Společný zpravodaj výborů SN M. Horský:
Vážený pán predseda, vážený
pán predsedajúci, vážené dámy,
vážení páni. Moje úvodné
spravodajské vystúpenie bude stručné.
Rovnako ako sú stručné uznesenia výborov
Slovenskej národnej rady k tlači 860 a k tlači
893.
K tlači 860 a 893 prijal svoje stanovisko výbor
pre vzdelanie, vedu, kultúru a školstvo Slovenskej
národnej rady 7. októbra pod číslom
172 a 173, v ktorom stručne povedané neodporúča
prijať predložené návrhy.
Výbor brannobezpečnostný SNR dňa 8.
októbra odmietol pod číslom 189 návrh
na uznesenie - tlač 860 FS ČSFR - s nasledujúcim
zdôvodnením: "Návrh skupiny poslancov
Federálneho zhromaždenia ČSFR na vydanie uznesenia
Federálneho zhromaždenia ČSFR o návrhu
vyhlásenia referenda nesúhlasí s uvedeným
návrhom poslancov. Ukladá svojmu predsedovi výboru,
aby o tomto stanovisku informoval a aby tento návrh prerokovalo
predsedníctvo SNR."
Pred sebou teda mám tri neodporúčajúce
návrhy dvoch výborov Slovenskej národnej
rady. V tejto chvíli si myslím, že stúpa
pocit zodpovednosti predovšetkým poslancov Snemovne
ľudu a Snemovne národov zvolených v Slovenskej
republike, aby svojím postojom, názormi a odôvodnením
optimálne uvážili potrebu referenda, potrebu
prijatia uznesenia o referende, prípadne, aby sa stotožnili
s predloženými návrhmi. Ďakujem za vašu
pozornosť.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Horskému. Mám nyní
milou povinnost, otevřít rozpravu. Na politickém
grémiu došlo k dohodě, že bude účelné
a prospěšné dalšímu jednání,
jestliže nejprve vystoupí k tomuto bodu zástupci
politických klubů. Pokud jsem dobře počítal,
přihlásilo se 8 představitelů politických
klubů. Jako první je zde přihlášen
za Klub nezávislých poslanců, pan poslanec
Hrušínský. Udělil bych mu slovo poté,
co odezní technická připomínka pana
poslance Doležala.
Poslanec SN B. Doležal: Pane předsedající,
já mám dotaz. Co znamená ta barikáda
balíků na tom pultu?
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Ano, já jsem tušil, že budu muset sněmovny
uklidnit. Musím konstatovat, že nejde o další
návrhy na znění otázky.
(Smích v sále.) Myslím, že vysvětlující
sdělení vám poskytne předseda petičního
výboru, pan poslanec Stome.
Poslanec SN K. Stome: Já jsem si myslel, že bych to
vysvětlil až později.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Já myslím, že předseda má právo,
aby se vyjádřil, až odezní sdělení
zástupců poslaneckých klubů. Prosil
bych tedy zástupce Klubu nezávislých poslanců,
pana poslance Hrušínského, aby se ujal slova.
Poslanec SL R. Hrušínský: Pane předsedo,
pane předsedající, dámy a pánové.
Klub nezávislých poslanců OF zastává
jednoznačně názor, že zásadní
státoprávní otázku další
existence společného státu občanů
České a Slovenské Federativní Republiky
může v této chvíli rozhodnout pouze
vůle všech občanů ČSFR, vyjádřená
prostřednictvím řádně vyhlášeného
referenda.
Vzhledem k tomu, že poslanecký Klub nezávislých
poslanců OF považuje za nejvhodnější
formu otázky jednoznačnou a sevřenou formulací
jejího znění, předkládá
Klub nezávislých poslanců OF návrh
znění otázek, které pokládá
za pozměňující návrh k tisku
860 a k tisku 893.
Ke znění návrhu tisku 860 navrhuje Klub nezávislých
poslanců OF tuto alternativu: "Přejete si žít
ve společném státě založeném
na vůli obou republik, který má prezidenta,
parlament, a vládu s vlastními kompetencemi?"
