Veľmi dobrá prax sa zaviedla v hospodárskych
výboroch - myslím tým nielen hospodárske
výbory, ale všetky výbory, ktoré sa
dotýkajú ekonomických problémov -
že sa zaviedli určite semináre s tými
členmi federálnej vlády, ktorí rozhodujú
za kľúčové problémy hospodárskeho
charakteru. Správa premiéra Čalfu bola takto
dopresnená v rámci priamych dialógov medzi
ministrami a poslancami vo výboroch a mnohé veci
sa navzájom vyjasňovali, konzultovali. Teda máme
možnosti i z tohoto hľadiska zaujímať trochu
iné stanovisko, než by sme zaujímali len čisto
k predloženej správe.
Nechcem sa veľmi zaoberať konkrétnymi ekonomickými
problémami, o ktorých by bolo potrebné prednášať
pravdepodobne dva týždne, a mali by ich prednášať
odborníci ďaleko fundovanejší, než
som ja, nakoniec v rozprave vo výboroch, v uzneseniach,
ktoré tu boli prečítané spravodajcami,
kľúčové body boli zohľadnené,
nechcel by som sa k nim vracať, ale chcel by som poukázať
na určite problémy, ktoré vznikajú
pri urýchľovaní ekonomickej reformy v našom
federatívnom štáte.
Dosť nepríjemná okolnosť v poslednej dobe,
že takmer do jedného všetci členovia federálnej
vlády si sťažujú na problémy, ktoré
im vznikli z titulu presunu kompetencií na republikové
vlády. Sťažujú si na to, že nemajú
ani dostatok pák na to, aby určité veci mohli
promptne riešiť vzhľadom k tomu, že zasahujú
do kompetencií.
Tieto otázky som konzultoval, a nielen ja, ale i moji kolegovia
z nášho hnutia s členmi slovenskej vlády
a musím konštatovať, že podobné problémy
majú i členovia slovenskej vlády, ale zase
opačného charakteru. Mnoho vecí nevedia pružne
riešiť práve preto, že kompetencie nie sú
dotiahnuté a že určitá byrokratická
procedúra riešenia mnohých otázok, ktoré
sú naliehavé, a viete, že v ekonomike každý
deň znamená veľa peňazí.
Pretože som členom koaličnej politickej sily,
ktorá tvorí tiež vládu aj časť
tohto parlamentu a taktiež slovenská vláda
reprezentuje tú istú koalíciu, bolo by smutné,
keby sa vlády nedokázali stretnúť špeciálne
k tejto problematike.
V jednom z bodov nášho uznesenia je táto problematika
veľmi hrubo načrtnutá, ale ja by som tu apeloval
na predstaviteľov federálnej vlády, aby tejto
otázke špeciálne a veľmi rýchlo
venovali závažnú pozornosť, aby sa stretli
so svojimi republikovými partnermi a aby si navzájom
preverili, ktoré problémy z titulu presunu kompetencií
a môžu povedať, že po tých pár
mesiacoch by som na tomto názore nemal čo meniť,
a že na ňom trvám.
Osobne si myslím, že sa zatiaľ nepodarilo exekutíve
ani federálnej ani republikovým dosiahnuť tohto
stavu, aby o mnohých otázkach, ako to vyžaduje
urýchlená ekonomická reforma, rozhodovali
jednotlivé ekonomické subjekty, obce, republikové
vlády a nakoniec federálna vláda, ktorá
bohužiaľ podľa našich skúsenosti sa
v mnohých prípadoch zaoberá operatívou
vo vzťahu k jednotlivým ekonomickým subjektom,
operatívou, ktorou by sa snáď sama nemala zaoberať,
mimo tých rezortov, ktoré priamo plošne riadi
na celom území štátu.
Federálna vláda by naozaj mala riešiť
tie koncepčné otázky, ktoré je treba
riešiť na celom území podľa jednotných
princípov, ktoré na celom území vládnu
a ktoré ovplyvňujú kľúčovú
ekonomiku.
