Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem pánovi poslancovi Haškovi
a pýtam sa, či ešte niekto sa nehlási
k tomuto bodu? Nevidím, že by sa niekto hlásil
a preto končím tento bod odpovede a interpelácie.
Prechádzame k ďalšiemu bodu našeho rokovania.
Správa o dodržiavaní ľudských práv
v ČSFR (tlač 111) a uznesenie Snemovne ľudu
a Snemovne národov (tlač 1213).
Za vldu ČSFR podá výklad k preloženej
správe podpredseda federálnej vlády, pán
Jozef Mikloško. Prosím, dávam mu slovo.
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Vážený pán predseda, vážené
Fedrálne zhromaždenie, uznesením zo 7. novembra
federálnej vlády bolo uložené mne, ministrovi
vnútra a generálnemu prokurátorovi vypracovať
správu o dodržiavaním ľudských
práv v ČSFR.
Považujem si za česť, že som prvý,
ktorý z vašeho poverenia predkladá Federálnemu
zhromaždeniu správu o dodržiavaní ľudských
práv. Rok 1991 sa dá označiť ako rok
Listiny základných práv a slobôd. Jej
vznik a prijatie znamenalo zavŕšenie transformácie
československého právneho poriadku v oblasti
ľudských práv. Toto obdobie sa dá hodnotiť
predovšetkých z dvoch extrémnych pozícií.
Prvá je negatívna - ako postoj k súčasnej
situácii, v ktorej je veľa problémov v oblasti
ľudských práv, čo súvisí
s celkovým stavom našej spoločnosti. Druhá
je zasa pozitívna, uspokojenie z dosiahnutého stavu
v oblasti legislatívy aj iných akcií, ktoré
sa v tomto smere v tomto roku dosihali.
Reálne hodnotenie stavu a ochrany dodržiavania ľudských
práv leží niekde medzi týmito dvoma
stanoviskami. Necelý rok platnosti Listiny bol rokom prospešným,
v ktorom mohla byť filozofia tejto Listiny konfrontovaná
s každodennou realitou a s prvými skúsenosťami.
Niezriedkavou reakciou na Listinu je, že chýbajú
mechanizmy a organizácie presadenia jej filozofického
základu do života obyvateľov ČSFR.
Len Federálne zhormaždenie a Slovenská národná
rada majú, ako jeden zo svojich článkov orgán,
ktorý má vo svojom názve slovné spojenie
- ľudské práva. Na úrade vlády
tiež existuje oddelenie, ktoré sa tomu profesionálne
venuje. Skúsenosti ukazujú, že štát
by mal mať v tomto smere nejaký koordinačný
článok na úrovni federácie, ktorý
by bol zodpovedný za jednotu v plnení záväzkov,
ktoré vyplývajú z obsahu Listiny aj z medzinárodných
dohôd. Z môjho pohľadu sa mi optimálnym
javí inštitúcia ombucmana, zmocnenca pre ľudské
práva, ktorá by doplnila funkciu Ústavného
súdu ČSFR. V tomto smere začali administratívne
práce a do II. štvrťroka tohto roku sme dali
návrh zásad takéhoto zákona.
Čo sa týka výchovy k ľudským
právam, patrí k veľmi dôležitým
úlohám. V minulosti patrila medzi silno zanedbávané.
Morálna výchova, etická, náboženská
ani výchova k ľudským právam nebola
systematická.
Uznesením vlády z októbra 1990 bolo v Prahe
zriadené európske stredisko pre výchovu k
ľudským právam, ktoré malo byť
pod UNESCOM. Teraz ešte nie je. UNESCO dalo jednorázovú
podporu ku konferencii, ktorá bude v tomto roku v Československu.
Zriadením tejto inštitúcii sa vláda
prihlásila ku svojej povinnosti - vytvoriť podmienky
pre rozvíjanie výchovy k ľudským právam.
Stredisko má prispieť k informovaniu obyvateľstva
o medzinárodných normách v oblasti ľudských
práv. Má sa tiež podieľať na spracovaní
materiálov pre výchovu k ľudským právam
na školách. Má tiež plniť funkciu.
Chceli by sme rovnako zorganizovať filiálku tohto
strediska v Bratislave.
