Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem poslancovi Šolcovi. Teraz prosím spravodajcu
výborov Snemovne ľudu pána poslanca Alojza
Rajniča.
Společný zpravodaj výborů SL A. Rajnič:
Vážený pán predseda, vážený
pán predsedajúci, vážené kolegyne,
vážení kolegovia, vážení
hostia, vzhľadom na to, že môj kolega zo Snemovne
národov podal vyčerpávajúcu správu
a oboznámil vás s problematikou tohto zákona
aj z pohľadu medzinárodného, sústredím
sa na techniku prerokúvania tak, ako nám bola prikázaná
v zmysle opatrení č. 209 Predsedníctva Snemovne
ľudu a č. 210 Predsedníctva Snemovne národov,
aby sme pripravili stanovisko 209 pre Snemovňu ľudu.
Výbory branné a bezpečnostné prerokovali
návrh vládneho zákona č. 848 15. a
16. septembra t.r. Pri prerokúvaní tohto návrhu
zákona sme prihliadali na pripomienky Slovenskej národnej
rady, ktorá ich predložila písomne. Správa
obsahovala osem pripomienok, ktoré sme pri prerokúvaní
tohto nášho zákona zvažovali a nakoniec
päť týchto pripomienok sme zohľadnili aj
v návrhu zákona, ktorý vám predkladáme.
Zo Slovenskej národnej rady prerokovali vládny návrh
zákona o civilnej službe len výbory branné
a bezpečnostné Slovenskej národnej rady,
ústavne výbory Slovenskej národnej rady sa
k prerokúvania tohto zákona nedostali.
Z Českej národnej rady je spoločná
správa výborov ČNR k vládnemu návrhu
zákona č. 848 o civilnej službe. V Českej
národnej rade prerokovali tento návrh zákona
ústavnoprávne výbory, výbor petičný,
pre právnu ochranu a bezpečnosť, cirkevný
a humanitárny výbor a výbor pre sociálnu
politiku a zdravotníctvo. Tento návrh vládneho
zákona prerokovali predmetné výbory v septembri
1991.
Ústavnoprávny výbor neodporučil vyslovenie
súhlasu s predloženým návrhom, a síce
z toho dôvodu, že predmetný návrh obsahoval
komisie. Táto požiadavka ústavnoprávneho
výboru Českej národnej rady bola zohľadnená.
Ako vidíte vo vašej predlohe, tieto komisie sú
v návrhu tlače 946 vypustené. Prakticky sme
zohľadnili stanovisko ústavnoprávneho výboru
ČNR.
Podobne nesúhlasil s komisiou ďalší výbor,
a síce výbor cirkevný a humanitárny,
čo sme tiež zohľadnili. Dá sa povedať,
že stanoviská Českej národnej rady tak,
ako boli vyjadrené či už v ústavnoprávnom
výbore alebo vo výbore cirkevnom a humanitárnom,
sme zohľadnili v predloženom návrhu zákona.
Vo Federálnom zhromaždení boli prikázané
na prerokovanie tieto zákony výborom sociálnym
a kultúrnym, ústavnoprávnym a brannému
a bezpečnostnému ako výboru, ktorý
predkladá záverečnú správu.
Výbor sociálny a kultúrny prerokoval návrh
zákona na spoločnej schôdzi dňa 18.
septembra s tým, že Snemovňa ľudu svojím
uznesením č. 124 odporučila prerokovať
a schváliť vládny návrh zákona
so zmenami a Snemovňa národov na tomto zasadnutí
neodporučila a prijala na svojom zasadnutí dodatok
k uzneseniu č. 124 z 18.9. 1991. Vládny návrh
neodsúhlasila, ale odporučila jeho prerokovanie
na spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne
národov v pôvodnom znení.
Výbory ústavnoprávne Snemovne ľudu a
Snemovne národov na svojej 14. spoločnej schôdzi
dňa 18. septembra prerokovali vládny návrh
zákona, tlač 848, a svojím uznesením
č. 186 z 18.9.1991 výbory súhlasili s vládnym
návrhom o civilnej službe s tým, aby na jeho
dopracovanie boli využité pripomienky ústavnoprávnych
výborov. Pri prerokovaní boli tieto pripomienky
v podstate zohľadnené v novom návrhu.
