Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pánovi spravodajcovi Janovi Vildovi.
Teraz prosím spravodajcu Snemovne ľudu pána
poslanca Ernesta Valka, aby predniesol spravodajskú správu.
Společný zpravodaj výborů SL E. Valko:
Vážený pán predsedajúci, vážené
dámy, vážení páni, dovoľte,
aby som ako spravodajca Snemovne ľudu uviedol vládny
návrh Občianskeho zákonníka - tlač
684 - v znení spravodajskej správy ústavnoprávnych
výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov -
tlač 963.
Pre obchodný život sú typické zmeny,
ktoré hlavne v súčasnosti si vyžadujú
unifikácie niektorých inštitútov, pretože
obchod a podnikanie sú jedným z prostriedkov, ktoré
odstraňujú bariéry medzi štátmi.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, skôr ako pristúpime k rozboru vládnej
predlohy, pokúsim sa načrtnúť krátky
vývoj posledného obdobia obchodného zákonodarstva.
Pretože kolega spravodajca sa už dotkol historického
vývoja, budem sa snažiť byť stručný
a riešiť túto problematiku len za posledné
obdobie.
Právne úpravy obchodnej činnosti - ako už
bolo povedané - boli do roku 1951, do 1.1., upravené
v českých zemiach obchodným zákonníkom
č. 1 z roku 1863 a na Slovensku zákonným
článkom číslo 37 z roku 1875.
Tieto zákony súčasne s občianskoprávnou
úpravou, v Čechách to bol známy Všeobecný
občiansky zákonník z roku 1811 v znení
neskorších noviel z roku 1914, 1915 a 1916 a na Slovensku
to bolo Obyčajové právo súkromné.
Tieto predpisy boli nahradené novým Občianskym
zákonníkom č. 141/1950 Zb. Od toho okamihu
už nie je možné hovoriť o občianskom
práve, ktoré, ako sa vtedy uvádzalo, stratilo
svoj teoretický aj praktický význam.
V období do 1.1.1951 sa obchodná činnosť
spravovala predovšetkým už citovanými
zákonníkmi a pokiaľ neobsahovali príslušné
ustanovenia, nastupovali ustanovenia všeobecného práva
súkromného.
Okrem týchto noriem začala od 26.10.1949 platiť
a bola účinná vyhláška Štátneho
plánovacieho úradu č. 1046 Úradného
listu, ktorá zaviedla inštitút hospodárskych
zmlúv, využívajúc pritom skúsenosti
zo Sovietského zväzu.
V tomto období platil aj zákon č. 99/1950
Zb., o hospodárskych zmluvách a Štátnej
arbitráži. Na inštitút hospodárskych
zmlúv naväzoval od 1. 1. 1951 už citovaný
Obchodný zákonník č. 141/1950 Zb.,
ktorý priamo v ustanovení § 212 stanovil, že
právne pomery, ktoré vznikli pri uskutočňovaní
jednotného hospodárskeho plánu, sa upravujú
Občianskym zákonníkom, pokiaľ nie je
uvedené ináč.
Preto v prípadoch, ktoré neboli upravené
zákonom o hospodárskych zmluvách a Štátnej
arbitráži, sa používali ustanovenia tzv.
stredného zákonníka, Občianskeho zákonníka.
Platnosť Občianskeho zákonníka, ktorý
bol vydaný až po zákone o hospodárskych
zmluvách a Štátnej arbitráži, mohla
byť pre záväzky v hospodárskych zmluvách
vylúčená odchylnou úpravou zvláštnych
predpisov. Pretože počet týchto zvláštnych
úprav vylučujúcich platnosť Občianskeho
zákonníka vzrastal, vznikajú pochybnosti
o tom, či určité ustanovenia Občianskeho
zákonníka platia alebo neplatia. Táto situácia
nás potom viedla k tomu, že bol vydaný zákon
č. 69/1958 Zb. o hospodárskych vzťahoch medzi
socialistickými organizáciami, ktorý nahradil
celý rad vtedy platných právnych predpisov.
Vydaním tejto úpravy bola platnosť Občianskeho
zákonníka vo väčšine prípadov
vylúčená. Aj naďalej však táto
špeciálna úprava bola považovaná
za súčasť občianskeho práva.
Logickým dôsledkom tohto vývoja bolo úplné
osamostatnenie úpravy obsiahnuté v hospodárskom
práve. Stalo sa tak od 1. júla 1964, kedy nadobudol
účinnosť hospodársky zákonník,
zákon č. 109/1964.
Ďalšie obdobie však ukázalo, že administratívno
direktívny systém riadenia ekonomiky nie je schopný
zabezpečiť stabilitu hospodárskych vzťahov,
dôsledkom čoho od roku 1964 až do roku 1989,
tj. za 25 rokov, došlo k 8 novelizáciam hospodárskeho
zákonníka, čo je za tak krátke obdobie
určite raritou. Posledná, deviata novela Hospodárskeho
zákonníka - je to zákon č. 103/1990
Zb., predstavovala už systémovú zmenu do hospodárskoprávnych
vzťahov na rozdiel od všetkých doterajších
zmien, ktoré neprekračovali rámec etatistického
chápania vzťahov vznikajúcich pri podnikaní.