Napríklad v oblasti menovej politiky by mala federálna
vláda zabezpečovať istoty vo vývoji
cien a nákladov, držať vnútornú
inflačnú mieru na nižšej úrovni,
zdokonaľovať vnútornú štruktúru
produkcie a podobne. K tomu potrebujeme mať priestor, koncepciu
a čas. Nemala by sa zaoberať operativou a riešením
problémov jednotlivých podnikov. To samozrejme znamená
upraviť tie nedostatky legislatívy tak, aby sa riešenie
problémov dostalo až dole, až na subjekty a obce.
Tie k tomu potrebujú mať vytvorené finančné
prostriedky, pretože bez nich nebudú mať žiadne
páky k riešeniu problémov.
Ja si myslím, že to je jedna z kľúčových
otázok, ktorá hovorí o tom, že rýchlosť
ekonomickej reformy nie je dostatočná, pretože
sa toho nepodarilo dosiahnuť, rýchlosť nie je
dostatočná ani v oblasti privatizácie, rýchlosť
nie je dostatočná, pretože sa do krvi nedostali
určité princípy ani bankovému systému.
Pri konzultáciách v parlamentoch sme mali možnosť
hovoriť s ministrami, mali sme možnosť hovoriť
s guvernérom Štátnej banky československej
a zisťovali sme určité rozpory. Guvernér
banky napríklad predpokladal, že vláda by mala
robiť určitú selekciu niektorých krokov
a vláda zasa tvrdila, že banky by mali byť urýchlene
lepšie vybavené, hlavne kádrovo, aby vedeli
posudzovať vývoj a hlavne, aby vedeli pracovať
s kapitálom. Podľa údajov, ktoré sme
dostávali vieme, že zďaleka neboli vyčerpané
tie úverové prostriedky, ktoré mohli jednotlivé
ekonomické subjekty využiť k transformácii
svojho výrobného procesu, ku zmene výrobných
programov, zmene technológie. Veľakrát to bolo
tak i z dôvodu, že banky dobre nefungovali. Mnohé
podniky sa s týmto problémom potýkajú
a potom prirodzene, že obťažujú členov
republikových rád, dokonca členov federálnej
vlády, ktorí pre túto operativu majú
čas riešiť koncepčné problémy,
ktoré je treba zabezpečovať.
Tento prenos kompetencií na čo najnižšiu
úroveň, do jednotlivých horizontov je dôležitý
z toho dôvodu - ako to povedalo Kresťansko-demokratické
hnutie pred niekoľkými mesiacmi vo svojej alternatíve
pohľadu na prestavbu ekonomického systému -
že je treba, aby boli určité veci diferencované.
Dnes sme to tu už počuli od ministra Millera, že
niektoré veci v rámci sociálnej politiky
sa v Slovenskej republike riešia iným spôsobom
než v Českej republike. Vidíme, že k tomu
začína dochádzať i v iných oblastiach.
Rešpektujeme scenár ekonomickej reformy, ktorý
sme spoločne schvaľovali. Odporúčali
by sme, aby sa urobilo všetko pre to, aby bol tento proces
urýchlený, pretože bez dopadu na životnú
úroveň to nepôjde. Teraz len záleží
na tom, ako dlho tieto dopady budú životnú
úroveň ovplyvňovať. Boli by sme radi,
aby táto doba bola čo najkratšia, aby doba
medzi spodnou úrovňou krivky a vzostupom bola čo
najkratšia.
Preto je potrebné akceptovať tie názory, ktoré
v republikách vyžadujú diferencovaný
prístup na ceste k rovnakému cieľu. Vzhľadom
k historickým okolnostiam sa celkom inak vyvíjala
infraštruktúra na Slovensku a v Čechách.
Paušalizované, ako sa to robilo v minulosti, sa naďalej
tieto veci riešiť nedajú. Demokratický
systém musí odbúrať paušalizované
systémy, aby nedostávali ti, ktorí si to
nezaslúžia, a aby boli podporovaní ti, ktorí
môžu pozdvihnúť našu ekonomiku.
