu nezaťažovali poslancov
inou agendou a neodvádzali ich pozornosť!
Vážené Federálne zhromaždenie,
vážená Snemovňa národov, vážená
Snemovňa ľudu, vážené poslankyne,
vážení poslanci, predložíme vám
výsledky rokovania spoločného výboru
pre dohodovacie konanie, ako sú obsiahnuté v tlači
1348 k návrhu ústavného zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa ústavný zákon
č. 143/1968 Zb., o československej federácii,
v znení neskorších predpisov, ústavný
zákon č. 91/1991 Zb., o Ústavnom súde
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ústavný
zákon č. 100/1960 Zb., Ústava Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, v znení ústav-
ného zákona č. 326/1991 Zb., tlač
1071A - a k návrhu uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne
národov - tlač 1212.
Toto je tretie pokračovanie prerokovávania predmetnej
ústavnej zmeny. Ako viete, 18. februára nebol prijatý
návrh zákona, ktorý sa týkal troch
hláv Ústavy, a súčasne obe snemovne
súhlasili s tým, aby sa podľa § 31 písm.
b) zákona o Rokovacom poriadku konalo dohodovacie konanie
k tomuto bodu a aby zároveň snemovne zvolili členov
tohto spoločného výboru.
Snemovňa ľudu svojím uznesením č.
436 zvolila za členov dohodovacieho výboru poslancov:
Václava Bendu, Pavla Hrušovského, Tomáša
Kopřivu, Libora Kudláčka, Petra Kučeru,
Vladimíra Savčinského, Jozefa Špačka
a Oszkára Világiho.
Snemovňa národov svojím uznesením
č. 456 zvolila za členov dohodovacieho výboru:
Františka Houšku, Pavla Kanisa, Martina Kontru, Michala
Kurťáka, Soňu Matochovú, Jozefa Mečla,
Ladislava Romana a Jána Sokola.
Dohodovací výbor sa stretol a za svojho predsedu
zvolil pána poslanca Jána Sokola, podpredsedu Snemovne
národov. Pán podpredseda Sokol bude taký
láskavý a podá správu o práci
spoločného výboru pre dohodovacie konanie,
vrátane príslušných odporúčaní,
ktoré tento výbor predložil v parlamentnej
tlači 1348.
Slovo má pán poslanec Jan Sokol. Prosím,
aby ste mu venovali sústredenú pozornosť.
Poslanec SN J. Sokol: Pane předsedo, pane předsedající,
vážené Federální shromáždění,
vážení hosté, dohodovací výbor
ustavený a zvolený na základě rozdílného
usnesení obou sněmoven ve věci projednávání
tisku 1071/A z 18. února na 20. společné
schůzi mne zvolil svým předsedou a konal
od té doby celkem šest schůzek.
Dovolte mi nejdříve zopakovat záměr
a účel navrhované úpravy naší
ústavy.
Základním záměrem proč jsme
k této novele, která - jak víte - vznikla
poslaneckou iniciativou většiny poslaneckých
klubů tohoto Federálního shromáždění,
přistoupili, bylo zpřesnit ústavní
rámec našeho státu, zejména pokud se
týče Federálního shromáždění,
hlavy státu a federální vlády a nově,
přesněji a určitěji specifikovat jejich
vzájemné vztahy.
Tato potřeba se projevila zejména po té,
co předchozí ústava, z níž vypadl
článek 4, přestala stačit potřebám
pluralitní demokracie, která samozřejmě
nemůže spoléhat na to, že ústavní
neurčitosti bude řešit nějaký
mimoústavní orgán. Právě proto
je tak důležité stanovit vzájemné
vztahy a pravidla pro jednání těchto základních
ústavních institucí státu, přesněji,
určitěji a podle ve světě v demokratických
zemích běžných vzorů.
