Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Poslanec SN K. Gémesi: Vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, aj keď stanovisko parlamentnej komisie pre ľudské práva ani tentokrát nikomu nechýbalo v priebehu prerokovávania správy o dodržiavaní ľudských práv v ČSFR, považovali sme za svoju povinnosť, prerokovať túto správu a zoznámiť plenárne zasadnutie s naším stanoviskom.

Považujeme za veľmi správne, že toto zhromaždenie si našlo čas pri palčivých otázkach ekonomických a štátoprávnych, aby sa venovalo otázkam ľudských práv a aby svoju možnosť kontroly rozšírilo aj na túto oblasť, nie celkom dostatočne doceňovanú.

Pokiaľ to nemá byť len formálny a jednorázový záujem, musíme podporiť návrh predkladateľa a odporučiť Federálnemu zhromaždeniu, aby požadovalo pravidelné bilančné správy o pôsobení štátnych orgánov v tejto oblasti. Sme si vedomí aj toho, že nie je jednoduché uskutočnosť komplexné hodnotenie, resp. kontrolu v oblasti dodržiavania ľudských práv medzi iným aj preto, že kompetenčný zákon schválený v tejto sieni pred rokom to poriadne pomotal a kompetencie rozsekal medzi tri vlády. Boli sme to my, ktorí sme to tak rozhodli a dokonca môžeme sebakriticky dodať aj to, že na vytvorenie dnešného statu quo majú svoj podiel aj menšiny, resp. ich zástupcovia v tomto parlamente.

Z toho vyplýva pravdepodobne aj rozpačitosť a opatrnosť pri vytváraní nejakého federálneho, vládneho orgánu, ktorý by sa sústavne staral o všetky oblasti ľudských práv a ktorý by mohol dávať námety na riešenie problémov, iniciovať chýbajúce zákony, zabezpečovať financovanie a podporu projektov, koordinovať rozrastajúce sa iniciatívy rôzneho druhu.

Potom by sa nemuselo v správe konštatovať, že Listina základných práv a slobôd zostala v akomsi vákuu a že sa filozofické a etické zásady Listiny začali rozplývať v rôznosti záujmov a interpretácií. Dokonca, podľa autora správy alebo podľa jej predkladateľa, častou reakciou je prezieravý postoj k Listine základných práv a slobôd tých z nás, ktorí sme pri výkone svojej funkcie povinní o zákony nielen dbať, ale tiež ich používať v prospech tých, ktorým sme zodpovední.

Bolo by možno dobre byť konkrétnejším a adresnejším, pokiaľ sa tieto tvrdenia dajú dokázať.

Plne súhlasíme s tým, že štát by mal mať svoju úlohu a zodpovednosť. zdôrazňujem zodpovednosť, pretože správa sa miestami snaži presvedčiť čitateľov, že by sa o dodržiavanie ľudských práv mali starať nejaké nevládne organizácie. Keď však ľudské práva sú zakotvené v našich zákonoch a medzinárodných dohodách, ktoré tvoria súčasť nášho právneho systému, nemôže byť pochýb ani o tom, kto je za porušovanie týchto práv zodpovedný. Ten istý, kto je zodpovedný za dodržiavanie ostatných zákonov.

Nepodceňujeme samozrejme úlohu rôznych nevládnych organizácií a nadácií (práve naopak) ale aj v medzinárodnom meradle je zodpovedný štát. A práve ten, kto je zodpovedný smerom von, by mal mať potrebnú právomoc aj doma. Preto si dovoľujeme tvrdiť, že určitá korekcia kompetencií v tejto oblasti by bola dôležitá aj naliehavá aj preto, že cestou k civilizovanému svetu postupne berieme na seba aj také medzinárodné záväzky, ktoré sa budú s pomocou existujúcich kontrolných mechanizmov aj kontrolovať.

Keď sa vrátime k spomínaným nevládnym organizáciám, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv, musíme konštatovať, že ich počet sa veľmi rozrástol. Pokiaľ nechceme, aby sa nemalé prostriedky premrhali na nekoordinovanú, neefektívnu, amatérsku činnosť práve v tej oblasti, kde náprava je životne dôležitá pre nás všetkých, potom sa koordinácie musí ujať práve štát, aby chvályhodná iniciatíva dobrovoľníkov priniesla svoj užitok.