Nezastupiteľnú úlohu v procese výchovy
k ľudským právam majú občianske
iniciatívy. Je ich v Československu okolo 20, ktoré
sa zaoberajú ľudskými právami. Vláda
s nimi pravidelne komunikuje. Pred záverom roku 1991 vláda
vyčlenila 7 miliónov korún na realizáciu
12 projektov v oblasti ľudských práv a výchovy
k nim v prospech združení, nadácií a
účelových zriadení cirkví.
Do 15. 2. mám vypracovať princípy financovania
takýchto projektov do budúcnosti z prostriedkov
federácie. Potom znova vyzveme tieto občianske hnutia
k navrhnutiu projektov na tento rok. Od septembra 1991 prebiehajú
rovnako prípravy na realizáciu programov - 10 -ročnica
výchovy k ľudským právam, aby táto
medzinárodná iniciatíva bola prijatá
aj u nás, aby boli vytvorené tzv. subregionálne
centrá pre výchovu k uvedomelému občianstvu,
ľudskej dôstojnosti. Teraz o tomto rokujú zástupcovia
občianskych združení. Slovensko, pokiaľ
viem, už túto desaťročnicu vyhlásilo.
Ide o nevládnu akciu, aj keď konkrétne Úrad
vlády stál pri jej zrode.
V tejto súvislosti považujem za dôležité,
aby do Ústavy ČSFR bol daný článok
o výchove k ľudským právam.
Stav prípravy zákonných úprav v oblasti
ľudských práv. Stručne k tejto kapitole.
Od 1. januára tohto roku začala nová situácia.
Podľa § 6 Listiny, stratili účinnosť
všetky ustanovenia, ktoré nie sú v súlade
s Listinou základných práv a slobôd.
Všetky zákony musia byť v súlade s Listinou.
V uplynulom roku boli prijaté ďalšie zákony,
ktoré posiľujú princíp právneho
štátu, práv a slobôd občanov.
Ide hlavne o novelu Občianskeho súdneho poriadku,
s vytvorením správneho súdnictva. Cesta k
právnemu štátu vedie zo zásady, že
štátne orgány majú len také práva,
ktoré sú im zákonom zverené. Hranice
slobody občanov sú určené zákonom.
Občania môžu všetko čo im nie je
zákonom zakázané. Súdy, ako nestranné
orgány, sú viazané zákonom a sú
povinné rozhodovať nezávislo na všetkých
vonkajších vplyvoch. Musím konštatovať,
že aj na vládu sa dostáva množstvo kritík
s ohľadom na pomalosť súdov, pomalosť vyšetrovania
občanov vo väzbe.
K posíleniu medzinárodných záruk a
ochrany ľudských práv prispelo Federálneho
zhromaždenie nedávno schválením Európskeho
dohovoru o ľudských právach, ktorý umožňuje,
aby sa naši občania obracali aj na európske
orgány v Štrasburgu, pokiaľ boli vyčerpané
všetky zákonné možnosti v ČSFR.
Za veľmi dôležité pokladám úpravu
vzťahov štátu a jeho orgánov k inštitúciám,
občianskym spoločnostiam. V tejto súvislosti
sa pripravuje zákon o nadáciách, ktorý
by mal vytvoriť potrebný priestor pre činnosť
občanov na jednej strane a pre spoločenskú
činnosť hospodárskej sféry na strane
druhej. Teraz sa ustanovuje expertná skupina, ktorá
začína na týchto veciach seriózne
pracovať. Rovnako tak sa ustanovuje expertná skupina,
komisia, ktorá bude novelizovať zákon o rodine.
Čo sa týka problematiky rovnoprávneho postavenia
žien, vláda prijala svojim uznesením z minulého
roku zásady politiky vlády ČSFR v oblasti
realizácie práv žien. V ďalšej podrobnej
verzi, kde boli tieto uznesenia rozpracované, predovšetkým
Federálne ministerstvo kontroly malo v tomto hlavnú
iniciatívu, materiál bol v pripomienkovom konaní
prerokovaný a bude znova v najbližšej dobe predložený
do vlády.
Čo sa týka ochrany života pred narodením,
je to jeden z nedoriešených problémov u nás.
