Niekoľkokrát sme o tom hovorili pri okrúhlych
stoloch vo federálnej vláde. Už tam sme upozorňovali,
že to nie je celkom tak. Na druhej strane je to tiež
trochu záležitosť Slovenskej republiky. Snažili
sme sa získať informácie o tom. Ďalší
postup je asi taký, keď s tým pán poslanec
nie je spokojný, pošlem to orgánom Slovenskej
republiky, aby to dali vyšetriť. Podľa odpovedi
miestnych orgánov to vyzeralo tak, že pravda je niekde
inde, ale keď hovoríte niečo iné, necháme
to vysvetliť v Slovenskej republike.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Doporučoval by som, aby poslanci
v Slovenskej národnej rade vyžadovali odpoveď,
prípadne formou interpelácie, pretože z tohto
oznámenia pána podpredsedu vyplýva, že
kompetenčne to viac patrí Slovenskej republike,
resp. Slovenskej národnej rade. Nemôžme vziať
na vedomie aj túto odpoveď? Nemá nikto námietky?
(Námitky nebyly.)
Ďalšej máme poslednú interpeláciu
z tejto skupiny na pána podpredsedu vlády Mikloška.
Týka sa to interpelácie pani poslankyne Novákovej
- odpoveď je tlač 437 na interpeláciu 383.
Pani poslankyňa, ste spokojná s touto odpoveďou?
Poslankyně SL E. Nováková: Pan místopředseda
Mikloško jistě podal velice vyčerpávající
odpověď, ale bohužel faktické změny,
o které jsem žádala, a spíše tedy
o podporu otázek, které byly v interpelaci, zatím
nenastaly. Interpelace se týkala otázek šíření
pornografie. Bohužel zatím k nápravě
nedošlo. Sice odpověď je dobrá, ale šíření
pornografie je bezbřehé, jak bylo před tím.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Pani poslankyňa s odpoveďou ste spokojná,
ale neuspokojuje vás výkon činnosti, ktoré
zrejme prisľúbil pán podpredseda vlády.
Chcete sa pán podpredseda vyjadriť?
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Pani poslankyňa dostala petíciu asi s 12 130 podpismi,
ja som dostal asi 75 tisíc podpisov. Som si vedomý,
že je to veľmi zložitá a dôležitá
problematika. Aj sme sa s tým niekoľkokrát
zaoberali. Pokiaľ viem, pripravuje sa nejaká novela
§ 205 trestného zákona, pokiaľ ide o šírenie
pornografie. Pripravujeme zákon o televízii a rozhlasovom
vysielaní, kde sú paragrafy, ktoré definujú,
čo je dovolené a čo nie je dovolené
vysielať v televízii.
Pripravuje sa zákon o hromadných oznamovacích
prostriedkoch, kde sú také paragrafy týkajúce
sa šírenia pornografie. Pripravujeme tiež komisiu,
ktorá sa tým bude seriózne zaoberať,
pretože týchto tlakov je veľa. Mali by v nej
byť odborníci z celého Československa
a mali by byť prerokované niektoré konkrétne
návrhy.
Takú komisiu máme kvôli interrupciám.
Poslal som do Československej televízie a Slovenskej
televízie nejeden list na túto tému. Ľudia
píšu aj mne, aby som v tom niečo urobil. Neveľmi
sa mi to darí, aj keď si myslím, že napríklad
na stanici OK 3 sa soboty a nedele trochu skultúrnili.
Mám málo času to sledovať, ale zdá
sa mi, že je to trochu lepšie. Niekoľkokrát
som sa pozeral a videl som, že je to na slabej kultúrnej
úrovni.
Súhlasím s pani poslankyňou, že táto
vec nie je doriešená. Bohužiaľ, Česká
národná rada neprijala analogický zákon
ako Slovenská národná rada týkajúci
sa predaja týchto vecí na izolovaných miestach
so zalepenými výkladnými skriňami,
bez prístupu detí a mládeže do 18 rokov.
Česká národná rada taký zákon
neprijala, takže sa môže stať, že na
Slovensku bude v tomto smere iný právny poriadok
ako v Čechách.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Súhlasíte s týmto
doplnkom, pani poslankyňa? Ste spokojná? Môžete
sa samozrejme vyjadriť.