Účelem této novely rozhodně nebylo
předjímat řešení budoucího
státoprávního uspořádání
našeho státu, kterému jsme se naopak, jak zde,
tak potom při jednání dohodovacího
výboru snažili vyhýbat, domnívajíce
se, že není v této chvíli v kompetenci
a zámyslu tohoto Federálního shromáždění
nějakým rozhodujícím způsobem
v této choulostivé otázce rozhodovat. A praktickým
účelem, k němuž naše práce
mířila, bylo zejména předejít
ústavním krizím, které by jinak po
volbách, v souvislosti s ukončením mandátu
tohoto Federálního shromáždění,
vlády i prezidenta republiky, bylo nutno očekávat.
V této souvislosti se dohodovací výbor nebo
výbor pro dohodovací řízení
zabýval řadou návrhů, které
směřovaly vesměs buď k posílení
úlohy národních rad a nebo vůbec k
nějakému dalšímu posilování
autonomie republik. V tomto směru už tisk 1212, jakož
i znění přijaté Sněmovnou lidu,
které jste dostali rozdané do lavic, doznalo značných
posunů.
V průběhu jednání dohodovacího
výboru byla předložena řada návrhů,
o čtyřech z nich jsme jednali velmi vážně
a důkladně, nakonec se však podařilo
dojít ke shodě jenom ve dvou bodech. Jsou to ty,
které máte v tisku 1348. První z nich vychází
vstříc oprávněnému požadavku,
aby rozsah zákazu majorizace odpovídal současnému
stavu. Domnívám se, že není dnes doba,
kdy by si někdo přál omezovat zákaz
majorizace jako princip, který je v našem parlamentu
zaveden. A tedy tento první bod všem vám doporučuji
k pozornosti a k přijetí.
Druhý bod, na kterém jsme se už při
první schůzce shodli, je čistě technické
opatření, které se snaží řešit
praktické problémy, které by nastaly s přesunem
jedné z komor Federálního shromáždění
do jejího nového sídla Bratislavy. Jeho účelem
tedy není nic jiného než zabránit zmatkům
a krizím v okamžiku, kdy se po volbách tato
nová komora bude stěhovat na nové místo,
- a upozorňuji zvláště, že se nejedná
jen o to, aby měla připravené prázdné
prostory, ale že se jedná o nezbytnou lhůtu
na to, aby se na místě připravila celá
fungující struktura parlamentní komory -
obávám se, že mnozí z našich kolegů
obtížnost tohoto úkolu velmi podceňují.
Lhůta - náš původní návrh
zněl tak, že jsme chtěli, aby tyto věci
byly upraveny zákonem. Na naléhání
některých kolegů jsme přistoupili
k jinému znění, které tam stanoví
lhůtu. O konkrétním datu této lhůty
zpočátku nebyly pochyby, až dnes ho někteří
kolegové zpochybnili. Přesto upozorňuji,
že ten návrh na nový bod 5 článku
4 mluví o tom, že ustanovení článku
30, odstavec 2, to je sídlo senátu, bude provedeno
nejpozději do 30. června 1993.
Na základě svých zkušeností v
této budově za posledního půl druhého
roku považuji tento termín za realistický a
vůbec ne přemrštěný.
Vážené kolegyně a kolegové, mohu
jen opakovat to, co jsem řekl při projednávání
tisku 1071/A v únoru tohoto roku. Prosím vás
a žádám, abyste této úpravě
věnovali přiměřenou pozornost a podporu
a dovolím si vás upozornit na to, že nebude-li
přijata, bude nám za to v dalším průběhu
tohoto roku veřejností předložen nesplacený
účet. Děkuji vám. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán poslanec Sokol. Ako obyčajne v
podobných prípadoch, keď v dohodovacom konaní
rozhodujeme o osude návrhu, pýtam sa aj teraz, či
niekto chce predsedovi dohodovacieho výboru položiť
nejaké otázky, ktoré by sa týkali
priebehu dohodovacieho konania a ktoré by niekto pokladal
za nezodpovedané v reči, ktorá tu teraz odznela.
Má niekto nejakú otázku? Pán poslanec
Kanis. Prosím.
Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, zrejme
si všetci uvedomujeme, o akú závažnú
chvíľu ide pri hlasovaní o týchto pozmeňujúcich
návrhoch a vôbec pri hlasovaní o tlači
1212. Bol som členom dohodovacieho konania a preto považujem
za potrebné vysloviť sa k práci dohodovacieho
výboru aj k niektorým problémom, ktorých
riešením by boli vytvorené vhodnejšie
podmienky pre to, aby tlač 1212, ktorú toľko
očakáva verejnosť, aby parlament tejto verejnosti
splatil určitý účet, aby táto
tlač prešla v tomto parlamente.
Strana demokratickej ľavice už pri prerokovávaní
tlače 1212 dala dva pozmeňujúce návrhy,
ktoré sa týkali dvoch princípov: zmluvného
princípu, ktorý bol vlastne vyjadrený a obsiahnutý
v rokovaniach po prvýkrát v Kroměříži
a potom neskoršie sa viackrát opakoval a ratifikačnému
princípu prijatia Ústavy spoločného
štátu, kde sme vychádzali z logiky a princípu
návrhu pána prezidenta Havla. Kvôli tomu,
aby verejnosť poznala pravdu, chcem zopakovať, že
sme dali dva návrhy, v ktorých sa odráža
tento zmluvný a ratifikačný princíp.
Prvý návrh znel takto (pričom sme nevylučovali
ani modifikáciu): v článku 4 bod 1 na konci
textu zaradiť vetu: "Ústavné zákony
ČSFR, týkajúce sa rozsahu pôsobnosti
spoločného štátu, budú do prijatia
novej Ústavy ČSFR vyhlásené až
po tom, keď s nimi vysloví súhlas Česká
národná rada a Slovenská národná
rada." To je inými slovami v podstate vyjadrené
to, čo vyjadril vo svojom návrhu, ktorý tu
neprešiel, pán prezident.
Druhý návrh je k článku 4: Za bod
1 zaradiť nový bod 2 tohto znenia: "Federálne
zhromaždenie ČSFR prijme Ústavu spoločného
štátu na základe zmluvy o štátoprávnom
usporiadaní, uzatvorenej medzi národnými
radami menom Českej republiky a Slovenskej repubiky."
Urobili sme tu istú modifikáciu formulácie,
pretože tá prvá nebola prijateľná
pre viacero českých strán.
Nech posúdi verejnosť, kto sa skutočne snažil
zodpovedne o to, aby tlač 1212 prešla, aby sa vytvorili
pevné základy spoločného štátu
a nech verejnosť posúdi, kto sa len tak tvári,
kalkulujúc, že mu to vydieranie verejnosti prinesie
nejaký ten hlas vo voľbách.
Prístup k našim návrhom ku zmluve aj k ratifikácii,
to, že sa ani neobjavili tu pri hlasovaní, predchádzal
náš postoj klubu Strany demokratickej ľavice
k tlači 1212.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pán poslanec Kanis. Chcem upozorniť,
že vo veci sa konalo dohodovacie konanie, a teda že
nejde o opätovné prerokovávanie vecí
v snemovniach, pri ktorom by bolo možné klásť
pozmeňujúce návrhy. Teraz budeme musieť
hlasovaním rozhodnúť o návrhu, ktorý
bol podaný. Hlási sa pán poslanec Világi,
pán poslanec Tahy, pán poslanec Savčinský.
Poslanec SL O. Világi: Vážený pán
predseda, vážené Federálne zhromaždenie,
ako spravodajca návrhu ústavného zákona,
tlač 1212, ako člen dohodovacieho výboru
musím sa ohradiť proti tomu, čo povedal pán
poslanec Kanis. Pán poslanec Kanis nehovoril o veciach,
ktoré predchádzali hlasovaniu o tlači. To
znamená, že cesta, ktorá viedla k tomu, aby
sme mali pred sebou v lavici tlač 1212, to bola cesta plná
hľadania kompromisov. Ako viete, tlač 1212 predložila
poslanecká skupina, kde bol zastúpený aj
člen Strany demokratickej ľavice. Po prerokovávaní
týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré
boli vznesené v ostatných výboroch a v ústavnoprávnych
výboroch, stanovisko politickej skupiny, ktorá navrhla
prijatie Ústavy, je jednoznačné, to znamená,
prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré
hlasovaním prešli ústavnoprávnymi výbormi
a odporučili snemovniam prijať návrh zákona,
tlač 1212, v znení pozmeňujúcich návrhov,
prijatých v ústavnoprávnom výbore.