V dôsledku zásad tržného mechanizmu vstúpili
do podnikateľskej činnosti nové subjekty, s
ktorými doterajšie hospodárske právo
nerátalo a ktorých existencia si vyžiadala
nové inštitúty a tiež novú koncepciu
právnej úpravy aspoň v určitých
častiach. Novela otvorila priestor pre podnikanie a vspružila
pohyby v ekonomickej sfére.
Zákon č. 103/1990 Zb. priniesol - ako som už
uviedol - len čiastočnú úpravu nových
zásad fungovania tržného mechanizmu, čo
však pri plnom rozvoji trhu nepostačuje a okrem iného
aj z tohto dôvodu prijímame dnes nový zákon,
ktorý ruší doterajší hospodársky
zákonník v celom rozsahu a s ním celý
rad právnych predpisov.
Podstatou nového kódexu je zabezpečiť
úpravu podnikania československých aj zahraničných
osôb a tak vytvoriť podmienky pre zapojenie československých
podnikateľských subjektov do medzinárodnej
spolupráce a ekonomiky.
Vládny návrh zákona jednak prináša
nové inštitúty, ktoré v doterajšom
hospodárskom práve neexistovali. Je to celý
rad záväzkových vzťahov uvedených
v III. časti. Ako príklad by som uviedol: zmluva
o predaji podniku, zmluva o obchodnom zastúpení,
o otvorení akreditívu atď. Jednak rozvíja
tradičné inštitúcie, ako napr. z hľadiska
európskeho práva hlavne v oblasti právnych
noriem obchodných spoločností.
Navrhovaná úprava sa opiera o najdôležitejšie
medzinárodné unifikované právne úpravy
v obchodnej oblasti, z ktorých niektoré sa už
stali súčasťou nášho právneho
poriadku, ako napr. dohovor OSN o zmluvách, o medzinárodnej
kúpi tovaru publikovaná v Zbierke zákonov
č. 160/1991 Zb. a dodatkový protokol o premlčaní
pri medzinárodnej kúpi tovaru, ktorý bol
publikovaný pod č. 161/1991 Zb.
Nová úprava Obchodného zákonníka
je v pomere k už schválenému Občianskemu
zákonníku ako lex specialis. To znamená základná
úprava v súkromnoprávnej oblasti je v Občianskom
zákonníku a v Obchodnom zákonníku
ide o zvláštnu úpravu obchodných vzťahov
medzi podnikateľmi.
Vážené dámy, vážení
páni, toľko veľmi stručne jednak o historickom
exkurze, jednak o základných zámeroch Obchodného
zákonníka.
V ďalšej časti spravodajskej správy sa
zameriam predovšetkým na zdôvodnenie neprijatých
pozmeňujúcich návrhov tak, ako ich predložili
jednotlivé národné parlamenty, ako aj výbory
Federálneho zhromaždenia.
Odôvodnenie neprijatých častí sa bude
týkať len časti tretej a štvrtej Obchodného
zákonníka, tj. obchodne záväzkových
vzťahov a záverečných ustanovení.
Kolega Vild odôvodnil prvú a druhú časť.
Výbor Federálneho zhromaždenia pre plán
a rozpočet v § 339 ods. 2, druhá veta, navrhol
zmeniť: "Pokiaľ je peňažný záväzok
platený prostredníctvom pošty, je splnený
dňom podania."
Nestotožnili sme sa s prijatím tohto pozmeňujúceho
návrhu z jednoduchého dôvodu, a to z toho,
že takáto koncepcia nie je vhodná pre obchodné
vzťahy. Treba si uvedomiť, že pre obchodné
vzťahy síce aj v súčasnej dobe platí,
že záväzok je splnený alebo podaním
na pošte, alebo odpísaním z účtu
dĺžnika, z účtu odberateľa. Avšak
domnievame sa, že princíp by mal byť taký,
že splnený finančný záväzok
môže byť až vtedy, keď ho má
veriteľ, to znamená dodávateľ pripísaný
na účte.
Je to jednoznačne ochrana veriteľa, nie dlžníka
a preto aj platenie prostredníctvom pošty nemôže
byť - len keď to podám na pošte. Podľa
môjho názoru je v obchodných vzťahoch
dlh splatený až vtedy, keď dôjde na účet
veriteľa, dodávateľa. Tu sme sa snažili
skĺbiť to s Občianskym zákonom v tom
zmysle, že by platili pre obidva kódexy rovnaké
princípy a nakoniec po rozsiahlych debatách sme
došli k tomu záveru, že predsa len do určitej
miery sú občianskoprávne vzťahy rozdielne
a iné, a preto sme v občianskoprávnych vzťahoch
ponechali tento princíp, ktorý je navrhnutý.