V závere výbor branný a bezpečnostný
prijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona
o civilnej službe, tlač 848. Výbory branné
a bezpečnostné v zmysle § 39 ods. 4 zákona
č. 56/91 Zb. o Rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia
po prerokovaní návrhu zákona vo výboroch
ústavnoprávnych a sociálnych a kultúrnych
a po zvážení stanovísk Českej
národnej rady a Slovenskej národnej rady navrhujú
Snemovni ľudu, aby predložený vládny návrh
zákona o civilnej službe, tlač 846, schválili
v znení uvedenom v prílohe tlače 946.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán poslanec Rajnič. Ako ste vypočuli
spravodajcov snemovní, odporúčam, aby zákon
bol schválený v znení uvedenej tlače
946. Preto vás prosím, pokiaľ budete vystupovať
v rozprave, aby ste svoje príspevky zamerali na túto
tlač.
Teraz vyzývam členov politického grémia,
aby sa odobrali do miestnosti 026, kde pod vedením pána
predsedu Dubčeka sa uskutoční krátka
schôdza tohto orgánu.
Otváram diskusiu. Písomne sa do diskusie prihlásili
poslanci Magyar, Korman, Blažek, Haško, a to v poradí,
ako som čítal.
Praje si vystúpiť niekto v mene poslaneckého
klubu? (Nikdo.)
Dávam slovo pánovi poslancovi Magyarovi.
Poslanec SL. F. Magyar: Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni, mám návrh a prosil by
som, aby sme o ňom hlasovali hneď s prerušením
rozpravy, pretože tento návrh by nám mohol
skrátiť celú schôdzu.
Navrhujem, aby sme vládny návrh zákona zamietli.
Z toho dôvodu, že principiálne je nesprávne
zavádzať civilnú službu. Je nutné
zaviesť vojenskú službu so zbraňou a vojenskú
službu bez zbrane. V tom zmysle je treba pripraviť zákon.
Som veriaci človek a nikdy, ani za tých štyridsať,
za štyridsať rokov, som neprestal plniť svoje náboženské
povinnosti a práve preto si osvojujem právo - aj
keď nikomu nechcem vnucovať svoje náboženské
presvedčenie - tvrdiť, že žiadne náboženstvo
nezakazuje vstávať ráno na budíček,
robiť rannú rozcvičku, robiť vpravo vbok
alebo k zemi. To nezakazuje žiadne náboženstvo.
Niektoré sekty majú síce také predpisy,
že nesmú zobrať zbraň do rúk, tým
môžeme vyjsť v ústrety, ale budú
musieť byť v kasárňach.
Prečo je príťažlivá tá civilná
služba? Vojak základnej vojenskej služby musí
z rodnej obce rukovať niekde 400 či 600 kilometrov
ďaleko, je v kasárňach, ten druhý vo
svojej posteli, ráno vstane, kedy chce, ide do zamestnania
alebo nejde. Dokonca sme sa dozvedeli - horibile dictu -, že
niekde ešte dostáva za civilnú službu
plat. Bodaj by to nebolo lákavé. Od všetkého,
čo nie je zbraň, teda od rôznych prískokov,
výskokov či výkopov by nemal byť oslobodený.
Potom bude problém riešený. A o oslobodení
od použitia zbrane bude potom žiadať len ten, ktorý
k tomu má skutočne náboženský
dôvod.
Prosím pána predsedajúceho, aby dal hneď
o tomto návrhu hlasovať, pretože tým by
sme mohli skrátiť schôdzu. Pokiaľ bude
tento návrh zamietnutý, budeme samozrejme rokovať
ďalej. Ďakujem. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Pán poslanec, v Rokovacom poriadku nenachádzam možnosť
prerušiť diskusiu z toho dôvodu, ktorý
navrhujete. Vyslovil ste stanovisko, že snemovne majú
hlasovať proti tomu zákonu. Berieme to ako váš
návrh, ale nie je možné z toho dôvodu
prerušiť diskusiu. Diskusia teda bude ďalej pokračovať.
