Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Slovo má poslanec
Batta.
Poslanec SN I. Batta: Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne a poslanci, správu
nám predloženú o dodržiavaní ľudských
práv, hlavne o prijatí ústavnej Listiny o
základných právach a slobodách je
pre jej neúplnosť dosť ťažké
hodnotiť predovšetkým preto, že doteraz
nemáme prehľad o tom, ktoré zákony,
resp. ktoré ustanovenia zákonov tejto Listine odporujú
a nevieme ani to, ktoré z nich boli zrušené
do konca minulého roka, t.j. do konca roku 1991.
Veľmi dobre vieme, že žiadna správa nemôže byť úplná, takže ani k tejto správe nemôžeme pristupovať z maximalistickými požiadavkami, avšak po prečítaní tejto správy som bol vážne znepokojený.
Časť, ktorú nám predkladá pán
podpredseda vlády, Jozef Mikloško, svedčí
o tom, že buď nepoznáme presne komplex ľudských
práv, nevieme ako sa majú uplatňovať
alebo niečo nám bráni v ich uplatňovaní.
Konkrétne čo sa týka výchovy k ľudským
právam, tých niekoľko akcií, prednášky
o metodike a skúsenosti na poli výchovy k ľudským
právam, ktoré sa konali v minulom roku boli síce
skvelé, ale ťažko ich môžeme považovať
za dostačujúce a také, ktoré by naplnili
naše snahy. Tieto akcie sa usporiadali v úzkom kruhu
odborníkov a poslancov, takže účasť
niekoľko stovák ľudí môžeme
považovať za krajne nedostatočnú. Veď
výchovu by sme mali organizovať pre 15 miliónov
občanov alebo aspoň pre školskú mládež.
V tomto období, keď sme začali hovoriť
o nutnosti výchovy k ľudským právam,
v krajine sa vážne tieto práva porušujú
a nenariaďujú sa dôsledné zákroky
proti porušovateľom ľudských práv.
Dochádza k masovým prejavom nenávisti, xenofóbii,
antisemitizmu, rasizmu a kultúrnopolitickou a jazykovou
neznášanlivosťou podfarbenému fašizmu.
Niekoľkokrát sme odporučili aj pánovi
podpredsedovi vlády Mikloškovi, aj pánovi prezidentovi
Havlovi, aby dali podnet a návrh na zavedenie učebného
predmetu na školách, ktorým by sa vychovávalo
k väčšej znášanlivosti. Bohužiaľ,
odpoveď sme nedostali ani raz. Asi si budeme musieť
sami vypracovať koncepciu takej výchovy, lenže
podľa našich pomerov si môžeme byť istí,
že sme vopred odsúdení k neúspechu.
Totiž navrhujeme to my, v tejto krajine menšinoví.
A skutočne, keď potreba výchovy k tolerancii
sa nestane presvedčením väčšiny,
tak iniciatíva z iného menšinového prostredia
je málo platná.
Časť správy, predložená pánom
podpredsedom vlády sa najobšírnejšie venuje
právam národných a etnických menšín.
Je to pochopiteľné. Táto otázka je v
súčasnosti dosť prísne sledovaná
na medzinárodných fórach. I teraz prebiehajú
jednania odborníkov v Ženeve v subkomisii ľudských
práv OSN pre menšiny. Začiatkom februára
sa bude prerokovávať správa o menšinách
aj v Rade Európy v Strasburgu. V súvislosti s touto
problematikou však musím upozorniť na to, že
ústavná Listina, ktorá bola prijatá
pred rokom našim Federálnym zhromaždením,
nedostatočne upravuje práva národných
a etnických menšín. Z časti síce
nahradzuje zastaralý zákon č. 144/68 Zb.,
avšak zatiaľ čo ten, aj keď nedostatočne,
ale na úrovni svojej doby upravoval práva menšín,
ústavná Listina z roku 1991 v tomto okruhu otázok
ďaleko zaostáva za svojou dobou, dokonca zaostáva
aj za zmieneným pstavným zákonom z roku 1968.
Konkrétne mám na mysli obchádzanie väčšiny
prencípov prijatých v rámci Helsinského
procesu, ktoré boli odporučené aj parlamentným
zhromaždením Rady Európy pre členské
krajiny Rady.
