Poslankyně SN E. Bellušová: Vážený
pán predsedajúci, vážení prítomní,
dovoľte mi, aby som ešte odporučila niekoľko
zmien, a síce v § 4 ods. 1 vypustiť druhú
vetu, ktorá znie: "Do ich obsahu možno zasahovať
len na základe zákona a jeho medziach."
V § 18 ods. 1 zmeniť počet členov v rade
z 9 na 12, z ktorých štyroch volí Federálne
zhromaždenie, štyroch ČNR a štyroch SNR.
V závere ods. 1 § 18 doplniť vetu: "Vo federálnej
vláde je paritné zastúpenie občanov
ČR a SR."
Ešte v § 18 ods. 12 doplniť na záver vetu:
"podľa článku 42 ods. 2 písm. m)
ústavného zákona 143, ktorý hovorí
o zákaze majorizácie".
Dovoľte mi ešte na záver vysloviť názor
klubu poslancov HZDS, ktorí po vypočutí pripomienok
budú podporovať alternatívu I. Ďakujem.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pani poslankyni Bellušovej. Do rozpravy sa ešte
prihlásil pán poslanec Syč, dávam
mu slovo.
Poslanec SN J. Syč: Vážený pán
predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, vážení hostia, dovoľte,
aby som predniesol stručný pozmeňujúci
návrh menom klubu poslancov SNS, ktorý sa týka
časti IV. Klub poslancov SNS navrhuje vypustiť zo
zákona časť 4 a ostatné časti
následne prečíslovať.
Odôvodňujem to tým, že Federálna
rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, podľa
nás nemusí byť, stačia na to republikové
rady, ktoré si na svojich schôdzach určia
koordinačný výbor, ktorý bude prácu
ďalej riadiť. Ďakujem.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. To bol poslanec Syč. Prihlásil sa
ešte kolega poslanec Ondrejkovič. Dávam mu
slovo. Keď sa ešte niekto chce prihlásiť
do rozpravy, nech tak urobí.
Poslanec SN A. Ondrejkovič: Vážený pán
predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, v závere by som si dovolil ešte
predniesť pozmeňujúci návrh k §
5 ods. 4. V tomto paragrafe sa hovorí, že je povinnosťou
prevádzkovateľov poskytnúť štátnym
orgánom a orgánom verejnej správy nevyhnutný
vysielací čas pre dôležité a neodkladné
oznámenia v naliehavom verejnom záujme. Ale nie
je tam určený časový horizont, kedy
im tento vstup musí byť umožnený. Môže
sa stať prípad, a nesčítane veľa
takýchto prípadov, že napríklad ujdú
z väzenia nebezpeční zločinci v ranných
hodinách, budú ohrozovať obyvateľov a
verejné záujmy a prevádzkovateľ povie
štátnemu orgánu, že mu poskytne nevyhnutný
čas vo večerných hodinách alebo až
na druhý deň. Myslím si, že by to malo
byť v paragrafe stanovené. Preto odporúčam
tento paragraf doplniť v závere takýmto dodatkom:
"Poskytne štátnym orgánom a orgánom
verejnej správy nevyhnutne potrebný vysielací
čas pre dôležité a neodkladné
oznámenia, a to v naliehavom a verejnom záujme,
a to v čase, ktorý by nebezpečenstvo z oneskorenia
znížil na minimum." Ďakujem.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, v rozprave ešte hodlá vystúpiť
pani poslankyňa Nováková. Dávam jej
slovo.
Poslankyně SL E. Nováková: Pane předsedající,
vážení kolegové a kolegyně, dovolím
si několik poznámek k § 5. V našem výboru
sociálním a kulturním byl tento zákon
velmi podrobně a široce diskutován a na znění,
které jste dostali k dispozici, jsme se po dlouhé
rozpravě usnesli. Považuji za důležité
doporučit vám, aby v tomto smyslu byl i tento paragraf
schválen, protože např. návrh pana kolegy
Mandlera, aby povinnosti provozovatele v tomto smyslu byly řešeny
tím, že by se měla respektovat Listina základních
práv a svobod, myslím, že to značně
zužuje. Listinu základních práv a svobod
musí dodržovat každý, tedy samozřejmě
i provozovatelé televizního a rozhlasového
vysílání. Ale § 5 toto zpřesňuje.