S faktickou poznámkou sa prihlásil spravodajca pán
poslanec Šolc. Prosím, aby sa ujal slova.
Společný zpravodaj výborů SN J. Šolc:
Budu velmi stručný. Omlouvám, že jsem
vás zapomněl upozornit na tiskové chyby,
které by mohly změnit smysl textu.
Na str. 3, v tisku, který vám byl rozdán,
si najděte § 2 odst. 4 - uprostřed čtu:
"Prohlášení podává občan"
- a dále si vepište - "Okresní vojenské
správě, tedy OVS". To je jedna chyba.
Na konci řádku, aby se neměnil smysl, je
slovo "postavené" nikoli "postavení".
Na str. 5 § 4 hned v nadpisu "a prominutí výkonu
civilní služby".
A konečně poslední oprava, rovněž
§ 4 odst. 3 druhý řádek, který
končí "občan nastoupil nejpozději"
nikoli "později".
Děkuji kolegovi Haškovi za upozornění.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Pokračujeme v diskusii. Druhý v poradí
vystúpi pán poslanec Korman.
Poslanec SL M. Korman: Vážený pán predsedajúci,
vážené Federálne zhromaždenie.
Podklady pre svoje vystúpenie som získal v stavovskej
organizácii, v ústrednej rade klubu vojakov z povolania.
Z takmer dvojročných praktických skúseností
a poznatkov z realizácie zákona 73/90 o civilnej
službe je možné jednoznačne vyvodiť
konštatovanie, že aj keď prijatie uvedeného
zákona bolo bezpochyby aktom vysoko humánnym a demokratickým,
neprepracovanosť a dá sa povedať nedomyslenosť
niektorých jeho ustanovení vytvorila našim
občanom širokú škálu možností,
ako tento zákon využiť a zneužívať
vo svoj prospech na úkor obranyschopnosti republiky a bojaschopnosti
Československej armády.
Na úvod prednesiem niekoľko číselných
údajov zobrazujúcich stav na Východnom vojenskom
okruhu k 1. októbru 1991.
Od nadobudnutia platnosti zákona o civilnej službe
využilo možnosť odmietnuť vykonávať
vojenskú činnú službu celkom 12 208
občanov Slovenskej republiky. Z uvedeného počtu
je v súčasnej dobe v evidencii miestnych vojenských
správ SR 2 533 odvedencov plus 7 337 vojakov prepustených
zo základnej služby na základe podaného
prehlásenia plus 268 vojakov v zálohe odmietajúcich
vykonávať vojenské cvičenie.
K výkonu civilnej služby zatiaľ nastúpilo
2 070 občanov. Odchodom vojakov základnej služby
do civilnej služby v priemernom počte 6 až 7
tisíc za rok poklesnú mobilizačné
zdroje. Za 5 rokov, pri pokračovaní tohto trendu,
to bude o 30 až 35 tisíc osôb a za 10 rokov
60 až 70 tisíc osôb.
Z uvedeného počtu vyplýva, že možnosť
odmietnuť povinnosť vykonávať činnú
službu je v podstatne väčšej miere využívaná
vojakmi vykonávajúcimi základnú vojenskú
službu ako odvedencami.
Na jednu miestnu vojenskú správu pripadne ročne
v priemere 35 odvedencov, ktorí odmietnu nastúpiť
základnú vojenskú službu v zmysle zákona
73/90. Tento stav nie je zvlášť znepokojujúci.
Avšak u vojakov povolaných na výkon základnej
služby je tento počet v priemere na jednu miestnu
vojenskú správu až trojnásobne vyšší
a predstavuje asi 110 vojakov. Celkove teda od jednej miestnej
vojenskej správy odmietne výkon činnej služby
do jedného roka v priemere 145 občanov.
Keď si zoberieme do úvahy, že ročne povoláva
východný vojenský okruh do základnej
služby v priemere 31 tisíc občanov, činí
to priemerne 20 % občanov, ktorí odmietnu zákonnou
cestou túto povinnosť vykonávať, či
už v celom alebo čiastočnom rozsahu. Tento
počet stojí istotne na zamyslenie.