To je jedna věc.
Ke znění návrhu tisku č.893 navrhuje
Klub nezávislých poslanců OF tuto alternativu:
"Přejete si rozdělení České
a Slovenské Federativní Republiky na dva samostatné
státy - český a slovenský?"
Děkuji vám za pozornost. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Hrušínskému. Dále
je přihlášen do rozpravy za Klub ODU-VPN poslanec
Šebej. Prosím, uděluji mu slovo.
Poslanec SN F. Šebej: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
vážené dámy, vážení
páni. Poslanci poslaneckého klubu Občianskej
demokratickej únie - VPN prijali úsilie politických
strán a predsedníctiev národných rád
a dospeli k dohode či zmluve, ktorá by tvorila rámec
pre vytvorenie novej Ústavy federácie, ako schodnú
cestu predovšetkým pre odstránenie nedôvery
a psychologických bariér budúceho spolužitia
Čechov a Slovákov. Nikdy sme sa však nevzdali
mandátu, ktorý nám bol udelený vo
voľbách, a domnievame sa, že nastal okamžik
ho pripomenúť.
Poslanci, ktorí boli zvolení do jednotlivých
zákonodarných zborov, dostali od voličov
len ten mandát, ktorý vyjadrovala a vyjadruje platná
Ústava. Poslanci zvolení do Slovenskej národnej
rady nemajú teda v žiadnom prípade mandát
rozhodovať a už vôbec nie sami a výlučne
o budúcnosti celého štátu. Poslanci
národných rád boli volení v rovnakom
okamžiku, rovnakými voličmi, ako poslanci Federálneho
zhromaždenia, ale celkom určite s rôznymi sférami
pôsobnosti. Považujeme preto prenesenie celého
rokovania o budúcom usporiadaní štátu
do národných rád nielen za porušenie
ústavného rámca, ale priamo za mätenie
voličov. (Potlesk.)
Poslanci, ktorým voliči dali priamy mandát
k rozhodnutiu o budúcej Ústave federácie,
poslanci Federálneho zhromaždenia, nemôžu
byť odsunutí do role divákov bez vlastného
vplyvu predovšetkým preto, že s tým žiadny
volič nepočítal, keď odovzdával
svoj hlas. A viem, že bolo určité percento
voličov, ktorí odovzdávali svoj hlas ako
do národných rád, tak do Federálneho
zhromaždenia rôznym stranám. S výnimkou
Slovenskej národnej strany asi žiadna z politických
strán, ktoré dostali sa do parlamentu z vôle
voličov, nemala vo svojom programe spochybnenie federatívneho
usporiadania nášho štátu, ani jeho rozbitie.
Voliči odovzdávali svoje hlasy programom politických
strán v dobrej viere v ich záväznosť.
Domnievame sa preto, že žiadna z politických
strán, či už v národných radách
alebo vo Federálnom zhromaždení nemá
mandát na nič iné. Jediný, kto je
kompetentný a má právo v tomto bode rozhodnúť,
je opäť len volič. Pre nás existujú
len dva spôsoby, ako sa dozvedieť jeho mienku, referendum
alebo nové voľby, v ktorých môžu
predstúpiť politické strany pred voličov
s iným novým programom.
Vzhľadom k patovej situácii, ktorá vznikla
pri rokovaní predsedníctiev národných
rád, vzhľadom k zjavnému nedostatku politickej
vôle, k dohode a predovšetkým vzhľadom
k stále častejšie sa vyskytujúcim vyjadreniam
typu: Slovenská republika alebo Česká republika
má pocit..., republika potrebuje... slovenský národ
požaduje a pod., v ktorých si jednotliví politickí
predstavitelia prisvojujú úlohu, ktorú im
nikto nedal, totiž v každom okamžiku vedieť
a interpretovať vôľu 5 miliónov ľudí,
považujeme vypísanie referenda za jediné legálne
riešenie situácie. Je to pre nás jediný
spôsob, ako sa naozaj dozvedieť, aký má
Slovenská republika pocit, čo potrebuje a čo
požaduje slovenský národ, rovnako ako český
národ.
