Môžeme teda hlasovať o jednotlivých pozmeňovacích
návrhoch a o celom zákone. Odporúčam
takýto postup. Prosím spravodajcov a predsedov a
zástupcov ústavnoprávnych výborov
i dr. Vosčeka osobne, navrhovateľa, právnu
konzultantku dr. Poncovú, aby sme sa stretli v miestnosti
o26 a prešli jednotlivé pozmeňovacie návrhy
a odporučili ďalší postup pri hlasovaní.
Hlási sa poslanec Benda.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
V. Benda: Mám pouze procedurální návrh
- nemohli bychom vzhledem k časovému skluzu postupovat
podobně jako včera, odložit hlasování
na zítřek, v klidu bychom to připravili,
mezitím bychom mohli projednat některé další
zákony.
(Předsedající místopředseda FS J. Stank: Takýto postup je v zásade možný s tým, že by sme teraz prešli k ďalšiemu bodu - k cirkevnému majetku a hlasovali by sme zajtra o oboch zákonoch spoločne. Bol tu podaný tento návrh. Pán podpredseda vlády Mikloško to neodporúča vzhľadom na to, že zajtra je zasadnutie vlády a potrebuje tam byť prítomný. Trváte, pán poslanec, na hlasovaní?)
Trvám, protože tím spíše není
důvod, aby zde byl pan místopředseda vlády
při hlasování. Ale pokud nedokončíme
ten druhý zákon, bude velmi dobrý důvod,
aby zde byl při projednávání tohoto
zákona o majetku řádů. Doporučuji
projednat tyto zákony dnes a hlasovat o nich zítra.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Áno. Budeme hlasovať. Ešte sa hlási
pán poslanec Dostál.
Poslanec SN P. Dostál: Připojuji se k návrhu
pana poslance Bendy. Má to háček, že
pan místopředseda vlády, kdyby teď odešel,
je navrhovatelem dalšího zákona, jako to budeme
řešit?
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Myslím, že to nie je žiadny problém.
On sa vyjadril. Musí to stačiť spravodajcom
k tomu, aby spracovali v zmysle jeho vyjadrenia jednotlivé
pozmeňovacie návrhy. Keby sme to prejednali, čo
nepredpokladám, do 18. Hodiny, mohli by sme pristúpiť
k hlasovaniu ešte dnes. (15.28 hod.)
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Pýtam sa poslancov Snemovne národov,
kto súhlasí s návrhom pána poslanca
Bendu, aby sme pokračovali v prerokovávaní
ďalšieho návrhu zákona, nech zdvihne ruku
a stisne tlačidlo! (84) Osemdesiatštyri.
Kto je proti? (0) Nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? (12) Ďakujem. Dvanásť.
10 poslancov nehlasovalo. Návrh pána poslanca Bendu
bol prijatý v Snemovní národov.
Teraz prosím poslancov Snemovne ľudu, kto súhlasí,
aby sme pokračovali bez prestávky ďalším
návrhom zákona, nech zdvihne ruku a stisne tlačidlo!
(84) Ďakujem. Osemdesiatštyri.
Kto je proti? (10) Ďakujem. Desať.
Kto sa zdržal hlasovania? (5) Ďakujem. Päť.
2 poslanci nehlasovali. Je rozhodnuté oboma snemovňami,
že pokračujeme ďalším návrhom
zákona bez prestávky.
Požiadal by som spravodajcov, aby pristúpili k spracovaniu
pripomienok. My ostatní sa budeme venovať ďalšiemu
návrhu zákona, a to je 7 vládny návrh
zákona, ktorým sa mení a dopľňa
zákon č. 298/1990 Zb., o úprave niektorých
majetkových vzťahov rehoľných rádov
a kongregácii a arcibiskupstva olomouckého (tlač
676) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov
(tlač 723)
Prosím podpredsedu federálnej vlády pána
Mikloška, aby návrh odôvodnil.
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Vážený pán predseda, vážené
Federálne zhromaždenie, všetci dobre vieme, akým
spôsobom boli rehoľné rády likvidované
v roku 1950. Vtedy v priebehu dvoch nocí prakticky vojensky
bolo napadnuté viac ako 900 kláštorov v Československu.