Na zamyslenie však stojí aj ďalšia skutočnosť.
Je to fakt, že tento zákon o civilnej službe
vo svojej doterajšej podobe umožňuje našim
občanom v podstate bez akéhokoľvek postihu
vyhnúť sa nielen výkonu základnej služby,
ale súčasne aj výkonu civilnej služby,
resp. dosiahnuť maximálne 5-mesačnú
náhradnú vojenskú službu. Návod
je jednoduchý. Podľa zákona č. 73/90
Sb., môže každý vojak v základnej
službe z dôvodu náboženského alebo
morálneho presvedčenia podaním prehlásenia
odmietnuť vykonávať činnú službu.
Skúmanie skutočných príčin
podania prehlásenia nie je pri tom zákonom stanovené
a vojaci sú na trvalú dovolenku prepúšťaní
paušálne do 20 dní od doby podania prehlásenia.
Pokiaľ vojak po vykonaní 4,5 mesiaca základnej
služby odmietne v zmysle zákona ďalší
výkon činnej služby, bude z nej prepustený
približne po odslúžení 5 mesiacov. A tu
je cieľavedome kalkulované so skutočnosťou,
že k výkonu civilnej služby sú občania
pri zachovaní doterajšieho počtu pracovných
príležitosti povolaní asi do 6 rokov s tým,
že za túto dobu sa prevážna väčšina
z nich ožení a stanú sa živiteľmi
rodiny.
V zmysle platných smerníc pre určovanie odvedencov
na náhradnú službu z rodinných a sociálnych
dôvodov sú na náhradnú službu
určovaní všetci odvedenci a vojaci, ktorí
sú ženatí a majú minimálne jedno
dieťa. Z praxe je zrejmé, že vojaci po narodení
dieťaťa využívajú zákonom
danú možnosť odvolať prehlásenie
a odmietnuť vojenskú činnú službu.
Zároveň si však dajú žiadosť
na určenie na náhradnú službu, ktorej
bude v zmysle zákona vyhovené. Vzhľadom na
to, že títo občania základnú
službu v dĺžke 5 mesiacov už vykonali, bude
ich určenie na náhradnú službu len formálne,
pretože na jej výkon už nebudú musieť
nastúpiť.
Pri zachovaní uvedeného postupu môže
v súčasnej dobe každý vojak po odslúžení
4,5 mesiaca základnej vojenskej služby jej ďalší
výkon odmietnuť, a to s minimálnym predpokladom,
že civilnú službu vôbec niekedy vykoná.
Z uvedeného vyplýva, že zneužívanie
zákona o civilnej službe umožňujú
hlavne nasledujúce skutočnosti:
- nevymedzenosť doby, kedy je možné prehlásenie
o odmietnutí výkonu činnej služby podávať
- obmedzený rozsah pracovných miest, v ktorých
je možné civilnú službu vykonávať
- možnosť kedykoľvek, a to aj viacnásobne,
prehlásenie odvolať a znovu podať.
Na zamedzenie ďalšieho zneužívania zákona
č. 73/90 by bolo treba prijať vládny návrh
zákona o civilnej službe tak, aby možnosť
odmietnutia výkonu činnej služby z náboženského
a morálneho presvedčenia bola daná len brancom,
odvedencom a vojakom v zálohe. Vylúčiť
možnosť dodatočného sťahovania podaných
prehlásení. Podstatne rozšíriť
pracovné možnosti pre výkon civilnej služby
tak, aby občania boli na jej výkon povolávaní
maximálne do 1 až 2 rokov po podaní prehlásenia.
Vážené Federálne zhromaždenie,
na základe uvedeného si myslím, a som o tom
presvedčený - že je nutné predložený
vládny návrh zákona o civilnej službe
prijať a ja zaň budem hlasovať.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem poslancovi Kormanovi. S technickou poznámkou
sa hlási poslanec Magyar.
Poslanec SL F. Magyar: Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som vám napovedal, že §
27 ods. 3 Rokovacieho poriadku znie takto: "O procedurálních
návrzích se hlasuje podle potřeby i během
rozpravy."