Doterajší právny poriadok v sebe skrýva
niektoré paradoxy, absolutizuje právo žien
rozhodovať o živote svhojho nenarodeného dieťaťa,
upiera toto právo otcovi dieťaťa, a právo
dieťaťa ignoruje. Nenarodenému dieťaťu
zabezpečuje napríklad právo na majetok, ale
nezaručuje mu právo na život. Zatiaľ čo
Listina chráni právo na život aj pre zločincov,
o živote pred narodením len konštatuje, že
je hodný ochrany. Aj to je veľmi pozitívny
krok, ktorý doteraz nenašiel odozvu v zákonoch.
Súčasné zákony z roku 1986 sú
často kritizované a pripravuje sa ich novela v Českej
republike a v Slovenskej republike sa pripravuje nový zákon
na ochranu života, ktorý celý tento problém
berie komplexne. Zahřňa tam aj ďalšie
veci, ako napríklad eutanáziu a genové manipulácie
a niektoré iné veci.
Vytvorili sme federálnu komisiu, ktorá sa tejto
problematike venuje. Je tam asi 35 špičkových
odborníkov, ktorí pripravujú opatrenia k
tomu, aby sme neblahú štatistiku, že sme v počte
interupcií v Európe na druhom mieste, nejakým
spôsobom zlepšili. Ide o opatrenie legislatívne,
ale aj výchovné, sociálne a veľa iných
opatrení, ktoré berú v úvahu názory
našich občanov, ale aj Listinu ľudských
práv.
Dôležitým prvkom sú aj sťažnosti
občanov. Predseda alebo podpredseda vlády nie je
zo svojej ústavnej funkcie vybavený kompetenciami
k riešeniu individuálnych sťažností.
Ich úlohou je skôr koordinovať činnosť
orgánov štátnej správy, i keď sa
z pomoci jednotlivým prípdom nevyvliekame a často
v tomto smere konáme. Mnohým z nás je adresované
veľa individuálnych sťažností občanov,
ktoré sú hlavne postupované ďalším
zodpovedným orgánom.
Základné riešenie tohto stavu bude v budúcnosti
v inštalovaní inštitútu Ústavného
súdu systémom nezávislého súdnictva,
ktoré by malo zabezpečiť ochranu občanov
pred prípadnou svojvôľou štátnej
správy.Ja osobne očakávam veľa z prípadnej
funkcie zmocnenca pre ľudské práva - "ombudsmana."
Konštatujem, že minulého roku dostal Úrad
federálnej vlády 10 tisíc listov občanov,
ktoré sa nejakým spôsobom vybavili.
K rasovej neznášanlivosti a antiseminizmu. Uznesenie
Federálneho zhromaždena zo 7. novembra 1991 požadovali
hlavne stanovisko k týmto dvom bodom. Po ňom sa
rošírilo na celkové dodržiavanie ľudských
práv u nás. Vzniklo v situácii,kedy sa v
rade našich miest začali prejavovať príznaky
občianskej neznášanlivosti a antisemitizmu.
Postupná kumulácia príčin, zdrojov
a podnetov vykrištalizovala do takej miery, kde už v
oblasti ľudských práv je nutné slovo
a činy zodpovedných orgánov. Útoky
niektorých skupín občanov voči romskému
obyvateľstvu prešli od vyvolávaniu strachu k
násiliu voči všetkým tým, ktorých
je možné na prvý pohľad identifikovať
s predmetom rasistickej ideológie.
Alarmujúca je tá skutočnosť, že
tieto hnutia majú nárast počtu svojich priaznivcov
a aj ich miera odhodlania a stretnutia k určitým
pouličným bojom je znepokojujúca. Tiež
znepokojujúcim momentom sú niektoré komentáre
v tlači.
V súvisloťami s týmito incidentmi sa objavuje
argument takzvanej romskej kriminality v krajine, ktorá
sa snaží budovať právny štát,
založený na demokratických princípoch.
Individuálne trestné činy občanov
nemôžu byť zdrojom neskrývanej agresie
zo strany skupiny iných občanov odlišnej farby
pleti. Celková situácia Romov v Československu
sa za posledné dva roky premenila veľmi výrazne
z hlasov reprezentantov tejto minority občianskych združení
na ochranu ľudských práv zaznievajú
stále častejšie protesty proti dopadu nastúpených
zmien na práve túto časť obyvateľstva.