Množstvo vojska, tajnej polície a milicionárov
zabrali viac než 900 kláštorov a ich obyvateľov,
vtedy asi 15 tisíc rehoľných a rehoľníkov,
na dlhé roky internovali v pracovných táboroch
a vo väzeniach. Tým sa prerušila kontinuita,
dá sa povedať tisícročná kontinuita
činnosti rehoľníkov na našom území,
čo malo neblahý vplyv na život našej spoločnosti,
predovšetkým na poli charity, sociálnej činnosti
i činnosti pedagogickej, čo sa dotklo predovšetkým
ľudí, ktorí sú často odkázaní
na pomoc druhých. Právne boli tieto objekty zobrané
rôznymi spôsobmi. Predovšetkým tzv. Darovacími
zmluvami náboženskej matice v Prahe, ďalej finančných
odborov ONV (podľa vládneho nariadenia č. 15/1959
Zb.) A tiež znárodňovacími zákonmi,
pripadne inými spôsobmi.
Väčšinou toto rozhodnutie nebolo nikdy rehoľníkom
oznámené, pretože tieto boli internovaní
a rehole už prakticky neexistovali. Zákon č.
298/1990 Zb., Federálne zhromaždenie vlastne nahradilo
sériou súdnych rozhodnutí, ktorými
sa aspoň čiastočne odčinila krivda
na reholiach spáchaná v roku 1950. Týmto
zákonom sa vrátilo 6o českých a 14
slovenských objektov v celkovom súhrne viac než
800 objektov patriacich k reholiam a rádom. Zo Slovenska
tam bolo iba 14 objektov, pretože vtedy neboli k dispozícii
dokumenty, ktoré by svedčili, že to patrilo
reholiam a rádom, pretože náboženská
matica na Slovensku už vtedy neexistovala a teda k týmto
dokumentom bolo ťažké sa dostať.
V súčasnosti ide o novelu návrhu zákona,
ktorá spočíva v tom, že sa za a) doplňuje
zoznam o ďalšie objekty, za b), že sa rozširuje
ochrana užívacích práv zo strany štátu
o objekty slúžiace pre účely archívnictva.
To je jediná zmena textu.
Dosiaľ v § 4 štát chránil objekty
kultúry, školstva, zdravotníctva a osvety.
Teraz zahrnuje i objekty archívnictva.
Federálna vláda vyhlásila, že toto je
vlastne posledná reštitúcia, ktorá sa
týka reholí a rádov a že od nej takáto
iniciatíva už nevyjde.
V zákone máme dva zoznamy. Súčasťou
zákona je zoznam, kde sú presne zapísané
výpisy z pozemkových kníh, z ktorých
je vidieť, čo patrí vlastníkovi a čo
užívateľovi. Na základe iniciatívy
federálnej vlády sa ďalej vytvoril nový
zoznam, ktorý je len v dôvodovej správe, kde
sa ku každému objektu, ktorých je celkove 198,
z toho 80 je v Slovenskej republike, dávajú ešte
ďalšie informácie: a) čo je v tom objekte
teraz, kto ho užíva, b) aký je časový
harmonogram zmien, kto bude užívateľom ďalej,
d) aký je stav objektu. Väčšinou ide o
objekty schátralé, niekedy sú to ruiny. V
niektorých prípadoch sú objekty aj v dobrom
stave. Ďalej je tam poznámka, ktorá vysvetľuje
prípadné iné okolnosti okolo daného
objektu. Tak zákon, ako i novela sa týka subjektov,
ale i jednotlivých právnych vzťahov. V novele
sú: a) presne určené oprávnené
osoby, b) jasne vymedzené predmety vydania. To je nesmierna
prednosť tohto zákona v porovnaní s ostatnými
reštitučnými zákonmi.
Tak ako u všetkých prijatých reštitučných
zákonov, i tu sa vychádza z toho, že finančné
nároky sa nedajú presne kvantifikovať. Na jednej
strane štátu odpadnú náklady na údržbu
týchto objektov, pretože akonáhle sa stanú
rehole a rády vlastníkom, musia niesť finančnú
záruku; na druhej strane tam, kde sa objekty nevysťahujú
- takých je dosť - bude cirkev požadovať
v zmysle platných predpisov nájomné s tým,
že na seba vezme údržbu a starostlivosť
o tieto objekty.
