Předsedající předseda SL R. Battěk:
Zahájíme odpolední jednání.
Byla provedena užší volba Generálního
inspektora ozbrojených sil ČSFR. Žádám
teď předsedy volebních komisí, pány
poslance Kontru a Kakačku, aby nám sdělili
výsledky volby.
Poslanec SN M. Kontra: Zápis o voľbe Generálneho
inšpektora ozbrojených síl: Komisia poslancov
Federálneho zhromaždenia, ktorú snemovňa
národov zvolila pre voľbu Generálneho inšpektora
oznamuje, že poslancom Snemovne národov bolo odovzdaných
113 hlasovacích lístkov. Po skončení
hlasovania komisia zistila: Hlasovania sa zúčastnilo
89 poslancov Snemovne národov, hlasovania sa zdržalo
24 poslancov Snemovne národov, odovzdaných bolo
celkom 89 platných hlasovacích lístkov, ani
jeden lístok pre navrhnutých kandidátov nebol
neplatný. Za pána Ing. Bronislava Longbauera bolo
odovzdaných 37 hlasov, za pána JUDr. Karola Stomeho
11 hlasov, 41 poslancov neodovzdalo svoj hlasovací lístok
žiadnemu z navrhovaných poslancov.
Volebná komisia zistila, že Generálnym inšpektorom
ozbrojených síl nebol zvolený ani jeden z
navrhovaných kandidátov.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji poslanci Kontrovi. Prosím poslance Kakačku.
Poslanec SL J. Kakačka: Vážený pán
predsedajúci, vážené dámy, vážení
páni, komisia poslancov Federálneho zhromaždenia,
ktorú Snemovňa ľudu zvolila pre tajnú
voľbu Generálneho inšpektora ozbrojených
síl oznamuje, že poslancom Snemovne ľudu bolo
odovzdaných 106 hlasovacích lístkov. Po skončení
hlasovania komisia zistila: Hlasovania sa zúčastnilo
88 poslancov Snemovne ľudu, hlasovania sa zdržalo 18
poslancov Snemovne ľudu, odovzdaných bolo celkom 88
platných hlasovacích lístkov, neplatný
hlasovací lístok nebol ani jeden. Za pána
Ing. Bronislava Longbauera bolo odovzdaných len 24 hlasov.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji předsedům volebních komisí.
V konstatování jste slyšeli, že se nám
opět nepodařilo zvolit generálního
inspektora. S největší pravděpodobností
bude volba přesunuta na l8. společnou schůzi
sněmoven.
Abychom dokončili předchozí bod jednání,
žádám, aby se poslanci Sněmovny národů
dostavili do síně, abychom měli dostatečný
počet. Sněmovna není usnášení
schopná.
S technickou připomínkou se hlásí
kolega Mandler.
Poslanec SL E. Mandler: Já má jenom dotaz k programu.
Prosím o omluvení, protože jsem tu l4 dní
nebyl a vím toho tedy o programu tohoto a následujícího
dne ještě méně než ostatní
kolegové. Chtěl bych se zeptat: Je počítáno,
nebo je na programu této schůze stanovisko Federálního
shromáždění k situaci k Jugoslávii
nebo ne?
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Ano, je to na programu, na zítřejší
schůzi. Stále ještě v obou sněmovnách
schází... ne, už ne. Měli bychom přistoupit
k hlasování o dvou usneseních, týkajících
se předchozích bodů našeho jednání.
Jedno usnesení zde podal kolega poslanec Suchánek
a já vám ho přečtu, pokud budu schopen
to z rukopisu správně přečíst.
Kolega Sokol mne upozornil, že slovenská část
Sněmovny národů ještě nemá
28 poslanců, takže se pokusíme vyzvánět
a prosím o chvíli strpení. Žádám
poslance Sněmovny národů, aby se dostavili
do sněmovny.
Nyní jsou obě sněmovny schopné usnášení.
Dovolte, abych vám přečetl návrh usnesení
podané kolegou Suchánkem ke Zprávě
vlády o realizaci ústavních zákonů
o navrácení majetku KSČ a SSM lidu ČSFR.
