Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem pánu poslancovi Komárkovi, slovo má pán poslanec Borguľa, pripraví sa pán poslanec Huml.

Poslanec SL M. Borguľa: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vôbec mi nevadí, že bezprostredným impulzom pre zaradenie tejto správy na program nášho zasadnutia bola petícia Zväzu priemyslu Českej republiky a Slovenskej republiky. Domnievam sa totiž, že táto petícia prišla vhod, a že je povinnosťou parlamentu, i napriek tomu, že vláde dôverujeme, ale vládu musíme tiež v jej krokoch kontrolovať.

Naviac by som chcel povedať, že zásadná diskusia o hospodárskej situácii a o hospodárske politike od nás žiadajú hlavne naši voliči, na jejích bedrá dôsledky tejto hospodárskej politiky v prvom rade dopadajú. Preto dovoľte, aby som trochu do vlastných radov povedal, že ma prekvapuje malá účasť na dnešnom rokovaní, alebo malý záujem o túto zásadnú diskusiu, pretože myslím, že dnes diskutujeme skutočne o jednej z kľúčových otázok a nie o nejakom dielčom zákone, ktorý v parciálnej časti ovplyvní náš život.

Domnievam sa, že v zásade je väčšina nášho obyvateľstva pre ekonomickú reformu, smerujúcu k trhovému hospodárstvu a pre zapojenie Československa do európskej a svetovej ekonomiky. Treba však veľmi otvorene povedať, že väčšina našich voličov, a ukázal to i nedávny prieskum verejnej mienky na Slovensku, nesúhlasí s takýmto postupom, ekonomickej reformy, ktorý vyvoláva drastické znižovanie životnej úrovne a väčšina obyvateľstva má i z takéhoto vývoja obavy. Myslím si, že to je signál k tomu, aby i korigovala postup jednotlivých krokov. Domnievam sa, že i dnes je potrebné povedať, že existuje viac verzií, nielen tá jediná, o ktorej sme doteraz hovorili. Domnievam sa, že vôbec nie je hanbou priznať si i chybné kroky, ale bolo by možno tragédiou, keby sme na týchto bývalých chybných krokov zotrvali.

Nebudem jednotlivé problematické kroky v politike vlády rozvádzať, ale aj tak by som si dovolil pripomenúť aspoň niektoré. Napríklad veľkoryso sme bez predbežných podmienok súhlasili so zjednotením Nemecka. Áno, boli veci konzultované i s Československom. Sovietsky zväz získal za zjednotenie Nemecka niekoľko miliárd mariek napr. na výstavbu bytov pre tých, ktorí sa zo zjednoteného Nemecka budú vracať. My sme stratili druhý najvačsí trh pre svoje výrobky bez náhrady, možno že ma niekto vyvedie z omylu, a bez jediného feniku.

Musím povedať, že sa stotožňujem s tým, čo tu povedal náš kolega a to v tom, že sme to boli práve my, naši politici, ktorí bežali do Sofie a hovorili sme o tom, že je treba zrušiť RVHP a začať obchodovať v konvertibilnej mene. Nemôžem súhlasiť s tým, že sme si to sami nezapríčinili, my sme si zapríčinili minimálne jednu vec, že sme tento proces urýchlili o jeden rok. Všetci vieme, že Sovieti to chceli, ale chceli to od 1. januára 1991 a my sme tento proces urýchlili a domnievam sa tiež, že sme v značnej miere i oslabili našu pozíciu, či to už chceme priznať, alebo nechceme priznať, na pôde druhej superveľmoci na tomto svete.

Slovenského politika, ktorý vlastne suploval federálnu vládu a retušoval dôsledky jej krokov, keď navštívil Sovietsky zväz obviníme z toho, že nekoordinoval s federálnom a dôsledky jeho cesty vyhlásime div nie za šarlatánstvo.

Vyhlásili sme konverziu, mimochodom jednoznačne dopadajúcu na Slovensko. Je potrebné povedať dnes otvorene, že vrecká si namastili vývozom zbraní niektoré štáty, ktoré asi majú menej morálnych politikov, avšak viac dbajú o blaho svojho národa.

