Poslanec SN P. Kulan: Vážený pán predsedajúci,
milé dámy, milí hostia, mám len tri
pozmeňujúce návrhy k prerokúvanému
textu o ktorých sa zmienim neskoršie.
Niekoľko slov k procesu, ktorý predchádzal
samotnému predloženiu tohto textu. Som rád,
že bol konečne zverejnený fakt, že otázka
štátoprávneho usporiadania je až na štvrtom
mieste záujmov občanov Československa, a
to dáva do trochu iného svetla spor, ktorý
už viac ako rok zamestnáva prakticky politickú
scénu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Náš občan sa právom pýta, čo
je to štátoprávne usporiadanie a čím
je pre neho tak dôležité, že politické
reprezentácie vynaložili na jednanie o ňom
už toľko energie. Mal by vedieť, že štátoprávne
usporiadanie je vlastne v prvom rade usporiadanie úradov
štátnej správy a tu by zdravý rozum
velil, že to musí byť systém, ktorý
bude čo najmenej nákladný a najefektívnejší
tak, aby šiel v ústrety občanovi. To znamená,
že občania, daňoví poplatníci,
si zaplatia zo svojich daní tak, aby im slúžil
a uľahčoval život a nie naopak.
Je to pri vytváraní mechanizmov tvorby a prerozdelenia
prostriedkov štátneho rozpočtu tak, aby boli
čo najefektívnejšie využívané
aby slúžili tým, ktorý ich tvoria. K
tomu sa hodí mimochodom vhodná daňová
sústava a systém pozitívnych legislatívnych
úprav v tejto oblasti.
Práve o týchto dvoch základných aspektoch
sa pri jednaniach o štátoprávnom usporiadaní
bohužiaľ hovorí najmenej. Myslím, že
väčšinová časť politickej
reprezentácie vychádza zo siedmych nesprávnych
predpokladov.
Po prvé. Hovorí sa o budovaní nového
štátu a vedomo sa ignoruje fakt, že československý
štát reálne existuje viac ako 73 rokov. Akosi
sa zabúda, že v týchto rozhovoroch by sa mali
hľadať efektívnejšie spôsoby existencie
štátnych štruktúr a nie naopak, ako sme
toho svedkami.
Na miesto delimitácie právomoci zo štátu
nie na republikové vlády, ale na regióny
a občana, čo znamená koniec etablistického
štátu, sme dnes svedkami budovania dvoch národných
štátov so silnými establistickými tendenciami.
Na Slovensku začína vznikať nové centrum
moci v Bratislave, ktoré sa často chová k
regiónom Slovenska oveľa horšie, než toľko
kritizovaná Praha.
Prerozdelenie právomocí takzvaným kompetenčným
zákonom mala začať ich delimitácia smerom
dole a tá sa bohužiaľ pred poslednou vládou
zastavila v Bratislave,kde vzniklo veľa nových ministerstiev
a úradov a týmto bohužiaľ skončilo.
Dostávame sa do stavu, kedy začína štát
znovu vládnuť.
Toto úzko súvisí aj s pôsobením
niektorých politických subjektov, ktoré radi
proklamujú, že občan sám je bezmocný,
neschopný, zmietaný nerozhodnosťou, ohrozený
nezamestnanosťou, chaosom, infláciou a že len
štát všemúdry vie a môže pomôcť.
Teda ten samý paternalistický model, ako za doby
komunizmu.
Treťou nesprávnou premisou je fakt, že namiesto
pragmatického aspektu sa pri jednaniach uplatňuje
princíp politických dohôd a tak sa môže
ľahko stať, že funkčnosť a efektivita
vynakladaných prostriedkov na naše železnice
bude prispôsobená modelu dvoch samostatných
subjektov s dvoma riadeniami a s dvoma administratívami,
i keď je jasné, že jeden by bol efektívnejší.