Usnesení je formulováno takto: "Federální
shromáždění ČSFR žádá
federální vládu, aby neprodleně zahájila
jednání se švýcarskou a dalšími
vládami ve věci zjištění existence
a stavu devizových kont KSČ, KSS, KSČM, případně
SSM a jejich čelných představitelů
a ze zjištěných informací vyvodila příslušné
důsledky."
Vyslechli jste návrh usnesení. Dávám
tedy hlasovat prostou většinou v obou sněmovnách.
Věnujte pozornost tomuto hlasování.
(14.23 hodin)
Táži se poslanců obou sněmoven. Kdo
je pro přijetí tohoto návrhu usnesení,
nechť hlasuje.
(SN 80, SL 77.) Děkuji.
Kdo je proti?
(SN 0, SL 0.) Děkuji.
Kdo se zdržel hlasování?
(SN 3, SL 6.) Děkuji.
Návrh usnesení byl přijat prostou většinou
hlasů ve Sněmovně lidu i ve Sněmovně
národů. Nikdo nebyl proti, ve Sněmovně
národů se zdrželi tři poslanců,
šest ve Sněmovně lidu, pět poslanců
ve Sněmovně národů ignorovalo, ve
Sněmovně lidu dva. Návrh usnesení
byl přijat.
Ještě zde je jedno usnesení. Pan poslanec Lux
ve svém příspěvku v rozpravě
vyslovil tento názor. Žádal, aby Federální
shromáždění vyslovilo nesouhlas s postupem
vlády ve věci realizace ústavních
zákonů č.496 a č.497 o navrácení
majetku KSČ lidu ČSFR. Jsem povinen o tomto návrhu
dát hlasovat, protože má zásadní
povahu. My jsme ve svém obecném hlasování
vzali pouze na vědomí zprávu, kterou zde
federální vláda podala.
Dávám hlasovat o tomto návrhu. Ještě
jednou ho přečtu: Poslanci se mají vyslovit,
zda nesouhlasí s postupem vlády ve věci realizace
příslušných ústavních
zákonů o majetku KSČ a SSM.
(14.26 hodin)
Táži se poslanců obou sněmoven. Kdo
je pro vyslovení nesouhlasu s postupem vlády v této
věci, nechť hlasuje.
(SN 34, SL 23.) Děkuji.
Kdo je proti?
(SN 18, SL 12.) Děkuji.
Kdo se zdržel hlasování? (SN 34, SL 55.) Děkuji.
Konstatuji, že návrh žádosti poslance
Luxe o hla-
sování v této záležitosti nebyl
Federálním shromážděním
schválen. Získal pouze 34 hlasů ve Sněmovně
národů, 23 hlasů ve Sněmovně
lidu. Tento návrh tedy neprošel.
Považuji jednání o tomto bodu dnešního
našeho pořadu za ukončené.
Dovolte, abych přešel k dalšímu bodu dnešního
jednání, kterým má být:
Zpráva generálního prokurátora ČSFR
o stavu trestního řízení a výsledcích
postihu funkcionářů bývalého
režimu - tisk 892
Zprávu přednese generální prokurátor
ČSFR pan Ivan Gašparovič. Uděluji mu
tímto slovo.
Generální prokurátor ČSFR I. Gašparovič:
Vážený pán predsedajúci, vážené
poslankyne, vážení páni poslanci, rozhodli
ste sa na 17. spoločnej schôdzi Snenovne ľudu
a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia
prerokovať informáciu Generálneho prokurátora
ČSFR o stave trestného konania a výsledkoch
postihu funkcionárov a prominentov bývalého
režimu.
Rozsiahla písomná správa bola pre vás
pripravená a máte ju k dispozícii. Dovoľte,
aby som ju vo svojom úvodnom vystúpení stručne
uviedol s tým, že nepovažujem za racionálne
ani nutné, aby som prednášal jej celý
obsah, pretože by to bolo nielen neúmerné,
časovo náročné, ale aj neúčelné
so zreteľom na to, že s podrobnosťami a obsahom
sa môžete oboznámiť aj iným spôsobom,
keď ste pre to doteraz nemali dostatok príležitosti.