Poslankyně SL E. Nováková: Dovolím
si ještě malou poznámku. Přijali jsme
Úmluvu o právech dítěte, kde se jasně
říká, že má smluvní strana
zaručit zdravý morální vývoj
dětí a mládeže. Bohužel to, co
se u nás děje, to nezaručuje. I z této
stránky jsme povinni přijmout určitá
opatření.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Naznačené opatrenia sú dostatočné,
ale doteraz nenadobudli právoplatnosť. Samozrejme
nechcem nijak zľahčovať tento problém
morálneho pôsobenia na mladých ľudí.
Môžeme to takto uzatvoriť? Má k tomuto
ešte niekto nejaké pripomienky? Nemá. Berieme
to na vedomie.
To isté platí pre ostatné prípady,
kedy tu neboli prítomní poslanci, ktorí interpelovali
podpredsedu vlády pána Mikloška. Poslanci,
ktorí boli prítomní, to vzali na vedomie,
takže považujeme tieto interpelácie za prerokované.
Do programu to bolo zaradené včas a každý
vedel, že to dnes budeme prerokovávať.
Dovoľte mi, aby som pristúpil k interpeláciám
na podpredsedu vlády a ministra zahraničných
vecí ČSFR Jiřího Dienstbiera.
Je tu na jeho adresu pť interpelácii. Prvá
je interpelácia pani poslankyne Oľgy Andelovej (tisk
264) a odpoveď na ňu (tisk 386). Pýtam sa poslankyne
Andelovej, či je spokojná s touto odpoveďou?
(Ano.) Je spokojná. V Snemovni ľudu môžeme
vziať na vedomie.
Ďalej je tu interpelácia poslanca Ladislava Kováča
(tisk 343) a odpoveď (tisk 403). Pán poslanec, vyjadrite
sa.
Poslanec SN L. Kováč: Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám poďakoval za erudovanú odpoveď, ktorá ma uspokojila len čiastočne, ale už vôbec nie desaťtisíce tých, ktorí boli násilne odvlečení a ich rodinných príslušníkov. Svedectvo o nepochopiteľných ukrutnostiach, ktoré muselo podstúpiť približne 50 tisíc našich občanov rôzneho veku, apeluje na potrebu spoločenského, morálneho, ale aj sociálneho odškodnenia postihnutých a ich rodín.
Od mojej interpelácie z 29. 11. 1990 a vašou odpoveďou
zo 14. 12. 1990 uplynulo veľa dní, ale nevidím
žiaden posun na vyriešenie tejto problematiky. Svoje
tvrdenie opieram o fakty.
1) Pred určitou dobou sme v parlamente na 7. spoločnej
schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov schválili
návrh na hodnotenie obdobia rokov 1948 až 1989. Vtedy
som vystúpil, aby sa hodnotené obdobie posunulo
až k roku 1944, keď boli prvýkrát odvlečení
naši občania jednotkami NKVD do Sovietskeho zväzu.
Bohužiaľ, tento návrh bol obidvoma snemovňami
zamietnutý vzhľadom na problém s odškodnením
sudetských Nemcov.
2) Predpokladal som, že tento problém sa podarí
vyriešiť v novele zákona 119/1990 Zb., o súdnych
rehabilitáciách. Ale aj tu sme narazili na problém,
že len veľmi málo odvlečených bolo
súdených vojenskými súdmi. Väčšina
bola odvlečená bez súdneho výroku.
Preto sa nenašlo konečné riešenie v novele
tohto zákona.
Najväčšiu nádej som vkladal do zákona
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
Bohužiaľ, ani tento zákon túto vec nevyrieši.
Zmierňuje niektoré majetkové a iné
krivdy len v období od 25. 2. 1948, takže znovu nezahrňuje
skupinu odvlečených.
Iskrička nádeje však zostala tlieť v §
32 vyššie uvedeného zákona, kde sa ponecháva
právo Slovenskej národnej rade vydať zvláštny
zákon. Aj keď som sa čiastočne podieľal
na jeho tvorbe, neuspokojuje ma celkom jeho znenie a vzhľadom
na to, že neviem, kedy a v akom konečnom znení
bude schválený Slovenskou národnou radou,
využívam túto príležitosť,
aby som podľa § 49 ústavného zákona
o československej federácii a podľa článku
1 § 54 zákona o rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia požiadal pána predsedajúceho
a Federálne zhromaždenie, aby hlasovaním rozhodlo
o:
a) poverení vlády ČSFR, aby definitívne
objasnila do termínu 31. 12. 1991, či zverstvá
v období rokov 1944 až 1948 boli páchané
orgánmi NKVD na našich občanoch so súhlasom
nášho štátu, alebo bez neho. V prípade,
že bude zistená skutočnosť, že zavlečenie
našich občanov sa uskutočnilo so súhlasom
československého štátu, bude potrebné
žiadať sovietsku stranu, aby sa ospravedlnila našim
občanom za neprimeranú realizáciu výkonov,
nezodpovedajúcich elementárnym princípom
ľudskej dôstojnosti a v rozpore s uznávanými
normami medzinárodného práva. Bude treba
v archívoch zistiť mieru zavinenia týchto osôb
a podľa poznatkov, ktoré máme, aj mieru viny
bývalého prezidenta Beneša. V tomto prípade
by sa otázka odškodnenia mala riešiť v ČSFR.
