Uvedená dvojitá morálka plánu vyplýva
i z toho, že zatiaľ čo pri vývoze jedného
osobného auta sa dosiahol rozdielový ukazovateľ,
to znamená o koľko je dovezený dolár
odchýlený od oficiálneho kurzu, cca 0,7 u
osobných áut, konkrétne u tankov to bolo
1,6 až 3,0. Teda vojenská technika vyrábala
dolár až trikrát lacnejšie v porovnaní
s kurzom. Nahradiť ju civilnou výrobou je teda ďaleko
obtiažnejšie, než sa na prvý pohľad
zdá. Súčasná situácia je taká,
že podniky majú rozpracované nábehy
na civilnú výrobu a už ju čiastočne
realizujú. V záujme plynulého prechodu je
však potrebná istý čas, podľa mojich
poznatkov asi dva roky, na dosiahnutie rutinovej výroby
týchto civilných výrobkov.
Tu by som vám mohol hovoriť, čo všetko
robia napríklad ZŤS Martin, ale považujem to
za zbytočné. Aby však parlament mal objektívne
informácie o priebehu konverzie o nábehu civilných
výrob, podporujem návrh hospodárskych výborov
na vytvorenie komisie poslancov na sledovanie konverzie. Tým
odstránime rôzne fámy, ktoré sa o konverzii
šíria, a na druhej strane získame objektívne
poznatky a bližší pohľad na nezanedbateľnú
časť našej podnikovej sféry, ktorá
ako celok i jednotlivo sa nachádza v nelichotivej situácii.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Slovo má pán
poslanec Kočtúch, pripraví sa pán
poslanec Gandalovič.
(Technická poznámka: Vážený pane
předsedající, milé dámy, vážení
pánové, já jsem se domníval, že
komunistická strana vstupovala do voleb, resp. po volbách
do parlamentu s tím krédem, že bude konstruktivní
opozicí. K tomu patří vždycky analýza
toho, s čím jsme nespokojeni, kritika toho jevu
a pochopitelně i návrh na řešení.
Já si nemohu pomoct, ale bohužel tu slyším
jen první část. Chci se zeptat, je-li to
stále konstruktivní opozice?)
Poslanec SN H. Kočtúch: Pán predsedajúci,
vážené kolegyne, vážení
kolegovia, som už pár dní práce schopný
po rozsiahlom infarkte a vystupujem preto, aby sme, keď oznáme
diagnózu a terapiu našej ekonomiky, zabránili
možnému jej predinfarktovému alebo dokonca
infarktovému stavu.
Nemôžem súhlasiť s všeobecne prijímaným
názorom, ktorý sa objavuje i v správe, že
čim horší je stav ekonomiky, tým lepšie
a účinnejšie reforma zaberá. Zdôrazňujem
skôr ofenzívnu hospodársku politiku na hlbokej
analýze, v správe skôr plocha substituuje
hĺbkou prieniku, správa je mozaikovitá, neideme
do hĺbky. Potom i ofenzívna hospodárska politika
pre futuro nie je taká, ako by som si prial. Spolu so svojimi
priateľmi v Českej republike i v Slovenskej republike
i vo Federálnom zhromaždení ponúkame
federálnej vláde dialóg, výmenu myšlienok,
ktorá by neprerastala do dnes tak príznačného
sporu činov, pretože sme svedkami všelijakých
nálepiek ideologizácie a podobne. Spomínam
si na situáciu pred 35 štátny národohospodársky
plán v súvislosti so situáciou ako bola,
vo variantoch. Vtedy však prvý námestník
Štátneho úradu plánovacieho, ten, ktorý
písal posudky na protištátne spiklenecké
centrum, Frejku atď., prehlásil, že to je ideologická
úchylka, že plán je direktívou, ktorá
neznáša nejakú alternatívu.