V roku 1991 prijali federálna vláda, vláda
Českej republiky a vláda Slovenskej republiky zásady
svojej politiky k romskej menšine, avšak k hodnoteniu
výsledkov je krátky časový odstup.
V roku 1990 do popredia vystúpil tiež problém
vzťahov časti našej verejnosti k vietnamským
občanom, ktorí pracujú v Československu.
Útoky na nich, bohužiaľ, stále pokračujú.
Keď hovoríme o rasovej neznášanlivosti,
môžeme ako ďalší prejav uviesť
vzťah k uprchlíkom. Relatívny pokoj v tejto
oblasti je však, podľa môjho názoru, zrejmou
ukáškou postupného odstraňovania predsudkov
a z nich vyplývajúcich obáv a strachu voči
tejto skupine ľudí, ktorí medzi nami žijú.
Súčasťou občianskej intolerancie je
aj antisemitizmus. Boli zneuctené cintoríny v rôznych
mestách, publikovali sa Protokoly siónskych mudrcov,
objavil sa časopis "Mladá demokracia"
a potom následne periodikum s názvom "Politika".
Ospravedlnenia z oficiálnych miest prinášajú
jasné upozornenia všetkým tým, ktorí
uvažujú v rozpore s humanitou a demokraciou.
Záverom by som chcel sumarizovať, ako z vlastných
zdrojov, tak aj z informácií mnohých dobrovoľníkov,
ktorí pôsobia v oblasti ľudských práv
a konštatovať, že stav ochrany a dodržiavanie
ľudských práv na území ČSFR
zodpovedá dosiahnutému stupňu postupu presadzovania
demokracie a všeobecnej spoločenskej situácii.
Záverom tri poznámky. Táto správa
je vlastne informácia o činnosti jedného
člena federálnej vlády, pokiaľ ide o
oblasť ľudských práv, plus dvoch zodpovedných
za beh súdnictva a Federálnehío ministerstva
vnútra. K súhrnému obrazu preto nutne chýbajú
informácie o obdobnej činnosti národných
vlád, resp. národných rád, snáď
aj Federálnej bezpečnostnej a informačnej
služby.
Snažil som sa zdôrazniť, že skončila
prvá etapa, v ktorej sa vytváral všeobecný
právny rámec pre upaltnenie ľudských
práv a to nie len v súčinnosti federálnej
vlády a parlamentu, ale tiež v dokumentoch, ako sú
zásady vládnej politiky voči romskej menšine,
voči iným národnostným menšinám.
V ďalšej etape je pred nami úloha, vytvoriť
sústavu mechanizmov a inštitúcií, napríklad
činnosti ombudsmana, ktoré umožnia ochranu
ľudských práv jednotlivých občanov
pri konkrétnych prípadoch ich porušovania.
Konečne by som rád pripojil, že konfrontácia
s prejavmi rasovej neznášanlivosti, je bojom za hlbokú
duchovnú premenu našej spoločnosti, v ktorej
aktivita federálnej vlády zaznamenala niektoré
prvé úspechy. Nie je možné však
zároveň neuviesť, že k uspokojivému
riešeniu máme ešte ďaleko a bude k nemu
potrebné nielen úsilie vlády, ale sústavná
starostlivosť všetkých ústavných
orgánov a občianskych iniciatív. Ďakujem
za pozornosť a ospravedlňujem sa v tom zmysle, že
aj keď správu podali traja Slováci, je napísaná
v češtine a ja som teraz momentálne rýchlo
prekladal z češtiny do slovenčiny.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem podpredsedovi vlády,
pánu Mikloškovi. Správou sa zaoberali výbory
ústavnoprávne, sociálne a kultúrne
a výbory branné a bezpečnostné oboch
snemovní. Výbory ústavnoprávne boli
poverené zhrnutím výskedkov a prerokovaním
a prekladajú vám písomný návrh
uznesenia, tlač 1213. Tlač vám práve
teraz rozdávajú.
Ústne stanoviská prednesú spravodajcovia
Milan Pohanka a Michal Horský.
Ako prvý za výbory Snemovne ľudi vystúpi
pán poslanec Milan Pohanka.
