Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

A vidíte, takéto ustanovenie by sa nám dnes veľmi hodilo a situáciu by to zjednodušilo. Z toho plynie poučenie, že by sme sa už konečne v tomto parlamente mali naučiť akceptovať návrhy nie podľa toho, kto ich podáva a predkladá, ale podľa obsahu a hlavne k čomu smerujú. Ale teraz späť k meritu veci.

Nemyslím si, že je vhodné a potrebné teraz vypisovať referendum. Ako som už spomenul, pri troške dobrej politickej vôle rozhodujúcich politických síl sme v príprave ústav mohli byť už ďalej. Nechcime nahradzovať politickú zodpovednosť a schovávať sa za referendum! Podstata problému totiž nespočíva, ako sa tu predkladá, v zisťovaní názorov občanov, či si prajú súžitie slovenského a českého národa. Máme výsledky výskumov verejnej mienky a relevantné poznatky - okrem iného - i z podpisov občanov za súžitie, ktoré jednoznačne vyjadrujú väčšinový názor našich občanov na zachovanie súžitia. Čo chceme preto referendom zisťovať? Chceme zistiť to, čo vieme? Alebo to má byť zakrytie a zakrývanie rozporov a odvádzanie pozornosti od podstaty veci?

Nepostupujme ďalej v hre na schovávačku! Podstata veci nespočíva v zisťovaní, či spolu žiť alebo nie, ale podstata spočíva v tom, v akej forme. A to, prosím, je ťažko možné riešiť referendom, akú otázku položíme. V tom je totiž jablko sváru a nemyslím, že referendum nám pri riešení tohto problému posunie veci dopredu.

Existuje celkom transparentný názor, že väčšina občanov si praje súžitie a zároveň je prevládajúci názor, že súžitie nemôže byť v doterajšej podobe. Pri všetkých pozitívach doterajšieho súžitia, všetky doterajšie snahy usporiadať vzťahy ako rovný s rovným skončili, ako vieme, v slepej uličke. Po vzniku republiky - porušením dohôd, pre niektorých to nič neznamená, a sľubov - usadil sa čechoslovakizmus, po vojne sa obetovalo rovnoprávne postavenie Slovenska na oltár tzv. triedneho záujmu, po vzniku federácie v roku 1968 sa súžitie v normalizačnom období zrazilo asi na federáciu. Takéto neblahé skúsenosti vedú nás, Slovákov, k obozretnosti, a prosím vás, aby ste nám to nezazlievali a vyšli v ústrety v štátoprávnom usporiadaní na princípe rovný s rovným. Keď budú súčasné politické reprezentácie rešpektovať túto väčšinovú vôľu občanov o ďalšom súžití ako rovný s rovným, pevne verím, že aj bez referenda sa dopracujeme k tomu, že do konca volebného obdobia sa vyrieši štátoprávne usporiadanie a môže byť prijatá naša nová Ústava. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Předsedající předseda SL R. Battěk: To byl pan poslanec Benčík. Dalším přihlášeným je pan poslanec Karol Honner za Občansko-demokratickou unii. S technickou poznámkou se hlásí pan poslanec Kulan, takže mu dáme slovo.

Poslanec SN P. Kulan: Niekoľko slov k tomu, čo ste povedali, pán kolega Benčík. Po prvé - mohol by ste povedať, ktoré konkrétne návrhy na riešenie ekonomickej a štátoprávnej otázky podáva Strana demokratickej ľavice k dnešnému dňu? Konkrétne návrhy na riešenie stavu, ktorý ste tu zanechali. To po prvé.

Po druhé. Opýtam sa vás. Nemáte pocit, že to bol práve váš partajný šéf pán Weiss a vaša partajná garnitúra, ktorá veľakrát vystupovala ako demagogickí nacionalisti? Nemáte ten pocit? Nespomínate si na vyjadrenie vášho partajného šéfa po odvolaní pána Mečiara? Mohli by ste povedať, kto spôsobil tieto neblahé historické skúsenosti z obdobia po II. svetovej vojne a z obdobia normalizácie? Nebola to náhodou vaša partaj? Nemáte pocit, že Strana demokratickej ľavice sa aj vaším pričinením zanedlho bude volať Strana demagogickej ľavice?