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Povedzte mi, ako znie váš procedurálny návrh.
Poslanec SL F. Magyar: Môj procedurálny návrh
je, aby sme hlasovali, či je potrebná ďalšia
rozprava alebo odporučíme, aby bol vypracovaný
iný návrh zákona.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
To znamená zmeniť program rokovania tejto spoločnej
schôdze.
Poslanec SL F. Magyar: To nie je zmena programu, pretože
tento programový bod ja neodporúčam vypustiť,
len rozhodnúť o tom, či vôbec nie je
mlátením slamy to, keď teraz budeme dve hodiny
dávať pozmeňujúce návrhy a potom
neschválime zákon. Ešte naviac zaťažíme
spravodajcov.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
To je riziko prerokúvania každého zákona,
pán kolega. S technickou poznámkou sa hlási
poslanec Čič, potom poslanec Jégl.
Poslanec SL M. Čič: Vážený pán
predsedajúci, vážené kolegyne, vážení
kolegovia, pán predsedajúci už vyjadril stanovisko.
Nejde o procedurálnu otázku. Je tu schválený
program, je tu vládny návrh, o ktorom treba rokovať.
Iná otázka je, do akej miery sa rozšíri
diskusia a bude sa o tom ďalej rokovať a každý
vrátane poslanca Magyara má možnosť vyjadriť
súhlas alebo nesúhlas s predloženým
návrhom. Keď návrh neprejde, bude sa musieť
pripraviť nový zákon. Postup, ktorý
navrhuje poslanec Magyar, nie je možné prijať,
pretože nejde o procedurálnu otázku.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Hovoriť bude pán poslanec Jégl.
Poslanec SL P. Jégl: Já bych se přece jen
pokusil rozmluvit poslanci Magyarovi jeho procedurální
návrh, a to v tom smyslu, že bych využil Listiny
základních lidských práv a svobod
a ocitoval čl. 15 odst. 3: "Nikdo nemůže
být nucen vykonávat vojenskou službu, pokud
je to v rozporu s jeho svědomím nebo náboženským
vyznáním." Zdůrazňuji, že
vojenskou službu obecně jako takovou, jak se zbraní,
tak beze zbraně, tudíž tento jeho návrh
je protiústavní a měl by si to uvědomit
a netrvat na této proceduře, kterou navrhuje.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. S ďalšou technickou poznámkou sa
hlási poslanec Világi.
Poslanec SL O. Világi: Náš Rokovací
poriadok pripúšťa zobrať späť
návrh, respektíve oboznámiť navrhovateľa
s výsledkami prerokúvania návrhu vo výboroch.
V § 43 Rokovacieho poriadku sa mimo iného píše:
"Keď sa v priebehu rokovania výboru ukázalo,
že výbory majú proti návrhu zákona
závažné námietky, môžu predsedníctva
snemovní požiadať predsedu Federálneho
zhromaždenia, aby informoval navrhovateľa o tomto stave
a odporučil mu, aby návrh zákona zobral späť."
Iný prípad náš Rokovací poriadok
nepozná.
Odporúčam, aby sme o tom nehlasovali a aby sme pokračovali
ďalej v rozprave podľa Rokovacieho poriadku.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Výbory tu predniesli svoje stanoviská. Bolo také,
aké bolo. Rozhodne nebolo také, že sa o zákone
nemá rokovať. Pán poslanec Magyar, ja váš
návrh odmietam, pretože ho nepokladám za procedurálny,
ale za meritórny. Pokladám ho za vyjadrenie vášho
záporného vzťahu k zákonu. Svoje stanovisko
môžete vyjadriť hlasovaním, počkať,
či sa k vám pripojí nadpolovičná
väčšina poslancov. To je všetko, čo
k tomu môžem povedať.
Pokračujeme v rozprave. Vystúpi poslanec Blažek,
pripraví sa poslanec Zlocha, po ňom poslanec Jégl.
Poslanec SN A. Blažek: Pane předsedající,
dámy a pánové, dovolte mi, abych položil
otázku: Potřebuje společnost stát?
