Poslanec SL M. Šidík: Vážený pán
predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne,
po dôkladnom preštudovaní predloženej novely
zákona, parlamentná tlač 1106 z 29. 1. a
vytypovaní príčinných súvislosti
pre možnosť doplnenia a zmenu platného zákona
č. 229 z roku 1991 Zb., o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, hlavne vo vzťahu k doteraz prijatým reštitúciám
a transformačným zákonom klub poslancov za
Stranu demokratickej ľavice vo Federálnom zhromaždení
vyjadruje nasledujúce stanovisko:
Podporuje tie zmeny paragrafov, ktoré upresňujú
tento zákon (tlač 1106) z 29. 1. v bodoch 2, 4,
9, 11, 13, 14, 15, 19, 21, 23 a 24. Novela zákona však
presahuje rámec rozhodného obdobia 1948 až
1989 vo svojej podstate a nerešpektuje vzťah k pôde
ako národnému bohatstvu z hľadiska zabezpečenia
racionálnej výživy všetkých občanov
a súčasné nároky na ekológiu
krajiny. Spochybňuje zákony prvej a druhej pozemkovej
reformy a záborový zákon, ktoré pri
praktickej realizácii vytvárajú právne
a organizačné podmienky pre sústavu racionálneho
hospodárenia na pôde.
Zmeny a doplnky predložené novele zákona naprostej
väčšiny neznamenajú vyššiu kvalitu,
ale viac komplikujú, ako riešia majetkové vzťahy
a ich vysporiadanie medzi občanmi a právnickými
a fyzickými osobami proti platnému zákonu,
čo len potvrdzuje pravidlo určitých skupín
tohto parlamentu, že čo neprešlo nám v
prvom kole, budeme iniciovať do tej doby, až dosiahneme
svoj cieľ.
Z týchto dôvodov predkladáme tieto pozmeňujúce
návrhy. Odporúčame vypustiť body 1,
3, 5, 6, 7, 8, 10, 12, 17, 18, 20, 22 a 25.
Ďalej odporúčam v § 6 odsek 1 písmeno
g) doplniť tieto slová: "...alebo optovali a
boli vysporiadaní podľa zákona 183 z roku 1950."
Ako dôvod uvádzam, že to boli občania
našej republiky, ktorí v zmysle dohody medzi ZSSR
a Československou republikou z júna 1945 a z júla
1946 optovali do ZSSR, v 60. rokoch sa vrátili a uplatňujú
práva ako občania ČSFR.
V prípade neprijatia pozmeňujúcich návrhov,
tak ako boli predložené, nebude klub Strany demokratickej
ľavice novelu podporovať.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji, dále je přihlášen poslanec
Anderko za KDH.
Poslanec SN A. Anderko: Pán predsedajúci, vážení
poslanci, prijatý zákon č. 229 z roku 1991
Zb. prešiel už určitým obdobím
realizácie, ktoré preverilo detailne všetky
jej ustanovenia. Prax dokázala, že niektoré
časti je treba sprehľadniť a niektoré
upraviť tak, aby nevznikali spory o vysvetľovanie a
aby bola dostatočne pokrytá celá škála
poľnohospodárskej problematiky.
Veľký problém, ktorý bol nastolený
v rozprave už pri prerokúvaní zákona
č. 229, je požiadavka na vyriešenie dôsledkov
vyplývajúcich z uplatnenia kolektívnej viny
na občanoch maďarskej národnosti, nemeckej
národnosti a ďalších osobách. Vtedy
sa došlo k záveru, že je to problém, ktorý
sa týka Slovenska, a že ho nemožno riešiť
na celorepublikovej úrovni z rôznych známych
aj neznámych dôvodov. Nezávisle na tom je
táto skutočnosť znovu na programe tohto parlamentu.
Je to skutočnosť veľmi závažná
a poslanecký klub Kresťansko-demokratického
hnutia vyjadruje k nej taký postoj, že je potrebné
riešiť tento problém komplexne. Spravodlivosť
predsa nemôže byť len pre jednu skupinu obyvateľov
a pre iné skupiny neplatí. Spravodlivosť je
pre všetkých. Keby tento parlament postupoval v intenciách
čiastočnej spravodlivosti, zdiskreditoval by sa
a vyvolalo by to vlnu odporu vo verejnosti.