Předsedající předseda SL R. Battěk: Příliš mnoho otázek najednou. Ještě s faktickou poznámkou pan poslanec Marián Kováč.

Poslanec SN Marián Kováč: Vzhľadom k tomu, že ide o pomerne závažné a obsiahle otázky, chcem ubezpečiť svojho spoluobčana Kulana, že mu ponúknem programové dokumenty Strany demokratickej ľavice, na ktorých základe si dokáže veľmi ľahko dať odpovede na tieto otázky, ktoré tu vzniesol.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Ano, děkuji.

Ještě má slovo pan poslanec Benčík.

Poslanec SL M. Benčík: Považoval by som za neprimerané, aby som tu reagoval na otázky, ktoré tu boli položené. Jedine by som chcel pripomenúť pánu poslancovi, ostatní poslanci to určite vedia, že naše kluby za existenciu tohto volebného obdobia predložili sedem základných iniciatívnych zákonných návrhov, z ktorých boli aspoň tri alebo štyri ekonomického zamerania. Rád by som mu zas a opäť pripomenul, že som členom Strany demokratickej ľavice. Ďakujem.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji. Tím končím vzájemné dialogy a budeme pokračovat v rozpravě. Prosím pana poslance.

Poslanec SL K. Honner: Vážený pán predseda Federálneho zhromaždenia, vážení prítomní, tí, ktorí chcú žiť v spoločnom štáte, musia mať túto snahu podloženú mnohými dôvodmi, pre ktoré chcú žiť národy radšej v širšom demokratickom celku než v malom útvare. Je to v období, kedy sa slobodne a z vlastnej vôle združujú štáty západnej Európy do národného Európskeho spoločenstva. Tu je okrem iného a iných podmienok zrieknutie sa veľkej časti svojej suverenity a odovzdanie značných politických, ekonomických právomocí spoločnému vedeniu. Je možné konštatovať, že 340 miliónov slobodných a dobre informovaných občanov týchto štátov má vec dobre premyslenú. Je to i niekoľko ďalších miliónov obyvateľov, napríklad Švédska, Rakúska a Švajčiarska, ktorí sa snažia čo najskôr ich nasledovať.

Hlavné dôvody takéhoto trendu - okrem bezpečnostných - sú dôvody ekonomické. V týchto krajinách sú obyvatelia ochotní brať v úvahu len výsostné, racionálne, ekonomické argumenty, údaje konkrétne alebo vlastné skúsenosti, v čom, kedy, ako sa cítia a či sa budú cítiť voľnejší a ekonomicky lepšie. Väčší demokratický celok je stabilnejší, a to ako politicky, tak aj ekonomicky.

Našu dnešnú situáciu je možné charakterizovať nasledujúcou matematikou: Myslím, že sa nemýlim, keď poviem, že doteraz ani jeden ekonóm nezverejnil, v čom konkrétne pre občanov Slovenska spočíva, či bude výhodnejšia ekonomická samostatnosť. V tom, že by sme za devízy kupovali okrem potrebného technologického zariadenia, ropných produktov, tropického ovocia a pochutín ešte aj elektrickú energiu, dopravnú techniku, ako sú automobily, trolejbusy, autobusy, textil alebo pivo z Čiech?