Jestliže ano, je schopna akceptovat jisté oběti,
které si jeho udržování vyžaduje?
To je například placení daní, respekt
k zákonům a zejména nutnost starat se o jeho
obranu a bezpečnost v případě ohrožení.
Dříve stát v důsledku panující
ideologie byl v našem prostředí chápán
jako prostředek organizovaného násilí
vládnoucích vůči ovládaným,
zatímco dnes můžeme, myslím, právem
začít stát chápat jako prostor, kde
je možnost realizace svobod a práv občanů
a prostor pro ochranu jejich zájmů. Takto je tedy
stát možno chápat jako dobro.
S tím souvisí následující otázka:
Je mravné podílet se jako občan na dobru,
kterým stát je, samozřejmě stát
demokratický a právní, a toto dobro v případě
ohrožení odmítnout bránit či
lépe ponechat jeho obranu jiným? Myslím,
že je znakem vyspělosti společnosti a humánnosti,
dokáže-li v sobě najít schopnost respektovat
právo odmítnout vojenskou službu, musí
však být přitom splněny záruky,
že bezpečnost státu nebude oslabena tím,
že vojenské síly budou uvedeny v chaos a tím
bude oslabena a snížena jejich bojeschopnost.
Já jsem proto pro takový postup, který učiní
civilní službu náročností na
čas a podmínky, v nichž bude vykonávána,
srovnatelnou se službou vojenskou, a proto navrhuji, aby
délka civilní služby byla dvojnásobná
než doba vojenské služby. Jde tedy o změnu
v § 1 odst. 3 v tisku 946. Odmítám možnost
odchodu do civilní služby během výkonu
služby vojenské, to je po nástupu do základní
vojenské služby, a zejména podporuji myšlenku,
že za branné pohotovosti státu občané
nemohou podávat prohlášení o odepření
výkonu vojenské základní služby.
Myslím totiž, že v takové krajní
situaci musí mít stát právo žádat
oběti i od těch svých občanů,
kteří jinak z důvodu svého přesvědčení
službu v armádě odmítají. Ostatně
si neumím představit ideu, která by mi mohla
bránit v účinné obraně vlasti
nebo svého domova a přitom mi umožnila obstát
vůči nárokům mravním. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Znenie svojho pozmeňujúceho návrhu
dajte písomne. Ako ďalší vystúpi
poslanec Zlocha, pripraví sa poslanec Jégl, po ňom
poslankyňa Šormová.
Poslanec SN J. Zlocha: Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci!
Predložený návrh zákona o civilnej službe
má zrejme za účel odstrániť rôzne
problémy, ktoré sa vyskytujú v doterajšej
praxi pri uplatňovaní nového práva
občanov, práva odmietnuť vykonávanie
základnej vojenskej služby alebo vojenského
cvičenia z dôvodu svedomia alebo náboženského
vyznania.
Za pol roka od uplatňovania pôvodného zákona
o civilnej službe v ČSFR sa ukázalo, ako sa
dá aj dobrá myšlienka zneužívať,
ako aj to, že naša spoločnosť nie je pripravená
na realizáciu tohto zámeru, že všetko
je viac menej ponechané náhode či aktivite
rodičov, ktorí vedia či nevedia zohnať
nejaké miesto pre svoju ratolesť. Okresné úrady
práce, to sú tie príslušné úrady,
ktorým zaradenie do civilnej služby náleží,
majú totiž dosť svojich starostí s riešením
zamestnanosti občanov, ktorí si prácou potrebujú
zarobiť na obživu a vôbec im neostáva čas
na hľadanie miest pre mladých mužov, ktorí
sa pre túto službu rozhodli. Nepočul som zatiaľ
o žiadnom prípade, aspoň nie na Slovensku,
že by sa nejaká organizácia alebo orgán
štátnej správy snažil vytvoriť podmienky
pre väčšie uplatnenie či využitie
týchto ľudí. Akési podmienky pre ich
zaradenie sú v zdravotníckych a v sociálnych
zariadeniach. Je to však málo, dokonca veľmi
málo, obzvlášť, keď si dovolím
odhadnúť počet uchádzačov o civilnú
službu len na Slovensku na cca 10 tisíc. Tento údaj
už bol upresnený, je to viac ako 12 tisíc.