Mám konkrétně na mysli ochranu dětí
a mládeže tak, jak v tomto paragrafu je tímto
rozuměno. Proto si myslím, že zúžit
to pouze na obecné konstatování dodržování
Listiny lidských práv a svobod by bylo chybou. Děkuji.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Ako ďalší vystúpi poslanec
Alfréd Haško. Kolega Mandler sa hlási s faktickou
poznámkou. Chce vystúpiť okamžite? (Ano.)
Prosím.
Poslanec SL E. Mandler: Chtěl bych říci k
tomu, o čem hovořila poslankyně Nováková,
že v § 5 je bod 3, který speciálně
chrání děti a mladistvé. Říkat,
že body 1 a 2 jsou kvůli dětem a mladistvým,
se mi zdá podivné.
Poslanec SN A. Haško: Pán predsedajúci, dovoľte,
aby som sa najskôr vyjadril k pozmeňujúcemu
návrhu pána kolegu Mandlera, ktorý prakticky
rieši ďalších desať pozmeňujúcich
návrhov. Keby sme jeho návrh prijali, vyhli by sme
sa ostatným pozmeňujúcim návrhom.
To považujem za veľmi rozumné a odporúčam
tento návrh schváliť. Týka sa to §
4 a 5.
Mám tri drobnosti k § 6 ods. 2 písm. b) - doplniť
za vysielanie televízie a rozhlasu, aby boli zaraďované
medzi jednotlivé programy s výnimkou programov zložených
zo samostatných častí. Chýba nám
tam totiž rozhlas. Je tam len televízia.
Ďalší § 9 - pripájam sa k poslancovi
Mandlerovi.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Takže išlo o nedorozumenie na základe iného
znenia textu.
Nikto ďalší nie je do rozpravy prihlásený.
Pýtam sa, či ešte niekto hodlá v rozprave
k tomuto návrhu zákona vystúpiť. (Nikdo
se nehlásil.) Nikoho nevidím. Vyhlasujem teda rozpravu
za skončenú.
Prosím zástupcu predkladateľa pána podpredsedu
vlády Jozefa Mikloška, aby povedal záverečné
slovo.
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Vážený pán predseda, vážené
Federálne zhromaždenie, pozmeňujúcich
návrhov - väčšina z nich je skutočne
konštruktívna - je pomerne dosť. Myslím
si, že by sme sa mali krátko poradiť s obidvoma
spravodajcami. Všetky návrhy mám zachytené,
môžem povedať hneď svoje stanovisko, ale
možno, že by sa predišlo určitým
nedorozumeniam, keby sme si to neprekonzultovali.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Dobre, pán podpredseda. Môžem vám navrhnúť
postup, aby sme teraz prerušili rokovanie o tejto záležitosti,
vy by ste sa poradili so spravodajcami a záverečné
slovo by ste povedali pred vlastným hlasovaním a
pred predkladaním návrhov na hlasovanie. Súhlasíte?
(Ano.) Ďakujem.
Teraz prerušujem rokovanie o tejto záležitosti.
Spravodajcovia sa odoberú a zostavia pozmeňujúcee
návrhy.
Z nich ako prvý bude: Stanovisko klubu Občianskej
demokratickej únie - VPN k udalostiam zo dňa 28.
októbra v Bratislave, počas oslavy štátneho
sviatku ČSFR, ktoré prednesie pán poslanec
Mlynárik. Potom by sme prerokovali materiál, ktorý
má číslo 820 - vládny návrh
zákona, ktorým sa predkladá Federálnemu
zhromaždeniu na vyslovenie súhlasu Zmluva o riešení
sporov z investícii medzi štátmi a občanmi
druhých štátov, ktorá bola dohodnutá
vo Washingtone 18. marca 1965. Potom by sme pristúpili
k vlastnej hlasovacej procedúre o zákone o podmienkach
rozhlasového a televízneho vysielania. Slovo má
pán poslanec Mlynárik. S technickou poznámkou
sa hlási kolega Šedovič.