Jednou z úloh, ktoré je prokuratúra povinná
zabezpečovať, je trestné stíhanie osôb,
ktoré sa dopustili trestných činov, vykonávať
dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní, teda v konaní, ktoré prebieha väčšinou
pred inými orgánmi, ako je prokuratúra, predovšetkým
pred orgánmi policajných zborov a nakoniec aj zúčastniť
sa a uplatňovať svoje oprávnenia a jednaniach
pred súdmi podľa zvláštnych zákonov.
V súlade so svojim ustanovením a povinnosťami,
vyplývajúcimi z ústavy, zákon o prokuratúre,
prípadne ďalších zákonov, orientovala
československá prokuratúra v období
revolučných zmien v spoločnosti po 17. novembri
1989 svoju pozornosť celkom samozrejme a ciaľavedome
na riešenie tých otázok, ktoré úzko
súvisejú s budovaním právneho štátu
založeného na demokratických princípoch
a dodržiavaní práv a slobôd občanov.
Vychádzala pritom z toho, že prísne dodržiavanie
a presadzovanie zákonnosti zostáva aj naďalej
jedným zo základných predpokladov posilňovania
základov právneho štátu, prehlbovania
demokracie a ochrany ľudských práv, bez ktorých
nie je možné bezporuchovo fungovať v žiadnej
civilizovanej spoločnosti.
Za jednu z významných úloh považovala
prokuratúra dôsledné vyvodzovanie zákonných
dôsledkov z porušovania zákonov, ak k nim dochádzalo
v minulosti, a to bez ohľadu na osoby, ktoré sa porušovania
zákona dopustili. Zvlášť - a to najmä
so zreteľom na predchádzajúce dlhé roky
trvajúcu faktickú nedotknuteľnosť exponentov
predchádzajúceho totalitného režimu
- na odhaľovanie nezákonných činov a
praktík a ich postihov v rámci platných zákonov.
Pozornosť prokuratúry bola celoštátne
orientovaná nielen na zisťovanie a postihy prípadov
trestnej činnosti, ale vo veľkej a veľmi širokej
miere aj na zisťovanie prípadov neoprávneného
obohacovania sa a v tejto súvisloti na odčerpávanie
neoprávneného majetkového prospechu, pokiaľ
k nemu došlo, rovnako ako na nápravu nezákonných
rozhodnutí správnych a ďalších
orgánov, ktorými boli často vytvárané
podmienky pre neoprávnený prospech alebo iné
výhody, nemajúce oporu v existujúcom právnom
poriadku.
Výsledky tejto činnosti, v rámci ktorej boli
preskúmané v obidvoch republikách tisícky
prípadov, v tejto správe nie sú obsiahnuté.
Ale považujem za nevyhnutné sa o nich aspoň
trochu zmieniť, pretože dokresľujú celkový
obraz úsilia, ktoré prokuratúra vynaložila
a ďalej vynakladá na to, aby okrem zvládnutia
úloh, vyplývajúcich z hrozivého nárastu
kriminality, splnila so cťou aj tie povinnosti, ktoré
jej zo zákona vyplývajú na vysporiadanie
sa s minulosťou, a to nielen vlastnou, ale aj s trestnou
činnosťou tých, ktorí sa v minulosti
dopustili trestnej činnosti a ich postih nezabraňuje
niektorá zo závažných prekážok.
Nie vo všetkých prípadoch však by bolo
možné trestné stíhanie otvoriť.
Najčastejšie tomu bránili tie skutočnosti:
premlčanie podľa § 67 Trestného zákona
činí maximálna premlčacia lehota trestného
činu, za ktorých je podľa terajších
predpisov možné uložiť vynimočný
trest odňatia slobody na doživotie, dvadsať rokov.
Výnimku z premlčania ustanovuje zákon len
na presne vymedzené trestné činy, ktoré
boli spáchané za takých okolností,
že zakladajú vojnový
zločin alebo zločin proti ľudskosti podľa
medzinárodného práva na trestný čin
podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb., na ochranu
mieru. Chcem tu povedať, že budeme posudzovať každý
skutok podľa tohto ustanovenia individuálne.