Všetky ostatné zmeny, ktoré táto novela
rieši, sú užitočné, životne
dôležité,potrebné a klub KDH ich podporuje
a víta.
Pokúsme sa preto sporné otázky vyriešiť,
aby táto novela neprepadla. Z našich pozícii
a zorného uhla by sa javilo riešenie nasledujúcim
pozmeňujúcim návrhom:
Navrhujem vypustiť celé znenie bodu 6, alternatíva
I v tlači 1106. Okrem predchádzajúcich dôvodov
ešte uvádzam, že nie je možné navrhovanou
úpravou stanoviť postup pri aplikácii na riadenie
Slovenskej národnej rady č. 33 z roku 1945 Zb. SNR,
pretože by tu išlo o neprípustnú retroaktivitu
právneho predpisu. Okrem toho tento prípad je plne
pokrytý ustanovením § 7 zákona 221 z
roku 1991 Zb., ktorým zmiernenie niektorých ďalších
majetkových krívd vzniklých v dôsledku
platnosti alebo zvláštneho použitia niektorých
právnych predpisov alebo iných dôvodov len
na území Českej republiky alebo Slovenskej
republiky zveruje úprave ČNR alebo SNR zvláštnym
zákonom.
Ďalej navrhujeme vypustiť bod 7 tlače 1106, to
je v znení § 6 sa vypúšťa odsek 3
a ďalší odsek 4 a 5 sa označí ako
3 a 4. Pre vypustenie tohto ustanovenia nie sú žiadne
nové dôvody. Snemovne znenie tohto bodu dostatočne
zvážili pri prerokúvaní a schválení
zákona 229.
Len za tohto predpokladu budú poslanci KDH podporovať
predloženú novelu. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji poslanci Anderkovi, dále je přihlášen
poslanec Batta za klub Koexistence a připraví se
poslanec F. Peter.
Poslanec SN I. Batta: Vážený pán predsedajúci,
vážení hostia, ctené Federálne
zhromaždenie, po našom zvolení sme si vytýčili
cieľ, že terajší právny poriadok
ČSFR poľudštíme, odstránime diskriminujúce
ustanovenia platných zákonov. Po prijatí
ústavnej Listiny základných práv a
slobôd je zachovanie a strpenie týchto neľudských
noriem protiústavné. Ústavným zákonom
č. 23/1991 uvádzajúcim Listinu základných
práv a slobôd zobral štát na seba záväzok
vytvárať podmienky pre realizáciu práv
občanov. Konkrétny výkon práv je pritom
vecou doteraz neexistujúcej zvláštnej legislatívy
postihujúcej tri základné roviny, a to legislatívnu,
inštitucionálnu a ekonomickú.
To znamená aj zaručenie ochrany majetku a ochrany
slobody pre všestranný rozvoj občanov. V opačnom
prípade nebude vyriešený jeden z kľúčových
problémov o vývoji vnútropolitických
pomerov a medzinárodných vzťahov.
Z minulosti máme dostatok neblahých skúseností
z nedocenenia významu existencie menšín a chybného
prístupu k nim. Vznik problémov, ktoré majú
korene v rokoch 1945 - 1948 a potom v období rokov 1948
až 1989, zapríčinil vznik nových krízových
situácií v položení národných
menšín a tým spôsobili aj politické
napätie vo vzťahu k susedným štátom.
Problém sa teda priamo aj nepriamo premietol medzinárodnopoliticky.
V živote spoločnosti nesmieme pripustiť národnú
a etnickú intoleranciu. Cez to sme doteraz neprijali ani
jeden zákon, ktorý sa zaoberá špeciálne
národnými, resp. etnickými menšinami.
Nestačí, aby vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky sa v tejto fáze priklonila
len k proklamatívnej forme, z ktorej sa budú odvíjať
legislatívne a inštitucionálne výstupy.
Chceme normálnu podobu s príslušným
odôvodnením. Nestavajme proti sebe ekonomiku, záujmy
národných menšín a otázku ľudských
práv.