Tu by mohla mať svoju úlohu aj naša parlamentná komisia, ktorá aj touto cesou ponúka svoju spoluprácu a pomoc príslušným vládnym orgánom, ale aj nevládnym oranizáciám. Účinnosť tejto pomoci je však podmienená tým, aby tento parlamentný orgán mal v tomto parlamente dostatočnú vážnosť a podporu a nebol len nepríliš cennou a často obchádzanou ozdobou.

Je to tak pravdepodobne preto, že o ľudských právach v poslednej dobe často hovoríme, ale ich význam sme v týchto búrlivých časoch nestihli ešte dostatočne doceniť.

Na popud zo zahraničia sa hlásime k príprave programu "Desaťročie výchovy k ľudským právam". Zmieňuje sa o tom aj predložená správa, ale budí dojem, že to mieni ponechať na niekom inom a nedostatočne doceňuje význam tejto veci. O vlastnom programe sa nehovorí, aj keď nie je pochýb, že táto výchova nám všetkým veľmi chýba. Výchovou nemáme na mysli vtĺkanie večných právd do hláv nič netušiacich občanov podľa starého presvedčivo neosvedčeného receptu. Zverme to odborníkom a keď ich doma nemáme, nájdime ich tam, kde takí sú. Zadarmo to nebude a prostriedky na to schválené nie sú. Možno sa pamätáte, že pri prerokovávaní rozpočtu na rok 1992 členka našej komisie navrhla do uznesenia vyčlenenie 20 miliónov korún na tieto účely. Spravodajca, pán poslanec Borguľa, ju uviedol do omylu nie cekom pravdivou informáciou o dohode s podpredsedom vlády pánom Mikloškom, a tak táto suma bola skrátená na smiešnu sumu 1 milión korún.

Môže to byť veľmi drahá úspora. Na doplnenie tejto časti vyhlasujeme, že naša komisia podporuje návrh, aby do novej federálnej ústavy bol zaradený článok o výchove k ľudským práva, návrh, ktorý zaznel v tejto sieni v novembri minulého roku, tak ako to aj predkladateľ správy odporúča.

Súčasťou ľudských práv sú aj práva národných a etnických menšín. Zásady stanovuje ústavná Listina a medzinárodné dohody, ku ktorým pristúpil aj náš štát. Týmto medzinárodným dohodám robíme však veľmi slabú propagáciu. Nepoznájú ich práve tí, na ktorých hlavne na nižších úrovniach, závisí konkrétne každodenné uplatnenie týchto záväzkov. Keby tieto dohody ľudia poznali, potom by určite alebo proavdepodobne neorganizovali petície v takých záležitostiach, ktorých realizáciu naše medzinárodné záväzky neumožňujú. A je dobre, že to tak robia.

Prijatie Listiny základných práv a slobôd je bezpochyby významnou udalosťou, tak ako to správa uvádza. Zároveň však veľmi tvrdo kritizuje, že bol zrušený zákon 144/68 Zb. o národných menšinách a venuje jej príliš veľa priestoru z tridsiatichtroch strán na štyri a pol strany. Nemáme v úmysle sa zastávať starého ústavného zákona, ktorému sa dá všeličo vytknúť hlavne to, že taxatívne vymenovával úradne uznávané národnosti v tejto republike, najväčšiou jeho chybou však bolo to, že sa nikdy neuviedol do života a za 23 rokov jeho platnosti sa nestihli vydať vykonávacie zákony. Dúfajme, že tento osud nepostihne aj našu Listinu základných práv a slobôd.