Ako najtransparentnejší model tohto jednania je dnešná
podoba nášho štátu, kedy máme tri
vlády a tri parlamenty, aj keď je jasné, že
jeden parlament a jedna vláda s dobrými mechanizmami,
zastúpením a majorizáciou by boli aj lacnejšie
a efektívnejšie.
V dnešnej politickej situácii sa k tomu zrejme nedopracujeme
a rozum ustupuje politickej vôli a ambíciám.
Existuje časť politikou, ktorá jasne trenduje
k rozbitiu československého štátu postupným
okliešťovaním právomocí federálnych
orgánov a ich systematickou dehonestáciou, ale otvorene
to z politických dôvodov neprizná a že
je tu druhá časť politikou, tendujúcich
k zachovaniu spoločného štátu s efektívnymi
štruktúrami. Tieto dve strany sa zdanlivo snažia
dohodnúť na akejsi podobe štátoprávneho
usporiadania, ktoré je výsledkom, bohužiaľ,
dohody nie však rozumu. Ako ste si iste všimli, prvá
strana je málo prístupná ľudským
argumentom a výsledkom je bohužiaľ nefunkčný
hybrid, ktorý by som označil ako prvý krok
k sovietskemu modelu.
Štvrtou nesprávnou premisou je fakt, že do priestoru,
kde sa desaťročia budovala jednotná ekonomická
štruktúra sa začína montovať geografická
hranica. Začína sa hovoriť o dvoch národných
ekonomikách. Ekonomike sa pripisuje národný
aspekt. Ignoruje sa fakt vzájomnej závislosti zložiek
jednotnej štruktúry, ktorá nebola nikdy budovaná
ako dve národné ekonomické štruktúry.
Tento nehorázny nezmysel môže bohužiaľ
skončiť hospodárskym kolapsom, alebo zmenou
orientácie, napríklad slovenskej ekonomiky pri nedostatku
vôle a chuti k reštrukturalizácii na východného
suseda, ktorý nás dodnes silno surovinovo viaže.
Piatym nesprávnym predpokladom je to, že sa hovorí
o budovaní federácie zdola a nezasvätený
občan by sa mohol domnievať, že práve
od neho - od občana. Ten je totiž základným
článkom občianskej spoločnosti. V
skutočnosti sme svedkami budovania federácie zboku,
teda z úrovne národných rád a republikových
vlád. V tejto súvislosti chcem podotknúť,
že žiadny politický subjekt v Slovenskej národnej
rade, v Českej národnej rade a vo Federálnom
zhromaždení nemal vo svojom volebnom programe bod
o vzniku Slovenského štátu. Slovenská
národná strana ho tam zapracovala až po voľbách
na augustovom sneme v Košiciach. Je to vlastne kardinálny
podvod na občanoch Slovenska. Nikto z poslancov Slovenskej
národnej rady ani Federálneho zhromaždenia
nedostal k takémuto počínaniu mandát.
Nikto z nich nemá právo občanov Slovenska
niekam pripojiť alebo odpojiť. Toto je neodňateľné
právo občanov samých formou referenda. Je
neuveriteľné, že nový návrh slovenskej
ústavy už takéto právo zveruje národnej
rade, teda jedna jeho variant.
Musím podotknúť, že občania Slovenska
naozaj nie sú žiadnym stádom ktoré sa
dá pripojiť alebo odpojiť. Sú slobodnými
občanmi, ktorí majú právo o sebe slobodne
rozhodovať.
Šiestou nesprávnou premisou je, že štátoprávne
usporiadanie sa spája s otázkou národnej
identity. Nostalgicky spomínajú na obdobie Slovenského
štátu. Nechápem, ako môže posilniť
alebo zavŕšiť pocit národnej identity
usporiadanie úradov štátnej správy a
mechanizmy štátnych rozpočtov. Národná
identita sa existenciou vlastných úradov ani netvorí
ani nezavršuje. Tá s ňou nemá nič
spoločného.