Namiesto dvojpercentného rastu, ktorý bol proklamovaný pre minulý rok, pokiaľ ide o rast národného dôchodku, to bol trojpercentný pokles, ktorý - a to je treba povedať - nemá obdobu v 70. ročnej histórii československej ekonomiky, aby bol tedy niekedy taký ročný pokles. 15 miliárd predstavoval pokles národného dôchodku a aj tak sme 8 miliárd naviac "vrazili" doslova do spoločenskej spotreby. Ešte pred siedmymi mesiacmi na zasadnutí jedného z výborov tohto parlamentu zodpovedný člen vlády prehlásil, že inflácia nebude dvojciferná. To sú skutočne veci, nad ktorými je potrebné dnes sa zamyslieť, alebo zistíme, že vývoj nám uniká z rúk.

Nebudem v tejto kritike pokračovať ďalej, pretože sa domnievam, že dnes sa vôbec nejedná o kritiku, ale musí ísť úplne o niečo iného, musí ísť o akýsi celonárodný konsenzus, celonárodnú dohodu, aby sme sa zjednotili ako ďalej v ekonomickej politike, v hospodárskej politike, pretože tá situácia skutočne je varujúca.

Ľavica, pravica, domnievam sa i stred musí dnes skutočne ťahať za jeden povraz, inak skutočne sa naše hospodárstvo môže ocitnúť na kraji priepasti. Domnievam sa, že jedným z východisiek z tejto situácie je v prvom rade dobre fungujúci koniec. Fungujúca výroba, rastúca výroba, pretože pokiaľ nám výroba klesla za uplynulé mesiace o 12 %, tak to budúcu prosperitu nezakladá. Zatiaľ je potrebné povedať, že podniky nefungujú, pretože výroba klesla.

Preto by som chcel hovoriť o jednej, myslím že veľmi navádzajúcej súvislosti na tú, o ktorej hovoril môj predrečník pán poslanec Komárek, a síce o personálnych súvislostiach fungovania našej ekonomiky.

Domnievam sa totiž, že jednou z príčin toho, že podniky nám dnes nefungujú, je práve pretrvávajúca personálna nestabilita riadiacich pracovníkov v hospodárskej sfére. Podľa môjho názoru pretrváva v tejto sfére "hon na čarodejnice", pátranie po starých štruktúrach, odstreľovanie nielen neschopných, ale pod rôznymi zámienkami i veľmi schopných pracovníkov. Divíme sa potom, keď týto nejednajú a nemyslia perspektívne a strategicky, ale myslia doslova zo dňa na deň. Divíme sa, že za štvrť roku poklesla výroba o 12 %. Domnievame sa, že túto výrobu musí predsa niekto organizovať. Samozrejme vláda musí dať nejaké systémové opatrenia. Musí to organizovať v prvej rade len ten pracovník, ktorý na to v prvej rade má, kto má podporu hore i dole a kto má perspektívu. Domnievam sa, že práve v tomto, a nebojím sa to nazvať krízové obdobie, musí byť rozhodujúcim kritériom pre hodnotenie riadiaceho pracovníka v podniku v prvom rade výsledok podniku. Fundovanosť, odborná zdatnosť riaditeľa a nie to ktoré politické tričko, ktoré dnes, alebo v minulosti oblieka alebo obliekal.

Nikto nám, a s tým budeme asi súhlasiť, nepošle dnes zo zahraničia 15 000 manažérov. Spoliehať sa musíme na svojich ľudí. Vedúci pracovníci musia vyrásť, a to je proces. To sa nestane zo dňa na deň. Myslím si, že i vláda i my všetci by sme mali pochopiť, že generál si vojsko nevyberá, ale musí veliť a organizovať veci s vojakmi, ktoré má k dispozícii. Vláda musí preto riadiť dosť a zároveň urobiť také opatrenia, aby riaditeľ nebol závislý na vôli správnej rady, ktorá bude závislá len na jednom, a to na ekonomických výsledkoch podniku.

Doporučujem preto do uznesenia zakotviť úlohu pre vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a to, aby sa ešte pred privatizáciou urýchlil proces odstránenia všetkých štátnych podnikov, k čomu je potrebné predložiť i príslušné legislatívne úpravy.

Ďalej odporúčam prijať príslušné uznesenia vlády také, ktoré budú garantovať personálnu kontinuitu v privatizovaných podnikoch. Samozrejme všade tam, kde na to štát bude mať svojou účasťou dosah, všade tam, kde sú ekonomické výsledky dobré.