Nemôžeme si však odpustiť jednu poznámku. Zrušením ústavného zákona 144/68 Zb. sme zrušili tu v tejto sieni jediný zákon, ktorý deklaroval, že tento štát je štátom nielen Čechov a Slovákov, ale aj tu žijúcich národností. Dnes taký zákon nemáme. Nepochybujeme o tom, že federálna vláda má dobré úmysly a chce uspokojivo samozrejme v rámci svojich obmedzených možností, riešiť problém národných a etnických menšín. Chápeme aj to, že je to dlhodobý proces a nie jednorázový akt. Kvitujeme skutočnosť, že sa pre rokom začali spracovávať zásady politiky vlády ČSFR k národným menšinám, dokonca v spolupráci s predstaviteľmi týchto národných menšín, ale rozhodne nemôžeme byť spokojní s tým, že si vláda doteraz nenašla čas na prerokovanie a prijatie týchto zásad, aj keď na to už veľa času nemá.

Podobne to vyzerá aj s Listinou základných práv a slobôd, ako som to spomenul. Bola schválená pred rokom, ale o vykonávacích zákonoch sa dodnes nehovorí. Na Slovensku prijatý zákon o úradnom jazyku sa za vykonávací zákon k Listine považovať nedá a to nielen preto, že bol prijatý ešte pred Listinou.

Zlé meno v zahraničí a stále väčšie starosti doma nám robí vzrastajúca rasová neznášanlivosť a antisemitizmus. Pri hodnotení tejto kapitoly si môžeme najviac uvedomiť, že prerokovávaná správa je dielom troch autorov. Podpredseda vlády, pán doktor Mikloško nás presviedča a musím dodať že úspešne - o tom, že sa nemôžeme nečinne pozerať na to, čo sa deje u nás. Citujem: "Pouličné stretnutie jednej skupiny s inou skupinou obyvateľstva ČSFR", tak nazýva správa skinheadov a považuje za alarmujúcu činnosť alebo nečinnosť bezpečnostných zložiek a ďalších orgánov činných v trestnom konaní a s určitou dávkou zjednodušenia označuje ich postup za neadekvátny.

Druhý predkladateľ - pán generálny prokurátor nás síce informuje o tom, že výskumná úloha o príčinách konfliktov s rasistickým podtextom, spracovaná v Inštitúte kriminológie a sociálnej prevencie konštatuje, že ideológia hnutia skinhead je možné zaradiť medzi ideológie fašistického typu a že je dokázané pomerne tesné spojenie tohto hnutia so Združením pre republiku - Republikánskou stranou - a že sa prejavujú snahy o vytvorenie jednotnej a celoštátne koordinovanej siete. Veľmi zle tu znie. Ale zároveň nás presvieča o nutnosti uvážlivého postupu a nepreháňaní represií, aby sa neprerušil dialóg s týmto hnutím, v dôsledku ich prechodu do ilegality. Komentovať to nemienime, musíme al upozorniť na to, že nás nepresvedčil o správnosti zvoleného postupu.

Daj Bože, aby nemal pravdu federálny minister vnútra Ing. Ján Langoš, ktorý síce nie v tejto správe ktorú prerokovávame, ale v jednom interview povedal - ospravedlňujem sa za nepresnosť sitátu - že sa nám len zdá, že toto hnutie je zamerané na rómov a farebných cudzincov, v skutočnosti je zamerané proti nám všetkým. Považujeme za chvályhodné, že ako slovenská tak aj federálna vlády už prijala zásady svojej politiky k rómskej menšine. Vzhľadom k tomu, že materiál nepoznáme, môže vzniknúť otázka, do akej miery boli využité námety a pripomienky tých, ktorých sa to týka.

Vážené dámy a páni, pojem ľudské práva je podľa medzinárodnej definície veľmi široký. To, o čom sme sa dočítali v predloženej správe je len časťou toho. Je to možno aj naša vina, že sme nie dostatočne presne a včas definovali zasadanie, ale myslíme si že aj cez tieto objektívne okolnosti tam niečo chýba,a bolo by to treba doplniť. Dovolím si trochu protirečiť názoru pána spravodajcu. Ako príklad je možné uviesť oblasť napríklad dodržiavanie práv žien, detí, hendikepovaných spoluobčanov alebo napríklad hodnotenie z hľadiska dodržiavania záväzných medzinárodných dohôd.