Pre ilustráciu sme vám, vážené
kolegyne a vážení kolegovia predložili
niekoľko materiálov, napríklad memorandum politického
hnutia Coexistencie, v ktorých vám pripomíname
aj tento nedostatok. Chceme upozorniť aj na to, že v
minulom roku boli vypracované aj zásady politiky
federálnej vlády k národnostným a
etnickým menšinám. Tých desať zásad
sme obdržali aj my k pripomienkovaniu. V zásadách
sme nenašli žiadne novoty proti ustanoveniu ústavnej
Listiny, ale dočítali sme sa, že zásady
vychádzajú z dokumentov prijatých v Kodani
na konferencii o ľudskej dimenzii. Vo svojich pripomienkach
sme práve tento rozpor vytýkali, že ani ústavná
Listina ani zásady nezrkadlia princípy zakotvené
v kodaňskom dokumente. Navrhovali sme, aby k prerokovaniu
týchto zásad bola zvolaná pracovná
konferencia, okrúhly stôl zástupcov spoločenských
a politických organizácií, teda aj parlamentných
strán a jednotlivých menšín. Nevieme
ako bol prijatý náš návrh a nevieme
ani to, či sa uskutočnila taká konferencia,
pretože od podpredsedu vlády sme odpoveď na náš
list doteraz nedostali.
Druhým vážnym problémom v tomto okruhu
otázok je oživovanie ducha diskriminačných
zákonov a takzvaných prezidentských dekrétov
z roku 1945 až 1948. Tento problém sa stal predmetom
vážnych a vášnivých diskusií
v súvislosti so zákonmi, ktoré majú
rehabilitačný, resp. reštitučný
charakter. Tieto zákony majú zmierniť následky
krívd za obdobie 1948 - 1990, ale nevzťahujú
sa na obdobie rokov 1945 - 1948, resp. 1953, v ktorom sa proti
ľudským právam najviac previnilo československé
zákonodarstvo, diskriminovaním občanov štátov
na základe národnej príslušnosti a pre
túto príslušnosť ich aj kolektívne
odsúdilo. Ide o príslušníkov časti
nemeckého a maďarského národa, ktorí
žijú v menšine na území Československa.
Okrem toho, že týmto občanom sa nedostalo morálnej
satisfakcie, rehabilitačný a reštitučný
zákon ich opäť postihuje finančne a hmotne
ich poškodzuje. Týmito zákonmi bola obnovená
ich ekonomická diskriminácia. Úplná
diskriminácia občanov nemeckej národnosti
a ich potomkov a čiastočná diskriminácia
občanov maďarskej národnosti má rovnaký
dopad na poľskú menšinu tým, že poľský
súkromný a komunálny majetok, ktorý
v roku 1939 prepadol v prospech Nemcov, bol v roku 1945 konfiškovaný,
ako nemecký majetok nebol vrátený pôvodným
poľským majiteľom. Tieto fakty, ktoré
pre krátkosť teraz nechcem podrobne rozoberať
svedčí o vážnom porušení
ľudským práv v Československu.
Nemôžem sa stotožniť so spokojnosťou
predkladateľa správy čo sa týka dodržiavania
ľudských práv u nás. Preto navrhujem,
aby vážené Federálne zhromaždenie
túto správu bralo len na vedomie, ale neprijalo
ju, aby sme požiadali pána podpredsedu federálnej
vlády, Jozefa Mikloška o predloženie ďalšej
správy, ktorá by nás zoznámila s osudom
zásad politiky vlády ČSFR k národnostným
a etnickým menšinám a ktorá by obsahovala
aj návrh vlády na preskúmanie niektorých
zákonov z hľadiska ústavnej Listiny základných
práv a slobôd. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Ako posledný prihlásený
je pán Florián, než príde, je tu faktická
poznmáka. Prosím poslanec Mlynárik.
Poslanec SN J. Mlynárik: Pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia, plne sa stotožňujem s tým,
čo povedal kolega Batta o občanoch druhej kategórie,
ktorých sme urobili našim uznesením, že
nepôjdeme za
25. február 1948. Občania nemeckej a maďarskej
národnosti, ktorí tu trvalo žili a žijú
medzi nami, a ktorým do roku 1950 bolo vrátené
čekoslovenské štátne občianstvo,
nemajú nárok na navrátenie svojho majetku.
To je krutá nespravodlivosť, skutočne sme urobili
z desaťtisícov našich spoluobčanov občanov
nižšej kategórie a myslím, že takáto
správa, ktorá je predkladaná najvyššiemu
zákonodarnému zboru by nemala ignorovať také
základné veci. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ešte má faktickú poznámku
pán poslanec Zelenay.