b) Keby sa dokázalo, že prípady odvlečenia
našich občanov do táborov v Sovietskom zväze
boli dôsledkom svojvoľného počínania
orgánov NKVD a predstavitelia Sovietskeho zväzu odmietnu
morálnu a sociálnu formu odškodnenia našich
občanov a ich pozostalých príbuzných,
bude potrebné hľadať cesty prostredníctvom
medzinárodného súdu.
Mnohí zo skupín odvlečených po dobu
cesty tam, v táboroch a pri návrate domov zahynuli,
ale niektorí sa pod dvoch až dvadsiatich rokoch väzenia
vrátili do našej vlasti. Len niektorým z týchto
navrátilcov Najvyšší súd a Generálna
prokuratúra v Moskve poslali rozhodnutia o plnej rehabilitácii.
Ako dôkaz prikladám fotokópiu rozhodnutia
pre Vladimíra Juskina, ktorého som menoval aj vo
svojej interpelácii. V tomto doklade však nie je uvedená
finančná čiastka.
Vážený pán minister, podľa vašich
odpovedí "z právneho poriadku Sovietskeho zväzu
má rehabilitovaná osoba, respektíve jej najbližší
pozostalý nárok na finančnú náhradu
vo výške dvojmesačného platu, ktorý
dostával rehabilitovaný vo vtedajšom zamestnaní".
Z toho mi nie je jasné, či ide o jednorazové
odškodnenie, alebo či to má byť za každý
mesiac pobytu v Sovietskom zväze. Podľa môjho
prepočtu pôjde o čiastku priemerne 20 - 30
rubľov.
Ďalej uvádzate. Citujem: Efektívnosť riešenia
problémov je obmedzená tým, že v tejto
dobe nebola na našom územiu zriadená štátna
správa. Z tohto dôvodu majú archiválie
uložené v Českej republike a v Slovenskej republike
druhotnú povahu a nemôžu tak poskytnúť
dobrý základ pre úspešný postup.
Koniec citátu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Sovietsky
zväz má v úmysle posudzovať každú
žiadosť individuálne. Takýto postup by
mohol trvať celé roky, ba i desaťročia.
Vychádzame z poznatkov, ktoré som získal
od odvlečených, že aktivitu v predchádzajúcom
období vyvíjali páni Masaryk, V. Clementis,
J. Ursiny i arcibiskup pražský dr. J. Beran o urýchlený
návrat odvlečených. Svedčia o tom
listy veľvyslancovi Zorinovi. Bohužiaľ, vo väčšine
prípadov to dopadlo bezvýsledne.
Vzhľadom na to, že postihnutí sú starí
a väčšinou nemocní ľudia, je potrebné
jednať veľmi rýchlo. Navrhoval by som posudzovanie
žiadostí v celých skupinách, či
už podľa táborov alebo kategórií
odvlečených (ako jednotlivé kategórie
demobilizovaných príslušníkov armády
slovenských žandárov, príslušníkov
Svobodovej armády, repatriovaných Volyňských
Čechov či ostatných náhodne odvlečených).
V tom by pozitívnu úlohu mohol zohrať sekretariát
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
a naše diplomatické zastúpenie v Sovietskom
zväze.
Ďalší okruh problémov vyplýva z
evidencie odvlečených. Prvou organizáciou,
ktorá sa na Slovensku zaoberala touto problematikou, bol
Slovenský helsinský výbor, ktorý časť
svojej evidencie poskytol Konfederácii politických
väzňov v Prešove. Novo vzniklá Slovenská
asociácia nezákonne odvlečených (SANO)
si zakladá vlastnú evidenciu a Generálna
prokuratúra ČSFR tiež.
Vážený pán minister, bolo by vhodné,
aby z iniciatívy vášho ministerstva vyšlo
upresnenie, kde sa bude vykonávať len jedna, a to
konečná evidencia odvlečených. Navrhoval
by som Konfederáciu politických väzňov
v Prešove, pretože ide približne o stred oblasti,
odkiaľ odvlečení pochádzajú.