Zhrňujúc doteraz uvedené, dovolíme si predložiť návrh našej komisie na uloženie opatrenia uznesenia Federálneho zhromaždenia, prijatom k prerokovávanej správe. Dostali ste to dnes do lavíc. Je tam jedenásť bodov, nebudem to čítať vzhľadom k tomu, že to máte v laviciach. Preto tým aj končím. Za podporu nášho návrhu a za vašu trpezlivosť vám pekne ďakujem.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem poslancovi Gémesimu. Má to byť včlenené do správy alebo do uznesenia? (Poslanec SN K. Gémesi: Do uznesenia.) Ďalej sa prihlásil poslanec Josef Pernica, stanovisko klubu ľavicových klubov poslancov KSČM. Pripraví sa pán poslanec Boros.

Poslanec SN J. Pernica: Vážený pane předsedající, vážené Federální shromáždění, klub levicových poslanců KSČM pozitivně oceňuje skutečnost, že zpráva o dodržování lidských práv v ČSFR byla Federálnímu shromáždění předložena. Na druhé straně musíme kriticky konstatovat, že pojetí zprávy a především její obsahové zaměření nesplňuje to, co jsme od ní očekávali.

Zabývá se nahodilými problémy náhodně vybranými. Nepředstavuje skutečné priority v celé šíři problematiky lidských práv a v některých případech se zabývá otázkami spadajícími spíš do oblasti bezpečnostní.

Domníváme se, že zejména první zpráva tohoto charakteru nepochybně postrádá důsledně systémový přístup k jejímu zpracování tak, aby na základě analýzy rozhodujících problémů mohlo být Federálnímu shromáždění předloženo doporučení východisek. Očekávali jsme, že bude předložena charakteristika a zhodnocení situace v rozhodujících oblastech občanských, politických, hospodářských, sociálních a kulturních práv.

Domníváme se, že při zpracování zprávy bylo možné vycházet z pojetí dokumentů, které každoročně vypracovává řada mezinárodních organizací a jejich orgánů, například komise OSN pro lidská práva, Mezinárodní organizace práce, politická komise Evropského parlamentu a další.

Tyto dokumenty analyzují problematiku dodržování lidských práv v celé šíři a je tedy možné je s úspěchem využít jako předlohu.

Dovolte mi, abych upozornil aspoň na některé rozhodující problémy a nedostatky zprávy. Toto Federální shromáždění přijímá řadu zákonů a rozhodnutí, které se více či méně lidských práv dotýkají. Abychom předcházeli konfliktům s domácími a mezinárodními subjekty, je nezbytné vyloučit případy, kdy některá ustanovení těchto zákonů nejsou v souladu s mezinárodními normami, ke kterým ČSFR přistoupila. Vycházíme přitom z toho, že nadřazenost mezinárodních norem jsme přiznali v Listině základních práv a svobod vyhlášené našim Federálním shromážděním před rokem.

Zvláště aktuální je tento požadavek nyní, kdy jsme před několika dny rozhodli o přistoupení k Evropské úmluvě o ochraně lidských práv a svobod a akceptovali kompetence Evropské komise lidských práv a soudů ve Štrasburku.

Je všeobecně známo, že už v uplynulých měsících po příjetí některých problematických právních dokumentů dostal Evropský parlament a tato komise upozornění na nesoulad československých zákonů s některými evropskými a dalšími mezinárodními úmluvami. Jen z důvodů dosavadní nekompetence se tyto orgány touto problematikou v ČSFR dosud nezabývaly. Považujeme za nezbytné, aby Federální shromáždění právě ve zprávách takového charakteru jako máme před sebou, bylo o těchto problémech otevřeně informováno.

Ve zprávě by rozhodně neměla chybět informace o tom, že příslušné orgány Mezinárodní organizace práce se zabývají možným porušováním Úmluvy č. 111 o zákazu diskriminace v zaměstnání a povolání, nebo že významná mezinárodní organizace Amnesty International se vyjádřila v souvislosti s § 260 Trestního zákona ČSFR, že by byla velice znepokojena, pokud by byl někdo stíhán za nenásilné vyjadřování svého politického názoru.