Obávam sa, aby sme takto nepristupovali, aby sme tam, kde
sú možné alternatívy, varianty, nevydávali
svedectvá, že toto je jediné možné
riešenie, že možno iné je ideologicky závadné,
chybné. Myslím, že sa máme spoločne
snažiť o výmenu myšlienok. Ja som sa o to
pokúsil už pri programovom prehlásení
federálnej vlády v júli 1990. Tam, kde vláda
prichádza s jednoznačným riešením
sme hľadali varianty a nazvali sme to duálnou stratégiou.
Preto mi dovoľte, aby som sa v rámci duálnej
stratégie priblížil ku správe a navrhol,
ako by správa mohla a mala vyzerať. Nie teraz, to
už je situácia post festum, ale pro futuro, keď
sa budeme stretávať s takýmito ďalšími
správami federálnej vlády. Navrhujem teda
alternatívu samotnej správy, chápu túto
správu od vlády, ktorá bola zvolená
slobodnými občanmi cestou nás ako trhový
produkt. A kladiem si kritéria na túto správu
ako na trhový produkt. Z tohto hľadiska ma správa
nemôže uspokojiť. Iste sa zhodneme na tom, že
zmyslom transformácie centrálnej, direktívno-
administrovanej ekonomiky na trhovú je v podstate zmena
chovania sa ekonomických subjektov. Tie subjekty sú
občania domácnosti, podniky, regióny, zahraničné
subjekty a štát, ktorý je reprezentovaný
českou a slovenskou federatívnou vládou.
Keď reformné kroky a makroekonomická politika
nezmení chovanie ekonomických subjektov, jej reforma
i politika je zbytočná. Keď zmena týchto
subjektov, tohto chovania sa bude vyvíjať nežiadúcim
smerom, môže byť komplex sociálnych opatrení
neprijateľný, môže viesť k hospodárskej
deštrukcii i deštrukcii sociálneho systému.
Toto je kritérium. Tam sa zhodneme.
Vláda mohla veľmi precízne v analytickej časti vychádzať z jednotlivých ekonomických subjektov:
1. na stupni občanov,
2. na stupni domácnosti,
3. na stupni podniku,
4. na stupni regiónu,
5. na stupni zahraničných vzťahov a
6. na stupni štátu Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky a celej našej federácii.
Takže toto by bol obrat hlboký, analytický.
Nechceme sa dovolávať situácie, že vo
svete existuje systém národných účtov,
ktoré práve majú tieto sektory, obyvateľstvo,
zahraničie, štát a podniky. Ja navrhujem ešte
brať región, pretože tiež pociťujem
rôzne špecifiká, rôzne záležitosti
v regionálnych polohách, či už Českej
alebo Slovenskej republiky.
Takže navrhujem samozrejme i diferencovaný prístup
federálnej vlády, ktorá má práve
opodstatniť svoju existenciu a súčinnosť
tým, že dokáže kooperovať a koordinovať
veci medzi Českou a Slovenskou republikou. Táto
záležitosť, tento prístup vychádzať
z ekonomických subjektov a testovať zmenu ich ekonomického
chovania práve a za tú dobu, ktorú sme tu
mali, ten mi v práci systematicky chýba.
Preto by som odporúčal, aby sme práve tieto
skutočnosti do budúcnosti zohľadnili. Je to
alternatíva, o ktorej sa dá uvažovať.
Prečo to zvýrazňujem? Naši kolegovia
ministri Filkus a Kováč robili kvantifikácie
vychádzajúce z týchto ekonomických
subjektov. Situácia u nás na Slovensku je taká,
že nás nemôže uspokojiť, je priamo
alarmujúca a nás ekonómov znervózňuje.
Podľa kvalifikovaného odhadu sociálnych potrebnosti
domácnosti bolo na Slovensku k 31.12. 1990 24 000 domácnosti
so 79 000 členmi, ktorí žili pod dnešnú
životnú úroveň minima. Za rok, k 31.12.