Chcel by som ešte hovoriť o jednom probléme veľmi stručne. Je to koncepcia štátnej bytovej politiky. Žiaľ, dva roky o tejto koncepcii už len diskutujeme. vláda na nej dva roky pracuje, avšak bez viditeľného výsledku. Chcel by som povedať, že sa život nezastavil. Mladí ľudia dorastajú, ženia sa, rodia sa noví budúci občania, len vláda zatiaľ k tomu neprihliada, za akých podmienok a hlavne za čo budú týto naši budúci občania bývať, za akých podmienok, k tomu sa vláda zatiaľ nevyjadrila. Domnievam sa, že i toto by sme mali uložiť ako jeden z menovitých úloh - vypracovať sľubovanú koncepciu bytovej výstavby a to urýchlene. Uložiť a zakotviť to do uznesenia. Príslušné návrhy predkladám písomne. Ďakujem.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem pánu poslancovi Borguľovi. Slovo má pán poslanec Huml. Hlási sa pán poslanec Hubálek s technickou poznámkou.

Poslanec SL B. Hubálek: Navrhoval bych hlasováním omezit délku diskusních příspěvků na 10 minut.

Poslanec SN P. Kulan: Neviem, či náš súhlas so zjednotením Nemecka by nám zaručil to, že by nám Nemci platili za odsun armády, ktorú my tam nemáme, ani sme nikdy nemali. Prosím vás, my sme Nemecko nikdy neokupovali. My sme boli okupovaným štátom. Ťažko sme mohli ovplyvniť fakt, že Nemci zaplatili Sovietom za odsun vojsk. Asi tomu nerozumiem, ako toto mohlo zmeniť naše ekonomické pomery.

Poslanec SL J. Konečný: Vážený pane předsedající, kolegyně, kolegové, patřím k meziresortní komisi, která připravuje novou československo-německou smlouvu. Je naprosto omylné tvrdit, že jednak naše vláda nereaguje na sjednocení Německa; chci upozornit na to, že ze 120 smluv, které byly uzavřeny s bývalou NDR, většinu z nich na sebe převzala Spolková republika Německo. Jde hlavně o hospodářskou část. Z toho vyplývá, že ne pochopitelně všechny, ale dnes už více než 40, hlavně v oblasti hospodářských smluv, bude Spolková republika Německo garantovat.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Huml.

Poslanec SL O. Huml: Vážený pane předsedající, dámy a pánové, musím říci, že jsem skoro na rozpacích, zda po všech těch moudrých, hlubokých a jistě zasvěcených rozborech ekonomické situace, které tady přednesli mi soudruzi předřečníci, si mám vůbec dovolit vystoupit se svým velmi stručným, krátkým příspěvkem, ale snad si to dovolit mohu. Předevčírem večer v nejsledovanějším čase vystoupil pan federální ministr práce a sociálních věci Petr Miller v televizi v rozhovoru s redaktorem deníku Mladá fronta dnes. Potom, co řekl, muselo snad zamrazit v zádech každého, kdo tento rozhovor sledoval.

Pochmurné a doslova katastrofické předpovědi jednoho miliónu nezaměstnaných do konce roku spolu s uvedením termínu, kdy budou vyčerpány prostředky určené na odporu nezaměstnaných a společně s tím informace o připravovaných hladových zdech, které by měly zmírnit blížící se ekonomickou apokalypsu, myslím, že doslova vyděsily celou republiku.

Dovoluji si tedy položit panu ministrovi několik otázek. Je-li situace opravdu taková vážná, jak z jeho rozhovoru vyznělo, proč tyto údaje v takové šíři a hloubce nenacházíme v předložené zprávě a nebyly řečeny ani v jeho dnešním vystoupení? Pokud se dobře pamatuji, tak nejkatastrofálnější odhad počtu nezaměstnaných zněl na 700 - 900 000.

Dále jsem ve zprávě neslyšel nic ani o projektech, že bude vláda podporovat výstavbu nákladního letiště v Ostravě a nákladního letiště v Milovicích a podobné akce, které jsem si dovolil nazvat hladovými zdmi.

I kdyby situace takto vážná byla, tak se ptám, zda vůbec federální ministr má právo takovýmto způsobem přispívat k destabilizaci ve společnosti, která už i tak je díky sociální demagogii levicových sil trvale ve stavu ekonomické nejistoty?

Nechci omezovat práva ministra Millera říci, co si myslí, ale v tomto případě by podobně tvrzení mělo být současně doprovázeno seriozním rozborem návrhů vlády, jak tuto situaci řešit.