Poslanec SN J. Šedovič: Dovolil by som si poprosiť
pána predsedajúceho, aby vysvetlil, čo to
je oboznámenie sa so stanoviskom, či k tomu bude
otvorená diskusia, či to zoberie snemovňa
na vedomie alebo nezoberie. Na čo toto stanovisko bude?
Myslím si, že takéto stanovisko môžu
predniesť kdekoľvek, ale nie v snemovni, keď snemovňa
k tomu nebude môcť hovoriť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Snemovňa včera prijala tento bod do svojho programu.
Navrhujem, aby sme si toto stanovisko vypočuli. Včera
som sa vyslovene pýtal, či má byť k
tomu prijaté uznesenie alebo má byť k tomu
rozprava s uznesením. Pán kolega Mlynárik
povedal, že rozprava nebude, že jednoducho chce predniesť
stanovisko. Na tom sme sa zhodli, za tejto podmienky to bolo zaradené
do programu a odsúhlasené. Teda tak sa to uskutoční.
Prosím pána kolegu Mlynárika.
Pán kolega Šedovič, prepáčte,
neviem - boli ste včera prítomný pri hlasovaní?
Takto som to včera definoval, s týmto vymedzením
to prešlo.
Poslanec SN J. Šedovič: Bol som oslovený, tak
si dovolím odpovedať. Náš čas je
predsa drahý. Ich stanovisko je pre nás veľmi
cenné, ale nechceme ho počúvať teraz
v snemovni. Vypočujeme si ho niekde v kuloároch.
Pokiaľ chceme otvoriť rozpravu, vyjadrime sa k tomu.
Vezmeme ho na vedomie, keď nie, tak to bol včera podvod,
keď to bolo takto brané.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Vy ste obvinili Federálne zhromaždenie z podvodu,
pán kolega? Rozumel som tomu tak?
Poslanec SN J. Šedovič: Obvinil som tých, ktorí
chcú tu určitým spôsobom prednášať
stanovisko, že to urobili podvodným spôsobom
a nevysvetlili nám to, že k tomuto stanovisku nebudeme
môcť zaujať stanovisko, ani to vziať na vedomie,
ba ani žiadne uznesenie k tomu. Žiadam, aby k tomuto
ich stanovisku sa mohla snemovňa vyjadriť, prijať
k nemu uznesenie, aj keď v tom zmysle, že to berie na
vedomie.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ja som to dal včera do hlasovania s tým, že
som oznámil, že k tomu sa uznesenie nebude pripravovať.
S touto výhradou súhlasilo Federálne zhromaždenie,
že zoberie tento bod do programu. Tým je vec definovaná.
Poslanec SN J. Šedovič: Vznášam to ako
procedurálny návrh, ktorý je možné
vzniesť kedykoľvek v priebehu rokovania, aby sa snemovne
rozhodli o tom, či príjmu alebo zoberú ich
prehlásenie na vedomie. Žiadam, aby sa o tom rozhodlo
hlasovaním.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Áno, procedurálne návrhy je možné
podávať kedykoľvek. Dám o tom hlasovať.
Zvoláme ale na to kvórum.
Zatiaľ pán poslanec Mlynárik môže
predniesť svoj prejav. Potom dám hlasovať o tom,
či bude o jeho správe rozprava. Prosím pána
kolegu Mlynárika.
Poslanec SN J. Mlynárik: Pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia, prednášam stanovisko poslaneckého
klubu ODÚ-VPN k 30. 10. 1991 k výročiu Martinskej
deklarácie a udalostiam z 28. 10. 1991 v Bratislave.
Dňa 30. októbra 1918 sa v Turčianskom sv.