Takéto bolo stanovisko aj poslancov SDŠ.
Tieto návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave,
sa vymykajú z rámca tlače 1212. Tieto návrhy
vnesú do tlače problematiku, o ktorú sa vedie
spor, resp. vedú sa rokovania medzi národnými
radami dlhšie obdobie. Samozrejme,vieme všetci, že
dohoda, ktorá sa zrodila v Milovoch, určitým
spôsobom predurčila obsah tejto zmluvy. Aj keď
predsedníctvo Slovenskej národnej rady neprijalo
túto zmluvu, aj tak je tu ešte možnosť,
aby medzi národnými radami došlo k dohode.
Avšak nemôžeme pristupovať (aspoň
ja ako spravodajca a poslanec som nemohol pristupovať na
stanovisko), že nejakým spôsobom by som vyriešil
problém, ktorý nevedeli vyriešiť národné
rady. To znamená, že obsah tlače 1212 je tým
obsahom, ktorý je podmienený kompromisom. Je tam
rozšírenie právomocí v Senáte,
sú tam štátni tajomníci, je tam sídlo
Senátu v Bratislave, to znamená, kompromisy boli
schválené z oboch strán. Poslanci Strany
demokratickej ľavice v dohodovacom výbore neboli ochotní
pristúpiť na žiadny kompromis. Boli ochotní
hlasovať len o týchto dvoch bodoch spoločne,
to znamená, že ochota spolupracovať, ochota prezentovať
sa ako klub, ktorý chce spolupracovať s týmito
silami, ktoré chcú uchovať spoločný
štát a chcú aby ústavný systém
vyhovoval všetkým požiadavkám, ktorý
nesie vývoj Československa, tak tam tá ochota,
podľa môjho názoru, u poslancov SDŠ nebola.
(Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán poslanec Tahy.
Poslanec SN M. Tahy: Pán predsedajúci, mám
procedurálny návrh: Aby sa o oboch bodoch, ktoré
navrhuje dohodovací výbor, hlasovalo oddelene.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Myslím, že to v zásade možné je.
Pán poslanec Savčinský.
Poslanec SL V. Savčinský: Vážený
pán predsedajúci, pán predseda, vážené
plénum, dovoľte mi, aby som sa ohradil voči
tomu, čo uviedol kolega Kanis a dovoľte mi, aby som
použil argumenty, pretože išlo z jeho strany ku
značnému skresleniu priebehu všetkých
stretnutí dohodovacieho výboru, v ktorom som aj
ja mal tú česť byť.
Kolega Kanis povedal (v podstate to z jeho reči vyznelo),-
že práve Strana demokratickej ľavice prišla
s princípom zmluvy a s princípom ratifikácie
a že to vlastne boli jedine oni, ktorí boli ochotní
tento princíp akceptovať. Nie je to pravda a ostatní
členovia dohodovacieho výboru mi môžu
potvrdiť, že v podstate od prvého dňa
všetky strany a všetci zúčastnení
na rokovaniach dohodovacieho výboru boli schopní
sa baviť o princípe zmluvy aj o otázke ratifikácie.
Nie je ani pravda, že to bol poslanec Kanis, ktorý
prišiel s návrhom, aby sa zaviedol inštitút
zmluvy.