Vychádzajúc z uvedených dôvodov, podávam
v mene svojich kolegov a poslaneckého klubu Koexistencia
nasledujúce pozmeňujúce návrhy:
1) Za poslednú vetu § 6 ods. 2 navrhujeme doplniť
znenie: "Oprávnenými osobami sú občania,
ktorí majú trvalý majetok na území
ČSFR a ktorí stratili majetok na základe
dekrétu prezidenta republiky č. 12/1945 Zb., alebo
108/1945 Zb., na Slovensku podľa nariadenia Predsedníctva
SNR č. 4/1945 Zb. SNR v znení nariadenia SNR č.
104/45 Zb. SNR, pozmeneným nariadením č.
64/1964 Zb. a doplňovacím nariadením č.
89/1947 Zb. SNR, neprevinil sa proti československému
štátu, neboli odsúdení podľa zvláštnych
predpisov a spätne nadobudli štátne občianstvo
podľa zákona 245/1948 Zb., 194/1949 Zb alebo č.
34/1953 Zb., keď sa tak nestalo už dekrétom č.
33/1045 Zb."
2) V § 7 navrhujeme zaradiť ods. 2, terajší
odsek označiť číslom 1 s nasledujúcim
znením: "Ods. 2: Česká národná
rada sa zmocňuje, aby zákonom napravila reštitúciu
majetku československých občanov trvale žijúcich
na území Českej republiky, ktorí stratili
majetok podľa dekrétu prezidenta republiky č.
12/1945 alebo č. 108/1945 Zb., neprevinili sa proti československému
štátu a nadobudli spätne občianstvo podľa
zákona č. 245/1048 Zb., 194/1949 Zb. alebo 34/1953
Zb., pokiaľ sa tak nestalo už dekrétom č.
33/1945. Zb."
3) Do § 34 zaradiť bod 7, a to: Bod 7: zrušuje
sa zákonom č. 45/1948 Zb., ktorým sa doplňuje
a mení zákon č. 139/1947 Zb. Tento zákon
totiž diskriminačne obmedzoval dispozičné
právo Nemcov a Maďarov s vlastnými pozemkami.
Musíme urobiť správny krok v pravú chvíľu
a nielen konštatovať, že dotknutí mali proste
smolu, že sa narodili v rodinách, v ktorých
sa narodili. Preto vás, vážené kolegyne
a vážení kolegovia vyzývam k podpore
uvedených pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem
za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Já také děkuji poslanci Battovi. Byl to poslední
příspěvek za poslanecký klub. Nyní
jsou přihlášeni další poslanci:
pan poslanec František Peter - prosím, aby se ujal
slova - a připraví se poslanec Václav Humpál.
Poslanec SN F. Peter: Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní, nesúc
vedenie humanitných a ľudských cieľov,
prijali sme ústavný zákon Listinu základných
práv a slobôd. Ukázali sme tým vlastne
celému svetu, že s budovaním právneho
štátu na princípe rovnosti občanov pred
zákonom to myslíme vážne.
S týmto konštatovaním však viac-menej
dizharmonizuje zákon č. 229 tým, že
§ 6 ods. 2 sa odvoláva na nariadenie Zboru poverencov
č. 26/1948 Zb. Slovenskej národnej rady, ktorý
diskriminuje občanov ČSFR nemeckej národnosti,
ktorým bolo navrátené štátne
občianstvo Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky na základe § 3 ústavného dekrétu
č. 33/1945 Zb.
Poznáme konfiškácie majetku na základe
téz kolektívnej viny, ale aktom navrátenia
občianstva podľa spomínaného ústavného
dekrétu bola prevedená ich rehabilitácia,
pokiaľ sa týka ich občianskych práv,
rovnako ako zákon č. 245/1948 Zb. rehabilitoval
občanov maďarskej národnosti. Ale na rozdiel
od občanov maďarskej národnosti nenasledovala
pre občanov nemeckej národnosti žiadna majetko-právna
rehabilitácia.