1991 sa "plánuje" už 200 000 domácnosti
so 416 000 členmi, a to je optimistická prognóza,
ktoré budú pod úrovňou životného
minima. Je to hranica už neprijateľného poklesu
spotreby. Preto zdôrazňujem ofenzívnu hospodársku
politiku, ktorá by tomu čelila na stupni trhových
subjektov, ktorým je obyvateľstvo a domácnosti.
Druhá moja poznámka sa týka podnikov. K 20.
aprílu 1991 mali podniky v priemere 4,5 % nezamestnanosť
z celkového počtu činného obyvateľstva.
K 31.12. 1991 sa optimisticky počíta s 250 - 280
tisíc nezamestnanými, tzn. s mierou nezamestnanosti
10 - 11,4 %. Počítali sme, že miera nezamestnanosti
neprekročí 8 %. Čo budeme robiť z hľadiska
podnikov? Navrhli sme kategorizovať podniky. Kategorizovali
sme 1 563 podnikov. V prvej kategórii sú také
podniky, ktoré v situácii, aká je dnes, budú
pravdepodobne úspešné. Takýchto podnikov
je 563. Avšak 870 podnikov je takých, ktoré
majú pomer 50:50, tzn., že to buď zvládnu
alebo nie a zahynú. 92 podnikov je takých, ktoré
sú útlmové, i keby sme im akokoľvek
pomáhali.
Z hľadiska primárnej a sekundárnej miery zadľženosti
dochádzame tiež k veľkému osunu. To je
stupeň podnikov. Berieme stupeň regiónov.
Dnes už 4 regióny (Rimavská Sobota atď.)
majú viac ako 10 % mieru nezamestnanosti, a táto
miera sa zvyšuje. Priemerná miera 4,5 % je len v 15
okresoch, všetky ostatné už ju prekročujú.
I regionálnu politiku musíme teda ofenzívne
riešiť, aby sme z regiónov urobili isté
póly ekonomického rastu. To nie sú len póly
v podnikovom slova zmysle, ale v regiónoch, napríklad
tam, kde niektoré podniky sú vlastne nositeľom
zamestnanosti v regiónoch.
Znervózňuje nás a kladieme si otázku,
ako je možné, že tri devalvácie v našich
podmienkach viedli k takej disparite trhového kurzu vo
vzťahu k parite kúpnej sily. Podľa našich
prepočtov tento pomer je 348 %. Vo vyspelých krajinách
pomer trhového kurzu k parite kúrznej sily osciluje
mezdi 125 a 130 %. V rozvojových krajinách je to
190 % - 110 %, u nás je to 3,4 násobok.
Hrozí nám práve preto útek kvalifikovaných
manuálnych pracovníkov a kvalifikovaných
duševných pracovníkov. Uvediem príklady,
ktoré sú bežné. Náš murár
dostáva čistú mzdu na ruku v štátnom
Podniku 19 Kčs na hodinu. Keď pracuje pre súkromníka,
dostáva 50 Kčs minimálne plus stravu, plus
dovoz, odvoz a pitie. To je 600 Kčs pri 12 hodinovej práci.
Keď ale ide do Rakúska, dostáva podľa
výkonu, pretože neplatí "aká mzda,
taká produktivita, ale opačne - "aká
produktivita, taká mzda".
Zarába v priemera podľa našich prepočtov
tisíc až dvetisíc šilingov denne, to je
2 500 až 5 000 Kčs denne. Nie sme teda doma konkurencie
schopní pokiaľ ide o konvertibilitu práce,
ktorú máme. Lekárky odchádzajú
do blízkej Viedne pracovať ako sestričky a
zarábajú minimálne 10 000 až 15 000
šilingov, a k tomu majú mať byt a stravu zadarmo,
proti mzde 3 300 Kčs mesačne si tam zarábajú
25 000 až 32 500 šilingov. Máme teda konvertibilnú
prácu. Dôkazom toho je aj to, že agronómovia
a zootechnici z Juhomoravského kraja i zo Slovenska odchádzajú
do Rakúska, kde v rámci konkurenčnej schopnosti
sa združujú farmári, ich rodinné farmy
do vyšších celkov, aby mohli konkurovať
Európskemu spoločenstvu. Hrozí nám
teda únik pracujúcich rúk i mozgov. Tieto
otázky nás znepokojujú a musíme na
nich nájsť riešenie.