Pociťujeme nutnosť takýmito spôsobmi riešiť
tieto veci pri rozhovoroch s ministrami slovenskej vlády,
hlavne v oblasti politiky a podpory zamestnanosti, cenovej politiky,
zahranično-obchodnej politiky, sociálnej politiky,
problémy v školstve a zdravotníctve je tiež
potrebné riešiť diferencovane. Platí to
i pre finančný trh, pre tvorbu a využívanie
zdrojov.
Keď sme sa pozreli na ekonomické dopady vo finančnej
politike za prvý štvrťrok tohto roku, tak by
sme mohli takmer jasať, že federácia má
okolo 15 miliárd prebytku. Z hľadiska kvartálneho
je to iste dosť vysoké percento, pretože predstavuje
okolo 15 % ročného príjmu federácie,
ovšem z hľadiska ročného sú to
len 3 %. Keby sme nevedeli celkový vývoj, ktorý
nás v budúcnosti čaká, tak by sme
mohli byť celkom spokojní, ale viem, čo ho
vyvolalo, viem ako vznikol tento prebytok a viem, že sa nemusia
už tieto prínosy opakovať, vieme, že sme
sa pri tvorbe rozpočtov obávali vývoja v
Perskom zálive, počítali sme s 30 dolármi
za barel na svetových trhoch - je tam úspora zhruba
10 dolárov za barel - to všetko sú veci, ktoré
vývoj ovplyvňovali iste pozitívne, ale naopak
mnohé veci majú negatívnejší
vývoj a preto sa pravdepodobne tieto rezervy veľmi
rýchlo rozplynú. Napr. v Slovenskej republike bolo
koncom marca asi okolo 5 miliárd prebytku v rozpočte,
ale hneď prvý aprílový týždeň
klesol tento prebytok na 1,4 miliardy, pretože sa predviedli
určite prostriedky na obce, na podniky - keď sa nemýlim,
určite ma pán minister Kováč môže
opraviť.
Každopádne sa prihováram za to, aby v analýze,
ktorú sľúbil pán podpredseda vlády
Valeš, ktorá bude v najbližšom období
doriešená vo vláde a v tých schôdzkach,
ktoré sú plánované medzi jednotlivými
vládami, aby tieto problémy, na ktoré som
poukázal, boli dôsledne riešené. Totiž,
akonáhle sa nám nepodarí na úrovni
exekutívy tieto veci riešiť, tak potom neviem,
ako dopadne Federálne zhromaždenie. Musíme
si uvedomiť, že mimo ekonomických nástrojov,
závažnú úlohu hrane politická
situácia. A pokiaľ by sme počítali len
s ekonomickými princípmi, tak by nám to mohlo
víjsť, ale akonáhle do toho zasiahnú
politické vplyvy, potom tie veci môžu byť
veľmi skreslené a môže nám to celkový
obraz ďaleko zhoršiť. A cenový vývoj
môže byť potom ďaleko kritickejšie.
Kresťansko-demokratické hnutie podporuje scenár
ekonomickej reformy i naďalej, berie na vedomie správu
federálnej vlády, ale s pripomienkami, o ktorých
sme tu hovorili a žiada federálnu vládu, aby
v budúcnosti v parlamente pri každom stretnutí
ministri nepredkladali problémy kompetencii. To sú
ich problémy. My chceme vedieť, ako sa budú
negatívne dopady v budúcnosti riešiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Já se omlouvám poslanci Kontrovi, že ho zatím
nepozvu k mikrofonu, protože jsem objevil, že ještě
tři zástupci poslaneckých klubů se
přihlásili do rozpravy a jsem povinen dát
jim přednost. Takže děkuji panu poslanci Tahymu,
který hovořil za Klub Křesťansko-demokratického
hnutí a nyní by měl promluvit poslanec Anton
Ondrejkovič za Hnutí za demokratické Slovensko.
Uděluji mu slovo.
Poslanec SN A. Ondrejkovič: Vážený pán
predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie. Klub poslancov Hnutie za demokratické
Slovensko prejednal správu o hospodárskej situácii
v republike a zaujal k nej nasledujúce stanovisko.
Predložená správa federálnou vládou
o hospodárskej situácii a priebehu ekonomickej reformy
je príliš všeobecná a optimistická.