Společný zpravodaj výborů SL M. Pohanka:
Pane předsedající, vážené
kolegyně a vážení kolegové, je
možné při podání zprávy
o projednání této zprávy, která
zde byla uvedena komentována panem místopředsedou
vlády, být velmi stručný.
Všichni jsme dnes dostali na stoly návrh poslaneckého
klubu Občanského hnutí na usnesení
k tomuto materiálu.
Naším úkolem jako zpravodajů sněmoven
je především podat vám zprávu
o tom, s jakým výsledkem byl tento materiál
projednán v obou předchozích výborech,
tedy ve výborech branných a bezpečnostních
a ve výborech sociálních a kulturních.
A právě tato zpráva může být
velmi stručná, protože mám možnost
odkázat na návrh poslaneckého klubu Občanského
hnutí, který vlastně zopakoval téměř
vše ze závěrů. Oba výbory, které
zasedaly v rozmezí dvou dnů, se na podstatných
závěrech shodly. To, co je společné
a co převzal do svého návrhu klub Občanského
hnutí, je v bodě 2 písm. a) až c) a
potom na druhé straně v bodě 3 a 4.
Kromě toho ještě výbor sociální
a kulturní dospěl k závěrům,
které v návrhu zmíněného klubu
na usnesení jsou pod bodem 2, písm. d) až f),
takže navíc je v tom bodě pouze písmeno
g), což ovšem v podstatě také vyplývá
z ducha, kterým se neslo projednání té
zprávy ve čtyřech zmíněných
výborech.
Když výbor ústavně právní
jako garanční se tím materiálem obíral
a probíral také výsledky zevrubného
projednání v předchozích výborech,
dospěl k návrhu na usnesení, které
je podstatně jednodušší a stručnější,
s tím, že je třeba zprávu vzít
na vědomí a že se vládě doporučuje,
aby přihlížela k závěrům
zmíněných výborů tak, jak jsem
je právě tlumočil.
Stalo se to proto, že se díváme na otázku
lidských práv jako na určitý proces,
který se vyvíjí, který není
dán v určitém okamžiku nijak trvale.
V naší společnosti od listopadové revoluce
se prosazuje dodržování lidských práv
stále důsledněji, ovšem není
dobře možné všechno změnit najednou
ani v realitě, ani v právním řádu.
Proto hodnotíme podanou zprávu jako orientační,
informační, s tím, že zavazovat vládu
nyní k tomu, aby předkládala nějaké
další materiály, zejména výhledové,
zejména aby předkládala návrhy zákonů,
které by měly být projednány ještě
v našem volebním období, se nám nejevilo
v těchto výborech jako dost účelné
a rozumné. Víme, jak dlouho trvá zákonodárný
proces a pokud vláda na něčem ještě
nezačala pracovat a nemá něco rozpracováno,
tak není prakticky vyhlídka, abychom, byť na
našem posledním zasedání v dubnu, mohli
se nějak odpovědně k tomu vrátit.
K tomu přistupuje další hledisko, že nové
Federální shromáždění
a nová vláda nebudou v ničem kromě
právního řádu vázány,
pokud jde o záměry, program, plány nebo usnesení
dnešního našeho Federálního shromáždění,
popřípadě předchozí vlády.
A zdálo se nám neúčelné za
této situace zavazovat nějak konkrétně
příští Federální shromáždění,
příští vládu, dokonce nějak
termínovat její činnost. Nicméně
je to otázka sporná. Návrh, který
zastává opačný názor, jsme
dostali do lavic, je to návrh klubu Občanského
hnutí.
Kromě toho existuje stálá komise pro tyto
otázky u Federálního shromáždění
a ta podala onen druhý návrh na opatření,
který musíme zvážit, kde se opakuje
také něco ze závěrů výborů
a Občanského hnutí a nějaké
věci jsou zde navíc.
Já se domnívám, že tento první
materiál je skutečně informativní
a měl být jakýmsi počátkem
soustavného sledování procesu uplatňování
ochrany lidských práv a výchovy k dodržování
lidských práv v naší společnosti.
Tak to také zřejmě pochopil pan místopředseda
vlády, když už v úvodu se přihlásil
k této možnosti a projevil ochotu podávat podobné
zprávy o průběhu tohoto procesu soustavně.