Poslanecký klub ODÚ-VPN považuje federatívne
usporiadanie štátu za jediné, ktoré
ešte spĺňa kritériá spoločného
štátu. Všetky ostatné riešenia sú
v našich očiach málo funkčnými
súštátiami, ktoré predpokladajú
existenciu samostatných štátnych celkov. To
je i dôvod, prečo sa poslanecký klub ODÚ-VPN
zasadzuje o vypísanie referenda. Je pre nás pritom
v zásade prijateľná každá jednoznačná
otázka, ktorá dá odpoveď na to, či
obyvatelia chcú žiť v spoločnom federatívnom
štáte alebo nie.
Uvedomujúc si kritickosť situácie, dáva
poslanecký klub ODÚ-VPN prednosť negatívne
formulovanej otázke, ktorá by znela: "Súhlasíte
s rozdelením ČSFR na dva samostatné štáty,
český a slovenský?" Domnievame sa, že
takto formulovaná otázka dáva čestnú
možnosť tým, ktorí sú pre samostatné
štátne celky, povedať svoje rozhodné áno,
a tým, ktorí chcú, aby sme žili v spoločnom
štáte, povedať svoje jednoznačné
nie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Šebejovi. Dále za klub
HSD-SMS I je přihlášená poslankyně
Soňa Matochová. Jako další se připraví
za Stranu demokratické levice kolega Pavol Kanis.
Poslankyně SN S. Matochová: Pane předsedo,
pane předsedající, dámy a pánové,
vyjádřím nyní stanovisko klubu HSD-SMS
I k formulaci otázky navržené k referendu.
V obecné podobě podporujeme referendum jako demokratický
institut, který může být použit
v tom případě, kdy politická reprezentace
zákonodárných sborů nedosáhne
konsensu ohledně státoprávního uspořádání.
Domníváme se, že referendum může
přispět k zachování společného
státu. Nemusí však vést k očekávanému
konečnému řešení, protože
problémy, které existují, mají daleko
hlubší kořeny.
Pokud jde o konkrétní formulaci otázky, podporujeme
obecně takové znění, které
klade otázku zachování společného
státu. Nepodporujeme znění, které
by předurčovalo existenci dvou stávajících
republik, případně republik založených
pouze na národnostním principu. Domníváme
se, že toto řešení by mělo být
ponecháno ústavní úpravě. Jak
je známo, v oblasti státoprávního
uspořádání podporujeme vícečlennou
federaci založenou na územním principu.
Z navržených otázek k referendu podporujeme
znění navržené poslaneckými kluby
ODA a ODS, přičemž negativní formulaci
otázky považujeme za vhodnější
z hlediska možnosti dosažení nadpoloviční
většiny hlasů. Podporujeme i jakékoliv
jiné znění, které pokládá
otázku společného státu. Formulaci
otázky navržené poslaneckým klubem OH
nepovažujeme za vhodnou s ohledem na to, že formulace
otázky by měla být jednoznačná
a stručná a otázky kompetencí by neměli
řešit voliči.
Pokud jde o otázku navrženou klubem HSD-SMS II, nemáme
námitky k věcné formulaci otázky.
Sami jsme však nenavrhli toto znění otázky
s ohledem na možné důsledky negativní
odpovědi. Vzhledem ke znění ústavního
zákona o referendu, kdy je referendum o téže
otázce možné opakovat nejdříve
za 5 let a kdy výsledek referenda má platnost ústavního
zákona, jsme se obávali stanovit přímo
tuto otázku dříve, než dojde k ústavnímu
projednání charakteru současné federace.
Nechtěli bychom ještě před projednáváním
ústavy vyloučit možnost vícečlenné
federace. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji, to byla poslankyně Matochová. Teď
má slovo pan poslanec Pavol Kanis. Přihlásila
se za HSD-SMS paní poslankyně Alena Ovčačíková.
Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, skôr
ako vyjadrím naše konkrétne stanovisko, dovoľte,
aby som uviedol aj podľa nášho názoru
argumenty, ktoré nás vedú k tomuto stanovisku.
Otázky foriem o obsahu štátoprávneho
usporiadania vzájomných vzťahov Slovenskej
republiky a Českej republiky, otázky novej kvality
spoločného štátu sa stávajú
vlečúcim sa spoločensko-politickým
problémom, ktorý v sebe skrýva hrozbu prerást
do nekontrolovateľného pohybu. Ten by bol v rozpore
so životnými záujmami ako občanov Českej
republiky, tak Slovenskej republiky. Toto nebezpečenstvo
nás núti položiť si otázku, ako
sa pri riešení štátoprávneho usporiadania
využil čas, ktorý bol k dispozícii.
I keď boli pre prípravu návrhu ústav
ustavené komisie Federálneho zhromaždenia,
Českej národnej rady a Slovenskej národnej
rady, ťažisko ústavotvorných aktivít
sa presunulo mimo zákonodarné zbory a stalo sa vecou
straníckopolitických ambícií a špekulácií.
Dlho sa neuskutočnili ani oficiálne rokovania medzi
komisiami Českej národnej rady a Slovenskej národnej
rady pre prípravu ústav republík a ani seriózna
rozprava na pôde Federálneho zhromaždenia.
Vládne koaličné politické strany a
hnutia sa bohužiaľ nedokázali dohodnúť
na spoločných základných východiskách
a prichádzali s diametrálne odlišnými
kontraverznými názormi a návrhmi. Je treba
to brať do istej miery ako skutočnosť. Viedlo
to k tomu, že predsedníctva národných
rád po prvýkrát komplexnejšie prerokovávali
otázky štátoprávneho usporiadania až
11. a 12. novembra v Častej-Papierničke, teda na
poslednom stretnutí.
Pomalosť prác na príprave ústavných
dokumentov, nepripravenosť, nezodpovednosť, ba aj neschopnosť
na politických jednaniach vytvorili a vytvárajú
priestor k zištným politickým hrám a
pochybným súbojom. Celkovo je možné
konštatovať, že spoločné rokovanie
a závery predsedníctiev Českej národnej
rady a Slovenskej národnej rady o otázkach ústavotvorného
procesu nepriniesli do tohto neuralgického bodu nášho
vnútropolitického diania očakávanú
potrebnú politickú úroveň, naopak
spôsobili a spôsobujú eskaláciu protichodných
stanovísk ako na slovenskej, tak na českej strane.
Strana demokratickej ľavice a jej zástupcovia v tomto
parlamente alebo aj v komisiách považovali a považujú
za rozhodujúce vyjadriť základné ústavné
vzťahy a ústavný priestor pre ich naplnenie
v živote našich národov, národností
a menšín.
Chcel by som upozorniť, že tak zložitý problém,
ako je štátoprávne usporiadanie, nebude mať
jednoduché riešenie. Preto sme si od začiatku
a na všetkých rokovaniach navrhovali ísť
cestou prijatia ústavného zákona o spôsobe
schvaľovania Ústavy ČSFR, ktorým by
sa novelizoval článok 142 ústavného
zákona č. 143/1968 Zb., v znení jeho zmien
a doplnkov.
Poslanci strany demokratickej ľavice vychádzajú
z toho, že nové ústavy musia vzniknúť
jedine ústavnou cestou. To nebráni tomu, aby sa
Česi a Slováci vyslovili ústavným
aktom pre spoločný federatívny štát,
ktorý musí byť založený nie na
leninskom princípe národa na sebaurčenie,
ale, zdôrazňujem na medzinárodne uznávanom
práve na sebaurčenie každého národa,
na jeho právo slobodne si určiť svoj politický
štatút a slobodne uskutočňovať
svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj.
Keď však chceme vytvoriť nový ústavný
systém, musíme sa zbaviť istého právneho
dogmatizmu, ktorý neumožňuje prekonať
bariéry súčasnej právnej úpravy.