V roku 1948 zákonodarcovia len potvrdili to, že robili
rozdiel medzi občanmi maďarskej a nemeckej národnosti
a tým vlastne porušili ústavný princíp
rovnosti národov.
Smutne konštatujem, že tento princíp prevzal
aj zákon č. 229. Máme možnosť teda
tento nedostatok napraviť a tak dokázať, že
právo občanov nie je len deklarované.
Mám preto tento doplňujúci návrh:
V tlači 1106 pod bodom 6 v znení § 6 ods. 2
za slová "Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky doplniť slová "maďarskej "
a "nemeckej". Text by pokračoval ďalej v
znení, ako je. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji též. Nyní prosím poslance
Václava Humpála. Dále je přihlášen
poslanec Mlynárik.
Poslanec SN V. Humpál: Vážený pane předsedající,
dámy a pánové, vážení
poslanci, novela zákona o půdě má
nepochybně jednu relativní slabinu - že je
příliš rozsáhlá. Na druhé
straně si nemyslím, že právě
proto bychom měli souhlasit s tím, abychom ji neprojednávali.
Máme k dispozici tisk, který je připraven,
který byl od přerušení ještě
dál projednáván v zemědělské
komisi, hospodářském výboru i v jiných
výborech.
Byl dále připomínkován, máme
k němu už některé pozměňovací
návrhy a i když nemusejí mnozí s některými
návrhy souhlasit, myslím, že je dobré
se nad nimi zamyslet, vyslechnout stanoviska předkladatelů,
zpravodajů, stanovisko vlády a podle toho se zařídit.
Ať už přijmeme tuto novelu v jakékoliv
podobě, jedno je nutno říci. Zákon
o půdě, jak všichni víme, je zákonem
velmi složitým, jedním z nejsložitějších,
které jsme přijímali. Jeho realizace v praxi
není jednoduchá a některé body této
novely právě reagují na to, co říkám.
Pozemkové úřady mají velkou starost
s vydáváním majetků, jsou to problémy
technické, jsou to ale i problémy legislativní,
nejednotnost výkladu některých věcí.
Jsou zde i problémy ve vydávání ze
strany zemědělských podniků, jsou
zde i problémy v tom, že se nemohou vlastníci
s příslušnými podniky dohodnout, přičemž
vina může být samozřejmě na obou
stranách.
Kdybychom už nic jiného nepřijali, já
osobně bych se přimlouval za to, abychom se zamysleli
nad zkrácením lhůt na vydávání
věcí, které jsou zde navrženy, přičemž
já osobně si nemyslím, že by to zkrácení
mělo být tak výrazné, jak je v této
novele navrhováno. Původně, jak mnozí
z vás vědí, byla lhůta k vydání
náhrad za pozemky, za věci, za znehodnocení
v dosud platném zákoně formulována
na jeden rok. Stejně tak je lhůta jeden rok při
vydání náhrad za živý a mrtvý
inventář v případě zemědělce,
který se ujme zajištění provozu zemědělské
výroby.
Domnívám se podobně, jak je uvedeno ve stanovisku
vlády, že zkrácení je nutné,
ale že 60 dní je příliš krátká
doba na to, aby to bylo možné provést technicky,
někdy i z toho důvodu, že dohodnou-li se obě
strany na řešení věcí např.
ve formě služeb, 60 dní se může
jevit jako problematické.
Takže dám tady dva pozměňovací
návrhy, kterými bych na to chtěl reagovat,
kdybych navrhoval zkrátit dobu jeden rok na šest měsíců.
Pak řeknu, u kterých paragrafů.
Druhá věc, která myslím je velmi důležitá
a kterou jsme vytvořili určitý dluh sami
vůči sobě je, že jsme v § 8, ve
kterém dáváme možnost zatím ve
znění zákona původním vlastníkům,
aby se domohli svého vlastnického práva na
fyzické osobě, která nabyla věc v
rozporu s tehdy platnými předpisy, případně
protiprávním zvýhodněním, myslím,
že tento paragraf bychom skutečně měli
dotáhnout do konce, protože ať již to vzniklo
jakkoliv, návalem práce, opomenutím a nevím
čím vším nebo soustředěním
se na jiné důležitější věci
v tomto zákoně, prostě zůstalo tam
slovo "původní vlastník". Přimlouval
bych se za to, abychom zde vyhověli novele, opravili to
na termín "oprávněná osoba",
protože tady se dostali k majetku lidé, kteří
si ho nezaslouží, prominenti a jiní, kteří
to skutečně získali způsobem většinou
nekalým. My jsme vlastně zamezili jejich dědicům,
aby se mohli přes soud k tomuto majetku dostat, čímž
nezavádíme povinnou osobou osobu fyzickou, ale jen
možnost, aby to soud rozhodl.