Siedmou nesprávnou premisou je zlá hierarchizácia
mandátov. Ako ste si určite všimli, v poslednej
dobe niekoľko politikov sa rado perzonifikuje s celým
Slovenskom a svoj vlastný názor - a čo je
horšie záujem, presadzuje ako názor Slovenska,
a tak sa občan Slovenska s prekvapením dozvedel,
že pre Slovensko je neprijateľné, Slovensko nedovolí,
Slovensko nechce, Slovensko nesúhlasí a podobne.
Často ide len o samotný názor politika, ktorý
toto vysloví. Som presvedčený, že naši
občania sú dostatočne múdri a schopní
rozoznať, čo je správne.1 Nie sú to
žiadny bezprízorní hlupáci, ako ich
často predstavujú niektoré periodiká,
ktoré potrebujú silnú ruku všemocnej
matky, štátostrany, naopak, naši občania
sú dostatočne schopní, aby sa dokázali
o seba postarať sami.
Tieto trendy sa bohužiaľ začali prejavovať
v niektorých politických subjektoch, ktoré
poznali chuť moci a teraz sa budú veľmi neradi
vzdávať svojho vplyvu na občana cez orgány
štátnej správy. Práve centralizovaná
štátna správa zaručuje cestou napríklad
ministerstva pre ekonomiku, poľnohospodárstvo a podobne
pre nich pomerne značnú aj politickú moc.
Doteraz sa nepodarilo nelimitovať aj sídla ministerstiev
a z toho tiež vyplýva pomerne značné
napätie medzi regiónmi Slovenska a Bratislavou ako
centrom ústredných orgánov.
Otázka štátoprávneho usporiadania je
nepochybne významnou, avšak nie natoľko, aby
zamestnávala našu myseľ viac ako rok. Určite
existujú dôležitejšie problémy,
ktoré sa dotýkajú bezprostredných
každodenných starostí občanov. Myslím,
že sa naša politická reprezentácia zbytočne
nechala zatlačiť separatistickou časťou
do zdĺhavého jednania o problémoch, ktoré
nie sú dominantné pre život našich občanov.
Som presvedčený, že je na čase sa začať
intenzívne zaoberať tým, čo nás
trápi oveľa viac, kam bez pochyby patrí poľnohospodárstvo,
bytová politika, daňová sústava a
podobne. Nepochybujem, že toto občania príjmu
s oveľa väčšou radosťou a zadosťučinením,
než bezbrehé diskusie o štátnych úradoch.
Keď dovolíte, tri pozmeňujúce návrhy,
ktoré som sľúbil na začiatku.
V článku 31 ods. 1. Poslancom môže byť
občan, ktorý dosiahol ku dňu volieb 24 rokov,
senátorom občan, ktorý dosiahol ku dňu
volieb 24 rokov.
Nevidím najmenší logický dôvod,
podľa ktorého by sa mal Senát skladať
s ľudí starších než 35 rokov. Myslím,
že argumentovať životnou skúsenosťou,
vyváženosťou a rozhľadom je v tomto prípade
viac než diskutabilné. Myslím, že je to
zbytočne diskriminačný paragraf voči
občanom mladším.
V článku 30 ods. 2 zmeniť poslednú vetu
na: Sídlom Senátu je mesto Košice.
Článok 64 ods. 3 úplne vypustiť. Je
to článok, ktorý sa týka štátnych
tajomníkov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Ako ďalší vystúpi pán
poslanec Michal Kurťák.
Poslanec SN M. Kurťák: Vážený pán
predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, v súčasnom období vlastne
žijeme v období neustálych zmien a v období
tvorby nových ústav. Je tu vždy postavená
otázka, aj predo mnou rečník spomínal,
ako ústavy tvoriť: Zdola od republík, alebo
z federácie. Na túto otázku môžu
byť rôzne názory. Ja osobne a veľa mojich
kolegov má ten názor, že by to malo byť
od republík, aby sa doriešili určité
kompetencie, určité vzťahy zdola. Teda tým
pádom, pokiaľ by sa dohodli republiky, dohodla by
sa aj federácia a život by šiel svojim spôsobom
ďalej. Preto navrhujem, aby v článku 47 ods.