Chýba jej analýza niektorých javov, ktoré
už prerástli, alebo hrozí prerastanie za hranicu
predpokladaných rozmerov. Okrem toho bolo potrebné
reagovať na oblasti, kde sa situácia komplikuje, vyžaduje
si nie všeobecné konštatovanie, ale konkrétne
východiskové riešenie v priestore a čase.
Správa sprostredkováva stanoviská a pohľady
podnikovej sféry, bez ktorého nie je možné
posúdiť správnosť jednotlivých
reformných krokov. Suché konštatovanie, že
ekonomická reforma citeľnejšie postihuje Slovenskú
republiku, by malo byť doplnené skonkretizovaním
postupu vlády k špecifickým podmienkam Slovenska.
Zavedenie cenovej realizácie a vnútornej konvertibility
uviedli do pohybu proces transformácie našej ekonomiky
zatiaľ s viacerými negatívnymi dôsledkami,
než sa predpokladalo. Tomuto kroku nepredchádzala
demonopolizácia a nevytvorilo sa konkurenčné
prostredie a preto ťažisko vysokej, v prevažnej
miere nekontrolovateľnej cenovej hladiny sa preniesla na
spotrebiteľa, podnikateľa a radového občana.
Prudký nárast inflácie sa dal tlmiť
tvrdou reštriktívnou finančnou politikou. Životné
náklady oproti decembru 1990 vzrástli v Slovenskej
republike takmer o 50 %. Prudko poklesla reálna hodnota
mzdy. Skutočnosť, že v prvom štvrťroku
sa vytvoril v štátnom rozpočte prebytok 15
miliónov korún, je úspechom krátkodobým
a jednorázovým. Nebol vytvorený vo výrobnej
sfére, ale vznikol zvýšením cien, čo
priaznivo ovplyvnilo príjmovú časť rozpočtu.
Na druhej strane sa podniky začali chovať ekonomicky,
znižujú zamestnanosť, obmedzujú svoje
výdaje, nepúšťajú sa do investícií,
nečerpajú úvery. V konečnom dôsledku
to však má veľmi nepriaznivý vplyv na
priemyslovú výrobu, ktorá poklesla o 12 %.
Proces destabilizácie ekonomiky sa zintenzívňuje.
Pokiaľ sa nepodarí prelomiť odbytovú bariéru
a prijateľne vyriešiť plavebnú neschopnosť
aspoň časti najvýznamnejších
podnikov, dostavia sa pod kritickú hranicu výkonnosti
okrem stavebníctva aj iné rezorty.
Vláda by mala uskutočňovať politiku
selektívneho prístupu pri riešení konkrétnej
situácie podnikov a rezortov. Spoliehať sa na to,
že reštrukturalizácia ekonomiky zabezpečí
samo pôsobiaci trh, je v tejto dobe nepodstatné.
Vláda musí stanoviť hlavné smery reštrukturalizácie
a svojim rozhodnutím motivovať podnikateľov pre
podporu týchto cieľov.
V prípade, že proces úpadku priemyslovej výroby
a destabilizácie ekonomiky sa včas neutlmí,
vznikne rozpor medzi príjmovou a výdajovou časťou
štátneho rozpočtu. Už dnes sú v
kritickej situácii rezorty poľnohospodárstva,
energetiky, zdravotníctva, školstva a kultúry,
vedy a výskumu. Tieto rezorty bez pomoci a účinnej
spolupráce centra nie sú schopné odvrátiť
celkový úpadok. V udržaní stability
potravinového trhu vidíme veľmi významný
prvok stability v sociálnej oblasti. Z tohto hľadiska
by mala vláda pristupovať k problémom poľnohospodárstva
citlivo, pružne a koncepčne. Je treba v krátkej
dobe preorientovať poľnohospodárstvo na nižšiu
výkonnosť a obmedziť pritom finančné
straty na únosnú mieru. Zavedením reformných
krokov sa stala neefektívna výroba hovädzieho
masa, mlieka a mliečnych výrobkov, výroba
vlny atď. Jeden liter mlieka sa predáva za cenu 2
litrov stolovej minerálnej vody. Výška dotácií
a stanovené limity základných poľnohospodárskych
produktov by mali poľnohospodárov podnecovať
k vyššej efektívnosti a nie ich likvidovať.