Žádám tedy vás všechny, kolegyně
a kolegové, abyste vydrželi u tohoto zákona,
posoudili jednotlivé pozměňovací návrhy,
hlasovali, jak vám bude svědomí velet, ale
celkově to, co bude schváleno, bych rád,
kdyby se nám podařilo přijmout.
Navrhl bych tyto tři pozměňovací návrhy:
V § 16 odst. 4 se slova "jednoho roku" nahrazují
slovy "šesti měsíců". Už
jsem to dával minule, když se to předkládalo,
to už tam má poslanec Lacina i Hacaj. A v § 20
odst. 2 slova "jednoho roku" nahradit slovy "šesti
měsíců".
Pak bych měl takové legislativní zpřesnění
v § 9 odst. 6, změnit tento paragraf takto: "Proti
rozhodnutí pozemkového úřadu podle
odstavců 3, 4 a 5 je možno podat opravný prostředek
k soudu." Tento text je po konzultaci s právníky
v souladu s novým občanským soudním
řádem, § 250 a následujícím.
Jedná se o přesnější dikci. Děkuji.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Také děkuji poslanci Humpálovi. Prosím
teď poslance Mlynárika, aby se ujal slova, dále
je přihlášen do rozpravy poslanec Ladislav
Roman.
Poslanec SN J. Mlynárik: Vážený pán
predsedajúci, kolegyne a kolegovia, hovorili sme tu už
veľakrát o občanoch druhej, nižšej
kategórie, ktorí trvalo žijú medzi nami
a majetkových reštitúcii sa nemôžu
zúčastniť, pretože sa ich predkovia či
oni sami previnili svojou národnosťou Nenarodili sa
totiž ako Česi a Slováci. Z tohto faktu vyplynula
ich kolektívna vina, na základe ktorej im bol prezidentskými
dekrétmi skonfiškovaný majetok.
Podľa Listiny ľudských práv, ktorú
sme aj my slávnostne prijali, kolektívna vina neexistuje.
Nie je preto dôvod, aby platnosť konfiškačných
dekrétov z roku 1945 postihovala aj naďalej našich
spoluobčanov. Plne sa stotožňujem s kolegom
Anderkom z KDH, že nemôžme aplikovať čiastočnú
spravodlivosť. Buď platí pre všetkých
občanov, alebo neplatí pre nikoho.
Preto si osvojujem text návrhu karpatských Nemcov,
ktorý tu predniesol so zamietavým komentárom
zástupca klubu Hnutia za demokratické Slovensko.
Ja sa k tomuto textu staviam pozitívne a prosím,
aby bol text zahrnutý do návrhu. Je možné
si to potom vyžiadať z protokolu tejto schôdze.
Ináč sa prikláňam k návrhu
pána poslanca Battu, pokiaľ ide o bod 2 § 7 s
tým, že nielen ČNR, ale aj SNR - pretože
zabúdať na karpatských Nemcov - a týmto
národným radám sa odporúča
prijať zákon o reštitúcii majetku. Text
kolega Batta odovzdal, on hovoril len o ČNR, ale týka
sa to isté aj SNR.
Bolo by dobré, aby už konečne náš
parlament urobil v tejto veci poriadok a aby nevstúpil
do dejín práve v tejto veci ako parlament hanby.
Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji poslanci Mlynárikovi. Prosím poslance Ladislava Romana, další přihlášený je pan poslanec Jaromír Piskoř.