Ďalšia výhoda zákona je v tom, že
vo vymedzených prípadoch nie je ochrana užívateľov
zo strany štátu časovo obmedzená.
Vláda Slovenskej republiky si vyžiadala stanoviská
všetkých starostov obcí, v ktorých sa
nachádzajú objekty, práve tak, ako vyjadrenie
užívateľov, rehoľných rádov
a kongregácií. Všetky objekty sú o predbežnom
súhlase starostov obci Slovenskej republiky informované.
Vláda Českej republiky urobila šetrenie, či
objekty boli skutočne zabrané po 25. Februári
1948 - šetrenie bolo vykonané s pracovníkmi
vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
- a zároveň si vyžiadala vyjadrenie doterajších
užívateľov, ako chcú v budúcnosti
tieto objekty využívať. Z toho vyplýva,
že rehole a rády zaručia používanie
objektov najmä v prospech celej spoločnosti, to znamená
zdravotníctvo, školstvo, pre invalidných občanov,
duševne i telesne postihnutých, i starých a
chorých ľudí, a budú ich využívať
i na sústredenie a výuku novicov, ktorých
je teraz dosť. V zozname nie sú objekty, na ktoré
sa vzťahujú iné zákony v oblasti náprav
majetkových krívd.
Na záver len to, že nejde o málo ľudí.
Podľa našich štatistik ide celkove asi o 7200 rehoľníkov,
na Slovensku ich je 3000. Mužské rehole v Českej
republike majú 955 rehoľníkov, na Slovensku
670; ženské rehole v Českej republike majú
3200, v Slovenskej republike 2330 rehoľníčok.
Najmä ženské rehole majú silný
nárast dorastu, po ich legalizácii sa prihlásilo
asi 700 mladých dievčat.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pánu podpredsedovi vlády
za odôvodnenie návrhu. Návrhy prejednali výbory
ústavnoprávne, pre plán a rozpočet,
hospodárske a výbory sociálne a kultúrne
oboch republík. Predsedovia snemovní poverili ústavnoprávne
výbory, aby zhrnuli výsledky jednaní vo svojich
výboroch a pripravili písomné uznesenie,
t.j. tlač 723 a stanovisko, ktoré prednesú
spravodajcovia snemovní k tomuto návrhu zákona.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Magyar k predneseniu
spravodajskej správy.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
F. Magyar: Vážený pán predseda, vážený
pán predsedajúci, dámy a páni, prvé,
čo sametová revolúcia sľubovala občanom,
bol právny štát. Hádam nikto sa so mnou
nebude dohadovať, keď si dovolím tvrdiť,
že právny štát je taký, v ktorom
platia zákony a spravodlivosť. Z toho jasne vyplýva,
že keď niekomu bol jeho zákonný majetok
protiprávne odňatý, je povinnosťou právneho
štátu spáchanú krivdu napraviť.
Nie je možné klásť pri tom otázku,
na čo je oprávnenému majiteľovi jeho
majetok. Takéto otázky sú v rozpore so spravodlivosťou
a nevyplývajú z práva, ale sú výplodom
skresleného spôsobu myslenia. Štyridsať
rokov preplachovania mozgov sa nezaobišlo bez akýchkoľvek
účinkov. Práve pozostatkom oného spôsobu
myslenia je, keď namiesto naprávania krívd
v súlade s právom sa hľadajú dôvody,
ako predľžiť protiprávny stav. Prosím
vás, aby ste túto skutočnosť mali pri
svojom rozhodovaní na zreteli.
Vládny návrh novely zákona č. 298/1990
Zb., O úprave niektorých majetkových vzťahov
rehoľných rádov a kongregácií
a arcibiskupstva olomouckého - ako už z jeho názvu
vyplýva, nerieši úplne nápravu krívd
spáchaných proti týmto inštitúciám.