Poslanec SN R. Zelenay: Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia, bol by som veľmi nerád, keby
z vystúpenia tohto Federálneho zhromaždenia
vyplynul dojem, že v Československu sa to hemží
fašistami, antisemitistami, rasovou neznášanlivosťou
a prenasledovaním národnostných menšín.
Nie je to tak. Že tu sú také prejavy, je možné.
Ale môžem to porovnať s radom iných štátov
a môžem povedať, že je to neúmerne
odlišné.
Druhá poznámka je na kolegu Battu, ktorý
hovoril o národných menšinách - poznám
u nás termín národnostné menšiny.
Čo sa týka rehabilitácií národnostných
menšín, u nás sa po roku 1945 robili také
akty, a bolo to robené na základe kolektívnej
viny. Dovolil by som si pripomenúť niekoľko miliónov
ľudí, ktorým nebol zobraný majetok,
ale ktorí boli vyhodení z práce, nemohli
zastávať funkcie a títo ľudia nikdy, ani
doteraz neboli rehabilitovaní. Týchto ľudí
je v podstate viac.
Ďalšia poznámka. Prečo berieme rok 1945.
Poďme pred rok 1945, poďme za rok 1918! Odsúďme,
že Andrej Hlinka bol po návrate z Paríža
zatvorený atď. Teda musíme urobiť hraničnú
čiaru. Nikdy sa nám nepodarí odstrániť
všetky krivdy, ktoré tu boli. Bol by som veľmi
rád, keby sme pristupovali reálne k týmto
problémom.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ešte má poznámku poslanec
Batta.
Poslanec SN I. Batta: Realita sa môže posudzovať
subjektívne.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Prosím teraz pána poslanca
Floriána, aby predniesol svoj príspevok.
Poslanec SL S. Florian: Vážený pane předsedající,
vážené a milé, unavené přesto
však vytrvalé kolegyně a kolegové, přijetím
Listiny základních práv a svobod v loňském
roce ČSFR akceptuje právní principy, že
národnostní právo patří mezi
základní lidská a občanská
práva. V březnu minulého roku se při
sčítání lidu navzdory rubrikám
na sčítacích arších objevily
národnosti moravská, slezská, ale i mnohé
další a dokonce i nutnosti přirýsovat
další řádky v tabulce národnosti,
v České republice se přihlásilo k
moravské národnosti 1 milión 365 tisíc
občanů, k slezské národnosti 45 233
občanů, a to nejen na Moravě a ve Slezsku,
ale v Čechách a na Slovensku, poprvé také
k národnosti romské 114 116 a rusínské
18 648 našich občanů. Ústavní
zákon č. 144 z roku 1968 taxativně vyjmenoval
zákonem povolené národnosti, a teprve přijetí
Listiny základních práv a svobod se stalo
přihlášením se k národnosti,
projevem svobodné individuální vůle
občana.
Nicméně při projevu této individuální
vůle v praktickém životě, například
ve škole - v případě národnosti
dětí - mají rodiče obvykle překážky
pro nejednotné informace a nejasný postup ve školské
správní praxi. Vždyť pro stanovení
národnosti není kriteriem mateřská
řeč, nebo řeč, kterou občan
nejlépe ovládá, nebo ponejvíce užívá,
ale vlastní svobodné rozhodnutí občana
o příslušnosti k určité národnosti.
A národnost dětí, které dosud nevlastní
občanský průkaz, se řídí
vůlí rodičů, přičemž
údaj o národnosti ve školní dokumentaci,
v třídním výkazu, na školním
vysvědčení nemusí odpovídat
zápisu v rodném listu dítěte z období
předlistopadového politického režimu.
Je třeba proto vydat aspoň prováděcí
předpisy a směrnice obecně platné
na celém území našeho společného
státu.
Vedle problematiky národnostní u dětí
chci říci několik slov k handicapovaným,
jakýmkoli postiženým spoluobčanům.
Problematika našich invalidních spoluobčanů
není okrajovou záležitostí dotýkající
se pouze zanedbatelného procenta populace, jak by se mohli
mnozí z nás domnívat. Podle statistik UNESCO
je totiž smyslově, tělesně, mentálně
či zdravotně postižen každý desátý
občan světa. A ani u nás tomu není
jinak. Přináší to problémy pro
něho, pro jeho rodinu, ale i pro celou společnost.
Zvláště výrazně v současné
ekonomické a společenské přestavbě.
Proto by se vláda měla na ně jako na nejpotřebnější
naše spoluobčany zaměřit, zamyslet se
nad nimi a pamatovat na ně.