Bohužiaľ, pri všetkých týchto rokovaniach
dochádzalo zo strany poslanca Kanisa k istým obštrukciám
a k neustálemu zavádzaniu. Na potvrdenie toho by
som chcel povedať, že aj keď sme ku dňu
21. februára (o tom existuje zápis) hovorili o tom,
že Ústava bude ratifikovaná len v rozsahu,
ktorý sa týka pôsobnosti spoločného
štátu, to znamená zmeny kompetencií,
a že bol návrh na prijatie zmluvy ako inštitútu
s tým, že v tejto klauzule nebude presne vymedzené,
kto je subjektom zmluvy, i napriek tomu dnes na politické
grémium prišiel list od pána predsedu, v ktorom
nás informoval, že Strana demokratickej ľavice
navrhuje (hoci sme už predbežne o všetkých
týchto inštitútoch hovorili) zaradiť,
že zmeny a doplnky Ústavy ČSFR môžu
byť vyhlásené až po tom, kedy s nimi vysloví
súhlas Česká národná rada a
Slovenská národná rada. S tým prišiel
aj dnes na posledné rokovanie dohodovacieho výboru
s politickým grémiom pán poslanec Kanis.
To znamená, že krok v ústrety Strany demokratickej
ľavice bol v tom, že na rozdiel od ratifikácií,
ktoré sa týkajú len kompetenčných
zákonov, sa ratifikácia týkala všetkých
ústavných zmien. Môžete všetci sami
posúdiť, do akej miery je to krok v ústrety..
Aj keď sme sa zhodli, že nie je v kompetencii Federálneho
zhromaždenia, aby určovalo národným
radám, akým spôsobom majú určiť
zmluvu, prišli s návrhom, že Federálne
zhromaždenie ČSFR prijme Ústavu spoločného
štátu na základe zmluvy uzatvorenej medzi Českou
republikou a Slovenskou republikou. Všetci môžete
potvrdiť, že toto bol jeden z hlavných rozporných
bodov v Milovoch a že naozaj neprísluší
Federálnemu zhromaždeniu, aby určovalo národným
radám, akým spôsobom majú uzatvoriť
zmluvu.
Chcem ešte raz potvrdiť, že sa uskutočnilo
päť rokovaní dohodovacieho výboru. Nakoľko
bol neustále dojem, že všetky strany môžu
akcepovať (myslím, že tu neišlo o to, či
české alebo slovenské strany) princíp
strany aj princíp ratifikácie. Bohužiaľ,
to, čo hlavne v závere predviedol kolega Kanis v
dohodovacom výbore, spôsobilo, že nedošlo
k dohode, čo je samozrejme v poriadku. Každý
má právo na svoj politický názor,
ale tak, ako to prezentoval vo svojom vystúpení,
je to podľa môjho názoru zavádzajúce
nielen pre nás (pretože my všetci vieme, o čo
ide), ale aj pre širokú verejnosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec
Olej. Hlásite sa ešte aj s normálnym vystúpením,
pán poslanec? Nie.
Poslanec SN J. Olej: Teší ma, že sme sa dostali
ako Strana demokratickej ľavice na pranier v tomto parlamente.
Teší ma, že sa dostávame na pranier práve
zo strany ODÚ-VPN, ktorá určite od svojho
vzniku a od prijatia svojho programu v tomto lavírovala
viac ako my v otázke štátoprávneho usporiadania.
Chcel by som poukázať na skutočnosť, či
sme lavírovali alebo nelavírovali v dohodovacom
výbore. Keď sa na záver dnešného
sedenia pán Sokol opýtal, kto je pre zmluvný
princíp ako ideu k bodu 3 a dal o tom hlasovať, tak
šesť predsedov politických výborov, ktorí
sa rokovania grémia zúčastnili, zdvihlo ruku
proti. Potom sa pýtal, ako sa teda môžeme baviť
o formulácii, keď nám nie je známy princíp
zmluvný, prípadne ho odmietame.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Benda.
Poslanec SL V. Benda: Kolegové předřečníci
už mnohé vyslovili, ale přesto bych se jako
člen dohodovacího výboru také chtěl
ozvat k tomu, co probíhalo. Předmětem dohodovacího
řízení bylo pochopitelně především
dohodování s těmi, kdo nehlasovali pro tyto
partie ústavy. Je samozřejmé, že ti,
kdo pro ně hlasovali, žádné dohodovací
řízení nepotřebovali.