Pokiaľ ide o štát, pán podpredseda nám
povedal, že sme hospodárili s rozpočtovým
prebytkom 15,3 miliárd Kčs. Avšak výpočty,
ktoré sme rektifikovali, rozložene ukazujú,
že síce tento prebytok 15,3 miliárd Kčs
je správny, ale slovenský rozpočet z toho
urobil prebytok 6,1 miliárd Kčs, český
4,1 miliárd Kčs a na federál pripadá
5,1 miliárd Kčs. Musíme teda i tieto veci
vidieť náležitým spôsobom.
Vzniká samozrejme otázka nominálna a reálne
rozpočtové sumy a podobne. Chcem upozorniť
s plnou naliehavosťou, aby sme na seba prestali nadávať,
hádať sa atď. Sme na jednej ekonomickej lodi.
Je treba, aby sme našli chuť k dialógu, a aby
tento dialóg nebol diskusiou s rozhlasom o drôte,
pretože ten sa nedá presvedčiť. Môžete
to skúšať, jednosmerná ulica, ale obojsmerná
príležitosť. Keď už sa chceme hádať,
tak slušne, voľne, aby to nebol súboj v boxérskych
rukaviciach, ale skôr šermovanie. Skrížme
svoje meče, nech pršia iskry, možno nám
posvietia na cestu. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Slovo má pán
poslanec Gandalovič.
Vážení kolegovia, prosím vás,
aby ste zostručnili svoje príspevky. Mám
tu ešte 16 prihlásených do diskusie.
Poslanec SN P. Gandalovič: Vážený pane
předsedo, pane předsedající, kolegové
a kolegyně, já nejsem ekonom, a proto jsem váhal,
jestli mám k této problematice vystoupit. Argumentace
některých mých předřečníků,
opozičních ekonomů, mě ubezpečila,
že se tu nemusím cítit jako úplný
laik.
Já bych chtěl vyjádřit z tohoto místa
po čtvrt roce průběhu ekonomické reformy
podporu vládě z jednoho důležitého
důvodu, a to, že pořád ještě
máme až tak pevnou měnu. Myslím, že
si musíme uvědomit, že to je základní
věc pro oživení ekonomiky, kterou je třeba
držet. Jestliže dojde k lavinovité inflaci, celá
podnikatelská sféra ztratí půdu pod
nohama a začne se hospodařit vlastně ve dvojí
ekonomice. Jedny platby se budou dělat naoko v korunách
a reálné platby se budou dělat v tvrdé
měně. Já myslím, že toto si všichni
uvědomujeme, a to musíme vzít jako základ
pro naše uvažování. Z toho samozřejmě
vyplývají ostatní věci, jako je nezaměstnanost
apod.
Z tohoto místa bych chtěl krátce vyzvat vládu,
aby předložila co nejdříve zákon
o bankrotu. Jsem přesvědčen, že podnik,
který zbankrotuje ve zdravém hospodářském
prostředí, je podstatně prospěšnější
než protahovaná krize podniku, která způsobí
krizi celého hospodářského prostředí,
inflaci apod.
Pokud jde o nezaměstnanost, snažím se zjišťovat
její úroveň v Úřadu práce
apod.
V mnohých případech - neříkám,
že to je ve všech regiónech, a že to je
všude - je pravdou, že současná skupina
lidi, kteří jsou nezaměstnaní, jsou
ti lidé, kteří jsou v normálních
tržních ekonomikách vždycky nezaměstnaní.
Já bych jako důkaz této teorie chtěl
dát i současnou krizi se zabezpečením
chmelových prací apod.