Často je problém v neznalosti a v nesprávném
chování k defektnímu jedinci jako našemu
spoluobčanu, který je však z psychického
hlediska velice citlivý až přecitlivělý.
Proto navrhuji projednat s ministry školství, zdravotnictví,
práce a sociálních věcí ČR,
SR a ČSFR tuto víceresortní problematiku
a dohodnout postup výchovy k lidským právům
našich spoluobčanů, a to se zvláštním
zřetelem k dětem a občanům jakkoli
handicapovaným, zdravotně postiženým.
To se týká žáků a studentů.
Jde však také o to zajistit speciální
přípravu pedagogů všech stupňů
od mateřských a základních škol
až po školy střední a vysoké.
Klub HSD - SMS II bere zprávu o dodržování
lidských práv a svobod souhlasně na vědomí
a doporučuje odstranit obsahový, věcný
nesoulad našich stávajících právních
norem s Listinou základních práv a svobod
i s Deklarací práv dítěte a vypracováním
prováděcích vyhlášek a předpisů
k nim zabezpečit, aby všechna tato lidská práva
byla řádně legislativně realizačně
zajištěna. Děkuji za pozornost.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďalšie písomné
prihlášky nie sú. Nikto sa do rozpravy nehlási.
Rozpravu k prerokovávanému bodu končím.
Záverečné slová predkladateľov
sa zaradia pred hlasovanie, ale hlasovanie pre malý počet
prítomných nemôžeme dnes vykonať.
Budeme hlasovať na budúci týždeň,
ale teraz ma požiadal o slovo pán Generálny
prokurátor. Prosím, aby sa ujal slova.
Generální prokurátor ČSFR I. Gašparovič:
Vážený pán predsedajúci, vážení
páni poslanci, panie poslankyne, pán predsedajúci
povedal, že v rozprave sa budem vyjadrovať na budúci
týžden. Rešpektujem jeho požiadavku, ale
chcem vás poprosiť o pozornosť.
Viete, že v súčasnej dobe drží
pán Mareček hladovku. Pán Mareček
je v kritickom stave a bojím sa, že dôjde k
tej najtragickejšej situácii. Okrem toho, že
dôjde k tejto situácii, bojím sa aj toho,
že táto skutočnosť sa obráti proti
prokuratúre. Bojím sa, že proti prokuratúre
sa obráti z pohľadu politického. Bojím
sa, že sa bude prokuratúre vytýkať to,
čo nikdy nezavinila.
Chcem pri tejto príležitosti povedať aj to, že
je to veľký tlak na psychiku prokuratóra. Preto
vás žiadam, aby ste podľa § 91 Rokovacieho
poriadku Federálneho zhromaždenia vytvorili komisiu,
ktorá preskúma celú činnosť prokuratúry
v tejto veci a sama vynesie rozhodnutie či prokuratúra
vo veci bola nečinná, či prokuratúra
zapríčinila tento stav. Ja vás o to skutočne
žiadam. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Prosím pánov
spravodajcov, aby to zaznamenali.
Prerušujem naše rokovanie. 20. spoločná
schôdza bude pokračovať v urotok 28. januára
o 10.00 hodine v tomto zasadacej miestnosti.
Na programe budú tieto body: Návrh zákona,
ktorým sa mení a doplňuje zákon č.
47/1990 Zb., o voľbách do Federálneho zhromaždenia,
v znení zákonného opatrenia predsedníctva
Federálneho zhromaždenia č. 208/1990 Zb. -
tlač 1074 - a návrh uznesenia Snemovne ľudu
a Snemovne národov - tlač 1208, návrh zákona
o voľbách do Federálneho zhromaždenia
- tlač 1125. Ešte je tu jedna faktická poznámka.
Poslanec SL L. Žáček: Máme zde tisk,
ve kterém se říká, že dvacátá
společná schůze bude pokračovat v
úterý ve 13.00 hodin. Tak se ptám, která
hodina vlastně platí.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Dostal som informáciu, že to
platilo pre tento týždeň. Pre budúci
týždeň platí o 10.00 hodine. V programe,
ktorý ste dostali, a ktorý bol schválený
máte napísané utorok 28. 1. o 10.00 hodine.
Ešte jednu faktickú poznámku má pán
podpredseda vlády.
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Vážené Federálne zhromaždenie,
zajtra sa pokúsim dostať sa k pánu Marečkovi.