Argumenty, že si Slovensko na také dovozy zarobí exportom výroby ťažkého priemyslu plechu, valcovaného tovaru, hliníka, cementu, keď na ich výrobu potrebujeme v cudzine zase suroviny a energiu, sú iracionálne. Okrem toho svetové ceny týchto výrobkov polotovarov sú omnoho nižšie ako ceny výrobkov strojárenského či elektrotechnického priemyslu, kde je väčší podiel vloženej ľudskej práce a konštruktérskeho umu. Aké množstvo tohto tovaru by sme museli vyrobiť a predať, aby bolo dosť prostriedkov na uvedené nákupy? Na jeho výrobu je vysoká energetická náročnosť. Náročnosť práve na elektrickú energiu, ktorej je na Slovensku nedostatok a ktorú dováža z Čiech. Pritom sa výrobou veľmi ohrozuje životné prostredie. Výroba elektrickej energie v tomto regióne vytvorila mesačnú krajinu so zničenou biosférou.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Pane poslanče, lituji, ale jsem povinen vás upozornit, že nemluvíte k tématu. Upravte svůj projev.

Poslanec SL K. Honner: To sú všetko myšlienky, na základe ktorých môžeme aj z dôvodov čisto racionálnych alebo egoistických dospieť k názoru, prečo nie je v súčasnom období výhodné rozdelenie československého štátu. Okrem toho z ekonomických dôvodov vyplýva ďalšia okolnosť, že vo voľnej súťaži by sme asi ťažko obstáli. Preto považujem uznanie Slovenska ako suverénneho štátu z týchto uvedených dôvodov a za súčasného stavu za hazardný prístup niektorých politických činiteľov v Slovenskej republike. Na získanie úcty a uznania vo svete sa potrebujeme prejaviť vysokokvalitnou výrobou a hlavne vysokou demokraciou a demokratickým prejavom v Európe.

V dnešnej dobe už nie je dôvod ku komplexu zo staršieho brata, dnes je už aj on vďaka hospodáreniu socializmu na tom zle a má dosť starostí sám so sebou. Dokážme hlavne profesionalitou na všetkých úrovniach, že sme schopní byť dospelým národom a spoluprácou s Čechmi, Maďarmi, Nemcami, Poliakmi a s každým človekom dobrej vôle budujme zase bohaté a ekonomicky silné nezávislé Československo v bohatej, silnej a demokratickej Európe.

Pokiaľ sa týka otázky do referenda, prikláňam sa k filozofii prezumpcie neviny. Nie je našou úlohou, aby sme tu presvedčovali neprajcov spoločného štátu, preto sa prikláňam k otázke negatívnej a dovoľte mi, aby som vyjadril svoje osobné presvedčenie, že som jednoznačne pre spoločný, demokratický štát rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov a ostatných národností. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji panu poslanci Honnerovi. Ještě jedno oznámení opravy. Paní poslankyně Adrianová nepatří do politického společenství Maďarské nezávislé iniciativy, ale je členkou Občanské demokratické unie VPN.

Dalším přihlášeným je pan poslanec Peter Kulan za Občansko-demokratickou unii - VPN, potom je přihlášen do rozpravy předseda Federálního shromáždění Alexander Dubček.

Poslanec SN P. Kulan: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni poslanci. Je paradoxné, že sa slovenská verejnosť nachádza v podobnej situácii ako pred niekoľkými rokmi. V tej dobe existoval v českých krajinách pomerne dobre organizovaný dizent, ktorý bol vďaka silnej intelektuálnej bázy prepojený mimo iného i s českým a slovenským undergroundem.

Toto silné liberálne prostredie v pozitívnom slova zmysle pozitívne ovplyvňovalo dianie na Slovensku. V tej dobe sa tam odboj voči komunistickej vláde sústredil v cirkevnom dizente. Komunistická totalita sa na Slovensku úspešne bránila prenikaniu týchto myšlienok. Myslím, že už vtedy platilo staré, dobre známe heslo: "Rozdeľuj a panuj." Práve k tomu bol a je predurčený národný princíp.

Myslím, že dnes sa zúčastníme priameho stretu dvoch koncepcií budovania štátu, a to občianskej a národnej. Občiansky princíp a prístup k riešeniu spoločenských problémov je priamo úmerný eliminácii štátu ako takého. Pánom a vládcom je a musí byť len a len zákon.