Veľké možnosti sú však v oblasti
životného prostredia. Mohli by upravovať alebo
likvidovať skládky tuhého komunálneho
odpadu alebo vybudovať nové. Mohli by sa podieľať
na výstavbe čističiek odpadových vôd,
budovaní vodovodov a vodojemov, upravovať alebo stavať
objekty na nenáročnú turistiku, pripravovať
náučné trasy v chránených oblastiach,
udržiavať a zvelebovať parky, likvidovať nepoužiteľné
objekty a napravovať škody, ktoré na našom
území zanechali sovietske vojská. Iste by
sa toho našlo ešte viac. Mám však obavy,
že pokiaľ sa nepodarí tých, ktorí
vykonávajú civilnú službu, nejakým
spôsobom organizovať a zhromažďovať,
potom sa nám rozptýlia v miestach svojich bydlísk,
kde si síce nejakým spôsobom svoju povinnosť
"odkrútia", ale veľa užitočného
toho po nich neostane.
Tieto moje obavy vyplývajú z poznatkov niektorých
okresov na Slovensku, kde o civilnú službu žiadalo
v priemere v každom okrese okolo 200 ľudí, avšak
umiestnených nebola ani štvrtina. A aj z toho sú
mnohí z hľadiska účelnosti a úžitku
na dosť pochybných miestach, napr. v technických
službách - t.j. obvyklý prípad - alebo
dokonca v bytových družstvách. Ukazuje sa,
že veľa mladých mužov sa k civilnej službe
hlásilo len preto, že boli povolávaní
do kasární ďaleko od domova a že sa rátalo
s postupným skracovaním povinnej vojenskej služby.
Neviem si totiž ináč vysvetliť fakt, že
medzi nimi boli často aj absolventi vysokých škôl,
ktorí ukončili vojenské katedry s výborným
prospechom v hodnosti čatár-absolvent a je zaujímavé,
že tam žiadne problémy ani rozpory so svojím
svedomím alebo náboženským vyznaním
nemali.
Je preto dobré, že návrh zákona možnosti
špekulácie obmedzuje, aj keď je treba povedať,
že ju priamo nevylučuje a že sa branci budú
môcť pri rozhodovaní, či vojenskú
službu alebo civilnú službu rozhodnúť
len raz - tak, ako je to uvedené v odporúčaniach
branných a bezpečnostných výborov.
Výhrady obzvlášť z vyššie uvedených
dôvodov však mám k § 4 ods. 5, kde sa hovorí,
že pokiaľ do tridsiatich rokov veci civilnú službu
občan nevykoná z vlastnej viny, že mu ju môže
príslušný úrad odpustiť. Pojem
"z vlastnej viny" sa bude zrejme vysvetľovať
rôzne. Budú tam patriť napr. tí, ktorí
k výkonu civilnej služby nikto nepovolá. Bude
sa to týkať aj občanov, ktorí sa z cudziny
vrátia do ČSFR až po dovŕšení
tridsiatich rokov? Zdá sa mi, že tento odsek ponechá
možnosť, ako špekulovať a ako sa vyhnúť
vojenskej službe a nakoniec aj službe civilnej, a preto
ho navrhujem vypustiť.
Okrem toho je pravdepodobne v rozpore s odsekom 1 § 3, kde
je uvedené, že táto povinnosť vykonávania
civilnej služby miesto vojenskej základnej služby
trvá do 31. decembra tohto roku, v ktorom občan
dovŕšil 38 rokov života.
Nejasný mi je odsek 3 v § 5 v zmysle odporúčania
výborov branných a bezpečnostných,
podľa ktorého môže občan v civilnej
službe opustiť obec, kde službu vykonáva,
len so súhlasom nadriadeného alebo jeho štatutárneho
zástupcu. Problém je totiž v tom, že v
súčasnosti mnohí na pracovisko dochádzajú
z miesta bydliska. Neviem si ani dosť dobre predstaviť
systém kontrol a dokonca ani to, že chceme dospelých
ľudí kontrolovať pomaly viac ako školou
povinné deti. To mi tiež nie je po chuti. Preto navrhujem
tento odsek - odsek 3 § 5 - upraviť, pokiaľ sa
to nedá vypustiť.
