"Majetkové vyrovnanie medzi Českou republikou
a Slovenskou republikou upraví zákon Federálneho
zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorý bude prijatý pred vyhlásením
referenda."
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji poslanci Tahymu a prosím poslance Romana,
aby se ujal slova.
Poslanec SN L. Roman: Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne, vážení
kolegovia poslanci, viackrát som vystúpil proti
prejednávaniu tohto návrhu zákona na spoločnej
schôdzi oboch snemovní, t.j. Snemovne ľudu a
Snemovne národov. Predovšetkým v súkromných
kontaktoch som obviňovaný, že popieram jeden
zo základných inštitútov právneho
štátu. Pretože na túto tému mi
boli predložené otázky i niektorými
novinármi, dovoľte, prosím, aby som k nemu
zaujal celkové stanovisko.
Som toho názoru, že referendum, t. j. ľudové
hlasovanie je právny inštitút, ktorý
v pluralitnom politickom systéme prehlbuje demokraciu,
mal by byť teda organickou súčasťou nášho
právneho poriadku. Patrí k doplňujúcim
formám demokracie, nemôže preto nahradzovať
úlohu parlamentov ako nositeľov a vykonávateľov
zákonodarnej moci. Nemôže riešiť vládne
ani parlamentné krízy, na to je napr. inštitút
volieb a celý rad iných ústavnoprávnych
prostriedkov. A už vôbec nemôže slúžiť
k posíleniu právomocí prezidenta a vlády.
Mal by meritorne rozhodovať o závažných
štátopolitických otázkach, ktoré
musia byť v ústavnom zákone taxatívne
vymenované.
Referendum by v parlamentnej demorkacii nemal vyhlasovať
prezident, ale parlament prostredníctvom svojho predsedníctva.
V našom prípade Federálne zhromaždenie,
Česká a Slovenská národná rada.
Inštitút referenda, ako nástroj prípadnej
demokracie, založenej na iniciatíve zdola, je oprávnený.
Je však vhodný viac pre unitárny štát.
Vo veci zotrvania republiky vo federatívnom zväzku
by mali mať právo vyhlasovať referendum výlučne
Česká národná rada a Slovenská
národná rada v rozsahu svojich kompetencií
s tým, že by vyhlásenie referenda Federálnym
zhromaždením podliehalo predchádzajúcemu
súhlasu oboch národných rád.
Návrh by bol prijatý, keď by ho vyhlásilo
Federálne zhromaždenie, keď by pre neho hlasovala
nadpolovičná väčšina oprávnených
voličov v oboch republikách. V prípade, že
návrh vyhlási Česká alebo Slovenská
národná rada, bol by prijatý, keď sa
pre neho vysloví nadpolovičná väčšina
oprávnených voličov príslušnej
republiky.
Zákon o referende, spôsob vykonania referenda a výsledky
prijatého referenda by mal mať záväznosť
ústavného zákona, pričom zákonodarné
zbory, spôsob vykonania referenda a výsledky prijaté
referendom by upravovali len v rozsahu svojich kompetencií.
Som toho názoru, že uvedený právny inštitút
by mal byť zakotvený až do nových ústav
s tým, že by sa využili pripomienky a odporučenia,
ktoré boli vznesené doterajším návrhom
zákona o celoštátnom referende.
V intenciách svojho novembrového vystúpenia
v roku 1990 pán prezident predložil návrh ústavného
zákona o celoštátnom referende, ktorý
je koncipovaný v duchu upevňovania právomoci
prezidenta a exekutívy, a to centralizovane, federálne.
Ako vieme, tento návrh zákona bol väčšinou
výborov Federálneho zhromaždenia a Slovenskej
národnej rady odmietnutý. Ústavnoprávne
výbory oboch snemovní ho odmietli i po výzve,
aby prehodnotili svoje rozhodnutie. Preto iniciatívu prevzala
skupina poslancov z bývalého Občianského
fóra a Verejnosti proti násiliu a predložili
svoj návrh, pričom podpredseda federálnej
vlády, pán doktor Rychetský prislúbil,
že pán prezident mieni svoj návrh stiahnúť.
Vec zostala niekoĺko týždňov v nečinnosti.
Neprešla žiadnym legislatívnym procesom. Až
sa naraz objavil ďalší návrh poslancov
už spomínaných politických síl,
ktorý si prisvojil a upravil podpredseda federálnej
vlády doktor Rychetský, údajne v súlade
s vôľou pána prezidenta. Rôznou manipuláciou
sa zabezpečila revokácia rozhodnutia ústavnoprávnych
výborov a tak posledný návrh bol obdobným
spôsobom prejednávaný v ústavnoprávnych
výboroch a bol nám predložený na prejednávanie
v oboch snemovniach.
Predmet referenda je v návrhu zákona jednostranne
zameraný a nejasne formulovaný. Už tu bolo
viacerými predrečníkmi o tom hovorené.