Národný princíp sa snaží naopak so štátom splynúť v národný štát a podobne. Preto extrémny nacionalizmus vedie k totalite etapizmu. Národný aspekt je uviaznutý v minulosti, čo znamená, že sme geneticky Slovákmi, Maďarmi, Čechmi a podobne. Občansky aspekt smeruje k budúcnosti. Snaží sa dosiahnuť žiadúci stav občianskej slobody. Súčasnosť znamená oba tieto atribúty človeka vyvážiť, aby sa národno realizovalo v občianskom, stalo sa mu implicitným tak, ako iné atribúty.

Moderná spoločnosť, o ktorú nám ide, rozvíja národnú v komplementarite k občianskemu, pretože uplatnenie národných a iných prvkov bez extrémov je možné len v prostredí občianskeho charakteru, kde sú garantované občianske práva a slobody v nekonfliktnej a tolerantnej atmosfére.

Predimenzovaný národný akcent, ktorý sa vlastnou povahou snaží splynúť so štátom a zároveň ho posilniť, je vždy vo svojej podstate ľavičiacky. Ako je možné, že staré štruktúry s väzbami na boľševický svetonázor sú ochotné z pragmatických dôvodov participovať na trhových vzťahoch ako najpravejší pravičiaci, avšak kolektivistické srdce si žiada svoje a prikláňa sa k nacionálnemu etatismu. Tak sa internacionalisti menia na roduverných národovcov. Tento smer posilovania štátu potrebuje neustále vyrábať a podsúvať nepriateľov. Čím sa má jeho dôležitosť sankcionovať, umocňovať. Je to kruh zreteľne ľavotočivý.

Naša organizácia sa neetabluje voči bývalej KSČ, ktorá nebola ani vpravo ani vľavo, ale všade bola totalitou, používajúc ľavicové ekonomické a etatistické vzťahy a ultrapravicovú osobnú svojvoľnosť vyvolených. Aj keď napätie medzi skutočnou ľavicou a skutočnou pravicou zaručuje rovnováhu moci, asi by sme sa mali radšej než podľa zemepisnej alebo geometrickej terminológie vymedzovať podľa dosahovaných cieľov.

Po 17. novembri 1989 ma vôbec neprekvapilo, keď práve osvedčené komunistické kádre za podpory niektorých zložiek ŠtB, ako aj povojnové, teda i pred rokom 1948, emigrácia, začali burcovať "za to naše národné". Bolo nutné rozdeliť československý protikomunistický blok a postupne ho rozkladať. Najvhodnejšia sa ukázala myšlienka nacionalizmu. V českých krajinách k tomu neboli vhodné podmienky, pretože tu sa štát vnímal viac na občianskom než na národnom princípe. Preto sa táto hra preniesla na Slovensko. Štruktúra ekonomiky, ako aj sociálne prostredie postkomunistickej spoločnosti k tomu vytvorili to najvhodnejšie prostredie. Na Slovensku vtedy ešte jednotný protikomunistický blok VPN, ktorému sa už vtedy prisudzujú národné špecifiká. Dovolím si tvrdiť, že najväčšou chybou VPN bol samotný vznik VPN. Práve v tomto období slovenská verejnosť je násilne infiltrovaná systémovým vírom nacionalizmu. Postupne dochádza k politickej diferenciácii a z VPN vznikajú nové politické subjekty. Je pozoruhodné, že už v tom období sa skoro každý z týchto subjektov definoval silným vzťahom k otázke národného programu. Bolo preto len otázkou času, keď sme podľa ovocia mohli poznať aj strom. Stačilo len prebudiť nostalgiu pre spoločný štát, nakresliť niekoľko krásnych predstáv o svetlej budúcnosti a ambiciózni politici už urobili svoje. Mnohí z nich sa už vidia v čele nového štátu a vôbec im nevadí, že ich činy už dávno nekomunikujú s občanmi Slovenska. Bohužiaľ, títo ľudia nevidia fakt, že nacionalizmus je poslednou šancou pre novú mutáciu komunizmu, čo vlastne svojím prejavom potvrdil aj poslanec Kanis, ktorý zabudol, že práve ich partajný šéf sa viackrát prejavil ako demagogický nacionalista.