Takže je otázka, zda bude účelné
doplňovat tu zprávu ještě v našem
volebním období a k tomu se vracet. Možné
to je, ovšem pak už bude záležet na našich
nástupcích. Dík.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Ďalej vystúpi
za výbory Snemovne národov pán poslanec Michal
Horský. Udeľujem mu slovo.
Společný zpravodaj výborů SN M. Horský:
Vážený pán predsedajúci, vážené
dámy a páni, pod dojmom viacerých spoločenských
excesov, ktoré sa odohrali v minulom roku, Federálne
zhromaždenie na svojej 18. schôdzi prijalo uznesenie
č. 218 zo dňa 7. 11. 1991, v ktorom odsúdilo
takéto prejavy a predovšetkým prejavy rasizmu
a antisemitizmu v našom štáte.
Zároveň uznesenie uložilo pánu podpredsedovi
vlády Jozefovi Mikloškovi, pánu Jánovi
Langošovi, ministrovi vnútra federálnej vlády
a Jánovi Gašparovičovi, generálnemu
prokurátorovi Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, aby vypracovali správu o dodržiavaní
ľudských práv v ČSFR tlač 1111,
ktorý máte pred sebou a ktorý teraz prerokúvame.
Správa bola prikázaná k prerokovaniu trom
výborom, pričom ako garančný výbor
bol ustanovený výbor ústavnoprávny
Snemovne ľudu a Snemovne národov. Ku správe
boli spracované stanoviská výborov branného
a bezpečnostného a sociálneho. Diskusie v
týchto troch poslaneckých kluboch ukázali,
že predovšetkým sú oprávnené
tie hlasy v našej spoločnosti, ktoré tvrdia,
že sa postupne a niekedy aj zámerne, oslabuje dôvera
občanov v demokratickej inštitúcii nášho
štátu. A takzvane náhodné a spontánne
akcie skupín sociálnych deviantov často poškodzujú
dobré meno nášho štátu v zahraničí
a majú ďalekosiahle dôsledky pre transformáciu
spoločnosti do ekonomických, politických
aj zahranično-politických súvislostí.
V diskusii zazneli aj niektoré hlasy, že správa
nedáva dostatočne ucelený obraz a nerieši
celý komplex dodržiavania základných
ľudských práv a slobôd. Je faktom, že
bolo veľké množstvo výhrad k tomu, že
len čiastočne analyzuje príčiny negatívnych
javov pri vybraných problémoch, pričom chýba
koncepčná a iniciatívna činnosť
vlády.
Poslanci požadovali aj účinnejšie legislatívne
dotvorenie dodržiavania ľudských práv,
pričom niektorí svojim kritickým hlasom takmer
systematicky odmietli dvojročné úsilie vlády
a celú legislatívnu činnosť aj ďalšie
náväzné opatrenia sa snažili redukovať
na prijatie jedného zákona a jedného paragrafu.
Faktom je i to, že bola evidentná snaha časti
poslaneckých klubov, aby sa správa nedostala ani
k prerokovaniu v poslaneckých snemovniach. V tejto neľahkej
situácii odporučil ústavnoprávny výbor
nášmu dnešnému zasadnutiu prijať
nasledujúce uznesenie:
"Ústavnoprávne výbory odporúčajú
Snemovni ľudu a Snemovni národov vziať správu
na vedomie s tým, že vláda ČSFR využije
pripomienok obsiahnutých v uzneseniach výborov branných
a bezpečnostných a sociálnych a kultúrnych
Snemovne ľudu a Snemovne národov, ako aj pripomienok
z rokovania snemovní".
Ako spravodajca ústavnoprávneho výboru Snemovne
národov, odporúčam prijať toto opatrenie.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Vypočuli ste si správy
snemových spravodajcov. Teraz zahajujem rozpravu. Do rozpravy
sa prihlásili poslanci K. Gémesi, za parlamentnú
komisiu pre ľudské práva a menšiny, J.
Pernica so stanoviskom klubu KSČM, Z. Boroš za klub
Spolužitie, R. Šormová za Občianske hnutie,
V. Danihel, K. Samková, V. Niedoba, E. Nováková,
K. Adam. Dávam slovo poslancovi Gémesimu.