Kladne hodnotíme skutočnosť, že vláda
zmenila svoj postoj ku konverzii zbrojného priemyslu. Radikálnym
zastavením špeciálnej výroby by vznikli
pre podniky tak obrovské finančné straty,
ktoré by neboli schopné sami uniesť.
Nepoužiteľné materiálové zásoby,
základné prostriedky, špeciálne náradie
a rozpracovaná výroba predstavujú miliardové
čiastky, ktoré sú kryté úvermi
z rokov 1988 a 1989. Považujeme za logické výrobu
dokončiť, zásoby spotrebovať a z výnosov
zbrojnej výroby kryť vzniknuté straty a prechod
na náhradné výrobné programy. Malo
by sa tak stať do konce roku 1992. Vláda by od proklamovanej
pomoci mala prejsť ku konkrétnym činom, podnikom
uskutočňujúcim konverziu by mala v prechodnom
období vytvoriť priaznivé úverové
a odvodové podmienky.
Správa federálnej vlády nevyjadruje objektívnu
skutočnosť v sociálnej oblasti - 50-ti % nárast
životných nákladov a takmer zmrazená
mzdová hladina, pokles reálnej hodnoty mzdy spôsobili
za uplynulý štvrťrok podstatné zníženie
životnej úrovne prevažnej časti občanov.
Ďalší výrazný pokles spôsobí
zvýšenie cien palív, tepelnej a elektrickej
energie, zvýšenie nájomného za byty.
Cenové opatrenia vo výrobe tepelnej energie pre
bytové hospodárstvo nepostihuje výrobcov
za výrobu, za straty v rozvode energie, ale postihuje užívateľa
bytu, ktorému sme technickými opatreniami nevytvorili
možnosť regulovať množstvo odoberanej energie
podľa vlastných potrieb. Za takýchto okolností
je toto opatrenie prijímané občanmi s odporom
a nesúhlasom. Vláda si zjednodušila problém
vysokých nákladov na teplo a problém vysokej
spotreby tepla na úkor občanov.
Vývoj nezamestnanosti je podstatne nepriaznivejší,
než predpokladal scenár ekonomickej reformy. Už
v prvom štvrťroku v Slovenskej republike sme dosiahli
úrovni predpokladanej až na koniec roku 1991. Do konce
polroku prekročí hlavne miera nezamestnanosti asi
7 %, predpoklad bol 4,2 %. Pritom budú okresy v Slovenskej
republike, kde bude toto prekročenie podstatne väčšie.
Situácia je vážna preto, že táto
vlna nezamestnanosti vznikla uvoľňovaním pracovníkov
na základe zracionalizovania riadiacej a výrobnej
činnosti. Jedná sa o likvidáciu tzv. přezaměstnanost.
Najväčší nárast uvoľňovania
pracovníkov príde až pri likvidácii
podnikov, ktoré neprežijú a neprežijú
hlavne z dôvodu straty zahraničných trhov
a útlmu požiadavky na domácom trhu, spôsobenou
tvrdou reštrikčnou finančnou politikou.
Vláda v poslednej dobe vyvíjala aktívnu činnosť
pre hodnotení nových zahraničných
trhov. Bolo by však treba už zviditeľniť výsledky
z doterajších jednaní. Z hľadiska stúpajúceho
napätia v sociálnej oblasti by mala prijať konkrétne
opatrenie, ako predisť tomu, aby sme poklesom životnej
úrovne a stratou sociálnych istôt neprekračovali
hranicu, za ktorou stratíme dôveru občanov,
za ktorou hrozia sociálne stresy a nepokoje. V Slovenskej
republike sa k tejto hranici nebezpečne priblížili.
Základným cieľom vlády pre najbližšie
obdobie by malo byť maximálne obmedziť alebo
- netrúfam si povedať - zastaviť pokles priemyslovej
výroby a destabilizácie ekonomiky. Reálnu
cestu k tomu vidím v urýchlení priebehu ekonomickej
reformy, predovšetkým postup malej a veľkej privatizácie.