Štyrikrát overovať podobné tlačivá
poplatkov a zabezpečovať svedkov, z ktorých
mnohí sú nepohybliví, je totiž veľmi
problematické.
Nakoniec zo svojho stanoviska k vašej odpovedi by som vás
chcel pán minister poprosiť, aby legislatívny
odbor vášho ministerstva v spolupráci so Slovenskou
národnou radou v čo možno najkratšom termíne
dopracoval zákon v tých smeroch. Je to ospravedlnenie
týmto ľuďom za ublíženie, ktoré
sa im dostalo po dobu núteného pobytu, rehabilitácie,
doriešenie príplatkov k dôchodkom, odškodnenie
v prípade smrti v dobe núteného pobytu a
smrti ako následku neľudských podmienok a týrania.
Odškodnenie za dĺžku pobytu a započítania
doby pobytu do dôchodku. Priznanie výhod odbojárom
a zabezpečenie opatrovateľskej služby. Pokiaľ
sa to nestane hneď, bude ma stále prenasledovať
nemá otázka v očiach odvlečených,
s ktorou som sa stretol: dožijem sa ešte toho? Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Pán poslanec, toto vaše
stanovisko má charakter v podstate novej interpelácie.
Môžeme to tak chápať? V jednej veci sa
dožadujete uznesenia Federálneho zhromaždenia,
prosím, aby sa k tomu vyjadril pán podpredseda vlády.
Musíme mať jasno.
Místopředseda vlády ČSFR J. Dienstbier:
Vážení kolegové, musím říci,
že to, co zde pan poslanec Kováč přednesl,
je takový obrovský soubor požadavků,
které vůbec nejsou v kompetenci ani ministerstva
zahraničí, dokonce ani federální vlády.
Často by to vyžadovalo zákonodárnou
iniciativu a činnost vlád i parlamentů obou
republik.
V této chvíli doplním informace v té
oblasti, ve které působit mohu a ve které
ministerstvo zahraničí také působí.
Je to především jednání se Sovětským
svazem. V interpelaci jsme vám sdělili stav jednáni.
U nás už začala součinnost československých
orgánů, republikových ministerstev spravedlnosti,
vnitra a archivních správ, navázali jsme
také kontakty s konfederací politických vězňů
v Prešově. Orgány Sovětského
svazu sdělily, že poskytnou pomoc, pokud budou mít
k dispozici dokumentaci. Konkrétní podklady, zejména
údaje o žijících svědcích,
byly získány a zatím se domníváme,
že ti, kteří se přihlásit mohli,
se přihlásili. Pokud ještě víte
o dalších, tak nechť se přihlásí.
Vyřizováním této problematiky je pověřena
Generální prokuratura ČSFR, jejíž
delegace spolu s delegací Generální prokuratury
Slovenské republiky navštívila koncem dubna
Sovětský svaz, kde byla vedena konkrétní
jednání. Podle vyjádření generálního
prokurátora Slovenské republiky Vojtěcha
Bacho bylo odvlečeno do Sovětského svazu
přes 10 tisíc občanů a prokuratura
shromáždila žádosti o rehabilitaci asi
1 800 osob z předpokládaných asi dosud žijících
3 tisíc osob. Sovětská strana prohlásila,
že bočitá s právní rehabilitací
osob, které byly vězněny na základě
rozhodnutí sovětského soudu či jiného
státního orgánu.
Avšak zcela otevřená zůstává
rehabilitace osob vězněných bez jakéhokoliv
formálního rozhodnutí. Generální
prokuratura ČSFR se proto snaží shromáždit
a sovětské straně předat seznamy všech
osob, které uplatňují nárok na rehabilitaci.
Z této zkušenosti ovšem víme, zrovna tak
jako ze zkušenosti s přesídlováním
českých občanů z volyňské
oblasti, že jednání sovětských
úřadů bývají velice zdlouhavá
a my můžeme pouze tlačit a jednat a vyžadovat
odpovědi, ale urychlení činnosti sovětských
úřadů se nikdy nikomu moc nedařilo
a musím říci, že nám také
ne.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Pán podpredseda vlády, na žiadosť
poslanca Kováča by ste se mohol vyjadriť?
Místopředseda vlády ČSFR J. Dienstbier:
Nedomnívám se, že je možné určit
jakýkoliv termín na pátrání
v archivech, protože sami víte v jakém stavu
jsou československé archivy. Ministerstvo vnitra
se to sice snaží dávat dohromady, ale nemohu
vůbec posoudit, jestli je to možné najít
za měsíc nebo za půl roku a nebo za rok.