Ďalej mám odporučujúci návrh
na zaradenie jedného odseku do § 6. Znie nasledovne:
"Pri sústavnom neplnení svojich povinností
v organizácii a po opakovanom hrubom porušovaní
výkonu civilnej služby môže príslušný
úrad službu zrušiť a odporučiť
príslušnej vojenskej správe povolanie na základnú
vojenskú službu." Toto odporúčam
zaradiť za odsek 4 § 5.
Na záver by som chcel povedať, že ja osobne budem
prijatie tohto zákona podporovať, pretože zlepší
situáciu, ktorá v tejto oblasti v súčasnosti
je. Mám tlmočiť aj stanovisko výboru
klubu HZDS. Iste aj ostatní členovia budú
prijatie tohto návrhu zákona podporovať.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Pán kolega, nezachytil som, ktorý odsek chcete vypustiť.
Spravodajcovia to majú zachytené, je to teda v poriadku.
Ďakujem pánu poslancovi Zlochovi, teraz vystúpi
poslanec Jégl.
Poslanec SL P. Jégl: Vážený pane předsedající,
vážené dámy a pánové.
Máme-li nějakým způsobem definovat
institut civilní služby a vyhnout se jistým
nedorozuměním - viz pan poslanec Magyar - pak bych
považoval za potřebné definovat osobu, jíž
se tento institut bytostně týká a sice odpírače
z důvodu svědomí. K tomuto účelu
si dovolím použít materiál Amnesty International,
podle něhož se touto osobou rozumí "osoba
vystavená k odvodu k vojenské službě
nebo k registraci pro odvod k vojenské službě
(a to i ve státech, kde neexistuje vojenská služba),
která z důvodů svědomí nebo
svého přesvědčení vyrůstajícího
z náboženských, etických, morálních,
humanitních, filozofických, politických nebo
podobných motivů odmítá vykonávat
ozbrojenou službu nebo se přímo či nepřímo
podílet na válkách či ozbrojených
konfliktech.
Pokud jde o mezinárodní konvence, týkající
se práva odmítnout vojenskou službu, některé
již zde byly zmíněny - já bych se ještě
zmínil o rezolucích OSN, a to sice o rezoluci L
73 z roku 1987, další rezoluci z roku 1989 a zvláště
o rezoluci L 78 jako o nejnovější rezoluci
z roku 1991, odvolávající se na Všeobecnou
Deklaraci lidských práv a Mezinárodní
pakt o občanských a politických právech,
ty vyhlašují právo odmítnout vojenskou
službu z důvodu svědomí za přirozenou
aplikaci práva na svobodu smýšlení,
svědomí a vyznání. Dále bych
se zmínil zejména o rezoluci evropských institucí,
a to jak již o rezoluci Rady Evropy 337 z roku 1967 tak Evropského
parlamentu, zvláště pak o rezoluci A 3 15 z
roku 1991, o níž bych chtěl hovořit
ještě trochu podrobněji.
Určité znevýhodnění civilní
služby vůči službě v armádě,
která má zabránit využívání
pro jiné účely, je prováděno
v zásadě dvěma způsoby. A to buď
tím, že zvláštní komise neboli
porota zkoumá, zda důvody odepření
vojenské služby jsou skutečně podloženy
svědomím nebo délkou civilní služby
přesahující délku povinné vojenské
služby, popřípadě kombinací obou
způsobů. V samotných počátcích
existence civilní služby, tj. v Evropě v padesátých
letech, v některých skandinávských
státech již v letech dvacátých tohoto
století, byly důvody svědomí zevrubně
zkoumány a mnohdy přímo taxativně
vymezovány zákonem. Každý odpírač
předstupoval před komisi, kde musel důvody
svého odepření postupně vyložit
a obhájit.