Sporom o názov republiky začalo postupné zabíjanie československej federácie. Trenčianske Teplice a nasledujúce jednania boli už len zavŕšením chybného kroku. Prestali sme hovoriť a hlavne robiť na delimitácii právomocí smerom dolu, to znamená, smerom k regiónom a občanom, a nie smerom k republikovým vládam.

Prijali sme princíp budovania federácie údajne zdola, ale de facto vidíme, že sa aplikuje princíp budovania federácie zboku. Práve referendom sa vraciame k princípu budovania federácie od občana, čo znamená zdola. Mám pocit, že na občanoch sa začína uplatňovať kardinálny podvod. Slovenská národná rada v súčasnom zložení neodráža vôľu občanov Slovenskej republiky v oblasti štátoprávneho usporiadania. Nikto z poslancov Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady nedostal mandát k rozbitiu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Žiadna politická strana ani hnutie nemali takýto bod vo volebnom programe. Ani Slovenská národná strana, ktorá to dnes tvrdí, nemala tento bod vo svojej predvolebnej kampani. Tento bod tam bol zapracovaný, tuším, v auguste 1990.

Je zrejme namieste pripomenúť niektorým kolegom, že ich poslanecký mandát je podložený práve pozitívnym vzťahom ku spoločnému štátu, ktorý toľkokrát proklamovali v predvolebnej kampani. Chcem povedať, že štruktúra centrálnych orgánov a mechanizmy prerozdeľovania štátneho rozpočtu, čo de facto štátoprávne usporiadanie je, nemôže a nesmie byť dôvodom k rozpadu štátu. Štát nie je majetok národných rád ani majetkom Federálneho zhromaždenia - je to princíp generácií. Nikto z poslancov nemá právo považovať občanov za svoj majetok, občania sa nedajú pripojiť ani odpojiť. Ich svätým právom je rozhodovať o sebe sami.

Ochranné prostredie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zaručuje ekonomickú a štátnu suverenitu českého, slovenského a ďalších národov a národností podstatne viac ako nestabilný štátik politicky, bezpečnostne, surovinovo či ekonomicky závislý.

Som rád, že Československá televízia dala priamym prenosom možnosť našim občanom, aby videli, ktoré politické subjekty sa panicky boja nástupu demokracie a aké falošné a právne argumenty uvádzajú ako dôvod blokácie tohto aktu. Kolega Zelenay pochyboval o schopnosti našich občanov pochopiť rozdiel medzi konfederáciou a federáciou. Prosím ho preto, aby využil prítomnosť Československej televízie a vysvetlil našim občanom, čo si pod týmito pojmami vysvetľuje HZDS. Ja to totiž do dnešného dňa neviem.

Ja osobne by som bol veľmi rád, keby sme už túto otázku vyriešili, či už vypísaním referenda, alebo jeho odložením novému parlamentu a venovali sa skutočným problémom našich občanov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji poslanci Kulanovi. Slovo má nyní předseda FS A.Dubček.

Předseda FS A. Dubček: Urobil som si niekoľko poznámok k prerokúvanej otázke, pretože si myslím, že prerokúvame veľmi významné otázky nášho spolužitia. To je po prvé a po druhé: Padlo tu niekoľko poznámok, ku ktorým by bolo žiadúce sa vyjadriť. Ja by som nepotreboval z tejto tribúny vyjadrovať svoj názor, či som alebo nie som pre česko-slovenskú štátnosť, spolužitie našich národov a národností, pretože som to dokazoval celým svojím životom. Ale i napriek tomu nie jedenkrát z tejto tribúny i mimo nej z rôznych dôvodov zaznieva názor, ktorý mi vyjadroval nedôveru, tak to považujem za potrebné, zvlášť pre tých, ktorí nepoznajú môj život a prácu.