Martine zišlo 106 reprezentantov všetkých prúdov
slovenského politického života. Po poradách
slávnostne prijali deklaráciu slovenského
národa, v ktorej sa Slováci ako národ prihlásili
k spoločnému štátnemu životu s
českým národom - v československom
štáte. Dovŕšilo sa tak dielo generácií,
usilujúcich dosiahnuť národnú slobodu
v samostatnom štáte. Za toto bojovali Česi
a Slováci v prvom zahraničnom odboji na všetkých
frontoch dohody a tisíce legionárov položilo
svoje životy.Taktiež domáci odboj priniesol obete
v boji proti útlaku. O včlenenie Slovenska do československého
štátu sa bojovalo do konca januára 1919. Po
vpáde vojsk maďarskej Červenej armády
na Slovensko v máji 1919 bolo nutné slovenskú
slobodu opätovne úporne vybojovať. Systémom
Versailleských zmlúv r. 1919, ako aj následnými
zmluvami sa československý štát stal
subjektom medzinárodného práva. Dielo zakladateľov
štátu profesora Masaryka a generála Štefánika
sa stalo skutočnosťou.
I napriek tomu, že prvej Československej republike
bolo dopriané len dvadsať rokov existencie, dokázala
sa stať uznávanou hodnotou demokracie v celoeurópskom
kontexte, ktoré si vážili všetky demokratické
štáty sveta. Stalo sa tak aj za prispenia a podielu
českej inteligencie, ktorá pomohla vychovať
generáciu slovenských vlastencov.
Rozpad versailleského systému v dôsledku nástupu
hitlerovského fašizmu na čas prerušil
faktickú existenciu československého štátu,
nie však jeho právnu kontinuitu. Za jeho obnovenie
a reálne naplnenie myšlienok Martinskej deklarácie
bojovali Česi a Slováci na frontoch antifašistickej
koalície, ako aj v domácom odboji. Za obnovenie
Československej republiky pozdvihli zbrane občania
a vojaci v Slovenskom národnom povstaní. Slovenskí
povstalci odmietli Slovenský štát ako stavovsko-fašistický,
nútený nemeckou Treťou ríšou, na
ktorého konte ostalo viac ako šesťdesiat tisíc
povraždených židovských občanov
Slovenska.
Po roku 1945 sa slovenskí komunisti pričinili predovšetkým
v tretej Pražskej dohode z roku 1946 o podstatné obmedzenie
právomoci slovenských národných orgánov.
Po nastolení komunistickej moci sa praktikoval proletársky
internacionalizmus na základe vedúcej úlohy
strany, v dôsledku čoho došlo v roku 1960 k
úplnému zrušeniu právomoci slovenských
národných orgánov. Reforma z roku 1968 síce
priniesla federatívne usporiadanie štátu, ktoré
sa však v totalitnom systéme nemohlo presadiť,
ale normalizáciou bolo de facto potlačené.
Federácia je demokratický prvok a môže
naplno fungovať len v demokratickom štáte, k
čomu sa naskytli podmienky až po novembri 1989.
Šancu nájsť adekvátne štátoprávne
riešenie rovnako pozitívne prijateľné
pre Čechov a Slovákov sa snažia zneužívať
extremistické a nacionalistické sily, ktoré
vylučujú budovanie demokratickej občianskej
spoločnosti, sústreďujúc sa len povrchne
na nacionálnu stránku problému. V čerstvej
pamäti máme útok na SNR pri prerokúvaní
jazykového zákona, napadnutie prezidenta ČSFR
14. marca t.r. v Bratislave, útoky voči predstaviteľovi
FZ A. Dubčekovi v Uhrovci, kde bolo oslavované výročie
Š. Štúra, útok na predsedu vlády
Slovenskej republiky J. Čarnogurského v Ružomberku,
pálenie zástavy ČSFR na námestí
SNP v Bratislave, ako aj posledné, tzv. "vajíčkové"
a hrubé, verbálne extempore, opätovne voči
hlave tohto štátu, 28. októbra pri manifestácii
k 73. výročiu vzniku Československej republiky.