Podle námětu místopředsedy vlády pana Mikloška, který podporujeme, by se předkládání zpráv k problematice lidských práv mělo stát pravidlem. Tím spíš by předložená zpráva měla obsahovat důvody, proč v garanci některých práv zaostáváme za mezinárodními standardy vyjádřenými v takových normách jako jsou Všeobecná deklarace lidských práv, mezinárodní pakty, úmluvy a doporučení Mezinárodní organizace práce, Evropská úmluva apod.

Zřejmě by bylo potřebné vyjádřit problémy v souvislosti s garancí sociálních práv s podmínkami, které jsme přijali vůči Mezinárodnímu měnovému fondu. Bylo by užitečné v porovnání s úrovní zabezpečení lidských práv v nejvyspělejších demokraciích, jako jsou Švédsko, Švýcarsko, Finsko a další, kde jak známo je i větší podíl občanů na vlastní tvorbě garancí a vyjádření lidských práv a svobod.

Nevidím důvod, aby zpráva nemohla otevřeněji informovat o příčinách, proč v současné době není možné garantovat plný rozsah práv v oblasti sociální a ekonomické. Mám na mysli mimo jiné i úmluvu Mezinárodní organizace práce o minimálních normách sociálního zabezpečení a úmluvu téže organizace o problematice nezaměstnanosti a podpoře zaměstnanosti.

Za závažný nedostatek předložené zprávy považujeme skutečnost, že zcela postrádá vyhodnocení, nakolik se náš právní řád vypořádal s formulací uvozovacího ústavního zákona k Listině základních práv a svobod č. 23/91, která stanoví, že mezinárodní smlouvy o lidských právech a základních svobodách, pokud je ČSFR ratifikovala a vyhlásila, jsou na jejím území obecně závazné a mají přednost před zákonem.

Stejně tak československé ústavní zákony i jiné zákony a předpisy, jejich výklad a používání musí být v souladu s Listinou základních práv a svobod, popřípadě musí být uvedeny do souladu s ní do konce roku 1991. Ještě jednou bych chtěl zdůraznit, že zprávy vlády v této oblasti by měly být systémové, otevřeného a nic nezakrývajícího charakteru. Při takovém postupu by mohly být nejen signálem k nápravě nedostatků, ale i užitečným přínosem pro zdokonalování právních aktů. Tyto základní předpoklady předložená zpráva postrádá a klub levicových poslanců KSČM ji proto nemůže podpořit.

Doporučujeme, aby si Federální shromáždění svým usnesením vyžádalo předložení nové zprávy vlády ČSFR, která bude v celé šíři analyzovat problematiku a doporučí i potřebná řešení.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem poslancovi Pernicovi, slovo má poslanec Boros, pripraví sa poslankyňa Šormová.

Poslanec SN Z. Boros: Vážený pán predsedajúci, vážené prítomné kolegyne, kolegovia, politické hnutie Koexistencia - Spolužitie s uspokojením hodnotí fakt, že správa o dodržaní ľudských práv bola vypracovaná a predložená na pléne najvyššieho zákonodarného zboru. Podporujeme návrh, aby tradícia pravidelných bilančných správ o pôsobení štátnych orgánov v oblasti dodržiavania základných ľudských práv bola naďalej praktikovaná.

Ideu úvodnej kapitoly, ktorá vyúsťuje v názor, že reálne hodnotenie stavu a dodržiavania ľudských práv v ČSFR závisí na kritickom a zároveň uváženom prístupe k realitám tohto štátu a na aktivitách každého z nás, považujeme za veľmi výstižnú.

Správa sa vyjadruje v kladnom zmysle o miere úspešnosti postavenia základov demokratického právneho štátu, čo je realizované postupným znižovaním počtu tých zákonných noriem, ktoré všeobecné deklarácie jednotlivých článkov Listiny základných práv a slobôd dopĺňajú o výkonné legislatívne predpisy.