Navyše ustanovuje len právo vlastnícke a len
podmienečne právo užívacie. Predsa však
je významným pokrokom k náprave krívd
v minulosti. Tento vládny návrh zákona bol
prerokovaný tak v Českej národnej rade, ako
i v Slovenskej národnej rade. V ústavnoprávnom
výbore Slovenskej národnej rady nezískal
potrebnú väčšinu hlasov.
V Českej národnej rade prerokovali návrh
novely zákona výbor ústavnoprávny
a výbor cirkevný a humanitárny. Oba výbory
Českej národnej rady odporúčajú
Federálnemu zhromaždeniu, aby vyslovilo súhlas
s predloženým vládnym návrhom zákona.
Návrh bol, pochopiteľne, prerokovaný i vo výboroch
Federálneho zhromaždenia, ako ste tu už vypočuli.
Oba dva výbory, sociálny a kultúrny, súhlasia
s vládnym návrhom zákona a odporúčajú
Federálnemu zhromaždeniu prijať tento zákon.
Tieto výbory navyše žiadajú, aby čo
najskôr vláda predložila zákon o úprave
vzťahov k majetku ostatných cirkví. Výbory
hospodárske tiež súhlasia s predloženým
vládnym návrhom zákona a tiež odporúčajú
čo najskôr predložiť spomenutý zákon
o úprave majetkov ostatných cirkví. Ústavnoprávny
výbor Snemovne ľudu tiež odporúča
Federálnemu zhromaždeniu prijať tento zákon.
Dámy a páni, nikto iný, ale my, poslanci
4. Volebného obdobia Federálneho zhromaždenia
sme zakotvili do preambuly zákona č. 298/1990 Zb.,
Že vyvlastnenie majetku rehoľných rádov
a kongregácií bolo aktom protiprávnym. Apelujem
teda na vás s výzvou, aby ste dodržali to,
čo bolo sľubované našim voličom,
to je vytvorenie právneho štátu a svojím
hlasom podporili prijatie novely uvedeného zákona.
Ďakujem vám.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pánu poslancovi Magyarovi, slovo
má spoločný spravodajca výborov Snemovne
národov pán poslanec Vosček.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
J. Vosček: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, vážené
Federálne zhromaždenie, i keď navrhovateľ
i kolega spravodajca ing. Magyar tu dosť vyčerpávajúcim
spôsobom faktografie predniesli i s odôvodnením,
ja sa k tomu pripájam a budem vás informovať
len o priebehu rokovania v ústavnoprávnych výboroch,
ako poverených výborov, a o zhrnutí výsledkov
prerokúvania.
Ústavnoprávne výbory návrh zákona
prerokovali 19.6.1991 a ústavnoprávny výbor
Snemovne národov, žiaľbohu, odsúhlasil
len snemovňového spravodajcu k tomuto vládnemu
návrhu zákona. Predložený návrh
uznesenia č. 159 však nezískal potrebný
počet hlasov, v dôsledku toho toto uznesenie, ktorým
sa navrhovalo odporučiť snemovniam súhlasiť
s vládnym návrhom zákona, ústavnoprávny
výbor Snemovne národov neodsúhlasil, i keď
na prijatie uznesenia chýbal jeden hlas, pričom
6 hlasov bolo za prijatie návrhu uznesenia, jeden bol proti
a päť sa zdržalo hlasovania. Treba poznamenať,
že v čase hlasovania o návrhu uznesenia niekoľko
poslancov ústavnoprávneho výboru Snemovne
národov bolo na zasadnutí politického grémia
a niektorí boli ospravedlnení z iných dôvodov.
Napriek tomu, že ústavnoprávny výbor
Snemovne národov neprijal uznesenie č. 159 o odsúhlasení
vládneho návrhu zákona - tlač 676,
ako spravodajca snemovne predkladám Snemovní národov
návrh, aby vládny návrh zákona prerokovala
a odsúhlasila v znení návrhu uznesenia tlač
č. 723, ktorý máte pred sebou, a to z dôvodov,
ktoré už podrobne rozviedol pán podpredseda
vlády Mikloško a kolega Magyar ako spravodajca Snemovne
ľudu.