Vzhľadom na to, že na marenie pokojných akcií,
ktorých sa zúčastňujú stovky
a tisíce slušných občanov sa podieľajú
opätovne tí istí, a podľa všetkého
aj niekym dobre organizované skupiny zastrašujúce
a napadajúce nielen politikov, ale aj zúčastnených
občanov, a podľa známeho scenára fašistických
"bojových oddielov" požadujeme:
Okamžité vyšetrenie týchto skutočností
a bezodkladné informovanie verejnosti o výsledkoch
tohto vyšetrovania, lepšiu dôslednosť pri
zabezpečovaní a dodržiavaní zákonnosti
pri týchto akciách.
Poslanecký klub ODÚ-VPN odsudzuje tieto akcie ako
deštruktívne a nič neriešiace. Dnes, v
deň výročia Martinskej deklarácie
slovenského národa, v zmysle jej odkazu, ktorý
považujeme za opodstatnený a stále živý,
vedomí si zároveň historickej zodpovednosti,
vyzývame kolegov poslancov FZ ČSFR, aby sa:
1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia aktívnejšie
podieľalo na tvorbe ústav.
2) Žiadame všetky poslanecké kluby, aby bez straníckej
predpojatosti konštruktívne a vecne presadzovali zákony
a uznesenia o referende.
Vedomí si historickej zodpovednosti, ktorú sme na
seba vzali, považujeme za nutné sa opäť
vyjadriť, že sme za obojstrannú výhodnú
plnohodnotnú ČSFR a sme presvedčení,
že v rámci nej môžeme najlepšie a
najúčinnejšie riešiť ekonomické,
sociálne a ďalšie spoločenské problémy
nahromadené predchádzajúcou dobou totality,
vytvoriť skutočnú demokraciu, vyrovnať
sa nielen navzájom spolu medzi sebou, ale aj s okolnými
európskymi národmi. Len tak môžeme splniť
našu poslaneckú povinnosť - naplniť mandát,
ktorý nám dali naši voliči. Ďakujem
za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Vypočuli ste si stanovisko poslaneckého klubu ODÚ-VPN.
Teraz nechám hlasovať o návrhu poslanca Šedoviča,
či k tomuto stanovisku má byť otvorená
rozprava alebo má byť schválené nejaké
uznesenie.
Opätovne zdôrazňujem, že včera sme
prijali stanovisko hlasovaním, že k tomuto bodu nebude
rozprava, že ho jednoducho berieme na vedomie.
Teraz dávam hlasovať o návrhu pána poslanca
Šedoviča, aby sa sformulovalo uznesenie. Upozorňujem
však, že v prípade, že by sa prijal tento
návrh pána poslanca Šedoviča, bolo by
nutné text tohto vyhlásenia rozmnožiť,
rozdať do lavíc a potom by komisia musela pripraviť
príslušné vyhlásenie. Prosím,
posaďte sa do lavíc, budeme hlasovať o návrhu
pána poslanca Šedoviča.
Pán poslanec Šedovič požiaduje, aby k
vyhláseniu, ktoré tu odznelo ústami pána
Mlynárika, bola otvorená rozprava a prijalo sa uznesenie
ako výsledok tejto rozpravy. Kto súhlasí
s tým, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!
(Hlasuje se.)
SN pre 28, proti 43, zdržalo sa 12
SL pre 24, proti 20, zdržalo sa 31
Ďakujem. Procedurálny návrh pána poslanca
Šedoviča bol odmietnutý v obidvoch komorách
parlamentu. Tým považujem tento bod za skončený.
Teraz pristúpime k prerokúvaniu vládneho
návrhu, ktorým sa predkladá FZ na vyslovenie
súhlasu Dohovor o riešení sporov z investícií
medzi štátmi a občanmi druhých štátov,
uzatvorený vo Washingtone dňa 18. marca 1965 (tlač
820).
Vládny návrh odôvodní podpredseda vlády
a minister financií pán Václav Klaus. Prosím,
aby sa ujal slova.
Ministr financí ČSFR V. Klaus: Pane předsedající,
vážené poslankyně, vážení
poslanci, v zájmu otevření československé
ekonomiky a vstupu zahraničního kapitálu
uzavírá Česká a Slovenská Federativní
Republika s vyspělými státy dohody o podpoře
a vzájemné ochraně investic.