Za třetí - jak se může tvrzení ministra Millera tak diametrálně lišit od názorů republikového ministra práce a sociálních věci pana Horálka? Ten mluví o podstatně nižším počtu nezaměstnaných, dále mluví o dosavadním čerpání podpor v České republice ve výši pouhých 260 miliónů z celkové částky 4,5 miliard Kčs.

Domnívám se, že v tomto případě jeden z uvedených pánů ministrů nemluví pravdu. A chtěl bych se zeptat, jakým způsobem se to promítne do důvěryhodnosti k vládě a k oběma ministrům? Tato vláda nazvala sama sebe dnes už zapomenutým jménem "vláda národní oběti". Připadá mi přinejmenším nemorální, když jeden z jejích ministrů hodlá těžit politický kapitál ze skutečnosti, že jiní její ministři se bez ohledu na vlastní popularitu striktně přidržují schváleného programu, který tyto oběti obyvatelstva v sociální sféře jako nezbytný důsledek přechodu na tržní ekonomiku od začátku předpokládal.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem. Slovo má poslanec Hubálek, pripraví sa pán poslanec Kvačkaj.

Poslanec SL B. Hubálek: Pane předsedající, dámy a pánové, pokaždé, když stojím na tomto místě, uvědomím si, že minuta mého času, který tu strávím, není minutou, násobí se třemi stovkami, násobí se mnohem větším počtem času zaměstnanců, který dovoluje, abychom mohli jako parlament fungovat. Čím jsem starší, tím víc si uvědomuji relativnost, skoro neplatnost anglického přísloví: "Time is money". Pro mne čas i život je mnohem důležitější. Život, pokud se má žít, musí být naplněn prací, abychom pak měli čas na radost.

Včera jsem s nelibosti sledoval celkem jasnou záležitost změny data státního svátku. My kolem toho vedli přes dvě hodiny debatu! Osobně jsem se účastnil aktivně Pražského povstání. I když slovo parlament je od francouzského slova "parler" (mluvit), byl bych rád, abychom byli nikoliv parlament, ale dílna.

Další přísloví říká: "Co nechceš, aby jiní dělali tobě, nedělej ty jim". My často klademe na vládu všeobecné požadavky, jak je uvedeno v různých rezolucích. Já mým voličům často říkám: "Napište to jasně, nežádejme jenom, udělejte ve státě pořádek!" Dům se staví z cihel, a ne že si ho namaluji na papír. Ve všech debatách zazněly připomínky na vládu, ale já bych raději viděl konkrétní návrhy novel zákonů nebo zákony celé. Mám několik výhrad k činnosti vlády, ale uvědomuji si, že vláda pracuje ve stejných podmínkách do kterých vpadla tak jako my jsme do nich vpadli.

Stýkám se s voliči, vysvětluji jim přetíženost parlamentu. Je to pravda, protože většina z nás tady odpovědně táhne a snaží se dorovnat to, co třeba se tady vládě nedaří. Budu končit apelem, který píšu do všech dopisů mým přátelům do ciziny. Nechci po nich video, počítače, marky, franky, ale říkám jim: "Prosím vás, umíte svou mateřštinu, ať je to řeč slovenská, nebo česká, znáte novou řeč své nynější vlasti, jste v důchodu. Přeložte nám své zákony, ať jsme zkušenější." Pak i práce Federálního shromáždění by mohla být racionálnější. Teď mluvím 3 minuty. Já už tohle měl kolikrát na srdci. Nebuďme jen parlamentem, buďme dílnou! (Potlesk)

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Slovo má poslanec Kvačkaj, pripraví sa poslanec Kočtúch.

Poslanec SL P. Kvačkaj: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, odznel tu už rad témat. Dovoľte, aby som povedal niekoľko slov ku dvom problémom, k politike zamestnanosti a ku konverzii. Keby bolo cieľom vlády vytvoriť u nás armádu nezamestnaných, mohla by si spokojnosťou mydliť ruky. Počet nezamestnaných nám totiž utešene rastie a i keď ekonomická reforma ešte poriadne nezačala, máme ich už takmer 200 000. Sme však na to pripravení? Rieši vláda politiku nezamestnanosti koncepčne a perspektívne? Doterajšie výsledky hovoria, že skôr nie. V scenári proklamovaná politika zamestnanosti sa doteraz nerealizuje a v dlhej dobe sa ani realizovať nebude môcť z jednoduchého dôvodu. Samotné úrady práce, bez návädznosti na ďalšie podnikateľské subjekty ju robiť nemôžu, nech sa snažia akokoľvek. Technicky toho nie sú schopné.