1 písm. a) za slovo "republiky" boli vsunuté
slová "na základe zmluvy medzi Českou
republikou a Slovenskou republikou".
Zároveň by som dal návrh na rozšírenie
potrebnosti súhlasného uznesenia poslaneckej snemovne
a Senátu aj na zákony, ktoré sa dotýkajú
vlastníctva federácie, hospodárskej oblasti
a ktoré určitým spôsobom zasahujú
do ekonomík. Budeme mať veľkú privatizáciu,
ktorá vlastne už začala a aj v tejto oblasti
môže byť potreba upraviť určité
zákony a tým spôsobom by Senát do toho
nemohol hovoriť. Senát zastupuje vlastne záujmy
jednotlivých republík v rámci federácie.
Z tohto dôvodu by som mal niekoľko pozmeňujúcich
návrhov k článku 47 a to v ods. 2 na strane
10 tlače 1212 upraviť takto: V treťom riadku
zhora za slová "Dôvery vláde" vsunúť
slová "zákonov o vlastníctvom Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky".
V treťom riadku zhora za slovo "daňových"
vložiť slová "a poplatkových podľa
článku 12 ods. 2." Tam sa vlastne jedná
o poplatky, ktoré sú vo vzťahu v zahraničí
a podobne. Takže tie sa silno môžu dotýkať
ekonomík jednotlivých republík.
Ďalší návrh by bol: Vo štvrtom riadku
zhora za slová "o rozpočtových pravidlách"
vložiť slová "a o spôsobe zabezpečenia
príjmov štátneho rozpočtu federácie".
Ďalší návrh v ôsmom riadku zhora
za slová "zahraničných hospodárskych
vzťahov" vložiť slová "zákonov
o právnych pomeroch hospodárskych organizácií".
A ešte jeden návrh k tomuto článku.
V deviatom článku zhora za slovo "politiky"
vložiť slová "zákonov o ďalšej
pôsobnosti vo veciach vnútorného poriadku
a bezpečnosti". K tomu som sa ešte nevyjadril,
ale vnútorný poriadok a bezpečnosť sú
tak dôležité veci, tak dôležité
vzťahy o ktorých by mal jednať aj Senát.
Ďalší návrh mám, čo sa týka
kompetencie Senátu a v tomto návrhu by som dal k
posúdeniu, či by nebolo vhodné, aby sa Senát
vyjadroval aj k zákonom, ktoré prijíma len
poslanecká snemovňa a poslanecká snemovňa
potom podľa vyjadrenia Senátu by to mohla vziať
na vedomie, alebo by vlastne mohla návrh zamietnuť.
Teda jednalo by sa o určitom vetovaní tohto návrhu.
Podobne ako má v návrhu zákona pán
prezident. K tomu by bolo potrebné urobiť tieto zmeny:
V článku 51 ods. 1 doplniť novú vetu:
Predseda Poslaneckej snemovne zákon prijatý poslaneckou
snemovňou, ktorý prijíma len poslanecká
snemovňa bezodkladne podpíše a zašle predsedovi
Senátu.
Potom by sa doplnil článok 7 a 8 v znení:
"Článok 7 - Senát má právo
vrátiť s pripomienkami zákon prijatý
poslaneckou snemovňou, ktorý prijíma len
poslanecká snemovňa, do 15 dní odo dňa
kedy mu bol doručený."
Odsek 8 o zákone vrátenom Senátom sa poslanecká
snemovňa uznáša nadpolovičnou väčšinou
poslancov z celkového ich zvoleného počtu.
Pozmeňujúce návrhy nie sú prípustné.
Keď poslanecká snemovňa nezotrvá na
prijatom zákone, nebude zákon vyhlásený.