K tomu by se musely vyjádřit příslušné
složky z ministerstva vnitra.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Pán poslanec Kováč,
súhlasíte s takto predloženou odpoveďou
alebo doplnkom? Vyjadrite sa, či trváte na uznesení,
ktoré ste navrhol.
Poslanec SN L. Kováč: V prvom rade trvám
na uznesení a v prípade, že nebude tento termín
dodržaný, je možné súhlasiť
aj s nejakým iným termínom, ale žiadam,
aby sme o tom hlasovali.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Bohužiaľ, nemôžeme o tom hlasovať.
Prosil by som vás, aby ste naformuloval a nechal napísať
v Kancelárii Federálneho zhromaždenia váš
návrh na uznesenie. Rozdáme ho všetkým
poslancom a zajtra by sme to odhlasovali ako uznesenie Federálneho
zhromaždenia s tým, že budeme tlmočiť
Federálnemu zhromaždeniu stanovisko pána podpredsedu
vlády Dienstbiera k tejto záležitosti, hlavne
pokiaľ ide o termín.
Poslanec SN L. Kováč: Súhlasím.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Má ešte niekto k tejto
problematike nejaké stanovisko alebo vyjadrenie? Nie, nemá.
Ďalšia interpelácia je pani poslankyne Novákovej
a Kláry Samkovej k tlači 383 a 402. Je to odpoveď
436. Pani poslankyňa Nováková ma upozornila,
že na ňu už bolo odpovedané, že to
bola spoločná interpelácia na pána
Mikloška a Dienstbiera. Táto interpelácia už
bola prerokovaná a nemusíme sa s ňou ďalej
zaoberať.
Ďalej je tu druhá odpoveď na interpeláciu
poslanca Václava Tomisa, tlač 458. Pán poslanec
Tomis tu nie je prítomný. Pýtam sa poslancov
Snemovne národov, či majú nejaké výhrady
k tejto odpovedi. Nemajú. Túto odpoveď pána
podpredsedu vlády Dienstbiera berieme na vedomie.
Ďalej je tu interpelácia poslanca Františka Magyara.
Je to ústna interpelácia, prednesená na 13.
spoločnej schôdzi 27. 2. 1991. Odpoveď má
číslo 20 571. Pýtam sa pána poslanca
Magyara, či je s odpoveďou spokojný.
Poslanec SL F. Magyar: S činnosťou Ministerstva zahraničia
nie, ale chcel by som vysloviť z tohoto miesta poďakovanie
pánu ministrovi Ehrenbergerovi, pretože problém
vlastne vyriešilo jeho ministerstvo, rezort, ktorý
som vôbec neinterpeloval. Práve dnes na veľmi
sľubné riešenie problému.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. To všetko sú odpovede na
interpelácie, ktoré máme zaevidované
na pána podpredsedu vlády Dienstbiera.
Teraz by sme pristúpili k ďalším odpovediam,
ale prosil by som, keby pracovníci Kancelárie upozornili
pána predsedu vlády Čalfu, aby sa dostavil,
prebrali by sme interpelácie, ktoré boli adresované
a smerované jeho osobe.
Zajtra zasadá federálna vláda, takže
je v našom záujme, aby sme podľa možnosti
prerokovali dnes všetky interpelácie, ktoré
boli predložené na členov vlády, pretože
dnes majú možnosť sa nášho zasadnutia
zúčastniť.
Budeme pokračovať ďalšími odpoveďami.
Pán predseda vlády je zrejme v zajatí televízneho
štábu. Dovolil by som si prerokovať odpoveď
na interpeláciu poslanca J. Piskořa k tlači
427, je to odpoveď pod číslom 507. Interpeloval
pani ministerku Kořínkovú.
Pýtam sa pána poslanca Piskořa, či
je spokojný? (Poslanec Piskoř: Po projednání
jsem spokojen.) Takže, beriem na vedomie. Práve sa
dostavil predseda vlády pán Marián Čalfa.
Máme tu súbor odpovedí na interpelácie
smerované jeho osobe.
Je to predovšetkým odpoveď tlač 394, odpoveď
na interpeláciu tlače 217, ktorú podal pán
poslanec Zán a ďalší poslanci. Pán
poslanec Zán nie je prítomný, ani ďalší
poslanci sa neozývajú. Pýtam sa Snemovne
ľudu, či má niekto námietku proti tejto
odpovedi. (Není tomu tak.) Nikto nemá námietky,
berieme na vedomie.