Obávam sa, že takýchto podmienok nám z nich vyrastie skupina frustrovaných ľudí, ktorí sa sami stanú poznamenanými sústavným stykom s nezamestnanými.

Minister Miller povedal, že sa podarilo v Českej republike získať 900 pracovných miest. 900 pracovných miest pri 100 tisícich nezamestnaných za žiadny efekt nepovažujem.

Urobil som si na niektorých úradoch práce malý výskum. Vyplynulo z neho, že na jednej strane sa neplní zákon o zamestnanosti, ktorý sme nedávno schválili, a na druhej strane sa ani plniť nemôže, pretože doterajšie ohlasovanie voľných miest je administratívne náročné a zdĺhavé. Preto sa často stáva, že miesto je obsadené, než sa objaví prvý uchádzač z úradu práce. Veľmi málo, prakticky vôbec, sa nevyužívajú tie prostriedky určené na vytváranie nových pracovných miest. Tu by neškodila i väčšia informovanosť súkromných podnikateľov cestou oznamovacích prostriedkov. To je však jedna strana mince, týkajúca sa úradu práce. Efektívne zvýšenie účinnosti ich práce je však úlohou vlády. Druhá strana - všetky tri vlády - však tiež neplnia svoje úlohy.

Keď hovoríme o príprave a financovaní štátnych a podnikových programov zamestnanosti vrátane rekvalifikačných programov, musíme konštatovať, že ani tu sa nič neurobilo a ani nemohlo urobiť, pretože nielen, že niesu známe tieto programy vo verejnosti, ale nie sú známe základné smery rozvoja nášho hospodárstva. Doteraz uskutočnené rekvalifikačné kurzy sú iluzórne a slúžia skôr ako predĺženie poberania vyššieho príspevku v nezamestnanosti, než ako vážne myslená príprava občana na inú profesiu.

Podľa môjho názoru nie je možné robiť aktívnu politiku zamestnanosti do tej doby, než za ňu bude zodpovedať vláda ako celok, a nielen ministerstvo práce a sociálnych veci, i keď si činnosť federálneho ministerstva práce a sociálnych veci vysoko vážim.

Bez aktívnej spolupráce federálneho ministerstva práce a sociálnych veci s ostatnými ministerstvami, s ministerstvom hospodárstva, dopravy a spojov, strategického plánovania a ďalšími sa problém zamestnanosti nedorieši.

O čomsi nezdravom svedčí i fakt, že sme dostali od jednej vlády prakticky tri správy, ktorých prepojenosť je sporná a pritom by vytváranie spoločensky účelných pracovných miest bolo veľmi ľahké spojiť s budovaním ekologických stavieb a riešením ekologických problémov vôbec. Potom by ani ministerstvo životného prostredia nevyzeralo medzi ostatnými ako Popoluška.

Teraz niekoľko slov ku konverzii. Je pravda, že o konverzii bolo rozhodnuté ešte niekedy v roku 1986. Tiež je pravda i to, že i ňou sa odrážala dvojitá morálka bývalého režimu. Na jednej strane sa proklamovalo znižovanie výroby, na druhej strane podniky dostávali lánom určený objem dolárov, ktorý v jednotlivých rokoch museli získať. A to sa bez zbrojnej výroby uskutočniť nedalo. Aj tak však objem tejto výroby klesol. Zatiaľčo napríklad v roku 1987 bol jej objem na Slovensku 17,7 miliárd Kčs, v Čechách 6,6 miliárd Kčs. Klesol objem v roku 1989 na Slovensku na 8,4 miliárd Kčs a 10,7 miliárd v Českej republike. Pokles na Slovensku bol o 9,3 miliárd Kčs a v Čechách 1 miliardu Kčs. V roku 1990 ale klesla výroba na Slovensku o ďalších 8,00 miliónov Kčs a v Čechách o 3 miliardy Kčs. Celkovo klesla zbrojná výroba na Slovensku o 10,1 miliardy Kčs a v Čechách o 4 miliardy Kčs. Teraz teda pravdivé tvrdenie vlády, že v konverzii sa predtým nič nerobilo. Previesť však cca 150 000 ľudí na civilnú výrobu je úloha neľahká a ako vidieť, môže trvať i niekoľko rokov.