Strana demokratickej ľavice sleduje princíp zvrchovanosti
Slovenskej republiky. To umožňuje aj súčasný
ústavný zákon o československej federácii.
Pravda, v článku 7 až 38 tohto zákona
je zvrchovanosť Slovenskej republiky a Českej republiky
obmedzená, ale teraz ide o to, aby sme odbúrali
všetko zbytočné v týchto ustanoveniach.
Preto nepovažujeme za ústavne definitívne len
to, čo je ústavné teraz, ale usilujeme, aby
sa za ústavné stalo všetko, čo legálne
pomôže odstrániť prekážky pre
prijatie ústav a medzirepublikovej zmluvy.
Využívam túto príležitosť
i k vyjadreniu aj nášho názoru o deklarácii
o zvrchovanosti, ktorá je v Slovenskej národnej
rade. Jedna vec je prirodzene deklarácia a druhou vecou
je jej obsah. Podľa nášho názoru deklarácia
o zvrchovanosti je zjavne politicko právnym dokumentom,
ktorý by mal zvýrazniť právo každej
republiky na zvrchovanosť pri realizácii práva
národov na sebaurčenie - nejde teda o vyhlásenie
faktickej zvrchovanosti. Slovenská národná
rada, ktorá je najvyšším zákonodarným
zborom Slovenskej republiky, nepochybne môže - aj podľa
článku 142 časť z platného ústavného
zákona o československej federácii - rozhodnúť
aj o prijatí Ústavy Slovenskej republiky.
Na riešení krízového stavu spoločnosti,
a to nielen v štátoprávnej rovine, je nadovšetko
treba triezvo a racionálne hľadať východiská
z tohto stavu. Logika čierno-bieleho videnia a tzv. revolučného
práva nemôže viesť a nepovedie k vyriešeniu
kľúčových problémov prechodu
k demokracii a trhu. Preto podporujeme urýchlené,
ale vecné a ústavné riešenie problémov
ústavodarného procesu a všetkých otázok,
čo s ním súvisia. Sme však presvedčení,
že akékoľvek diskusie o spoločnom štáte
alebo samostatnosti musia vychádzať z vymedzenia zmysluplnosti
toho alebo iného riešenia. To znamená, že
by bolo načase, aby boli presne vymedzené pozitíva
i negatíva - ekonomické, sociálne, kultúrne,
medzinárodnopolitické - jednotlivých riešení
a na základe nich sa rozhodovalo. Takýto postup
by bol oveľa prehľadnejší i pre radového
občana, ktorý v súčasnej ústavotvornej
rétorike stráca orientáciu.
Klub poslancov Strany demokratickej ľavice vychádzajúc
zo zákona o referende nie je proti tomu, aby sa problém
štátoprávneho usporiadania riešil referendom.
Poslanci za SDŠ vo Federálnom zhromaždení
aktívne prispeli k vypracovaniu a prijatiu ústavného
zákona o referende a zákona o jeho konaní.
Považujem za uskutočnenie referenda za krajný
prostriedok riešenia problémom štátoprávneho
usporiadania.
Klub poslancov SDŠ je presvedčený o tom, že
je potrebné ďalej pokračovať v jednaní,
je presvedčený o tom, že existuje ešte
veľa možností ako riešiť problémy
zákonodarnými zbormi. Konanie referenda v súčasnej
situácii klub SDŠ považuje za predčasné.
Preto, keď dnes dôjde k hlasovaniu o akejkoľvek
otázke referenda, poslanci za SDŠ budú hlasovať
proti. Referendum síce môže vyriešiť
otázku existencie federácie či spoločného
štátu, nie však jeho formu, ktorá je základnou
príčinou súčasných diskusií
a problémov. Považujeme za politicky nedomyslené
už dnes hnať riešenie problémov do čierno-bieleho
buď-alebo, áno - nie, čo je zmyslom a podstatou
každej otázky referenda.