Referendum vyhlasuje prezident. Právo na predloženie
referenda v Českej a Slovenskej národnej rade je
obmedzené len na otázku možnosti vystúpenia
republík z federatívneho zväzku. Spôsob
vykonania referenda a výsledky prijaté referendom
má upraviť federálna vláda pre všetky
oprávnené subjekty svojimi nadriadenými.
Prezident voči predkladaným návrhom má,
i keď obmedzené, právo veta.
Keď pripustíme, že formulovanie otázok
pri referende je možné cieľavedome usmerniť,
a skutočnosť, že v návrhu oprávnených
subjektov môže dôjsť ku kompetenčným
konfliktom, neprijateľné je i stanovenie päťročnej
lehoty, v dobe ktorej sa nemôže referendum o rovnakej
otázke opakovať. Kalkuluje sa zrejme i so súčasnou
polarizáciou politických síl. Svedčí
o tom nielen stanovenie uvedenej päťročnej lehoty,
ale i to, že na prijatie návrhu na referendum sa nemá
vyžadovať v parlamente trojpätinová väčšina
poslancov, ale len nadpolovičná väčšina
poslancov, i keď s uplatnením práva majorizácie.
Celé to smeruje k postupnej autokracii prezidenta a exekutívy
s cieľom späť centralizvať kompetencie. Veď
ako si vysvetliť, že záujmy prezidenta predkladá
a obhajuje podpredseda federálnej vlády?
Konieckoncov, ako vieme, je verejným tajomstvom, že
dochádza aj k politickému vydieraniu určitých
poslancov. Predovšetkým poslancov zo strany Kresťansko-demokratického
hnutia poslancami bývalého Občianskeho fóra.
Prijatie novely zákona o vrátení niektorého
majektu rádom a kongregáciám a arcibiskupstvu
olomouckému podmieňujú loajálnym postojom
poslancov Kresťansko-demokratického hnutia predloženému
návrhu zákona o referende. Núti ich tak zaradiť
ich ideové alebo národné záujmy. (Předsedající
R. Battěk: Páni poslanci, prosím o klid:
Je to náročné k poslouchání,
ale musíme to vydržet.)
Stalo sa už bežnou praxou, že niektorí naši
politici používajú tento právny inštitút
ako výraz na zastrašovanie našich občanov.
Predpokladám však, že keď k samotnému
aktu referenda skutočne dôjde, naši občania
budú pozorne chrániť predovšetkým
svoju národnú suverenitu a že zodpovedne zaujmú
stanovisko k predloženým otázkam, i keby bolo
štylizované nejasne, nezrozumiteľne, či
dezinformačne.
Vychádzajúc z tejto stručnej analýzy
danej problematiky, neodporučujem predložený
návrh prijať.
Vážené kolegyne, vážení
kolegovia, nie som prognostik, dovolím si však na
záver vysloviť jednu futurologickú úvahu.
Zdá sa, že o osude nášho štátu
určité kruhy rozhodli. Určili i jeho rolu
v záujme celosvetových politických záujmov.
Ide len o to, aby tieto kruhy zostali naďalej vedúcou
politickou silou, fakticky dosiahli svoj cieľ a našli
obätného baránka, ktorý nakoniec bude
obvinený, že to všetko spôsobil. Našou
povinnosťou je však plne brániť oprávnené
záujmy národa, ktorý nám dal mandát
a dúfam, že samotné národy - Česi
a Slováci - si svoje nezadateľné sebaurčovacie
právo obhája.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji poslanci Romanovi, který byl posledním
přihlášeným do rozpravy. Budeme muset
ještě vyřešit záležitost pozměňovacích
připomínek Slovenské národní
rady, na které upozornili zpravodajové ve svých
vystoupeních, protože nikdo z poslanců si je
neosvojil. Aby mohly být zahrnuty jako pozměňovací
návrhy, učiní tak po dohodě zpravodajové
sami.
Prosím pana poslance Vilda, aby se ujal slova.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
J. Vild: Vážený pane předsedo, pane
předsedající, dámy a pánové,
chtěl bych přednést pouze tři pozměňovací
návrhy, které doporučuje Slovenská
národní rada a které jsme doporučili
my jako zpravodajové, ale které si nikdo neosvojil,
jak bylo právě řečeno.
První z nich je, aby byl změněn odstavec
4 v článku 3 takto:
"Referendum se vykoná do devadesáti dní
ode dne jeho vyhlášení ve Sbírce zákonů
podle článku 2."
Druhá změna se týká článku
5, a to nahradit slova "po uplynutí" slovem "uplynutím".
Jedná se o zpřesnění, které
doporučujeme.