Ještě bych se rád zmínil o zodpovědnosti
politiků. Já osobně nečekám
od opozičních politiků, že budou souhlasit
nebo chválit vládní politiku, to samozřejmě
ne, ale jsou určitě chvíle, které
jsou složité samy o sobě. Politik má
podle mého názoru, najít hranici mezi opozičními
vystupováním a vyvoláváním
krizí, k vyvoláváním takových
nálad, které potom vlastně ke krizím
znovu vedou, přesvědčováním
lidi o jejích vlastní samostatnosti. Já si
myslím, že to musí každý z nás
sáhnout do svědomí, a uvědomit si,
jak se věci mají.
Poslední věc - problém bodu, který
byl vypuštěn, problém zvyšování
cen tepla a podpoře vlády k podnikání
v této sféře. Materiál "Zásady
státní politiky" jsme projednávali na
výboru pro životní prostředí
a uznali jsme jej jako materiál dobrý, který
je konformní s ekonomickou reformou. Ale vzhledem k rozdělení
kompetenci je jeho praktická realizace vlastně více
v zodpovědnosti republikových vlád.
Já bych chtěl vyzvat federální vládu,
aby ty oblasti, které jsou ještě v její
kompetenci, zejména otázka změn zařazení
některých výrobků do daňových
skupin a podobně, co nejvíce urychlila, aby ve spolupráci
s republikovými vládami byly tyto zásady
uvedeny v život, protože je to velmi důležitá
záležitost. Děkuji za pozornost.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Slovo má pán
poslanec Košnár, pripraví sa pán poslanec
Mlynárik. S technickou poznámkou chce ešte
vystúpiť pán poslanec Roubal.
Poslanec SN M. Roubal: Mňa by zaujímalo, čo
znamená slovo duálnosť. Chcel by som sa opýtať,
či duálnosť spočíva v zámene
paternalizme vlády ČSFR, vlády Slovenskej
republiky, alebo či duálnosť spočíva
v ochranárskych opatreniach neschopných slovenských
podnikov pred a niečo menej neschopnými českými
podnikmi, alebo či duálnosť spočíva
v ekonomickej reforme ako takej, alebo duálnosť je
jedine nepochopením, nesúhlasom, zamieňaním
svojich cieľov, čoho sú dôkazom práce,
ktoré publikoval NEZES.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: S technickou poznámkou sa ešte
hlási pán poslanec Kočtúch.
Poslanec SN H. Kočtúch: Pán poslanec Roual
adresoval otázku, ktorú sme už dávno
zodpovedali. Odpovedám dokonca starým Kollárovským
"pracuje každý s chuťou usilovnou na národa
roli dedičnou, cesty môžu byť rozličné,
len vôľu najme všetci rovnakú". Duálnosť
teda znamená, že tá vôľa robiť
ekonomickú reformu, že v tej sa nelíšime,
líšime sa v prostriedkoch a cestách, hľadáme
alternatívy tam, kde sa zdá - a prichádzajú
s tým rôzne subjekty - že nie je žiadne
iné alternatívne riešenie. Domnievam sa, že
každý program môže mať alternatívne
ciele. Pokiaľ ide o alternatívne ciele našej
reformy, ako ju vyhlásila vláda vo svojom programovom
prehlásení, ktoré si nájdete v Hospodárskych
novinách zo dňa 3. 7. 1990. Sme pre to, čo
povedal pred parlamentom 29. 6. 1990 pán prezident. A z
toho nemôžeme uniknúť. Hľadáme
alternatívne prostriedky, aby dosah sociálne ekonomický
bol v jednotlivých regiónoch tejto reformy minimálny.
Snažíme sa teda minimalizovať záťaž,
ktorú nesieme. To znamená, že chceme alternovať
časť, ktorej záťaž má mesto,
obec, občan a zároveň kvantititujeme to bremeno.