Sme si vedomí závažnosti problémov štátoprávneho
usporiadania, a preto navrhujeme prehĺbiť koordináciu
Federálneho zhromaždenia a národných
rád, českých a slovenských politických
síl pri utváraní jednotlivých dokumentov
nového ústavného systému. Česká
a slovenská politická reprezentácia musí
však prejaviť oveľa väčšiu politickú
vôľu a zodpovednosť. Uvedomujúc si osudovosť
problémov štátoprávneho usporiadania
chcem zdôrazniť, že Strana demokratickej ľavice
podporovala a v súčasnej politickej situácii
ešte viac podporuje návrat k ideám a hodnotám
národného porozumenia a politickej dohody. Tieto
idey a hodnoty sú predpokladom i k vyriešeniu problémov
štátoprávneho usporiadania. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji. Za Hnutí za samosprávnou demokracii
- SMS paní poslankyně Ovčačíková.
Poslankyně SN A. Ovčačíková:
Vážený pane předsedající,
vážené dámy a pánové.
Klub HSD-SMS II navrhl otázku do referenda tuto: Jste pro
vícečlenný společný stát,
tvořený nejméně třemi samosprávnými
a rovnoprávnými subjekty při respektování
historických hranic jednotlivých zemí před
jejich zrušením 1. ledna 1949?
Vedou nás k tomu důvody, že až do roku
1918 existovalo Markrabství moravské a Morava prožívala
samosprávu až do 1.ledna 1949. Vycházíme
z textu Saint Germainské dohody ze 7. září
1919, která konstatuje, že národy Čech,
Moravy, části Slezska a Slovenska se rozhodly žít
ve společném státě. Garantem této
smlouvy se stala Francie, Itálie, Velká Británie,
USA a Japonsko. Tato dohoda zcela jasně hovoří
o čtyřech subjektech, ne pouze o dvou. Současná
dualistická federace, vybudovaná v říjnu
1968 na leninských principech, jak je možné
vidět v posledním vydání Dějin
Československa v datech, se ukázala, dle našeho
názoru, nefunkční. Máme za to, že
vícečlenný stát, po vzoru Rakouska
nebo Spolkové republiky Německo a dalších,
bude funkčnější než dualistická
federace. Vyřeší národnostní
spory a přispěje k uklidnění politické
situace ČSFR. Zřejmě tento názor zastávali
i naši kolegové v předchozím parlamentu,
když 9. května loňského roku přijali
usnesení, ve kterém konstatovali, že zrušení
země Moravskoslezské 1. ledna 1949 bylo aktem nespravedlivým
a protiprávním. Domnívají se to i
naši voliči kteří k problematice referenda,
k formulování otázky, píší
svá stanoviska. Za všechny bych si dovolila přečíst
jeden kratičký dopis, který je emotivní
a právě proto jsem jej vybrala.
Dopis zní: "Já, Jaroslav Haflant, syn země
Moravské, hrdý na svou zem a národ, prohlašuji
následující: Jestliže v referendu nebude
zahrnuta otázka Moravy a Slezska, takovéto referendum
mě, jako Moravana, neoslovuje a toto budu bojkotovat, k
čemuž vyzvu i ostatní Moravany a Slezany."
Nebude-li referendum řešit i otázku Moravy
a Slezska, potom náš poslanecký klub bude nucen
tuto otázku ignorovat.
Je mi jasné, že mezi vámi sedí spousta
těch, kteří Moravě nepřejí.
Nehodlám z tohoto místa nikoho prosit o lásku
ke své zemi. Přesto bych vás však všechny
chtěla poprosit, abyste si uvědomili, že nedostane-li
lid to, na co má nárok v pravý moment, pak
si někdy sám vezme mnohem více, než
původně chtěl, a to formou, kterou by považoval
za normálních okolností za naprosto neúnosnou.
Protože se tohoto obávám a z vaší
reakce vidím, že se toho obávám a právem,
navrhli jsme otázku tak, jak jsem ji přečetla
v úvodu.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji. Nepochybuji, že našim milým Moravanům
se dostane všeho, čeho si přejí.