Do současné doby bylo podepsáno 18 takovýchto
dohod s většinou vyspělých států
a z mimoevropských států s Kanadou, Austrálií,
Thajskem a před týdnem s USA. V současné
době se další dohody s Tureckem, Jižní
Koreou a dalšími zeměmi připravují
k podpisu.
Většina těchto dohod se v části
týkající se řešení sporů
z investic mezi investorem jednoho státu a druhého
státu dovolává postupu podle úmluvy,
která je dnes předložena Federálnímu
shromáždění k vyslovení souhlasu
a která je známá podle svého sídla
jako Washingtonská úmluva.
Přístup Československa k této dohodě
je potřebný i prospěšný. Touto
úmluvou z roku 1965 bylo zřízeno Mezinárodní
středisko pro řešení sporů z
investic, jehož soudní pravomoc se vztahuje na každý
právní spor vzniklý z investice mezi investorem
jednoho státu a druhým státem nebo jeho orgánem.
Podmínkou předložení sporu mezinárodnímu
středisku je písemný souhlas obou stran,
že s řešením sporu u mezinárodního
střediska souhlasí. Strany ve sporu se mohou rozhodnout,
že předloží svůj spor nejprve ke
smírčímu řízení a smírčí
komise pak vyvíjí veškeré úsilí
o dosažení smíru mezi stranami ve sporu a navrhuje
jim takové řešení, které by mohlo
být pro obě strany přijatelné. Většinu
sporů však bohužel řeší až
rozhodčí soud, který se zřizuje individuálně
pro každý sporný případ. Rozhodčí
soud potom po ukončení sporného řízení
vydá nález, který je pro obě strany
závazný a obě strany jsou povinny jej respektovat.
Za služby tohoto Mezinárodního střediska
pro řešení sporů musí ovšem
obě strany platit a sazby, jak je uvedeno v předloženém
dokumentu, nejsou zanedbatelné. Kromě toho je třeba
nést náklady pobytu ve Washingtonu, kde se spory
zpravidla rozhodují, cestovní náklady, tlumočnické
náklady apod.
Proto by bylo vhodné, aby se českoslovenští
investoři maximálně snažili sporům
předcházet a dojde-li ke spornému případu,
aby ho řešili smírnou cestou. Nicméně
v každé sporné věci jsou vždy dvě
strany a není-li na druhé straně dobrá
vůle, nelze vyloučit, že ke sporu dojde. Pak
je vhodné vložit spor do rukou vysoce kvalifikovaných
rozhodců tohoto mezinárodního střediska.
Výhodou přístupu České a Slovenské
Federativní Republiky k úmluvě o řešení
sporu je navíc právo smluvního státu
jmenovat z československých odborníků
čtyři osoby do seznamu smírčích
soudců a čtyři osoby do seznamu rozhodců.
Tyto osoby mají být osobami vysokých morálních
kvalit a uznávaných odborností v oblastech
práva, obchodu, průmyslu nebo financí.
Dovolte mi ještě připomenout, že rozhodnutí
smírčího soudce nebo rozhodčího
soudu může mít výrazný dopad
na československého investora. Skončí-li
jednání smírem, hradí obě strany
ve sporu veškeré náklady rovným dílem.
Skončí-li však jednání nálezem
rozhodčího soudu, je jeho součástí
rovněž rozhodnutí o tom, kdo ponese náklady
sporu a strana, která neměla v řízení
úspěch, zpravidla nese veškeré náklady
sporného řízení.
Do současné doby přistoupilo k Washingtonské
úmluvě více než 100 států.
Mezinárodní středisko pro řešení
sporů vydává bulletin, v němž
jsou podrobně všechny spory rozvedeny a tento dokument
je velkým zdrojem poučení pro československé
investory, jak se chovat a jakého chování
se vystříhat a jaké jsou jejich šance
na úspěch v případném sporu.
Ze všech těchto důvodů doporučuji,
aby Federální shromáždění
s přístupem České a Slovenské
Federativní Republiky k Washingtonské úmluvě
vyslovilo souhlas. Děkuji za pozornost.