Doterajší ods. 7 sa označí ako ods.
9.
Chcel by som ešte povedať, že by som bol rád,
aby sa o zmenách v článku 51 hlasovalo ako
o celku, o návrhoch článku 47 samostatne.
Ďakujem.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Bajnoka z politického
klubu Koexistencia.
Poslanec SN I. Bajnok: Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, vážení
kolegovia, návrh ústavného zákona,
ktorý teraz prerokúvame, konečne ucelene
rieši štruktúru zákonodarného zboru
Federácie, funkciu hlavy štátu a práva
a povinnosti federálnej vlády. Keď ho príjmeme
aj s určitými úpravami odstránime
jeden z právnych pozostatkov minulého politického
systému.
Členovia poslaneckého klubu Koexistencia v celku
podporujú prijatie predloženej zásadnej novely
ústavného zákona č. 143/68 Zb. na
parlamentnej tlači 1212 a dodatok.
Predkladaný návrh však obsahuje niekoľko
technických ustanovení, ktoré podľa
nás boli ovplyvnené len politickými dohodami
a málo sa uvažovalo o ich funkčnosti. Preto
podporujeme už odznelý návrh, aby funkčné
obdobie senátu namiesto 4 rokov bolo 6-ročné.
Sme presvedčení, že takto vznikla štyri,
šesť a dvanásťročná periodicita
by viac zaručila politickú stabilitu štátu,
jeho plynulejšiu funkčnosť, kontinuitu zákonodarstva
a zvýšila by zákonodarnú zodpovednosť.
Preto predkladáme pozmeňujúci návrh
k ods. 3 článok 30 takto: "Volebné obdobie
poslaneckej snemovne je štvorročné, Senátu
šesťročné."
Z hľadiska funkčnosti, plynulej súčinnosti
snemovní Federálneho zhromaždenia ale aj z
finančných a organizačných dôvodov
považujeme za nesprávne, aby sídlo poslaneckej
snemovne bolo v inom meste, než sídlo Senátu.
Preto navrhujeme upraviť ods. 2 článok 30 takto:
Poslednú vetu, ktorá znie "Sídlom Senátu
je Bratislava", nahradiť vetou "Sídlo poslaneckej
snemovne a Senátu je totožné."
Vážené kolegyne, vážení
kolegovia, v našom funkčnom období máme
neblahé skúsenosti s uznášaniaschopnosťou
snemovní, predovšetkým Snemovne národov.
Obávame sa že táto tradícia sa môže
preniesť aj do nového Federálneho zhromaždenia.
Nebezpečenstvo vidíme v navrhnutom zložení
senátu, ktorí by malo mať paritné zastúpenie
- 50 senátorov v Českej republike a 50 senátorov
v Slovenskej republike. Podľa návrhu stačí,
aby chýbalo 25 senátorov v jednej časti a
celý Senát bude neschopný uznášať
sa.
Pre zníženie tohto dosť vážneho a
reálneho nebezpečenstva navrhujem zvýšiť
počet senátorov na 150, aby z nich bolo 75 zvolených
v Českej republike a 75 zvolených v Slovenskej republike.
V tomto zmysle navrhujem pozmeniť ods. 2 článok
30 predloženého návrhu.
Včera, 21. januára 1992, sme prerokovali návrh
ústavného zákona predloženého
prezidentom republiky o spôsobe prijatia ústavy štátu.
Tento návrh sme neschválili. Teraz prerokovávame
návrh novely článku 4 ods. 1, ktorý
obsahuje obmenu návrhu pána prezidenta. Nie je nám
jasné či sa za touto zhodnou skrýva nejaká
politická dohoda veľkých strán, ktorá
nám nie je známa, ale či zapracoval politický
škriatok legislatívy, keď jedna cesta nie je
zhodná na zníženie postavenia a oklieštenie
právomocí Federálneho zhromaždenia,
tak sa zvolí ďalšia cesta k dosiahnutiu tohto
cieľa.