V mnohých prípadoch je však premlčacia
doba oveľa kratšia. To sa týka hlavne majetkových
deliktov, preto prakticky v niektorých prípadoch
neprichádzajú do úvahy postihy za trestné
činy spáchané v dobe najväčšieho
porušovania zákonnosti v päťdesiatych rokoch,
v mnohých prípadoch aj za činy v neskoršej
dobe, pokiaľ by sme to nevedeli dať do súladu
s § 1, ktorý som pred chvíľou citoval.
Druhým je amnestia. Za dobu od roku 1945 bolo vyhlásených
celkom 19 amnestií prezidenta republiky, posledná
a najrozsiahlejšia 1. januára 1990. V mnohých
prípadoch tieto amnestie bránia začatiu trestného
stíhania aj za menej závažné trestné
činy. Novela trestného zákona č. 175/90
Zb., smerovala k dekriminalizácii, to je k omedzeniu rozsahu
trestnej represie používanej štátom. Z
trestného zákona boli vypustené predovšetkým
trestné činy s majetkovou škodou spáchanou
z nedbalosti, porušovania príslušných
hospodárskych predpisov, ktorých aplikácia
by prichádzala do úvahy v mnohých hospodárskych
deliktov za platnosti Trestného zákona pred novelou.
K týmto faktorom, ktoré komplikujú vyšetrovanie
trestnej činnosti bývalých prominentov režimu,
objektívne pristupujú aj ďalšie faktory
s prvkami subjektívnej povahy. V tomto roku bolo Federálne
zhromaždenie informované o stave zákonnosti
a činnosti prokuratúry a justície. Zo správy
vyplynuli znepokojivé údaje o enornmnom náraste
trestnej činnosti.
Súčasne odchádza veľa skúsených
pracovníkov polície, prokuratúry a justície
do súkromnej sféry, a to nielen v rámci nevyhnutnej
očisty týchto orgánov od pracovníkov,
ktorí sa spreneverili svojim povinnostiam, ale aj z dôvodu,
že mnohí z nich v nej hľadajú a nachádzajú
priaznivejšie materiálne prostredie.
V súčasnej dobe, po prijatí zákona
o lustráciach, dôjde v prokuratúre opäť
k pomerne veľmi zlému stavu. Len pre vašu informáciu
- federálnu generálnu prokuratúru, kde chýba
asi 39 percent pracovníkov, bude musieť opustiť
skoro jeden celý odbor. Českú generálnu
prokuratúru bude musieť opustiť asi 18 pracovníkov.
To sú skutočne informácie len pre vás.
Z toho vyplýva mimoriadne preťaženie zotrvávajúcich
pacovníkov. Tlak verejnosti, aj praktický zmysel
pre zodpovednosť ich núti stanoviť poradie naliehavosti
pracovných problémov tak, že uprednostňujú
pátranie po páchateľoch a vyšetrovanie
trestnej činnosti tých páchateľov, ktorých
pobyt na slobode je aktuálne nebezpečný a
u ktorých hrozí reálne nebezpečenstvo,
že v trestnej činnosti budú pokračovať.
Na okraj by som chcel povedať, že vo verejnosti panuje
mienka, že orgány činné v trestnom konaní
zrejme nepracujú tak, ako pracovali predtým, pretože
kriminalita (hlavne tá pouličná) stále
rastie. Chcem oponovať tomuto názoru. Nie je to pravda.
K dnešnému dňu sa nachádza vo väzbe
viac obvinených ako pred 17. novembrom 1989. To znamená,
že tieto orgány skutočne nie sú nečinné,
ale príčina je zrejme niekde inde. Dochádza
k situáciam, že náčelník väznice
prosí prokurátora, aby neuvaľoval väzbu,
pretože nebude mať kde toho človeka dať.
To ale neznamená, že je podceňovaná
žiadosť nastoliť spravodlivé potrestanie
všetkých vinníkov. Vinníci trestných
činov bývalého režimu boli politickou
cestou, revolúciou 17. novembra a slobodnými voľbami
v prevažnej miere zbavení fakticky možnosti dopúšťať
sa trestných činov, hlavne tí, ku ktorým
im poksytovalo príležitosť minulé postavenie.