Je treba vytvoriť optimálne podmienky pre podnikanie
a k tomu zvoliť motivačnú úverovú
a daňovú politiku. Stanoviť obsah a ciele štrukturálnej,
poľnohospodárskej, energetickej, finančnej,
obchodnej a regionálnej politiky. Výdajovú
časť štátneho rozpočtu je potrebné
prehodnotiť predovšetkým z hľadiska súčasných
potrieb zdravotníctva, školstva a sociálnej
záchrannej siete. Tvrdosť reštrikčnej
finančnej politiky by mala byť ohraničená
tak, aby nepôsobila ekonomike Slovenskej republiky väčší
pokles produkcie, než 10 % a udržala mieru nezamestnanosti
na hranici 8 %.
Návrh hospodárskych výborov na uznesenie
ku správe o hospodárskej situácii, predložený
v tlači č. 634 pokladáme za konštruktívny,
vecný a zodpovedajúci súčasným
potrebám. I cez kritické stanovisko k prejednávanej
správe poslanci klubu Za demokratické Slovensko
budú toto uznesenie podporovať.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Ondrejkovičovi a nyní
žádám o slovo poslance Václava Tomise
za poslanecký klub HSD. Připraví se pan poslanec
Jiří Kincl.
Poslanec SN V. Tomis: Vážený pane předsedající,
vážené kolegyně a kolegové, dovolte,
abych přednesl stanovisko klubu HSD-SMS. V současné
době projednáváme velmi důležitý
materiál, a to zprávu o hospodářské
situaci ČSFR a o hospodářské a sociální
politice federální vlády. Jde o dokumenty,
které se dotýkají celé naší
společnosti. Proto zde také nebudu říkat
jen názory celé naši společnosti. Proto
zde také nebudu říkat jen názory našeho
klubu, ale i velkého počtu našich voličů
a příznivců i těch občanů,
se kterými jsme osobně tuto problematiku projednávali.
Naše hnutí se však nemůže smířit
s tím, že vláda hodnotí hospodářskou
a sociální situaci jako dobrou, vlastně se
ani neodchylující od ekonomického scénáře,
který zde v tomto orgánu byl schválen. Jako
ještě větší problém vidíme
to, že nám byl až dodatečně předložen
materiál o sociální politice federální
vlády. Při jeho projednávání
v hospodářských výborech jsme zjistili,
že vlastně zprávu o hospodářské
situaci vypracovala vláda, ale zprávu o sociální
politice vypracovalo jen ministerstvo práce a sociálních
věcí. Předkladatel - náměstek
ministra tohoto ministerstva - jen uváděl: "Na
toto jsme už upozorňovali toho nebo onoho ministra
naší vlády, ale nic se nezměnilo, nebo
takovou částku schválilo Federální
shromáždění a podobně. Pokud
vím, Federální shromáždění
schvaluje většinou to, co je předloženo
a když je v návrhu vlády uvedeno, že bude
například tolik a tolik nezaměstnaných
a že na záchrannou síť bude proto potřeba
tato částka peněz a více z rozpočtu
nelze dát, pak se taková částka schválí.
Když však nyní federaci chybí na tu nebo
onu pasáž nebo problém, znamená to,
že vláda měla nesprávný odhad
a tím navrhla ke schválení i neodpovídající
částku. Proto nelze vinu svalovat na Federální
shromáždění. Podívejme se blíže
na způsob hospodaření naší vlády.
Podle dostupných informací je ekonomika naší
země hodnocena podle několika běžných,
běžně užívaných kritérií.
To je ekonomický růst, míra inflace, míra
nezaměstnanosti a stav platební bilance. Všechny
sociální charakteristiky však vypovídají
o úpadku a zaostávání naší
ekonomiky v situaci, kdy základní produkční
faktory se příliš nezměnily a kdy opravdová
ekonomická reforma měla přinést jejích
lepší využívání. Jaký
je tedy stav? Neznali jsme údaje, které zde řekl
pan místopředseda vlády Valeš, a proto
vycházíme z údajů, které mělo
naše hnutí předtím, než jsme diskusní
příspěvek zpracovali.