Posledním pozměňovacím návrhem
je návrh, který se v článku 7, kam
bude vložen další bod 3, který by zněl:
"Ústavní zákon č. 143 z roku
1968 Sb., o československé federaci ve znění
pozdějších ústavních zákonů
se doplní takto: v článku 58 odstavci 1,
druhá věta za slovo "federace" vložit
slova: "usnášet se o návrhu na vyhlášení
referenda".
O této změně jsem již hovořil
ve svém úvodním vystoupení, aby předsednictvo
Federálního shromáždění
nemohlo schválit návrh na vyhlášení
referenda. Děkuji vám.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Vildovi. Ptám se ještě
jednou poslanců obou sněmoven, zda chce ještě
někdo vystoupit v rozpravě?
Prosím poslance Raševa, aby se ujal slova.
Poslanec SN P. Rašev: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
predpokladam, že ako posledný diskutujúci,
dovolím si povedať pár viet a nedá mi,
aby som si o príspevku svojho predrečníka
pána Romana, nevspomenul na známu vetu básníka
"slová, slová, slová". Som totiž
presvedčený o tom, že slovám, ktoré
používame, často nedávame ich pravý
význam, a to je zlé.
Napadla ma myšlienka, ako by asi dopadlo referendum v roku
1988, keby bola položená záklandá otázka:
Ste spokojní so svojou vládou, zriadením,
životnou úrovňou, stavom spoločnosti,
federáciou a tak ďalej a tak ďalej?
Vtedy sme tú možnosť nemali. Minulý režim
tým, že nechcel spáchať samovraždu,
nemohol pripustiť inštitút ľudového
hlasovania. My túto možnosť máme práve
dnes a chcel by som vás poprosiť, neskrývajme
sa za prázdne slová a za prehlásenia, za
ktoré by nás určite vypískali v podstate
na každom ľudovom mítingu. Ja pre tento zákon
budem hlasovať a som presvedčený, že je
to dobré.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Raševovi, dále se hlásí
pan poslanec Moric. Chcete nám něco říci?
Ještě s faktickou poznámkou se hlásí
pan poslanec Roman.
Poslanec SN L. Roman: Pán podpredseda, pán predsedajúci,
prepáčte, ale vediete schôdzu oboch snemovní,
alebo kabaret? (Potlesk.)
Poslanec SN V. Moric: Mne sa páči jedno i druhé.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Prosím, abyste neznevažoval vážnost našeho
jednání. Uděluji slovo panu poslanci Moricovi.
Poslanec SN V. Moric: Vážené dámy, vážení
páni, predo mnou tu hovoril pán poslanec Roman niečo
o politickom vydieraní. Ja s tým absolutne nesúhlasím.
V tomto parlamente toto snáď ani nie je možné.
Tiež som o tom počul, ale nechal som si vec vysvetliť.
Zistil som, že sa nejedná o politické vydieranie,
ale o loajálny postoj k niektorým prejednávaným
problémom. O čo teda ide?
Najskôr sa mal prejednávať zákon o majetku
rádov a kongregácií a až potom sa mal
prejednávať zákon o referende. Ako príklad
by mohli slúžiť i iné vhodné návrhy,
i iné názvy zákonov, pretože program
sa na tejto schôdzi Federálneho zhromaždenia
menil dosť často. Toto sa zmenilo. Prečo sa
to zmenilo?
V tomto parlamente existujú nielen slovenskí dolňania
a horňania, ale aj českí dolňania
a horňania. A tak časť českých
dolňanov povedala časti slovenských dolňanov,
aby boli loajální k otázke, ktorú
som uviedol, a potom oni, časť českých
dolňanov, ba takmer všetci českí dolňania,
budú loajální v otázke kongregácie.
Nejedná sa teda o žiadne vydieranie.
Pán poslanec Kroupa tu predniesol prejav o výhodách
nepriamej demokracie pre demokraciu priamu. Tak demagogický
prejav som tu ešte nepočul. Hovoril o princípe
občanov rešpektovať a ustúpiť jeden
druhému. Ale v tomto štáte ustupoval vždy
jeden druhému a rešpektoval vždy jeden druhého,
nikdy nie druhý prvého. (Potlesk.)
Už pri zrode tohto štátu sme dostali číslo
dva a tak je tomu doteraz. Sme dvojka, sme béčko.
(Veselost v sále.) Pán Kroupa hovoril o povýšení
dlhodobých cieĺov nad krátkodobými,
hovoril o dôležitosti dlhodobých skúseností.
Dámy a páni, keď sú sedemdesiatročné
nedobré skúsenosti jedného národa,
ktorému niekto vnútil číslo dve krátkodobé,
potom je čas skutočne relatívny.
Pragocentrickí politici neboli nikdy priaznivo naladení
k Slovákom, ako k národu. Pán Kroupa povedal,
že jedinec ani spoločnosť nemôžu o
sebe rozhodnúť sami, len akási veľká
spoločnosť môže. To je ale k smiechu.