Opravdu věcným obsahem dohodovacího řízení
se od jedné z prvních schůzek staly ony čtyři
body, z nichž dva vám tady navrhl předseda
dohodovacího výboru jako závěr práce
dohodovacího výboru a další dva v poněkud
nepřesné a zostřené formulaci přednášel
poslanec Kanis, respektive ti, kdo na něj reagovali.
Nicméně až do čtvrtka, do posledního
řádného zasedání dohodovacího
výboru, stále byly tyto body předmětem
jednání. Všichni členové dohodovacího
výboru, zvláště zástupci stran,
které hlasovaly proti ústavě, byli vyzváni,
aby zformulovali své priority, aby jasně konstatovali,
které body nebo které ústupky ostatních
politických stran by je přiměly k tomu, aby
změnili své stanovisko. Ve čtvrtek, kdy to
všichni měli říci, to vypadalo tak,
že se kolegové ze strany demokratické levice
a další dostavili na tuto schůzku s tím,
že trvají kategoricky na všech čtyřech
projednávaných bodech a že rozšiřují
své požadavky o další tři a vzhledem
k tomu, že jeden se ukázal jako zmatečný,
tedy o dva body.
Tyto body zahrnovaly v podstatě rozsah pozměňovacích
návrhů, které tato strana předkládala
v plénu. To znamená, že výsledkem dohodovacího
řízení by měl být ústupek
celého parlamentu k doslovnému znění
původních požadavků Strany demokratické
levice.
Za těchto okolností - byla to už asi čtvrtá
nebo pátá schůzka dohodovacího výboru
- přestala většina zúčastněných
věřit v možnost dohody, poněvadž
Strana demokratické levice jasně konstatovala, že
nepřijetí jediného z jejích požadavků
znamená, že budou hlasovat proti ústavě.
Proto také dnes na politickém grémiu část
politických klubů nehlasovala ani pro jeden z těchto
bodů, protože se domnívala, že by se tím
nic nevyřešilo, neboť žádná
z opozičních stran nebyla ochotna se zavázat,
že přijetí toho nebo onoho ústupku povede
ke změně jejího postoje.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Slovo má poslanec Roman, pripraví
sa poslanec Kontra a ďalej poslanec Benčík.
Poslanec SN L. Roman: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, vážené
kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci.
Na úvod by som chcel s uspokojením konštatovať,
že bol potvrdený dnešný rozsah zákazu
majorizácie v dohodovacom výbore. Bohužiaľ,
na druhej strane musím konštatovať aj to, že
rozsah problémov, o ktorých sme mali rokovať,
bol striktne obmedzovaný predovšetkým pánom
predsedom Sokolom. Nedostali sme sa prakticky (každý
mal aj protistranu, i ja som mal určité problémy,
ktoré sme chceli prerokovať) k tomu najzávažnejšiemu
problému a to je problém, týkajúci
sa prijímania zákonov Poslaneckou snemovňou
a Senátom.
Podľa článku 30 ods. 1 návrhu zákona,
Poslanecká snemovňa bude mať 134 poslancov
zvolených v Českej republike a 66 poslancov zvolených
v Slovenskej republike. Keby boli prítomní všetci
poslanci k prijatiu uznesenia, stačí 101 prítomných
poslancov. Na to, aby Poslanecká snemovňa bola vôbec
uznášaniaschopná, musí byť prítomných
najmenej 68 poslancov zvolených v Českej republike
a najmenej 34 poslancov zvolených v Slovenskej republike.
A uznesenie by bolo prijaté, keby pre neho hlasovalo najmenej
52 prítomných poslancov.
K prijatiu ústavných zákonov návrhu
na vyhlásenie referenda a uznesenie na vypovedanie vojny
je potrebná 3/5 väčšina a v tomto prípade
návrh by bol prijatý, keby pre neho hlasovalo 120
členov Poslaneckej snemovne.