V tomto svetle požiadaviek abstraktnej spravodlivosti čiastočne
ustupuje naliehavej potrebe chrániť spoločnosť
pre súčasnými kriminálnymi živlami.
Inými slovami, na vyšetrovanie trestných činov
bývalých prominentov môže byť pri
nedostatočnom personálnom obsadení polície,
prokuratúr a súdov, pri potrebe rehabilitácií
a pri narastajúcej vlne kriminality, vyčlenených
práve len toľko prostriedkov a síl, aby neboli
ohrozené iné úlohy, ktoré pred orgánmi
v trestnom konaní stoja. To je jeden z problémov,
ktorý komplikuje hlavne rýchlosť trestného
konania v takých veciach.
Ďalší problém spočíva v
tom, že vyšetrovanie týchto veci je mimoriadne
náročné aj vzhľadom na ťažkosti
pri získavaní dôkazov. Celý rad písomných
dokladov bol v období krátko po revolúcii
zničený alebo zámerne zašantročený.
Obvinení, v súlade so zákonmi, využívali
svojho práva obhajovať sa spôsobom, aký
uznajú za vhodný a rozhodne sa nedá povedať,
že by sa na objasnení svojej trestnej činnosti
podieľali. To isté môžem povedať o
postoji celého radu svedkov, u ktorých skresľovanie
faktov musí byť dané len oslabením pamäti
v dôsledku plynutia času.
Je známou skutočnosťou, že práca
ktoréhokoľvek orgánu je poslancami aj verejnosťou
hodnotená nie podľa vynaloženej námahy,
ale podľa výsledkov. V prípade postihu bývalých
prominentov je však treba zdôrazniť skutočnosť,
že každý výsledok bol dosiahnutý
s oveľa väčšou námahou, než
výsledok v inej oblasti trestného konania. Naviac,
trestné stíhanie a jeho výsledok zo súhrnu
činnosti celého radu orgánov kontrolným
začínajúc cez políciu, prokuratúru,
až po súdy, ktoré sú na sebe presne
závislé a vybavené vlastnými rozhodovacími
právomocami. Jedine vtedy, keď sa podarí docieliť
optimálnu súhru všetkých zložiek
orgánov činných v trestnom konaní,
je možné očakávať, že aj výsledok
ich činností, ktorým by malo byť nielen
odhalenie, ale aj usvedčenie a dôsledný postih
páchateľa trestného činu, bude priaznivý.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, dovoľte mi ešte raz niekoľko slov k dosť
často nastolenej otázke zásadnej povahy.
Volanie verejnosti po dôslednom vyvodení zodpovednosti,
vrátane zodpovednosti trestnej voči všetkým,
ktorí porušujú zákony v súčasnej
dobe aj tým, ktorí ich porušovali v minulosti,
zaznieva stále veľmi silno. Je dokladom naďalej
vysokej úrovne právneho vedomia a právnej
citlivosti prevažnej časti našej verejnosti.
Medzi týmito hlasmi veľmi silne zaznieva volanie po
trestnom postihu všetkých tých (hlavne predstaviteľov
a prominentov predchádzajúceho totalitného
režimu), ktorí sa v minulosti podieľali na hospodárskom
a morálnom úpadku našej spoločnosti.
V období prvej polovice roku 1990, neskôr potom s
menšou intenzitou, dochádzali Generálnej prokuratúre
ČSFR, aj nižším zložkám prokuratúry,
desiatky podaní od jednotlivých občanov i
skupín občanov, žiadajúcich masový
postih funkcionárov alebo aj všetkých členov
KSČ, trestné stíhanie členov predchádzajúcich
vlád, v mnohých prípadoch aj postih bývalého
prezidenta republiky alebo poslancov zákonodarných
zborov za ich zodpovednosť za katastrofálny, morálny
a hospodársky úpadok našej spoločnosti.
Mnohé z týchto podaní boli písané
formou otvorených listov alebo bola o podaní daná
informácia v tlači. Najznámejším
takým oznámením bolo oznámenie pána
Dolejšího, ktorý žiadal trestné
stíhanie prakticky každého člena KSČ.