V tomto zmysle robíme duálnu stratégiu. Ďakujem.
Poslanec SN P. Kulan: Prosím vás, ja by som sa chcel
opýtať, ja som doteraz nedostal žiadny alternatívny
program Hnutia ZDS?... Tu sa hovorí o nejakej inej alternatíve,
ktorú sme zatiaľ nedostali. A tak sa pýtam,
o čom vlastne hovorme. A druhá vec - keď budeme
diskutovať k tomuto programu tak, ako sa tu deklarovali komunistické
subjekty, tak potom môžeme vyzerať ako niektorí
poslanci Komunistickej strany, alebo ako hotoví "Friedmanovci",
oproti niektorým poslancom za HZDS.
Poslanec SN H. Kočtúch: Keby pán poslanec
Kulan čítal noviny, že včera v Národnej
obrode bol článok, že vláda Slovenskej
republiky, teda premiér pán Čarnoguský
s pochvalou prijal práve návrh reformy, ktorú
predniesol člen Hnutia za demokratické Slovensko
pán minister Filkus.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Slovo má teraz pán poslanec
Košnár.
Poslanec SN J. Košnár: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
dámy a páni. Možno jediným kladom môjho
vystúpenia bude stručnosť, o ktorú sa
budem usilovať. Predsa mi však nedá, aby som
nepovedal, že správa federálnej vlády
o hospodárskej politike predložená v písomnej
podobe pred šiestimi týždňami sa dá
vnímať ako pohľad federálnej vlády
na reformný proces u nás. Je treba dodať, a
myslím, že sa nemýlim, že je to pohľad
veľmi optimistický a málo analytický,
ktorý už o šiestich týždňoch
- ako to vyplynulo z vystúpenia pána podpredsedu
vlády Valeša i z vystúpenia celého radu
mojich predrečníkov - vyžaduje veľmi dioptrické
okuliare. Ekonomickú reformu či už ju máme
ako cieľ, alebo ako prostriedok k prosperujúcej, efektívne
fungujúcej trhovej ekonomike, tak potom tempo reformy,
razenie jednotlivých krokov, korektúry týchto
krokov, smery angažovania sa vlády, resp. štátnych
orgánov v tomto procese je treba odvodzovať z reálneho
vývoja ekonomiky, bez nejakých aprioritných
sebe dokonalejších teoretických schém.
Myslím si, že predstava o tom, že existuje jedna
jediná trajektória reformného procesu a to
tá, ktorú nastúpila federálna vláda
- samozrejme i národné vlády - je jednoducho
neudržateľná už len preto, že nie je
pravdivá, že v nej odporujú neteoretické
argumenty nejakých iných alternatívnych programov,
ale že ich neprijíma život, že život
ukazuje, že je to trajektória, ktorú je treba
svojim spôsobom korigovať bez toho, aby sa menil smer
k prosperovaniu trhovej sociálne orientovanej ekonomike.
Vytrvalé vnucovanie predstáv o nemožnosti korektúr
zvolenej trajektórie majú veľmi dramatické
dôsledky, o čom sme sa mohli presvedčiť
a presvedčujeme sa v dennom živote, a ktoré
tu boli prezentované na veľmi presvedčivých
číslach. Čísla však majú
vypovedajúcu schopnosť, ale vždy záleží
na interpretácii. O poháre naplnenom do polovice
je možno povedať, že je poloplný, ale môže
sa tiež povedať, že je poloprázdny. Na skutočnom
stave veci to síce nič nezmení, ale moje
pocity a prístupy sa môžu v súvislosti
s týmto zorným uhlom veľmi meniť.
Správa o hospodárskej situácii, ktorú
sme dostali v písomnej podobe zľahčuje mnohé
závažné ekonomické javy. Napríklad
vývoj platobnej neschopnosti považuje táto
správa - budem citovať za "prirodzený
jav transformácie ekonomiky a za signál toho, že
reforma začína pôsobiť. "