Teraz sa pýtam: Kto bude vlastne rozhodovať v Poslaneckej
snemovni? Skutočne Poslanecká snemovňa bude
mať pomerne široké kompetencie. K prijatiu zákonov
alebo ústavných zákonov Federálneho
zhromaždenia, kde sa vyžaduje zákaz majorizácie,
to znamená súhlasné stanovisko Poslaneckej
snemovne a Senátu. V Poslaneckej snemovni - ako som už
uvádzal - prakticky môžu rozhodnúť
len poslanci zvolení v Českej republike a v Senáte
sa môže rozhodnúť, keď bude pre prijatie
uznesenia hlasovať aspoň - je to síce teoreticky
- 14 senátorov. Povedzte mi, aká je to protiváha,
pokiaľ ide o silu týchto dvoch politických
zastúpení! Pri prerokovávaní návrhu
zákona niektorí slovenskí kolegovia navrhli,
aby Federálne zhromaždenie prijalo Ústavu spoločného
štátu na základe zmluvy, uzatvorenej medzi
Českou republikou a Slovenskou republikou. A ja sa teraz
pýtam predkladateľov: O akú zmluvu tu v tomto
prípade pôjde? Z hľadiska právnej interpretácie
kto bude nositeľom práv a povinností a kto
bude subjektom tejto zmluvy?
Vážené kolegyne, vážení
kolegovia, bol aj taký návrh, že zmeny a doplnenia
Ústavy môžu byť vyhlásené
až po tom, keď s nimi vyslovila súhlas Česká
národná rada a Slovenská národná
rada. To znamená, že by sme prerokovávali posledný
návrh ústavného zákona, ktorý
by tomuto súhlasu národných rád nepodliehal.
O to zodpovednejšie by sme mali pristupovať k prerokovávanej
problematike, pretože prijatý stav môžeme
zakonzervovať na niekoľko rokov. Skutočne v tejto
veci dôsledne a zodpovedne pristupujeme, hlavne pokiaľ
ide o poslancov zvolených v Slovenskej republike? Keď
áno, pýtam sa, ako je možné, že
napríklad Slovenská národná rada predložila
svoje stanovisko až po prerokovaní návrhu ústavnoprávnych
výborov, ako je možné, že návrhy
boli prerokovávané vo výboroch Federálneho
zhromaždenia a nikto konkrétne nepoukázal na
to, že v návrhu je vynechaný zákaz majorizácie
v tých najzávažnejších zákonoch?
Ako je možné, že nás nezaujíma
spôsob prijímania uznesení Poslaneckou snemovňou
a Senátom, ako je možné, že zmluva, ktorú
uzatvára Česká národná rada
a Slovenská národná rada, teda ktorú
schváli Česká národná rada
a Slovenská národná rada, nebude štátnou
zmluvou medzi republikami, ale len akýmsi politickým
vyhlásením? Nezaujíma nás to preto,
že sme už svoj návrh predložili, a keď
už nechceme mať nič spoločného
s federálom, o návrh ako taký sa nezaujímame?
Alebo stačí, keď budú prijaté
naše požiadavky strany či hnutia alebo je to
niečo za niečo, či vedomá spolupráca
na demontáži súčasnej suverenity Slovenska?
Nech je dôvod nášho ospravedlnenia akýkoľvek,
znepokojuje ma, že tento návrh nebol minule prijatý
len tromi hlasmi v slovenskej časti Snemovne náro§
dov. Dúfam, vážené kolegyne a vážení
kolegovia, zvolení v Slovenskej republike, že bez
ohľadu na to, či chceme alebo nechceme federáciu,
nezradíme svojím rozhodnutím záujmy
Slovenskej republiky.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Vážení kolegovia, konštatujem,
že existuje isté procedurálne vákuum,
ktoré mi zabránilo upozorniť pána poslanca
Romana, že predmetom našej rozpravy je tlač 1348
a že teda miestami nehovoril k veci, ktorá je obsahom
tejto tlače. Preventívne prosím ostatných,
ktorí mienite vystúpiť, aby ste viedli rozpravu
k bodu 1 a 2 a vôbec k tomuto textu, ktorý je predmetom
nášho rokovania a ktorý sa nazýva "Výsledky
rokovaní spoločného výboru pre dohodovacie
konania." Prosím, slovo má poslanec Kontra.