Len malá časť podaní obsahovala konkrétne
údaje o porušovaní zákonnosti konkrétnou
osobou, Väčšina týchto podaní poukazovala
vo všeobecnej polohe na komunistické represálie,
potlačovanie ľudských práv a slobôd
a ďalšie skutočnosti všeobecnej povahy,
ktoré podľa názoru pisateľov mali byť
dostatočným podkladom pre trestné stíhanie.
Prokuratúra, ako celok, musela tendencii vyvodzovania kolektívnej
trestnej zodpovednosti čeliť. Vychádza z toho,
že jedným z predpokladov pre vybudovanie právneho
štátu je dôsledné dodržiavanie právneho
princípu prezumpcie dobrej viery, z ktorej pre oblasť
trestného konania vyplýva jednoznačne i zásada
prezumpcie neviny. Vychádzala z kontinuity československého
právneho poriadku a z princípov, ktoré boli
neskôr zakotvené aj v Listine základných
ľudských práv a slobôd, predovšetkým
z princípu individuálnej trestnej zodpovednosti
za porušovanie právnej povinnosti a z princípu
zákazu retroaktivity trestných zákonov. Tento
princíp je zakotvený v čl. 40 ods. 6 Listiny,
podľa ktorého nikto nemôže byť stíhaný
za konanie, ktoré v dobe, kedy k nemu došlo, zákon
za trestné nepovažoval. V tomto zmysle boli všetci
oznamovatelia o prijatí svojho oznámenia informovaní
a poučení o nemožnosti vyvodzovania kolektívnej
zodpovednosti.
Dámy a páni, správa, resp. informácia,
ktorá vám bola predložená, obsahuje
obsiahly výpočet výkladov, ktorými
sa prokuratúra v Českej republike a v Slovenskej
republike aj na úrovni federálnych zaoberala a ďalej
zaoberá, v súčasnosti aj orgány kontroly,
polícia i občania a to aj v konaní pred súdmi.
Tento výpočet nie je zďaleka úplny.
Boli tam len prípady, svojim spôsobom významnejšie
a charakteristickejšie, obzvlášť tie, ktoré
vzbudili oprávnenú pozornosť či už
celoštátnu alebo regionalnu. Z predloženej správy
vyplýva, že trestné stíhanie bolo, alebo
doteraz je vedené, proti najmenej 170 konkrétnym
osobám vrátane tých, u ktorých bolo
podozrenie z trestnej činnosti bez vznesenia obvinenia
a bez trestného stíhania. Súčasne
išlo aj o trestné činy zneužívania
právomoci verejného činiteľa, prípadne
o trestné činy majetkové a o podozrenie zo
získania neoprávneného majetkového
prospechu. V mnohých prípadoch, kde došlo oznámenie
z podozrenia na trestnú činnosť, prebieha doteraz
vyšetrovanie, aj keď nebolo doteraz vznesené
obvinenie proti konkrétnym osobám, prípadne
sa oznámenie preveruje a zisťuje sa, či nie
sú dané podmienky pre vyvodenie trestnej zodpovednosti.
V tejto informácii nie sú obsiahnuté ani
všetky prípady, kde už v minulosti došlo
k ukončeniu trestného stíhania a k podaniu
obžaloby súdu, ako napríklad bývalý
náčelník hl. m. Prahy a Stredočeského
kraja, kde nedávno bola podaná obžaloba.
Pokiaľ by ste považovali za potrebné položiť
mi nejaké otázky, som pripravený na ne odpovedať,
poprípade na ne budem odpovedať písomne, pretože
táto problematika je taká široká, že
ju musí spracovať celý kolektív.
Na záver považujem za potrebné upozorniť
vás, že správa je určená len
pre vás, páni poslanci Fedrálneho zhromaždenia,
a na to, že obsahuje veľa údajov dôvernej
povahy a že pri nešetrnom zaobchádzaní
s nimi by mohlo dôjsť k závažným
zásahom do ľudských práv slobôd.
Tieto osoby sú zatiaľ v pozícii obvinených
a pokiaľ nebudú odsúdené súdom,
pozerá sa na nich ako keby odsúdené neboli.
Verím, že túto skutočnosť budete
mať na zreteli pri zaobchádzaní s týmito
informáciami. Ďakujem pekne.