Možno, že by nebolo zlé, aby sme sa aspoň
predbežne vyjadrili k tomu, čo teraz povedal pán
Generálny prokurátor. Ťažko to je možné
asi odsúhlasiť, pretože je tu málo ľudí
- nejaký prísľub, že komisia bude, že
prešetrí celý prípad komplexne. Zajtra,
cestou do Bratislavy, sa chcem v Kyjove u neho zastaviť.
Na druhej strane on ale nechce prijímať ľudí,
takže sa k nemu musím dostať sprostredkovane.
Dúfam, že sa mi to podarí.
Poslanec SN M. Kováč: Pán podpredseda, vašu
myšlienku by som veľmi podporil, ale vzhľadom k
tomu, že prosba bola na parlament, je nás síce
málo ale myslím si, že by sa mali určiť
dvaja-traja poslanci, ktorí by tu návštevu
vykonali s vami, aby nás mohli objektívne informovať
o návšteve u pána Marečka.
Poslanec SL M. Malý: Dámy a pánové,
dovolím si nesouhlasit s tím, co bylo řečeno,
protože podmiňovat to, zda pan Mareček přežije,
nebo nepřežije, sestavením parlamentní
komise, je přesunutím odpovědnosti na parlament.
S tím v žádném případě
nemohu souhlasit.
Zde se stala chyba. Buď je chyba na straně prokuratury,
nebo je chyba na straně pana Marečka. V žádném
případě nesouhlasím s tím,
aby do toho byl takovýmto způsobem vtažen parlament.
Myslím si, že jediné, co může Generální
prokuratura udělat, generální prokurátor
může pana Marečka navštívit a pokusit
se ho přesvědčit, že ta věc nezapadne
a že se bude řešit. Odmítám ale,
aby to bylo podmiňováno ustavením parlamentní
komise. (Potlesk.)
Poslanec SL R. Sacher: Považuji stanovisko, které
navrhl pan generální prokurátor za stanovisko
přijatelné, schůdné a také
správné. Jestliže prokuratura je zúčastněna
v tomto jakémsi sporu, myslím si, že se celý
tento problém může proti prokuratuře
otočit. Myslím si, že stanovisko poslanců
by mohlo sehrát určitou roli - poslanecká
komise, která by přezkoumala kroky prokuratury,
aby bylo vyjasněno, zanedbala-li něco či
nezanedbala-li něco. Pro stanovisko pana generálního
prokurátora bych plédoval.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Pán poslanec, máte pravdu,
avšak tu máme malé kvórum na to, aby
sme o tom mohli rozhodnúť. Ja som povedal, aby to
spravodajcovia zaznamenali. Na budúci týždeň,
až sa zaháji rokovanie, sa k tomu môžeme
vrátiť. Ešte sa chce vyjadriť pán
poslanec Horský.
Poslanec SN M. Horský: Mám len poznámku.
Poobede ste dostali do lavíc tlač 1208. To je posledná
definitívna odsúhlasená verzia novely volebného
zákona, ktorá bude predmetom utorkového rokovania.
Poslanec SN J. Morovič: Zdá sa mi, že v takej
situácii je oprávnené jednať predsedníctvo.
Nie je to otázka parlamentu, keď nemáme dostatočné
kvórum.
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Vážení prítomní, ja som bol do
celej veci vtiahnutý včera. Vidím, že
je tu spleť diskusií, názorov, rezolúcií,
snáh o návštevu. On je stále neústupný.
Osobne nemôžem nič povedať k rozvinutiu
tohto klbka. Skôr môžem apelovať z hľadiska
kresťanského, z hľadiska toho, že ho presvedčím,
že Mareček živý je dôležitejší
pre boj za ľudské práva, než Mareček
mŕtvy. Jednoducho jednať priateľsky ako občan
s tým, že by som mu povedal, že mnoho z poslancov
Federálneho zhromaždenia je na tom nejakým
spôsobom angažovaných, že prešetria
túto vec nezávisle.
Bol za ním pred pár dňami pán námestník
prokurátora Veleta. Povedal mu, že potrebuje ešte
dva týždne a celá vec sa uzatvorí. Ale
on nechce čakať a situácia z hľadiska
zdravotného je veľmi zlá. Myslím si
teda, že nejaký netradičný súhlas
s tým, že Federálne zhromaždenie sa chce
v tom angažovavť by nebol na škodu.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Bola tu výzva podpredsedu vlády
Mikloška, že pôjde za ním s pánmi
poslancami, ktorí tu budú v sobotu a chcú
sa k nemu pripojiť. Bude to vítané.
Ďakujem za účasť a prajem vám pekný
víkend.