Poslanec SN L. Roman: Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne, vážení
poslanci, vážení hostia, doterajšia prax
realizácie zákona č. 229/1991 Zb. dokumentuje
skutočnosť, že osoby, ktoré majú
podľa tohto zákona právny nárok žiadať
vrátenie majetku, nemôžu často preukázať
svoje vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam,
pretože z dôvodu ich doterajšieho užívania
štátom alebo inými právnickými
alebo fyzickými osobami neboli dôsledne realizované
dedičské rozhodnutia, neboli realizované
zápisné konania alebo došlo k strate, k poškodeniu
alebo zničeniu katastrálnych a pozemkových
operácií. Má to negatívny dopad nielen
na vlastníkov týchto nehnuteľností,
ale aj na orgány štátnej správy a organizácie
poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva,
ktoré zabezpečujú správu týchto
nehnuteľností a transformáciu ich vlastníckych
vzťahov. Navrhujem preto vložiť za § 4 nový
§ 4 a) v tomto znení:
Odsek 1: Preukázanie vlastníctva sa zaisťuje
v súčinnosti vlastníka s orgánmi štátnej
správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
organizáciami poľnohospodárskeho a lesného
hospodárstva, orgánmi štátnej správy
geodézie a kartografie, orgánmi republikových
ministerstiev spravodlivosti a pozemkovými úradmi
z údajov evidencie doterajších vlastníkov
a užívateľov, pozemkovej knihy, evidencie nehnuteľností
alebo z iných verejných kníh, právnych
listín alebo iných prostriedkov, ktorými
je možné objasniť skutočný stav
veci.
Odsek 2: Keď osoba po spracovaní týchto vlastníckych
podkladov o sebe tvrdí, že je vlastníkom pozemku,
porastov alebo iného majetku a toto právo nemôže
dokázať príslušnou listinou, ďalej
len zdanlivý vlastník - pozemkový úrad
ho odkáže na konanie pred súdom a zapíše
ho ako zdanlivého vlastníka. Keď pôjde
o spor, zapíše toho, v ktorého prospech svedčí
posledný zápis v evidencii nehnuteľností
alebo v pozemkovej knihe alebo posledného užívateľa.
Pozemkový úrad zároveň v registri
poznačí prebiehajúce súdne konanie.
Odsek 3: Na základe žiadosti zdanlivého vlastníka
pozemkový úrad svojím rozhodnutím
môže uznať vlastníctvo k pozemkom, porastom
a inému majetku tejto osoby, keď:
a) predloží právoplatné dedičské
rozhodnutie alebo platnú zmluvu, doklad o zmluve alebo
doklad o inom právnom úkone na získanie vlastníctva
touto osobou alebo jej právnym predchodcom, keď k
právne účinnému prevodu nedošlo
len pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy alebo do
evidencie nehnuteľností;
b) preukáže, že došlo k reálnej deľbe
užívania nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi
alebo k výmene pozemkov a k prevodu nedošlo len preto,
že nebol zachovaný predpísaný úradný
postup;
c) preukáže, že sama, alebo jej právny
predchodca mali pozemky, porasty alebo iný majetok v držbe
a doklad o vlastníctve nemôže predložiť
preto, že nebolo realizované zápisné
konanie alebo došlo k strate, poškodeniu či zničeniu
katastrálnych alebo pozemkových operácií.
Odsek 4: Vlastníctvo podľa odseku 2 a 3 je možné
uznať, len keď vo veci neprebieha konanie na súde
a zdanlivý vlastník dokazuje vlastníctvo
k pozemku, porastu alebo inému majetku posledným
dokladom o vlastníctve alebo o jeho priamom predchodcovi
a dokladá to čestným prehlásením
o tom, že je vlastníkom či spoluvlastníkom
týchto pozemkov, porastov alebo iného majetku a
že preberá na seba všetky právne následky
uvedených nepravdivých údajov.
Vážené kolegyne, vážení
kolegovia, tento inštitút zdanlivého vlastníka
je už zakotvený v novele republikového slovenského
zákona o hospodársko-technickej úprave a
myslím, že by veľmi pomohol našim voličom
pri riešení reštitučných nárokov
vyplývajúcich zo zákona č. 229/1991
Zb. Ďakujem za pozornosť.