Mali by sme byť dôslední, to čo sme odmietli
jeden deň, druhý deň znovu neprerokovávať.
Preto navrhujem z článku 4 vynechať ods. 1.
Keď zostane pôvodné navrhnuté ustanovenie,
museli by sme riešiť aj situáciu ktorá
vznikne tým, že jedna z národných rád
nedá súhlas k ústave prijatej Federálnym
zhromaždením. Síce je pravou, že v tomto
prípade by automaticky zostala v platnosti stará
ústava, ale tento stav by bol politicky sotva udržateľný.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem.
Prosím pána poslanca Kanisa, aby sa ujal slova.
Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy, vážení
páni, zástupci kluboch vo svojich vystúpeniach
vyjadrili rozdielne predstavy, koncepcie, rozdielne filozofie
tvorby ústavy spoločného štátu
a jej obsahu. Politický koncenzus a ani počet hlasov
potrebných na prekonanie týchto závažných
rozdielov zatiaľ neexistuje. Musím konštatovať,
že sme v situácii, že hrdlom lievika Federálneho
zhromaždenia nemusí prejsť ani jeden návrh
zákona, či už pána prezidenta alebo
skupiny poslancov.
Z toho, čo som tu vypočul, sa domnievam, že
pri určitej vôli klubov najväčšiu
šancu na prijatie celého návrhu má tlač
1212 - hlava III., "Zákonodarná moc".
Včera, podľa môjho názoru, návrh
novelizácie zákona o referende mohol byť schválený
v podobe s ľudovou iniciatívou. Túto možnosť
však spravodajcovia o spôsobe hlasovania znejasnili,
skomlikovali a nevyužili. vychádzam z včerajšej
skúsenosti a premrhanej možnosti a preto si dovoľujem
navrhnúť postup, ktorý by priniesol určitú
šancu na prijatie aspoň časti tlače
1212.
Paragraf 26 Rokovacieho poriadku síce hovorí, že
hlasovanie nesmie byť prerušené, ale pre náš
prípad, po prerokovaní jednotlivých častí
návrhu tlače 1212 by sme mohli odhlasovať takýto
spôsob pri hlasovaní.
1. Hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch
jednotlivých častí a vždy na záver
hlasovať o hlave, o časti ako celku a po tomto hlasovaní
prejsť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch
v ďalšej časti.
2. Poradie hlasovania o jednotlivých častiach navrhujem
takto? najskôr hlasovať o pozmeňujúcich
návrhoch hlavy V. a o tejto hlave ako o celku. Potom hlasovať
o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa
týkajú článkov II, III a IV, uvedených
na strane 22 až 24. Potom hlasovať o pozmeňujúcich
návrhoch hlavy IV., potom III. a nakoniec o celku, keď
bude schválená viac než jedna časť,
jedna hlava. Teda ešte raz zdôrazňujem poradie.
Hlava V. článok II, III, IV, hlava IV., III. a celý
návrh.
Pri takomto spôsobe by sme si aj po neschválení
hlavy IV. a V. zachovali možnosť hľadať riešenie
vhodné pre schválenie hlavy III., to je pre schválenie
časti o moci zákonodarnej. Keď by snemovne
súhlasili s takýmto spôsobom hlasovania, potom
je treba vypustiť z hlavy III. celý článok
42 a z článku 48 v ods. 1 písm. e), f).
Vážené Federálne zhromaždenie,
ani prípadné schválenie len hlavy III. by
síce nebolo najoptimálnejším riešením,
ale vzhľadom na situáciu vo Federálnom zhromaždení
by to bol predsa len istý nezanedbateľný prínos.
Mohli by sme tak určiť, do čoho voliť
a ako má Federálne zhromaždenie fungovať.
A to nie je málo. Verím tiež, že by to
spoločnosť nepochybne ocenila.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Na tieto procedurálne návrhy bude
reagovať pán podpredseda Jičínský.