Z nášho hľadiska pokračuje však táto tendencia málo uspokojivo. Snáď sa jedná o to, že správa vychádza z názoru a zo skúsenosti zo súčasného obdobia a nedávne obdobia do potvrdzujú, že štát by mal mať aspoň minimálnu iniciatívu k vytvoreniu koordinačného článku na úrovni federácie.

Tento náš názor pramení z toho, že len dva - a to bod šesť a sedem - zo siedmych hlavných úloh Úradu vlády ČSFR na rok 1991, teda minulého roku boli v širšej miere presadzované. Ostatné úlohy boli uvádzané do praxe veľmi ťarbavo.

Vážené Federálne zhromaždenie, dovolím si pripomenúť, že z vyššie uvedeného vyplýva, že zo zámerov vlády zostáva ešte veľmi veľa realizovať a to aj z toho dôvodu, že postavenie národných a etnických menšín sa nezdá byť lepšie než za posledných štyridsať rokov. Práva národných a etnických menšín sú objasnené na šiestich stranách správy. V podstate správne sa to zdôvodňuje zrušenie ústavného zákona č. 144/1968 Zb. o postavení národnostnom, avšak tvrdenie, že prijatie Listiny základných práv a slobôd znamenalo právnu kodifikáciu základného východiska zmeny v prístupe štátu k ochrane jeho občanov,ktorí tvoria národné a etnické menšiny je stále otáznikom z hľadiska medzinárodných dokumentov KBSE a hlavne záverečného dokumentu o ľudskej dimenzii z Kodane 1990.

Nemôžeme súhlasiť ani s tým, že nastala podstatná zmena filozofie prístupu štátu k ochrane práv príslušníkov menšín, keď stále je ešte v platnosti ústavný zákon č. 143/1968 Zb., podľa ktorého štátotvorným činiteľom sú výlučne občania českej a slovenskej národnosti.

Správa sa veľmi podrobne zaoberá aj extrémnymi javmi neznášanlivosti a antisemitizmu. Na tieto javy naše hnutie už skôr upozorňovalo a teraz sa naše obavy z rastúcej intolerancie, šovinizmu a prejavov hnutí, ktoré používajú fašistické prvky, opätovne stupňujú. Z kriminálnych, súdnych a štatistických údajov správa vyvodzuje, že dôraz je kladený na prevenciu a potieranie týchto negatívnych javov. Sústrediť sa na prevenciu a na potieranie týchto spoločensky skutočne nebezpečných javov považujeme za veľmi správne a potrebné. Čo však chýba, je problém nevyhodnocovanie utajeného šikanovania a prekračovanie právomocí vereného činiteľa, ktoré sa dotýkajú častejšie menšín a ktoré v doterajšej praxi nebolo možné súdne stíhať.

Aj cez uvedené nedoriešené problémy je prednesená správa sľubným začiatkom dlhej cesty k plnej realizácii ľudských práv v našom štáte. Kladie to veľký dôraz na výchovu k ľudským právam a to je pre nás najdôležitejším momentom. Dúfame teda, že nielen náš parlament, ale aj federálne a republikové vlády urobia všetko, aby táto výchovná činnosť bola čo najskôr zahájená na školách, v armáde aj v ďalších organizáciách, ktoré majú masový charakter. Sme totiž hlboko presvedčený, že bez zásadného pretvorenia zmýšľania všetkých našich občanov a hlavne mládeže na tolerantné a veľkorysé myslenie nedosiahneme vytýčené ciele v oblasti ľudských práv a v súvislosti s tým, ani skutočného pocitu domoviny každého občana ČSFR.

Záverom môjho vystúpenia mi dovoľte jednu poznámku. pri koncipovaní svojho príspevku som ešte nemal možnosť sa zoznámiť s návrhom parlamentnej komisie pre ľudské práva a menšiny, ani s návrhom poslaneckého klubu Občianskeho hnutia.

Podporujeme niektoré návrhy klubu Občianskeho hnutia a návrh opatrenia do uznesenia do Federálneho zhromaždenia vypracované parlamentnou komisiou pre ľudské práva a menšiny v plnom znení. Ďakujem za pozornosť.