K týmto dôvodom je hádam treba uviesť,
alebo možno ešte zvýrazniť niektoré
skutočnosti, z ktorých sa vychádzalo pri
prijatí základného zákona. Je smutnou
skutočnosťou, že rehoľné rády
a kongregácie boli v roku 1950 prakticky v priebehu dvoch
nocí hrubým násilím a úplne
protizákonne zlikvidované a boli im odňaté
majetky a rehoľníci boli násilne odvlečení
do väzení a rôznych pracovných táborov.
Počet takto odvlečených osôb predstavoval
okolo 15 tisíc.
Úprava niektorých majetkových vzťahov
podľa zákona č. 298/1990 Zb., o prerokovaní
jeho novely nepredstavuje nejakú úplnú majetkovú
reštitúciu, ale len úpravu pri navracaní
niektorých tých objektov, ktoré sú
existenčnou podmienkou pre rehoľné rády
a kongregácie, aby mohli vôbec začať
so svojou činnosťou, smerujúcou k vlastnej
reprodukcii a rozvíjaniu svojho charitatívneho poslania.
Toto riešenie teda neznamená v žiadnom prípade
navrátenie majetku v zmysle majetkového odškodnenia,
ktoré sa má riešiť vlastným samostatným
zákonom pre všetky cirkvi tak, ako to už tu bolo
zdôraznené.
K tej zvolenej zákonnej forme riešenia by som chcel
podotknúť, že ako spravodajca som mal možnosť
niektoré tie doklady, hlavne tie, ktorými sa potom
riešili spresnenia, ktoré sú uvedené
v návrhu uznesenia, mal som možnosť tieto doklady
prezrieť a skutočne musím potvrdiť, že
boli predložené vierohodné doklady, pretože
boli obstarané výpisy ešte vierohodných
údajov z pozemkových kníh, ktoré sa
v čase odňatia týchto objektov ešte
riadne viedli. Výpisy z pozemkových kníh
sú doložené údajmi z evidencie nemovitosti
príslušných stredísk geodézie.
Z tohto hľadiska je nepravdepodobný akýkoľvek
omyl v údajoch, i z dôvodov, že tieto údaje
preskúmavali ešte príslušné úrady
národných vlád, okresov a obcí.
Takýmto postupom boli zdokumentované a overené
spresnenia uvedené v článku 2 a 3 v návrhu
uznesenia, tlač 723. Tieto zmeny a doplnky mali možnosť
overiť, ako som už uviedol, spravodajcovia, a potvrdil
ich písomne i podpredseda vlády pán Mikloško
listom z 27. 6. 1991. I napriek tomu prípadné nepresnosti
možno stále ešte riešiť postupom podľa
§ 3 zákona alebo zodpovedajúcou zmenou prílohy
zákona.
Neobstojí ani námietka, ako by vrátením
objektov uvedených v prílohe zákona sa diala
nejaká krivda doterajším užívateľom.
Myslím, že podrobný výklad tejto problematiky,
ktorý tu predniesol pán podpredseda vlády
Mikloško, v tom zmysle, že sa prakticky jednalo s každým
užívateľom, že sa jednalo so starostami
obci, že národné vlády to prerokovali,
je sám o sebe dostatočný doklad o tom, že
postup je ohľaduplný i napriek tomu, že veľmi
výrazne obmedzuje vlastnícke práva. Ani z
hľadiska hodnotového - ako to už tu bolo zdôraznené
- navrátené objekty neznamenajú nejaké
obohatenie rehoľných rádov a kongregácii.
Celková bilancia stavu jednotlivých objektov predstavuje
celkove hádam vyvážený vzťah, na
približne rovnakej úrovní sú objekty,
ale len čo do počtu, tie, ktoré sú
charakterizované ako v dobrom stave, s tými, ktoré
sú uvádzané ako schátralé a
vyžadujú rekonštrukciu, alebo sú dokonca
ako ruiny. Skôr je tu možné konštatovať,
že rehoľné rády a kongregácie budú
týmto prevzatím týchto objektov viac poškodené,
pretože v čase odňatia tieto objekty neboli
ruinami.