A to z jednoduchého dôvodu, napr. pri platení
výživného. Ten, kto má platiť výživné,
splnil svoj dlh tým, že to podal na pošte a ne
až doručením matke alebo tomu, kto má
dieťa pri sebe. Avšak pre obchodné vzťahy
by bol tento princíp absolútne neprijateľný.
Ďalej k § 5l6 - Slovenská národná
rada, ústavno-právny výbor navrhol zmeniť
nadpis - namiesto skladovania navrhol zmluvu o úschove.
Prečo sme tento návrh neprijali? Tento pozmeňujúci
návrh tkvie v tom, že je síce pravdou, že
v § 747 Občianskeho zákonníka sa hovorí
o zmluve o úschove, avšak je to absolútne iný
typ zmluvy, ako má na zreteli ustanovenie § 516, a
to v tom zmysle, že podľa Občianskeho zákonníka
môže byť táto zmluva úplatná
aj bezplatná. Naopak v § 516 ide výlučne
o bezplatné uschovanie predmetov úschovy a predovšetkým
sa to vzťahuje na tie prípady, kedy v podstate predmet
úschovy má už uschovávateľ u seba
a táto povinnosť mu dokonca vyplýva u predchádzajúcich
ustanovení. Ako príklad by som povedal prípady.
Tu mám povinnosť vec uschovať, starať sa
o ňu a táto úschova je ale bezplatná.
Tento typ právnej zmluvy je bezplatný. V Obchodnom
zákonníku je to zmluva o uložení.
Ďalej § 7OO - Česká národná
rada sa domnieva, že výklad tohto paragrafu je v rozpore
s ústavným § 43 písm. f) devízového
zákona, teda zákona č. 528 z roku 1990. Keď
si všimneme toto ustanovenie, je zrejmé, že sa
týka len zahraničných cenných papierov,
no § 700, tj. zmluva o uložení cenných
papierov a iných hodnôt tak, ako je upravená
v obchodnom zákonníku sa dotýka všetkých
cenných papierov a nie je v rozpore s citovaným
ustanovením § 43 písm. f), pretože je
zrejmé, že zahraničné cenné papiere
nemôžu bez súhlasu príslušného
orgánu sa podľa podľa devízového
zákona uložiť v banke.
Ďalej Česká národná rada odporúča
ustanovenie § 761 ods. 2 vypustiť. Tento § 761
neodporúčame vypustiť, a to z toho dôvodu,
že sme navrhli celkom inú zmenu a jednak upravuje
síce práva hospodárenia a ako iste vieme
v súčasnej dobe existuje ešte väčšina
štátnych podnikov, ktoré sú vo vlastníctve
štátu, ale ktoré majú právo hospodárenia.
Ďalej § 761 ods. 2 - výbor pre plán a
rozpočet FZ odporučil doplniť ods. 1 o vetu:
"To neplatí, pokiaľ ide o družstevné
podniky." Tiež sme neprijali tento pozmeňujúci
návrh, a to z dôvodu, že sme jednak tento princíp
zakotvili podobným spôsobom v § 766 ods. 2,
ale je dôležité povedať jednu vec - pokiaľ
ide o družstevné podniky, tieto majú právo
hospodárenia, ale nie v tom zmysle, že ide o štátne
vlastníctvo. Takým typickým príkladom
družstevného podniku je napr. ešte podľa
predchádzajúcich predpisov spoločný
poľnohospodársky podnik. Spoločný poľnohospodársky
podnik vznikol tým, že jednotlivé družstva
odovzdali časť svojho majetku, ale to je družstevný
majetok, nie štátny, do rúk tomu družstevnému
podniku, ktorý mal právo hospodárenia. Takže
z tohto dôvodu sme ho neodporučili. Okrem toho, ako
som už uviedol, § 761 ods. 1 sa týka štátnych
podnikov.
Paragraf 767 - Slovenská národná rada ústavnoprávny
výbor odporúčal v ods. 2 za prvú vetu
vložiť túto vetu: "Rovnako tak týmto
zákonom nie je dotknuté právo orgánov
samosprávy obcí a mestských obcí zakladať
také právnické osoby, alebo vyvíjať
podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene
podľa zvláštnych predpisov". Neodporučili
sme to prijať z jednoduchého dôvodu. Tento Obchodný
zákonník totiž umožňuje riešenie
tohto problému tak, ako je navrhnutý, čiže
jednak ide o nadbytočnosť, jednak v živnostenskom
zákone je uvedené, že každá právnická
osoba má právo podnikať a všimnime si
ustanovenie § 2 novonavrhnutého znenia Obchodného
zákonníka - to isté z neho vyplýva.
Ďalej výbor ústavnoprávny SNR navrhol
v § 767 ods. 2 na koniec súčasnej druhej vety
pripojiť slová "a ostatných vecí
podľa tohto zákona len v rozsahu a podmienok, v akom
to tieto právne predpisy ustanovujú." Tu by
som chcel rozviesť dve veci. Za prvé - pokiaľ
ide o vonkajšie vzťahy, pretože oni to zdôvodňujú
tým, že existuje zákon o obecnom zriadení
č. 369 a potom zákon č. 138 z roku 1990 o
majetku obcí.