Áno, celá moja generácia, nielen moja, ale aj mojich predkov bola stúpencom spoločnej československej štátnosti a nemám čo na tom meniť ani teraz, pretože keď sa pozrieme späť, tak každý dobre vie, že spoločná československá štátnosť bola obom našim národom ku prospechu. Spomínam na to len preto, že celé dejiny, ktoré sú týmto poznamenané, hovoria o tom, že vždy, keď bolo ťažko jednému alebo druhému, či to už bolo v rokoch II. svetovej vojny, či to už bolo v roku 1939 po rozbití republiky, pri účasti slovenského národa v Slovenskom národnom povstaní, vždy to bolo také obdobie, keď sme pociťovali potrebu skutočne cítiť, že sme pri sebe. To je výsledok, ktorý je nezabudnuteľný, aby sme vedeli z minulosti, ale aj pre dnešok, že spolužitie našich národov nám bolo, celému nášmu ľudu ku prospechu. Hovorím o tom tiež preto, že sa nechcem vyhnúť tomu, čo tu už bolo z tejto tribúny povedané a čo je známe, že aj toto obdobie bolo poznamenané rôznymi nedokonalosťami a deformáciami, ktoré nevytvárali to, čo je nutné v prejavoch identity národa, riešení obcí a miest, regiónov, rozvinutie iniciatívy a všetko, čo je s tým spojené.

Chcel by som povedať, že sme zložili poslanecký sľub, to je pravda a tiež vieme, že žijeme v novom období, keď ani to, čo sme riešili v roku 1968 pre federatívne usporiadanie, nebolo dokonalé, nebolo dotiahnuté, ale toto miesto vygumovať a urobiť z neho biele miesto, to si myslím, že by to nebolo dobré ani pre mladú generáciu.

Len krátko poviem z tejto tribúny - vtedy, keď sme do politického programu zamontovali spolužitie Čechov a Slovákov na báze rovný s rovným, na báze federácie, bol tu jeden významný moment práve preto, že tí, ktorí chceli zvrátiť počiatky demokratického procesu v tejto republike, tak nemohli využiť práve nacionálny moment k tomu, aby tento zvrat mohli zorganizovať zvnútra. Pokiaľ v tomto období aj tento významný krok prispel k tomu, že sa Česi a Slováci i ostatné národnosti zomkli do spoločnej snahy urobiť všetko, čo sa dalo pre rozvinutie demokratických procesov, po ktorých naše národy túžili. Pokiaľ to nevyšlo, nevyšlo to preto, že ďalší tento vývoj aj to, čo je zapísané v ústavnom zákone o československej federácii, nebolo možné riešiť, to preto, že po roku 1949 nastal militarizmus. Taký militarizmus, ktorý by potreboval upevniť nie akúkoľvek moc, ale militantnú moc, pretože pri militantnej moci sa lepšie drží v poslušnosti národ a ľud. Preto to bolo tak, ako sa to stalo, čo bolo na ujme nielen rozvoju slovenskej, ale aj českej štátnosti a ďalšieho rozvoja československej štátnosti a našej vzájomnosti. To je neblahé dedičstvo, ktoré nám zostalo po minulom období. Ale predsa, keď si položíme otázku a ja si myslím, že si ju kladieme nielen my tu, ale aj ostatní, je pravda, že i toto obdobie bolo potlačené mnohými deformáciami. Ale ako sa máme stavať k dnešku a budúcnosti? Ja si myslím, že na toto je jednoznačná odpoveď. Odpoveď je v tom, aby sme stavali na to, čo nás spája, čo nás spája teraz a čo nás spojovalo v minulosti. To sú základy, na ktorých je možné stavať. Pokiaľ nebudeme históriu písať len od 17. novembra 1989, pokiaľ nebudeme vytvárať v histórii biele miesta, tak siahneme k tým hlbokým koreňom, ktoré tvorili spolužitie Čechov, Slovákov a ostatných národov po dlhé desaťročia a možno povedať aj storočia a že neraz nás táto snaha nás stála veľa a veľa životov.